Jezuitské MAGIS bude tento rok v Lotyšsku a Litve

Jezuiti už teraz ponúkajú program na leto pre mladých ľudí od 18 do 35 rokov. Pozývajú na letné celoeurópske stretnutie mladých MAGIS EUROPE do Lotyšska a Litvy. Uskutoční sa na konci júla. Témou stretnutia, ktoré je určené pre mladých od 18 do 35 rokov, bude poznať, milovať a zdieľať.

Stretnutia mladých v ignaciánskej spiritualite sa konajú na celosvetovej úrovni vždy pred Svetovými dňami mládeže a potom sú aj regionálne stretnutia. Stretnutie MAGIS je spojením konkrétnej aktívnej činnosti s piliermi ignaciánskej spirituality ako je modlitba, eucharistia, svätá omša či spytovanie svedomia.

„Je zložené z dvoch častí. Jedna sú takzvané ignaciánske experimenty, to je tá kľúčová časť, potom na záver je spoločné stretnutie všetkých účastníkov MAGISU. Experimenty sú týždenný program. Ľudia sú rozdelení do približne 20-členných skupín a každý experiment má nejakú vlastnú tému, vlastné zameranie,“ vysvetľuje Lenka Lišková z MAGIS Slovensko. Dodáva, že súčasťou stretnutia MAGIS je aj rozjímanie, zdieľanie či spytovanie svedomia.

Tohtoročné stretnutie MAGIS bude prebiehať v Lotyšsku a v Litve od 23. do 31. júla. „Môžu sa tam prihlásiť mladí od 18 do 35 rokov. Bolo by dobré, keby bol v kontakte aj s nejakým jezuitom, alebo aby dostal nejaké odporučenie od nejakého konkrétneho kňaza, ale to nie je žiadny problém, keby sa spojil s ktorýmkoľvek jezuitom,“ približuje jezuita páter Vlastimil Dufka.“

Lenka Lišková z MAGIS Slovensko priznáva, že keď ona išla prvýkrát na stretnutia MAGIS, o jezuitoch a ignaciánskej spiritualite veľa nevedela. „Nie je to len akcia, na ktorej je človek týždeň a potom možno ešte 2 týždne je v takom ošiali, ale naozaj to je niečo, čo má dopad na každodenný život a ja to zažívam už tretí rok,“ uviedla. Mladí, ktorí by chceli zažiť európske stretnutie MAGIS EUROPE, nájdu všetky informácie na webovej stránke www.magis2019.eu

Zdroj: TK KBS, RL, phu, ml; rp

Extrémna krížová cesta s pallotínmi v Michalovciach

Extrémnu krížovú cestu chystá komunita pátrov Pallotínov z Michaloviec. Bude mať 20 kilometrov. Má 14 zastavení a začne sa dnes, v piatok 5. apríla 2019 v Michalovciach na Stráňanoch, informoval P. Leonard Lasota SAC.

Ďalšia sa uskutoční v piatok 12. apríla 2019. Začne sa o 18:00 h svätou omšou v Kostole sv. Margity v Zborove v Bardejovskom okrese. Povedie na trase: Zborov – Chmeľová – Regetovka – Regietów – Skwirtne – Wysowa – Blechnarka – Stebnícka Huta (Hutisko) – Stebník – Zborov.

Extrémna krížová cesta je dobrovoľná náboženská aktivita. Nie je to organizované podujatie. Účasť na nej je na vlastnú zodpovednosť.

TK KBS, lla, ml

V Čechách sa otvára Škola riadenia rehoľných inštitútov

Akadémia kanonického práva v spolupráci s Kongregáciou pre inštitúty zasväteného život a spoločnosti apoštolského života, s podporou Konferencií vyšších predstavených reholí v ČR i SR otvára tento rok „Školu riadenia rehoľných inštitútov“.

Štúdium tvorí deväť víkendových stretnutí vo Vranove (pri Brne) rozložených do troch akademických rokov. V prvom roku budú prednášky v týchto termínoch: 22. – 24. november 2019, 6. – 8. marec 2020, 1. – 3. máj 2020.

Stretnutia budú mať informačný a formačný charakter, vyžaduje sa účasť vždy na celom víkendovom stretnutí (tj. od piatka večera do nedele obeda).

Organizátormi sú Akadémia kanonického práva (Brno), Právny inštitút klaretiánov (Rím) a Škola riadenia inštitútu (Taliansko).

Formuláre prihlášok boli rozoslané jednotlivým inštitútom Konferencie vyšších rehoľných predstavených ČR a SR. Prihlasovanie je cez predstavených inštitútu.

Podľa potreby bližšie informácie poskytne koordinátorka projektu za KVRPS, sr. Jana Kurkinová FMA na mailovej adrese kvrps@kvrps.sk.

-fc-

Kondolencia predsedu KVRPS k odchodu P. Akvinasa OP

Milý P. Damián OP, provinciál,
chcem aspoň touto cestou  v mene svojom ako aj v mene zasvätených na Slovensku vyjadriť Tebe a Tvojim spolubratom, ako aj celej dominikánskej rodine úprimnú sústrasť nad odchodom P. Akvinasa Juraja Gaburu OP do večnosti. Zomrel najstarší slovenský rehoľník a hoci je tu čas pozemskej rozlúčky, predsa sme plní vďačnosti, pretože je pred nami bohatý život prežitý v láske a darovaní.

Táto sústrasť je naplnená vierou a istotou, že život P. Akvinasa smrťou nekončí, ale pokračuje v dokonalej forme v Pánovej blízkosti. Nech ho prijme k sebe a odmení za všetko dobro, ktoré vykonal tu na zemi počas svojho dlhého života, počas rokov svojho darovania sa Pánovi v rehoľnom zasvätení. Nech sa za nás prihovára u Pána a nech jeho osobný príklad vernosti a skutky lásky sú semenom nových povolaní pre Vašu rehoľnú rodinu, ako aj pre Cirkev na Slovensku.

V modlitbe spojený
P. Václav Hypius CSsR, predseda KVRPS

Foto: Alžbeta Hrušovská

Ikonopisci sa učili u redemptoristiek

Počas tretieho pôstneho týždňa v kláštore redemptoristiek v Lomnici opäť prebiehal prvý turnus ikonopiseckého kurz pre laikov (18. – 24.3.2019), ktorý ako tradične viedol majster Mihai Cucu z Rumunska.

Na tomto turnuse sa zúčastnilo deväť nadšených, prevažne mladých účastníkov, ktorí sa pod vedením skúseného majstra vydali na cestu písania ikon. Výsledok ich duchovné úsilia, modlitby a sebazáporu sa odzrkadlil aj v krásnych ikonách, ktoré na záver kurzu, po spoločnej večierni, požehnal náš otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak. Ten všetkých účastníkov zároveň povzbudil k tomu, aby aj takouto formou cez písanie ikon rozvíjali svoj živý kontakt s Bohom a prehlbovali tak svoj duchovný život. Slávnosť pokračovala spoločným agapé, v rodinnej, radostnej atmosfére. Pre týchto mladých ľudí bol tento čas kurzu hlbokou duchovnou skúsenosťou a jeho slávnostné zakončenie pekným osobným zážitkom stretnutia s pastierom miestnej Cirkvi.

Ikonopisecký kurz pokračoval druhým turnusom (25. – 31. 3. 2019) pre zasvätené osoby. Ikony písalo sedem účastníčok, okrem domácich redemptoristiek to boli aj dve redemptoristky z Kežmarku a jedna redemptoristka z Bielska – Białej/Poľsko a sestry z iných kongregácií.

Takýto kurz plánujú sestry vo svojom kláštore ponúknuť znova o rok.

Veríme, že napísané ikony pomôžu prehĺbiť vrúcny vzťah k Ježišovi, k Bohorodičke a k svätým tým, ktorí sa budú pred nimi modliť.

Helena Dudová OSsR

Zomrel najstarší slovenský rehoľník, pohrebné obrady budú vo Zvolene

Vo veku 104 rokov zomrel otec slovenskej dominikánskej rodiny P. Akvinas Juraj Gabura OP. Pohrebné obrady sa budú konať v sobotu 6. apríla 2019. Začnú sa zádušnou svätou omšou o 11:00 h v Kostole sv. Dominika na sídlisku Zvolen – Západ, informoval TK KBS Dominik R. Letz OP.

„Otec Akvinas Juraj Gabura OP odišiel do neba v piatok 29. marca 2019 okolo 23:00 h. Vo štvrtok ešte z lôžka koncelebroval svätú omšu – jeho posledná večera – a v piatok odovzdal svoju dušu Otcovi,“ informoval TK KBS Dominik R. Letz OP.

Otec Akvinas bol pravdepodobne najstarším rehoľníkom a kňazom na Slovensku. Narodil sa 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne – Veľkom Bysterci a po maturite v Bratislave vstúpil v roku 1933 do Rehole dominikánov v Olomouci. Po kňazskej vysviacke v roku 1939 pôsobil v Trenčíne. Dvadsiateho druhého novembra 1952 bol odsúdený na doživotie za tzv. trestný čin velezrady, za to, že vyspovedal príslušníkov Bielej légie. Po 8 rokoch väznenia bol prepustený na amnestiu v roku 1960, pracoval ako robotník a skladník a popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole, bratov, sestier i terciárov, na Slovensku.

Jeho život v odovzdanosti do Božej vôle zachytil dokumentárny film Akvinas – svedok viery. Stoštyroch narodenín sa dožil v povesti svätosti a v dobrom zdravotnom stave vďaka vzornej opatere sestier dominikánok a františkánok. Ešte stále dokázal slúžiť svätú omšu v koncelebrácii, do Eucharistie vkladal všetko. Neustále sa modlil a svoje utrpenie, ako vravel, vždy „premieňal na lásku“ a prial si jediné: „Čo najpokornejšie sa Pánu Bohu klaňať a čo najvrúcnejšie ho milovať.“

Zdroj: TK KBS, dle; ml

Spoznali príbeh mučeníkov terorizmu

Slovenskom putovali relikvie blahoslavených poľských minoritov, ktorých na začiatku 90. rokov zavraždili v Peru teroristi. Odkaz mučeníkov z Pariacoto je aktuálny ešte aj v dnešnej dobe.

Od 17. do 24. marca putovali po Slovensku relikvie blahoslavených poľských minoritov Michala Tomaszeka a Zbigniewa Strzałkowskeho. Obaja pracovali na misiách v Peru v mestečku Pariacoto, kde sa službou ohlasovania evanjelia a šírením pokoja stali tŕňom v oku teroristom z organizácie Svetlý chodník, ktorá sa v krajine snažila o prevrat. Po niekoľkých varovaniach ich teroristi v auguste 1991 uniesli a popravili. Tento čin však priniesol iné ovocie, aké teroristi čakali: evanjeliové hodnoty v krajine pretrvali a teroristická organizácia zanikla.

 „Blahoslavení Michal a Zbigniew upriamujú našu pozornosť na dve veci: vernosť a večnosť. Napriek nebezpečenstvu zostali verní svojej misii a ľuďom, ktorí im boli zverení. Popri všetkých veciach, ktoré sú v živote dôležité – zdravie, peniaze, práca, rodina – nezabudli na najdôležitejšiu vec – večný život. Smrť ich našla pripravených a teraz sa za nás prihovárajú v nebi,“ uviedol pre KN minorita Dariusz Gaczyński z Krakova, ktorý relikvie na Slovensko priniesol.

Mučeníkov z Pariacoto blahorečili v decembri 2015 a stali sa ochrancami pred terorizmom. Slovenskí veriaci si ich relikvie mohli uctiť v Bratislave, Nitre, Ružomberku, Starej Ľubovni, Dlhých Strážach a v Lendaku. Okrem toho si mohli pozrieť film o ružencovom boji proti terorizmu.

„Mučeníci z Pariacoto sú našimi súčasníkmi. Aktuálny je aj ich odkaz: boj s terorizmom a ochrana pred ním. Preto bratia z Krakova začali jazdiť po svete a šíriť toto posolstvo. Pozvali sme ich aj na Slovensko, aby nám priblížili ich životy, ktoré sú veľmi inšpirujúce,“ povedal pre KN minorita Tomáš Mária Vlček. Prvé putovanie relikvií bolo v novembri 2018 a po marcovej púti bude zrejme nasledovať i ďalšia. „Veriaci prijímajú posolstvo bratov s veľkým nadšením – tým viac, že si ich môžu ,zobrať domov‘ v podobe obrázka alebo ruženca s relikviou druhého stupňa (z oblečenia bratov). Sú to moderní svätí, takže okrem oblečenia po nich zostalo aj množstvo fotografií a videí. Mnohí ľudia ich osobne poznali a aj po smrti si svojím úsmevom a príhovorom získavajú stále nových priateľov,“ priblížil brat Tomáš.

Zdroj: Katolícke noviny, jl
Foto: Františka Čačková OSF

Na stretnutí katolíckych žurnalistov sa hovorilo aj o spolupráci so zasvätenými

V uplynulých dňoch sa v Ružomberku stretli členovia združenia katolíckych žurnalistov Network Slovakia, aby zhodnotili posledné obdobie a uvažovali o svojom ďalšom poslaní.

„V minulosti sa naše združenie venovalo najmä vzdelávaniu tvorcov farských časopisov a ich profesionalizácii. V budúcnosti by sme chceli tento záber rozšíriť aj o ľudí, ktorí sú za mediálnymi aktivitami hnutí, reholí, kňazských seminárov či cirkevných škôl,“ povedal predseda združenia Pavel Izrael, ktorý je zároveň vedúcim Katedry žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Dodal, že podľa viacerých členov je potrebné intenzívnejšie vstúpiť aj do sveta internetu, sociálnych sietí a multimédií.

„Za potrebné tiež považujeme zapájať sa do verejného diskurzu o rôznych cirkevných či všeobecne hodnotových témach, aby sme neostali uväznení len vo svojom názorovom gete, ale boli jedným z relevantných spoločenských hlasov,“ uviedol jeden z účastníkov Jaroslav Chanas.

Na dvojdňovom stretnutí sa zúčastnili aj viacerí bývalí predsedovia združenia (napríklad Terézia Rončáková, Matúš Demko, Monika Hodnická) či zakladajúci členovia. Medzi nimi bola aj Anna Kolková z vydavateľstva Lúč, ktorá priblížila okolnosti založenia združenia v roku 1998 a jeho prvé aktivity.

Hosťami stretnutia boli PR manažérka Eva Güttlerová, ktorá hovorila o inšpiratívnych aktivitách biskupov, kňazov a zasvätených osôb na sociálnych sieťach, a výkonná redaktorka časopisu Zasvätený život Františka Čačková OSF, ktorá zhrnula mediálne činnosti slovenských reholí.

Network Slovakia – spoločenstvo katolíckych žurnalistov vzniklo v roku 1998. Počas svojej tridsaťročnej existencie zorganizovalo desiatky novinárskych seminárov, konferencií a iných podujatí. Jeho členmi boli a sú viacerí novinári, ktorí pracujú vo farských, regionálnych a celoslovenských médiách.

Zdroj: TK KBS informovala Rada Networku Slovakia

Stretnutie saleziánok koordinátoriek sociálnej komunikácie v Ríme

„Výzvy digitálnej komunikácie sú nielen výzvy webu a sietí, ale celého môjho života,“ vyjadrila myšlienku zo stretnutia koordinátoriek sociálnej komunikácie v Ríme, sestra Dagmara Čepelová. Porozprávala nám o tom, čo ju oslovilo, o poznatkoch a zážitkoch, ktoré v dňoch 22. – 27. marca na Európskom stretnutí mala možnosť vidieť a aktívne sa na nich podieľať.

Aký bol cieľ tohto stretnutia? Kto ho zvolal a kto sa ho zúčastňuje?

Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v Ríme  v generálnom dome sestier saleziánok, zvolala a organizovala sestra Mária Helena Moreira, zodpovedná za sociálnu komunikáciu v Inštitúte FMA na celom svete spolu s ďalšími členkami svojho tímu a to sestrou Gabriella Imperatore a Clara Vu, tentokrát pre oblastné konferencie inštitútu – CIEM, ale tiež CIEP a CII. Stretnutie sa bude organizovať aj pre iné konferencie, dokonca pre niektoré sa už organizovalo. Pravdepodobne sa následne urobia syntézy aj ako podklady z oblasti sociálnej komunikácie pre nastávajúcu 24. generálnu kapitulu, ktorá nás čaká v roku 2020. Cieľom týchto stretnutí je zdieľať politiku sociálnej komunikácie Inštitútu dcér Mária Pomocnice a podporiť spoločnú reflexiu zodpovedných za sociálnu komunikáciu pre upevnenie ich poslania a vzájomnej synergie.

Akých tém ste sa dotýkali počas stretnutia?

Všetky témy, o ktorých sa tu rozprávalo sa týkali sociálnej komunikácie. Bol to taký špirálovitý štýl, kde sme neustále nabaľovali nové poznatky, samozrejme sme sa najprv dotkli našej charizmatickej identity, to znamená, že sme rozprávali aj o tom, ako komunikovali zakladatelia našej rehole. Zaujímavé bolo, že prednášatelia, ktorí rozprávali na svoje určené témy sa vo viacerých veciach zhodovali. Najviac mi zaznieva otázka, ktorú položil každý jeden z nich: „Kto som, čo komunikujem, prečo komunikujem a pre koho komunikujem?“

Čo teba najviac zaujalo, čo si odnášaš do nasej slovenskej reality?

Na osobnej úrovni vedieť lepšie jazyk, konkrétne taliančinu, lebo s prekladačom sa nedá tak dobre pochopiť a zapojiť a tiež kvôli materiálom, či knihám, ktoré sú hodnotné. Dúfam, že som opäť viac zmotivovaná. Podnetné pre mňa boli aj procesy, ktorými sme hlbšie vnikali do témy sociálnej komunikácie. Všímať si nielen to, čo sa pri práci v skupine vyprodukuje, ale aj celkový priebeh, postupy, dynamiky, hoci to nie je teambuildingová aktivita.

Zúčastnili sa tohto stretnutia aj nejaké významné osobnosti zo saleziánskeho sveta? Aké a čo priniesli?

V podstate okrem organizátoriek, ktoré prednášali, moderovali a viedli diskusie a prácu v skupinách, a ktoré som spomenula na začiatku, sme mali len dvoch hostí. Prvým prednášajúcim bol dekan fakulty sociálnej komunikácie na saleziánskej univerzite UPS don Fabio Pasqualetti SDB. Zaujal ma dokument Digitals News Report, ktorý nám predstavil a potom jeho motivujúce a reálne slová o komunikácií, ktorá hovorí o mojom štýle života, o mojich výberoch, o spôsoboch ako sa stretávam s druhými. Zdôraznil aj fakt, že výzvy digitálnej komunikácie sú nielen výzvy webu a sietí, ale celého môjho života, čo žijem a tiež celej spoločnosti. Tým druhým hosťom bola naša generálna predstavená Yvonne Reungoat. Povedala len pár viet, ale vystihla podstatu a hlavne podčiarkla dôležitosť sociálnej komunikácie pre nás ako sestry saleziánky, či už sa zaoberáme konkrétne touto oblasťou alebo sme v iných oblastiach výchovy a vzdelávania.

Ako hodnotíš ty osobne takéto medzinárodne stretnutie?

Bolo to veľmi obohacujúce stretnutie, nielen pre tému, ale aj dynamiky celej skupiny, ktorá sa stretla, a v ktorej rôznorodosť  kultúr, jazykov a národností vytvárala špeciálnu atmosféru podnecujúcu vzájomné pochopenie, prijatie, vychádzanie si v ústrety pre zapojenosť všetkých. Pozitívna bola aj možnosť zapojenia sa do vytvárania medzinárodného dokumentu sociálnej komunikácie inštitútu, respektíve dávať podnety, či podklady pre ambito sociálnej komunikácie v rámci generálnej rady Inštitútu. Na stretnutí sa zúčastnili aj provinciálne predstavené z jednotlivých krajín, s ktorými sme spoločne tvorili a mohli vidieť veci aj v širších súvislostiach. Som rada, že bola prítomná aj Monika Skalová, naša slovenská provinciálka, s ktorou sme komunikovali aj o možnostiach a víziách sociálnej komunikácie pre slovenské saleziánky a celkovo na Slovensku.

Viera Antalíková/salezianky.sk

Dotyk krásy 2019

Dvanásty ročník Dotyku krásy, ktorý sa opätovne uskutočnil 22. -24. 3. 2019 v Banskej Štiavnici, bol tento rok zasadený do nádherného rámu slnečného jarného počasia. Takmer dvesto účastníkov zo všetkých kútov Slovenska prišlo na tento festival, krásy, umenia, priateľstva, tvorivosti a zdieľania, aby spoločne počas troch dní meditovali tému stretnutia, ktorú charakterizovalo slovo Trhlina.

Krásnym úvodom do stretnutia bolo umelecké čítanie divadelnej hry francúzskeho dominikána Adriena Candiarda „Pierre a Mohamed“, v podaní slovenských hercov Štefana Bučka a Ladislava Bédiho, pod režijnou taktovkou Petra Weincillera. Hra približovala úryvky homílií a myšlienok bl. Pierra Claverieho, dominikána, biskupa z Oranu, a zápisky jeho šoféra Mohameda Bouchikhiho, ktorí boli zavraždení 1. augusta 1996 pri návrate z letiska na biskupský úrad. Silu myšlienok a výpovedí podčiarkovala podmanivá hudba v podaní mladých hudobníkov z Prešova. Silným momentom predstavenia bola modlitba 21. ročného moslima Mohameda: „… ak Pierre musí zomrieť, umožni mi, aby som bol v ten moment s ním. Bolo by to veľmi smutné, keby Pierre, ktorý tak miluje priateľstvo, nemal žiadneho priateľa pri sebe, aby ho sprevádzal v hodine smrti…

Sobotňajší program pokračoval prednáškou brata Lukáša, ktorý predstavil trhlinu v živote Pierra Claverieho. Podľa Pierra Claverieho sa Ježiš Kristus postavil do trhlín, ktoré rozdeľujú ľudstvo. Teda tam, kde je odmietanie a intolerancia. A svojich učeníkov posiela do tých istých trhlín s rovnakým poslaním uzdravovať a zmierovať.

Ďalší program pokračoval prácou v dieľňach. Novinkou tohto ročníka bola okrem tradičných dielní divadla, hudby, slova, textilu, maľby, hliny, architektúry, dreva a fotografie aj dielňa Ticha. Ten, kto potreboval v tichu pomeditovať o počutom a zažitom, mohol naboso vstúpiť do krásne zdekorovanej dielne. V dielňach účastníci reflektovali trhlinu z rôznych oblastí a uhlov pohľadu. Výsledkom boli prezentácie ich dotyku s trhlinou.

Nedeľný program priniesol po svätej omši v Kostole sv. Kataríny novinku – panelovú diskusiu odborníkov z rôznych oblastí na tému O trhline z rôznych perspektív. Diskutéri sa vo svojich príspevkoch dotkli tém, ako trhliny vo vzťahoch, vysporiadanie sa s inakosťou a jej prezentácia v umení, etický, spirituálny a teologický rozmer trhlín v našich životoch. Stretnutie už tradične vyvrcholilo prezentáciou dielní divadlo a hudba.

A na záver – hodnotenie stretnutia podľa jednej účastníčky, ktorá sa na Dotyku krásy zúčastnila po prvý krát: „Veľmi sa mi páčila celková atmosféra, vytvorená krásnym prostredím a ľuďmi, ktorí sem prišli kvôli priateľstvu, na ktoré bolo toľko apelované počas piatkového divadelného predstavenia „Pierre a Mohamed“… Z Dotyku som si odniesla aj zopár hlbších myšlienok na zamyslenie. Téma mi úplne „sadla“, lebo trhliny sú všade, kam sa pozrieme, či už sa to týka vzťahov, rozdielností v názoroch alebo čohokoľvek iného…, avšak vždy vedie cesta k zaceleniu, premosteniu trhliny, čiže k priateľstvu. Som naozaj rada, že som mohla na Dotyku krásy byť… Ďakujem.

Zdroj: dominikanky.sk