Františkánska rodina na Slovensku putovala v posledný septembrový deň „Do Greccia“ na Raticovom vrchu v Hriňovej: mužské rehoľné spoločenstvá (kapucíni, františkáni a minoriti so svojimi provinciálnymi predstavenými), ženské rehole (krížové sestry, školské sestry, alžbetínky, františkánky, kapucínky Najsvätejšieho Srdca), svetskí františkáni – terciári a medzi rehoľníkmi boli aj animátori Gifry a FraAngeli.
Pred 800 rokmi svätý František dal postaviť prvé jasličky v talianskom mestečku Greccio. Z tej príležitosti sa celý deň na Raticovom vrchu niesol vo vianočnom duchu. Vianočnú svätú omšu celebroval islanský biskup Dávid Tencer, OFMCap, ktorý na Slovensko prišiel aj kvôli tejto slávnosti a v homílii povedal: „Pán Ježiš je aj v tých obyčajných veciach, obyčajných ľuďoch, obyčajných situáciách, nepýta si naše dovolenie a je prítomný tam, kde on chce byť. A to sú Vianoce. Nielen to, že v kostole máme jasličky, ale že Pán Ježiš bol u mňa doma.“
Jasličkovú pobožnosť a kultúrny program pripravili v krojoch oblečení veriaci z Podpoľania. Svätú omšu odvysielalo Rádio Lumen a môžete ju nájsť v ich archíve v relácii Emauzy.
Púť zastrešovala organizačne komunita kapucínov v Hriňovej s gvardiánom br. Antonom Majerčákom za výraznej pomoci Mesta Hriňová, kde kapucíni pôsobia od roku 1996.
V utorok 20. septembra 2023 sa v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ocenení za sociálny čin roka a významnú pomoc rodinám v roku 2022.
Medzi ocenenými bola aj sr. Marietta Nagyová CJ, ktorá si toto ocenenie prevzala z rúk ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej. Pri odovzdávaní ocenenia bola vyzdvihnutá činnosť Sociálneho centra Márie Wardovej v Užhorode, ktoré patrí rehoľnej spoločnosti Congregatio Jesu. Vysoko ocenená bola aj pomoc všetkých sestier, ktoré v ňom žijú svoje poslanie.
Sobotné popoludnie 16. septembra sa záhrada exercičného domu v Marianke zaplnila hojnou prítomnosťou priateľov bratov tešiteľov, farníkov a tých, ktorým je pokoj tohto Sanktuária blízky ich srdcu.
Komunita bratov tešiteľov spolu s pani Zuzanou Bundovou zorganizovala Farský piknik bohatý na akcie. Začali ho slávením Eucharistie, počas ktorej otec Faustyn Wesołowski priblížil Božie Slovo. Potom pódium zaplnili hudobníci, hry a zábava pre starších i mladších. Deti mali možnosť pozrieť si divadielko Jaštera Jesetera a stretnutie ukončili chutným gulášom manželov Cilovcov. Kláštornú záhradu navštívilo takmer 200 ľudí a zábava trvala do 21,00 hod.
Jubilejnou svätou omšou v sobotu 17. septembra v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho v Košiciach vyvrcholili oslavy 100. výročia založenia Spoločnosti sociálnych sestier. Svätú omšu celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a v jej úvode sa sociálnym sestrám zastúpeným z celého sveta prihovoril apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli.
„Je pre mňa veľkou radosťou mať účasť na tejto nádhernej a dôležitej oslave. Slávime sto rokov od založenia, ale zároveň slávime začiatok druhej storočnice! Pozeráme sa s vďačnosťou, ale potrebujeme radosť a nádej aj pre budúcnosť. Sme tu, aby sme ďakovali za všetko, čo ste urobili, ale aj za to, čo ešte urobíte,“ týmito slovami pozdravil nuncius Girasoli generálne vedenie Spoločnosti a sestry zo všetkých jej provincií – okrem Slovenska aj z USA, Mexika, Kuby, Maďarska a Rumunska.
Odovzdal im tiež medailu a apoštolské požehnanie od Svätého Otca Františka s poslaním „pokračovať s novým apoštolským zápalom v diele evanjelizácie“.
Generálna predstavená sr. Magdolna Kövari SSS vo svojom príhovore uviedla: „Sme v Košiciach – na mieste, kde sa narodila naša zakladateľka aj bl. sestra Sára. Tento jubilejný rok bol pre nás púťou, duchovnou cestou, prechádzali sme z provincie do provincie a z krajiny do krajiny. Chceli sme sa tiež dostať do kontaktu s ohňom našej charizmy, ktorý bol daný našim predchodkyniam. A práve tu v Košiciach sa iskra toho ohňa dotkla týchto dvoch veľkých žien, ktoré poznačili našu históriu. Bol to pápež František, ktorý začal našu púť, keď nás prijal na súkromnej audiencii v januári.“
Foto: Jaromír Mikulec/Človek a Viera
Mons. Bernard Bober vo svojej homílii vyzdvihol charakteristické črty sociálnych sestier: „Svojou flexibilitou, pohyblivosťou, rýchlou reakciou a odpoveďou na potreby doby sa v našej Cirkvi pod známym menom ako Sociálne sestry snažíte vplývať na svet a usmerňované spiritualitou sv. Benedikta chcete vedome pretvárať prostredie, v ktorom žijete. Hľadáte prostriedky bezprostrednej, priamej služby. Sú to predovšetkým štyri piliere vašich aktivít, ktoré v žiadnom prípade nie sú skryté našim očiam: charitatívne diela, sociálne diela, aktívna práca v rôznych hnutiach a politická angažovanosť.“
Ďalej sestry vyzval, aby využívali svoje talenty v spoluzodpovednosti za celý svet, keďže sú „univerzálne nielen v celosvetovom priestore svojho pôsobenia, ale i svojou charizmou a pestrosťou úloh a poslaní pre dobro Cirkvi a spoločnosti“. Povzbudil ich slovami: „Píšte, prednášajte, mailujte a publikujte, a ak bude treba i kandidujte a nebojte sa tlakov silnej protináboženskej loby.“ Na záver homílie im zaželal: „Duch Svätý, ktorý sa v podobe holubice skvie na vašej hrudi, nech vás preniká túžbou po Kristovi a napĺňa odvahou ohlasovať jeho Slovo a princípy.“
Foto: Jozef Sagan/Človek a Viera
Oslavy storočnice za účasti sestier zo všetkých provincií a širokej verejnosti sa začali vo štvrtok 14. septembra v Štátnom divadle Košice – Malá scéna, ktoré uviedlo divadelnú inscenáciu o Sáre Salkaházi v réžii Kamila Žišku. Nasledujúci deň sa sestry stretli na mieste, kde v minulosti stál hotel Schalkház a kde sa narodila a kde vyrastala blahoslavená Sára – v dnešnom hoteli DoubleTree by Hilton. Vďaka prezentácii historických súvislostí mohli sestry lepšie porozumieť prostrediu, ktoré utváralo Sárinu jedinečnú osobnosť.
Piatkový program sa začal slávnostnou hodovou svätou omšou v saleziánskom Kostole Sedembolestnej na Kalvárii, ktorú celebroval farár-dekan vdp. Allan Tomáš a na ktorú prišlo množstvo veriacich z Košíc a okolia. Večer sestry pozvali veriacich opäť do saleziánskeho Kostola, aby sa s nimi podelili o svoje skúsenosti z misijných služieb.
V sobotu sa zahraničné sestry vydali po stopách sestier v centre Košíc – navštívili pamiatky Starého mesta, rodný dom zakladateľky a vzdali úctu bl. Sáre v Dóme sv. Alžbety. Po slávnostnej svätej omši v Seminárnom kostole pozvali sestry všetkých prítomných na agapé.
Nedeľný program sa niesol v znamení spoločenstva v kaplnke bl. Sáry v niekdajšom prvom dome sestier na Slovensku „Regina pacis“ na Masarykovej ulici. V bývalom kaštieli Klobušických dnes sídli Arcidiecézna charita, ktorá svojou činnosťou pokračuje v odkaze sociálnych sestier. Po svätej omši zazneli prednášky o činnosti sestier od ich príchodu do Košíc v roku 1927 a o prepojení vízie zakladateľky Margity Slachtovej s encyklikou pápeža Františka Fratelli tutti.
Provinciálna predstavená sr. Renáta Jamborová SSS o slávení jubilea uviedla: „Je to čas na zastavenie a ďakovanie. Je to čas, keď sa pozeráme späť na úrodu, a zároveň využívame prítomnosť, aby sme nabrali svetlo do lámp, aby sme vedeli, ako máme kráčať do budúcnosti. Jubileum je čas ďakovať za diela, ktoré koná Boh, za to, že sa dotkol našich sestier a zjednotil nás v jednej charizme.“
Spoločnosť sociálnych sestier bola založená v roku 1923 v Budapešti a čoskoro sa rozšírila aj na Slovensko, do Rumunska, USA, Mexika, Portorika, na Kubu, Taiwan a Filipíny. Jej cieľom je v duchu katolíckej sociálnej náuky podporovať ľudskú dôstojnosť, najmä žien a rodín, pracovať pre dobro Cirkvi a svetskej spoločnosti, a tak napomáhať jej obnove v duchu evanjeliových hodnôt. Na celom svete má 250 členiek. Na Slovensku sestry pôsobia v Košiciach, Bratislave, Martine a vo Zvolene.
Viac informácií o sociálnych sestrách na webstránkach:
September je pre bratov tešiteľov pôsobiacich v generálnom dome v Marianke intenzívnym obdobím. Táto aktivita súvisí s farským odpustom sláveným v tomto čase na počesť Narodenia Panny Márie.
Ako každý rok bol aj v dňoch od 8. do 10. septembra program bohatý a každý si mohol vybrať niečo pre seba – mladí, starší aj rodiny. Čas bol aj na adoračnú modlitbu a liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, modlitbu ruženca, mariánske katechézy a občerstvenie, ktoré pripravili naše dámy z farskej Charity.
Ústredným bodom tohtoročných osláv bola nedeľná Eucharistia, ktorú celebroval biskup Mons. Jozef Haľko, slávená pri Lurdskej jaskyni, na ktorej bol prítomný veľký počet pútnikov.
Popoludňajší program ukončilo požehnanie pútnikov po spoločnom zaspievaní Loretánskych litánií.
V sobotu 9. septembra zavŕšili v Assisi deviati novici svoju ročnú skúsenosť noviciátu zložením dočasných sľubov. Spolu s nimi zložil sľuby aj brat zo Slovenska Tomáš Farský. „Ďakujeme Pánovi za bratov, ktorých nám dal,“ píšu bratia kapucíni.
Na Slovensko prišli prví kapucíni v roku 1674 do Pezinku. Dnes pôsobia na viacerých miestach Slovenska i v zahraničí. Venujú sa rozličným dielam. Tí, čo vnímajú povolanie k nim, sa môžu ozvať na povolania@kapucin.sk.
Takmer 400 ľudí zo Slovenska sa vydá do Lúrd, kde sa od 15. do 19. septembra 2023 uskutoční 17. slovenská púť chorých. V programe sú naplánované viaceré slávenia a modlitby na mariánskom pútnickom mieste, ktoré navštevujú milióny ľudí z celého sveta.
„Chceme putovať pod ochranou Nepoškvrnenej Panny Márie, načerpať a poďakovať Bohu za všetko, čo nám dáva. Nie každý chorý má možnosť ísť do Lúrd, preto aj skupina, ktorú vedieme bude zastupovať chorých na celom Slovensku,“ hovorí sestra Timotea Mordelová, SMVS.
Do Francúzska vyrazia v piatok 15. septembra v skorých ranných hodinách slovenskí pútnici, o ktorých sa bude starať 12 lekárov, dvaja medici a 13 zdravotníkov. K dispozícii bude aj 27 rehoľných sestier Satmárok a 44 dobrovoľníkov. Sprevádzať ich bude nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo a 16 kňazov. Zúčastnia sa na nej zdravotne postihnutí vozíčkari, imobilní, zrakovo a sluchovo postihnutí, a tiež deti.
Združenie Rodina Nepoškvrnenej organizuje púť s dvomi charterovými letmi. Naplánovaný je spoločný program v miestnych bazilikách a okolí. Je to prvýkrát, čo chorí zo Slovenska putujú lietadlami, predchádzajúcich 16 pútí bolo vlakom. Posledná vlaková púť bola ešte pred pandémiou v roku 2019.
Denné reporty z púte bude prinášať aj Rádio Lumen.
Združenie Rodina Nepoškvrnenej vzniklo na Turíce v Jubilejnom roku 1975. Jeho zakladateľkou je sestra Mária Bernadeta Pánčiová z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok, ku ktorej je toto združenie pričlenené. Rehoľa Satmárok plánuje začať jej proces blahorečenia.
Pápež Ján Pavol II. oficiálne schválil a potvrdil Rodinu Nepoškvrnenej 8. júna 1991 na spomienku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Rodina Nepoškvrnenej medzičasom prekročila hranice Slovenska. Dnes má svojich členov po celom svete.
Dňa 9. 9. 2023, sa konala v materskom dome Kongregácie sestier tešiteliek Božského Srdca Ježišovho v Rajhrade, slávnosť Ukončenia diecéznej fázy procesu blahorečenia Božej služobnice Matky Rózy Vůjtěchovej, zakladateľky kongregácie.
Slávnosť sa začala uctením pamiatky Matky Rózy na Rajhradskom cintoríne, nasledovala ďakovná svätá omša, hlavným celebrantom bol Mons. Karol Orlita – súdny vikár v Brne, a následne bola Verejná záverečná ceremónia, ktorej predsedal J. E. Mons. Pavel Konzbul – brnenský biskup. Táto ceremónia bola spojená so záverečnými prísahami, verejným zapečatením dokumentov určených Kongregáciou pre kauzy svätých, a ich prevezením do Ríma. Diecéznu fázu blahorečenia Matky Rózy otvoril 30. 11. 2019 v Rajhrade Mons. Vojtech Cikrle brnenský biskup.
Matka Róza Vůjtěchová sa narodila dňa 21. 10. 1876 v malej juhočeskej dedinke Obora u Radobytec, okres Písek. Pri krste dostala meno Barbora. Jej rodičia, Ján a Anna, mali desať detí, z ktorých niektoré zomreli v útlom veku. Jej rodičia boli veľmi zbožní a najmä matka ju viedla k modlitbe a k osobnému vzťahu k Bohu Otcovi, ktorému sama zverovala svoje starosti a trápenia. Malá Barunka mala vo svojej mamke vzor tichosti a odovzdanosti do Božej vôle, prirodzene si osvojovala ducha modlitby.
Zhodou okolností sa zoznámila so sestrami boromejkami. Predstavená sa nechala uprosiť, a hoci Barbora mala iba pätnásť rokov, bola prijatá do čakateľstva. Sestry v tej dobe mali široké pole pôsobnosti od ošetrovania chorých po výchovu detí. Barbora počas čakateľstva získala skúsenosti v psychiatrickej liečebni, pri ošetrovaní starých a chorých, tiež sa krátko starala o chorých na choleru. Práca pri chorých, hoci bola veľmi náročná, sa jej zapáčila, a tak sa rozhodla, že sa zaradí medzi pomocné sestry-ošetrovateľky. V roku 1893 obliekla rehoľné rúcho sestier boromejok a prijala meno sestra Mária Róza. Hoci sa zdalo, že je sestra Róza spokojná vo svojom povolaní, v jej vnútri bol nepokoj. Túžila po ešte prísnejšom živote v modlitbe, úplne strávená Kristovým utrpením. Zdalo sa jej, že má povolanie na Karmel. Okrem toho cítila zvláštnu túžbu k hlásaniu evanjelia, chcela byť apoštolom pre tých najchudobnejších a najopustenejších. Tento nepokoj ju stravoval osemnásť rokov. Myslela si, že je to pokušenie proti povolaniu a keď sa raz s týmito myšlienkami zverila svojim predstaveným, mali rovnaký názor.
V roku 1911 bola sestra Róza preložená do Brna. Ošetrovala chorých v ich domácnostiach. O rok neskôr tu zbožné šľachtičné založili Spolok sv. Jozefa pre ošetrovanie chudobných chorých. Jeho protektorom sa stal brniansky biskup Pavel Huyn. Dámy obstarávali prostriedky, ale potrebovali ošetrovateľky pre prácu s chorými. Prostredníctvom otca biskupa požiadali sestry boromejky o nejaké zdravotné sestry. Predstavená dala k dispozícii s. Rózu a s. Annu. Tie sa ihneď ujali svojej práce. Okrem ošetrovania sa sestra Róza začala venovať katechéze. Pripravovala dospelých k prijatiu sviatostí a učila deti základom viery. Chorých bolo onedlho toľko, že dve sestry nestačili na túto prácu.
Spolok prijal štyri civilné ošetrovateľky, tie sa však neosvedčili. To bol pre sestru Rózu ďalší silný impulz: mala by vzniknúť kongregácia sestier, ktoré by sa venovali výlučne bezplatnému ošetrovaniu chudobných chorých. Sestra Róza využila úzku spoluprácu s biskupom Huynom a odovzdala mu popis novej kongregácie, ako ju nosila už dlho vo svojich predstavách. Biskup prijal list s nadšením. Sám sa už viac ako dvadsať rokov zaoberal podobnou myšlienkou. Chcel založiť zmiernu kongregáciu a teraz mu bolo jasné, že sestra Róza je tá, ktorá mu s realizáciou pomôže.
Pri návšteve ad limina apostolorum v roku 1913 biskup Huyn informoval o novom projekte pápeža Pia X., ktorý dal ústny súhlas k založeniu novej rehoľnej rodiny. Pápež sestre Róze poslal svoje požehnanie, a povolenie k prestupu do rodiacej sa kongregácie. Sestra Róza bola naďalej boromejkou, pôsobila v Spolku sv. Jozefa, ale už začala prijímať a formovať prvé kandidátky. Dňa 3. decembra 1915 prišlo úradné povolenie z Ríma k založeniu novej kongregácie a 14. mája 1916 si sestra Róza obliekla ako prvá habit sestier tešiteliek Božského Srdca Ježišovho a zložila rehoľné sľuby. Zároveň sa zasvätila Božskému Srdcu Ježišovmu ako obeť zmieru za urážky, ktorých sa mu dostáva, s úmyslom tešiť ho v jeho opustenosti na hore Olivovej, na kríži a vo svätostánku. Toto zasvätenie je doposiaľ súčasťou rehoľných sľubov u sestier tešiteliek.
Pápežským dekrétom bola Matka Róza ustanovená za generálnu predstavenú. O dva týždne po nej mali obliečku prvé tri čakateľky. V roku 1917 mala kongregácia už desať sestier. Kongregácia mala svoj prvý dom v Brne na Šeříkovej 1 (Masarykova štvrť). Tam sa Matka Róza venovala formácii prvých sestier. Po vojne začali sestry so svojou vlastnou vonkajšou činnosťou – vyhľadávali chudobných chorých v ich príbytkoch, pomáhali v ich duchovných i telesných potrebách. Napriek náročnosti života v novej kongregácii prichádzali stále ďalšie záujemkyne.
V roku 1929 bol dostavaný veľký kláštor v Rajhrade, ktorý sa stal materincom kongregácie. Medzivojnové obdobie bolo dobou relatívneho kľudu, a tak sa i kongregácia mohla sľubne rozvíjať. Do začiatku 2. svetovej vojny mala viac ako 100 sestier. Matka Róza sa snažila vyhovieť všetkým, ktorí žiadali o jej sestry. Už v roku 1923 začali sestry pôsobiť v Prahe. Do roku 1945 stačila Matka Róza založiť celkom štrnásť filiálnych domov.
Počas 2. svetovej vojny sa sestry i naďalej s obtiažami mohli venovať svojej činnosti. Najťažšie obdobie nastalo v posledných dvoch vojnových rokoch. V roku 1943 museli do kláštora v Rajhrade prijať asi 120 chorých z nemocnice Milosrdných bratov v Brne. Sestry pre nich museli obstarávať jedlo a starať sa o nich. V roku 1944 sa do kláštora nasťahovali uniformované zložky Wehrmacht a SS.
Keď sa blížila fronta, vojaci odišli, ale po niekoľkých dňoch vnikli nemeckí dôstojníci násilne do kláštora a na vežu kostola vyvesili nemecké vlajky. Rusi sa domnievali, že je v kláštore i naďalej nemecké vojsko. Bombardovali kláštor deväť dní, čo spôsobilo poškodenie takmer všetkých miestností v kláštore, zrútenie stropu kostola a požiar. Sestry s chovancami prežili tieto hrozné dni v pivniciach, ktoré nechala Matka Róza už predtým prerobiť na kryty a zásobiť nevyhnutnými potravinami. Matka Róza bdela v pivnici neďaleko provizórneho oltára a neustále sa modlila. Prežívala veľkú úzkosť a strach o sestry nielen v Rajhrade, ale na všetkých filiálkach. Dopočula sa totiž, ako postupujúca ruská armáda zachádza so ženami, rehoľnice nevynímajúc. Starosť o ne ju priviedla k tomu, že ponúkla Pánu Bohu za ich záchranu svoj život.
Všetko nasvedčuje tomu, že Pán Boh jej obetu prijal. Všetky sestry vyviazli zdravé, napriek tomu, že sa častokrát ocitli v smrteľnom nebezpečenstve – napríklad, keď pod paľbou hasili horiaci kláštor. Zdravotný stav Matky Rózy, ktorý už pred tým nebol dobrý, sa neustále zhoršoval. V máji musela zaľahnúť, po krátkom zotavení sa jej choroba zhoršila, a tak bola v júni prevezená do nemocnice v Brne. Ani lekári už nemohli pomôcť, a tak si sestry Matku odviezli do kláštora, aby zomrela doma v Rajhrade. Dňa 3. septembra upadla do agónie. Zomrela 5. septembra v kruhu svojich sestier za spevu oslavného hymnu Te Deum.
Sestry tešiteľky pôsobia v Čechách, Argentíne a na Slovensku (Bratislava, Kežmarok) a snažia sa napĺňať odkaz ich zakladateľky – obetovať sa za spásu nesmrteľných duší a slúžiť chorým v ich príbytkoch.
sr. M. Damiána Oravcová, CSC, provinciálna predstavená
Dôvodom na radosť je, keď Boží ľud dostane svojho pastiera.
Dnes sa tak stalo v Spišskej diecéze.
Rehoľníci na Slovensku sa modlia za nového spišského biskupa a prajú mu veľkú citlivosť na Božieho Ducha, aby ním inšpirovaný rozpoznával potreby laikov, klerikov aj zasvätených.
František Trstenský je odborníkom biblickej teológie, preto mu prajeme, aby vo svojej službe približoval hĺbku a krásu Božieho slova všetkým ľuďom.
Spoločnosť sociálnych sestier bude v dňoch 14. – 17. septembra 2023 v Košiciach sláviť jubileum 100 rokov od založenia. Pri tej príležitosti pozýva verejnosť zúčastniť sa bohatého liturgického, duchovného aj spoločenského programu.
Vo štvrtok 14. 9. o 19.00 hod uvedie Štátne divadlo Košice – Malá scéna pod vedením režiséra Kamila Žišku divadelnú inscenáciu o Sáre Salkaházi, ktorú stvárni herečka Tatiana Poláková. Toto predstavenie bude výnimočné tým, že sú zabezpečené anglické titulky, takže je naň možné pozvať aj zahraničných hostí.
Piatkový program sa bude konať v saleziánskom kostole na Kalvárii, kde okrem svätej omše o 10.30 sestry pozývajú aj na diskusný a modlitbový večer o 19.00 hod najmä pre mladých pod názvom „Okolo sveta so sociálnymi sestrami“.
Hlavným momentom osláv bude slávnostná svätá omša v sobotu 16. 9. o 16.30 v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho, ktorú bude celebrovať apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli a arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober a po ktorej bude nasledovať recepcia pre pozvaných hostí.
Nedeľný program sa bude niesť v znamení Dňa spoločenstva v duchu encykliky Fratelli tutti. Do košického domu Regina Pacis na Masarykovej ulici (súčasné sídlo Arcidiecéznej charity) pozývajú sociálne sestry všetkých veriacich na svätú omšu o 10.00 hod, následné občerstvenie a kultúrno-duchovný program do 14.00 hod. Počas neformálneho stretnutia bude možnosť bližšie spoznať aj sociálne sestry z Maďarska, Rumunska, USA a Kuby, a taktiež stretnúť sa s dejinami plodného pôsobenia košických sestier v minulosti.
Zakladateľka Spoločnosti Margita Slachtová aj blahoslavená sestra Sára Salkaházi sa narodili v Košiciach a bl. Sára tu prežila väčšinu svojho rehoľného života. Táto metropola východu je tak významným spôsobom spätá s históriou a pôsobením sociálnych sestier na Slovensku.
Spoločnosť sociálnych sestier bola založená v roku 1923 v Budapešti a čoskoro sa rozšírila aj na Slovensko, do Rumunska, USA, Mexika, Portorika, na Kubu, Taiwan a Filipíny. Jej cieľom je v duchu katolíckej sociálnej náuky podporovať ľudskú dôstojnosť, najmä žien a rodín, pracovať pre dobro Cirkvi a svetskej spoločnosti, a tak napomáhať jej obnove v duchu evanjeliových hodnôt. Na celom svete má 250 členiek.
