V sobotu 25. júna 2022 sa konala odpustová slávnosť Matky ustavičnej pomoci v Kláštornom kostole svätého Stanislava v Podolínci.  Duchovný program začal modlitbou svätého ruženca a pobožnosťou k Matke ustavičnej pomoci, ktorú viedol páter Michal Zamkovský. Potom odvysielali videodokument o Ikone Matky ustavičnej pomoci, ktorej originál sa nachádza v kostole svätého Alfonza v Ríme.

Významnou udalosťou tohto roka je, že otcovia redemptoristi na Slovensku si pripomínajú 100. výročie príchodu do bývalého piaristického kláštora v tomto meste.

V rámci sobotňajšej slávnosti nasledovalo predstavenie novej publikácie z dielne pátra redemptoristu Marina Macka o Podolínskom rodákovi misionárovi Petrovi Konkoľovi CSsR. Prítomných privítal rektor podolínského kláštora páter Peter Slobodník. Nakoľko páter Martin pracuje v Ríme, prezentácia knihy bola predstavená prostredníctvom pripraveného krátkeho dokumentu.

Samotná slávnosť vyvrcholila svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bol provinciál rehole redemptoristov Václav Hypius CSsR. Ten sa v homílií zameral na pôsobenie misionárov v Podolínci, ich rôznorodé duchovné aktivity a činnosti, krátkym dejinným prierezom, kde spomenul prítomnosť niektorých osobnosti pôsobiacich v tomto kláštore – komunite v Podolínci. Šlo napríklad o blahoslaveného Metoda Dominika Trčku, pátra Jána Kintlera, misionára Augustína Krajčíka či tiež známeho misionára Michala Zamkovského.

V závere slávnosti nasledovala ulicami mesta Podolínec tradičná procesia s milostivým obrazom Matky ustavičnej pomoci.

Podolínsky kláštor vznikol už v 17. storočí, v čase poľského zálohu za starostovania bohatého magnátskeho rodu kniežaťa Stanislava Ľubomírského. Ten pozval na Spiš do Podolínca otcov piaristov, aby rekatolizovali toto územie. Piaristi v roku 1648 vybudovali najvýznamnejšie kolégium v strednej Európe, na ktorom študovalo vyše päťdesiattisíc študentov vtedajšieho Uhorska, poslucháči z Poľska, Nemecka či Rakúska. Kolégium alebo ľudovo nazývaný „Spišský Oxford“, žiaľ v roku 1919 zanikol, keď maďarskí členovia rádu piaristov „Rád chudobných regulárnych klerikov Matky Božej Zbožných škôl“, odišli z Podolínca na protest proti vzniku prvej Československej republiky.

Múry kláštora na čas osireli, ale neskôr na pozvanie spišského biskupa Jána Vojtaššáka prišli v júli 1922 do Podolínca misionári redemptoristi, ktorí v roku 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili opäť v auguste 1940. Kláštor sa tak stal misijným a exercičným centrom, počas ktorého redemptoristi konali ľudové misie. Išlo o farnosti v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecézy. Majetkom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa rehole redemptoristov sa stal predajom v roku 1941, keď piaristi vedeli, že sa do Podolínca už nevrátia.

Redemptoristi sa vrátili do zničeného kláštora v Podolínci po udalostiach Novembra 1989 a postupne ho stále obnovujú. Nezabúdajú však ani na minulosť. Boli časy, a to 90-te roky, keď sa ešte žijúci internovaní rehoľníci každoročne schádzali a pripomínali si smutné výročie Barbarskej noci, ale teraz sú už skoro všetci na pravde Božej. Pre ďalšie generácie zostáva v kláštornom kostole svätého Stanislava drevená socha Panny Márie s Dieťaťom, ktorú tu počas internácie vyhotovil brat Štefan Bača (+2006) a po revolúcii doplnil reliéfom mesta Podolínec a pamätníkom na podstavci. Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník internovaným rehoľníkom.

V súčasnosti je podolínsky kláštor redemptoristov centrom kultúry, vzdelávania a aktívnej misionárskej činnosti.

Radoslav Babjarčík

Zdroj: TK KBS

V roku 2022 oslavuje Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok 180. výročie od svojho založenia. Z tejto príležitosti sa sestry na túto slávnosť pripravujú rôznymi akciami, prednáškami či obnovami. V túto sobotu 25.6. 2022 sa stretli sestry z celého Slovenska na radostnom stretnutí vďačnosti v Čutkovej doline v Ružomberku.

Z Kongregácie prišlo 75 sestier od najmladších po najstaršie. Stretnutie začalo športovým stretnutím pri turistike, volejbale či inej aktivite. Pokračovalo svätou omšou, ktorú celebroval prof. ThDr. Rastislav Adamko, PhD. Stretnutie pokračovalo obedom a prednáškou, ktorá hovorila o boji dobra a zla vo svete, a v živote Kongregácie.

Celý deň bol ukončený požehnaním a rozlúčením sestier. Medzi sestry prišli aj spolusestry z Ukrajiny, ktoré sú už niekoľko mesiacov v ťažkej službe blížnym vo svojej domovine.

Hermana Matláková, SMVS

18. jún 2022 bol pre Arnoldovu rodinu na Slovensku výnimočný. Stretli sa všetky tri rehoľné kongregácie, ktoré založil svätý Arnold Janssen: SVD – Spoločnosť Božieho Slova, SSpS – Služobnice Ducha Svätého a SSpS AP – Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony. Respektíve sa stretli verbisti, modré a ružové sestry.

Ružové sestry vyžiadali povolenie pre toto stretnutie od svojho generálneho vedenia. Majú totiž prísnu klauzúru, ktorá vychádza z ich spirituality – život v skrytosti pre Ježiša a adorovanie Ježiša v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

Bolo to milé neformálne stretnutie v záhrade Kláštora Najsvätejšej Trojice. Páter provinciál Pavol Kruták SVD viedol slávnostné vešpery. Po nich nasledovala opekačka, skvelé jedlo, krásne rozhovory i zábavná vsuvka (v nej mali desiati odvážlivci so zápalkou v ústach povedať názov zvieratka a diagnózy, ktoré si vytiahli a ostatní hádali).

Tak ako verbisti aj modré sestry si veľmi vážime ružové sestry, že nás nesú v svojich modlitbách. Sme vďační Bohu za dar tohto mimoriadneho stretnutia.

Text pripravil:  frt. David Kancian SVD

Zdroj: verbisti.sk

Novou opátkou sestier klarisiek kapucínok sa stala sr. M. Jozefa od Dobrej smrti Beatrix Seppová (vpredu druhá zľava). Rozhodla o tom volebná kapitula, ktorej predsedal prior Vladimír Kasan, OSB zo Sampora. „Nech jej v službe pomáha mocné orodovanie Panny Márie,“ píšu na svojej stránke kapucini.sk.

Klarisky kapucínky patria do rehoľnej rodiny sv. Františka a sv. Kláry z Assisi ako druhý kontemplatívny rád s pápežskou klauzúrou. Svoje korene má v 13. storočí v živote svätých Františka a Kláry z Assisi. Kapucínsku duchovnú rodinu tvorí prvý rád – bratia kapucíni, druhý rád – kontemplatívna vetva sestry klarisky kapucínky, a terciári – bratia a sestry žijúci vo svete, píše stránka rehole.sk.

Zdroj: TK KBS

Posledné stretnutie internoviciátu v tomto školskom roku sa konalo v dňoch 27. – 30. mája 2022 v Duchovnom centre sestier františkánok Premenenia Pána v Melčiciach–Lieskovom. Stretnutia sa zúčastnili školské sestry sv. Františka (novicmajsterka s. Dorota a novicky Anastázia a Ráchel), sestry baziliánky (novicmajsterka s. Damiána a novicka Natanaela) a sestry satmárky (novicmajsterka s. Brigita a novicka Anna). Organizačne stretnutie pripravili s. Brigita Puchalová, SMVS a p. Reginald Slavkovský, OP, hosťom a prednášajúcim bol p. Ján Otruba, OFMCap.

Nechajme tentokrát o stretnutí a o svojich dojmoch prehovoriť najmä samotné novicky:

Sestra Natanaela, OSBM: Témou prednášok bolo duchovné dozrievanie sv. Kataríny Sienskej. Impozantnosť tejto svätice nám priblížil páter Ján. Tiež zdôraznil dôležitosť orientačných bodov na ceste ku Kristovi. Ako skúsený špirituál kňazského seminára dokázal citlivo poukázať na úskalia, ale tiež radosti duchovného putovania a dozrievania v zasvätenom živote s použitím hesla: „S nebom sa dobre spolupracuje“. Aby sme sa báli jedine toho, čo sv. Augustín vyjadril vetou: „Mám strach, že Ježiš prejde a ja si to ani nevšimnem“. Tiež rozvinul myšlienku, že do neba sa dostáva na dvoch krídlach lásky – jednom krídle lásky k Bohu a druhom krídle lásky k blížnemu. Hlboký postreh o duchovnom živote sestier páter počul ešte v mladosti od o. Jána Mastiliaka, CSsR: „Najdôležitejšia vec v živote rehoľnej sestry je jej osobný vzťah s Bohom.“

O domovskú atmosféru sa nám postarali sestry františkánky Premenenia Pána. Ktohovie, či s pátrom Jánom neboli predom dohodnuté, lebo to, čo zaznelo v prednáškach, nám oni predvádzali v praktickej rovine so slovami: „Robíme to s láskou a pre lásku ku Kristovi.“

Počas štyroch dní bol dostatočný priestor aj na voľnočasové aktivity. V nedeľu poobede sme navštívili pustovnícke miesto sv. Andreja Svorada a Beňadika na Skalke. V kaplnke kláštora z 13. storočia sme „otestovali“ akustiku sakrálnym spevom a cestou naspäť ochutnali výbornú zmrzlinu na trenčianskom hlavnom námestí. Jej majitelia sa prejavili ako dobrodinci – tiež nám ukázali druhé krídlo lásky k blížnemu. 🙂 Prvé krídlo lásky k Bohu sme mohli pocítiť v Kostolnej, kde sme vzdali úctu a na miestnom cintoríne zaspievali „Vičnaja pamjať“ (Večná pamiatka) nielen sestrám Rádu sv. Bazila Veľkého, ktoré tu boli internované práve preto, že nezapreli Boha, primát pápeža a svoje rehoľné povolanie.

V podobnom duchu sa niesol aj posledný deň stretnutia, ktorý sme strávili na hrade Beckov a pútnickom mieste Butkov. Počas výstupu sme sa pomodlili krížovú cestu a za výstup sa nám Pán odmenil nielen dych berúcim pohľadom na priestory Sanktuária Božieho Milosrdenstva, ale aj osobným stretnutím so spoluautorom tohto miesta, pánom Barcíkom. V osobnom svedectve za hlavného autora tohto diela označil Nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa.

V mene všetkých zúčastnených chceme vyjadriť veľkú vďaku s. Brigite a p. Reginaldovi za organizáciu a realizáciu stretnutí internoviciátu. V našej formácii zohrávajú veľkú úlohu a potvrdzujú slová žalmu 133: „Aké je dobré a milé, keď bratia (novicky) žijú pospolu“.

Sestra Anastázia, OSF: Internoviciát celkovo sa mi veľmi páčil, bola som veľmi vďačná za všetky tri stretnutia, aj za odvahu ísť online, keď sa inak nedalo. Stretnúť ostatné novicky, spoznať trošku viac aj iné spirituality, rozšíriť si obzory… Témy prednášok boli fajn a aj prednášajúci. Boli to také oblasti, kde je osožné venovať v rámci formácie ten „extra“ čas.

Najviac som bola vďačná za spoločenstvo, ktoré sa vytvorilo. Výlety a aj všetok čas strávený spolu… Bolo pre mňa veľmi povzbudivé vidieť spoluprácu „rôznych darov a chariziem“ pre jeden cieľ. Aj keď je nás máličko, učiť sa budovať na tom, čo máme spoločné, a obohacovať sa tým, čo máme rozdielne. Takže veľká vďaka, keby sa mi neodrátavalo 15 dní z kanonického roku, kľudne by som mala stretnutia aj každý týždeň. 🙂 Požehnaný deň a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme. 😉

Sestra Ráchel, OSF: Veľká vďaka za vašu ochotu a snahu vytvárať tieto internoviciátne stretnutia. Pre nás novicky je to priestor stretnúť nielen iných ľudí, ale nakuknúť aj do iných spiritualít a objavovať pestrosť a rozmanitosť našej Cirkvi.

Vďaka za vašu zaangažovnosť a ochotu využiť všetky prostriedky na to, aby sme sa mohli stretnúť, za veľkú aktuálnosť výberu tém, pretože v tomto období je to pre nás niečo, s čím sa bytostne stretávame, a každá z nás sa s tým nejak potýka.

Vďaka za také predĺžené posledné stretnutie, lebo som nemala pocit takej uponáhľanosti ako minule, mali sme dostatočný čas na reflexiu, rozhovor v skupinke, či aj len tak byť spolu ako novicky, čo bol veľmi milostivý a požehnaný čas. Vďaka pátrovi prednášateľovi za také ľudské predstavenie tak veľkej svätice a jej osobného vzťahu k Bohu, zrozumiteľne a jednoducho i pre nás začiatočníčky. Vďaka za vás, robíte to výborne, len tak ďalej a pokračujte. 🙂

Naše ľudské stretnutia boli popretkávané modlitbou a liturgiou: dni sme začínali rozjímaním, slávili sme spolu sväté omše a liturgiu hodín, mali sme spoločnú adoráciu. Modlitbu ruženca viedli sestry baziliánky a vďaka nim sme sa ponárali do ružencových tajomstiev slovami, ktoré používajú gréckokatolíci: Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.

Mali sme aj veľa veselých chvíľ. V sobotu po večeri k nám prišli aj domáce sestry, pospomínali a zaspievali sme si rôzne piesne, nielen slovenské, ale aj talianske a poľské. Sestra Katarína, pôvodom Poľka nás naučila milú pieseň, ktorú kedysi spievala s deťmi. Rozdelili sme sa na tri skupiny a do veselej melódie na príslušnom mieste jedna skupina pridávala „Kvak, kvak, kvak“, druhá „Mňau, mňau, mňau“ a tretia „Hav, hav, hav“. Kto by si chcel vytvoriť lepšiu predstavu, tu je tá pieseň.

Ďakujeme za podporu KVRPS a veríme, že rôzne podoby spolupráce v oblasti formácie budú pokračovať naďalej.

Sr. Brigita Puchalová, SMVS