Vo veku 88 rokov, po 74 rokoch zasväteného života a 66 rokoch kňazskej služby, zomrel v pondelok kňaz Leander Pietras, vďaka ktorému začali opäť pôsobiť na Slovensku Pavlíni. Pohrebné obrady so svätou omšou budú v sobotu 27. júla 2024 o 10:00 v Bazilike minor Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou.
Leander Pietras sa narodil 5. januára 1936 v Piotrkove Tribunalskom v Poľsku. Do rehole pavlínov vstúpil v roku 1951. V nasledujúcom roku zložil svoje prvé sľuby ako šestnásťročný. Kňazskú vysviacku prijal v Čenstochovej, na Jasnej Hore v roku 1958. Tridsiateho prvého augusta 1990 prišiel na pozvanie vtedajšieho košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča do duchovnej služby na Slovensko, do farnosti Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou ako prvý pavlín po 204 rokoch. Od 1. septembra 1990 pôsobil vo farnosti ako kaplán, od júla 1992 do roku 2002 bol Leander priorom vranovského kláštora pavlínov. Dlhé roky pôsobil ako pedagóg na Gréckokatolíckej bohosloveckej (neskôr teologickej) fakulte Prešovskej univerzity v odbore morálna teológia, kde bol aj vedúcim katedry. Za svoje pôsobenie mu bol udelený cirkevný titul Prešovskej eparchie – titulárny kanonik a neskôr mu bola udelená aj pamätná medaila Gréckokatolíckej teologickej fakulty, zlatá medaila blahoslaveného biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča a taktiež aj pamätná medaila Jubilejného roka Prešovskej archieparchie.
Leander mal veľmi rád východný obrad a často koncelebroval sväté liturgie vo vranovskom gréckokatolíckom chráme Najsvätejšej Eucharistie. Kým mu to zdravie dovoľovalo, pravidelne prispieval odbornými článkami do gréckokatolíckej teologickej revue Theologos a intenzívne sa zapájal do diania Gréckokatolíckej cirkvi. Pred niekoľkými týždňami ho v Liečebni sv. Filomény vo Vranove nad Topľou navštívil aj vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, v spoločnosti bratislavského pomocného biskupa vladyku Milana Lacha SJ. Obaja biskupi zažili otca Leandra ako profesora morálnej teológie na Gréckokatolíckej teologickej fakulte. V družnom rozhovore vtedy spomínali na obdobie študentských čias a spoločné zážitky s otcom Leandrom.
„Veľmi živo si spomínam na akademickú činnosť otca Leandra Pietrasa na našej teologickej fakulte. Otec Leander bol horlivým kňazom a rehoľníkom a ako pedagóg otváral dvere poznania morálnej teológie mnohým našim kňazom, ktorí tieto cenné skúsenosti dodnes využívajú pri svojej pastoračnej činnosti, katechézach a vysluhovaní sviatosti zmierenia,“ povedal o otcovi Pietrasovi vladyka Jonáš. „Otec Leander, dnes už stojíte pred Pánom, no vedzte, že zároveň ostávate v srdciach a modlitbách všetkých nás, ktorí na vás budeme v úcte vždy spomínať. So svjatými upokoj, Christe, dušu raba Tvojeho svjaščenojereja Leandra. Blaženyj pokoj, vičnaja jemu pamjať!“
Matka Chiara príde na Slovensko po prvýkrát. Počas návštevy chce bližšie spoznať realitu slovenskej Cirkvi a saleziánskej rodiny. Okrem iného sa stretne s apoštolským nunciom Mons. Nicola Girasolim a s košickým arcibiskupom metropolitom Mons. Bernardom Boberom, predsedom KBS.
Matka Chiara počas dní 31. júla až 4. augusta navštívi niektoré komunity saleziánok, a to v Bratislave, v Trnave, v Nitre, v Dubnici nad Váhom, v Banskej Bystrici, v Rožňave a v Prešove. Okrem toho všetky Dcéry Márie Pomocnice Slovenskej provincie sa s ňou stretnú v Badíne pri Banskej Bystrici. 4. augusta tam uvedie do služby novú provinciálnu predstavenú Slovenskej provincie FMA sr. Janu Kurkinovú.
Súčasná provinciálna predstavená saleziánok sr. Monika Skalová o pripravovanej návšteve generálnej predstavenej povedala: „Sr. Chiaru som pozvala na stretnutie hneď po jej zvolení za generálnu Matku a pri každej príležitosti som jej pozvanie opakovala. Veľmi si vážim, že chce spoznať Slovensko, hľadala možnosti kedy prísť a teda spoznať našu realitu, keďže u nás ešte nebola. Príde práve v čase odovzdania služby novej provinciálke, čo nás veľmi teší, že jej návšteva práve takto vyšla.“
Utorok 2. júla, na sviatok Navštívenia Panny Márie, zložil do rúk provinciála slovenských jezuitov P. Jozefa Šofranka SJ posledné rehoľné sľuby P. Cyril Šesták SJ.
Na slávnostnej sv. omši, ktorá začala o 11.00 v Lehote pod Vtáčnikom, rodisku P. Šestáka, boli prítomní jeho rodáci, rodina a jezuiti z Bratislavy, Trnavy a Ružomberka. Po svätej omši bolo pripravené pohostenie v blízkom pastoračnom centre. Pre veriacich farnosti to bola výnimočná udalosť, ktorá sa odohrala prvý krát v histórii farnosti, ako to povedal miestny farár otec Miroslav Baláž.
V kázni sa prihovoril P. Cyril, ktorý si tento deň pripomenul aj 34 rokov od vstupu do Spoločnosti Ježišovej. Vyzdvihol krehkosť a krásu daru povolania a poďakoval sa všetkým, ktorí ho za tie roky sprevádzali.
Životopis P. Cyrila Šestáka SJ Narodil sa 30. júna 1966 v Bojniciach. Roku 1988 vstúpil do seminára v Bratislave a o dva roky neskôr do novozriadeného noviciátu v Trnave (2. júl 1990) kde po dvoch rokoch zložil svoje prvé sľuby. Roku 1996 prijal kňazskú vysviacku v Bratislave, po ktorej pokračoval v štúdiách patristiky v Nemecku. Od roku 2004 vyučuje na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Roku 2019 absolvoval tretiu probáciu v Dubline. V súčasnosti je členom komunity v Trnave.
Koncom júna v dňoch 27. – 29. 6. 2024 sa stretli sestry z rôznych rehoľných kongregácií a komunít na biblicko- formačnom seminári “Umenie starnúť v komunite”, zameraný hlavne na vekové obdobie 62+. Seminár organizovala KVRPS – spirituálna komisia a zúčastnilo sa ho 30 rehoľných sestier.
Hlavným prednášajúcim bol o. ThDr. Marián Bublinec, PhD. predložil sestrám pohľad na antropológiu života osoby cez pohľad Erika Eriksona a prepojil to s kráčaním a biblickým pohľadom Starého aj Nového zákona. Nasledoval blok sebapoznávacích a komunikačných aktivít, ktoré viedla sr. Renáta Jamborová zo Spoločnosti sociálnych sestier.
Prostredie Penziónu, kde seminár prebiehal, bolo tiež istou retro-spomienkou na časy pred totalitou a prvé semináre, či duchovné cvičenia, ktoré si sestry na tomto mieste konali. Krásna zelená príroda okolo Penziónu Charitas iba umocnili pozitívny dojem a skúsenosť s informáciami, ktoré sestry prijímali. Seminár bol podporený cez projekt Conrad Hilton, čo znížilo náklady na finančné výdaje sestier.
Účastníčky sa podelili: „Bolo to osvieženie, nový rozlet, radosť, čas milosti…príležitosť znova sa otvoriť pre lásku. Povzbudivé bolo stretnutie zo sestrami v podobnom veku a období v ako práve som. Veľmi vhodné a výborné prednášky pre naše vekové obdobie, posilnila som si ducha a naplnila sa láskou. Bola to príležitosť zastaviť sa a zamyslieť sa ako ďalej. Vzájomné zdieľanie bolo veľmi obohacujúce, dostala som informácie, ako tento úsek života kvalitnejšie prejsť, nebáť sa púšťať veci z rúk a napĺňať ich duchovnými hodnotami. Mohla som lepšie pochopiť seba, počuť čím žijú iné sestry v rovnakom veku. Človek nevyžije len zo sebadarovania, všade, kde som, budem si niesť slová žalmu: „Pane, nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.“
V uvedených témach s touto vekovou kategóriu sestier plánuje Spirituálna komisia KVRPS pokračovať aj v ďalšom období. Ako povedala jedna z organizátorov: „Tešíme sa pozitívnej odozve a veríme, že získané informácie a skúsenosti prinesú požehnanie do životov sestier aj komunít, posilnia radosť a šťastie zo zasväteného života a upevnia nádej s istotou kráčať v náručí Pánovej lásky.“
Posledné stretnutie Internoviciátu v tomto školskom roku sa konalo v dňoch 19. – 22. 6. 2024 vo Františkánskom duchovnom centre sestier františkánok Premenenia v Melčiciach – Lieskovom. Hosťom a prednášajúcou bola sestra Marta Andraščíková, SSS. Témou stretnutia bolo Zasvätené panenstvo a sexualita. Doteraz bola táto téma ponúkaná na stretnutiach, kde boli iba rehoľné sestry. Tentokrát po dohode so všetkými účastníkmi sa stretnutia zúčastnili aj františkánski novici so svojím novicmajstrom. Spolu s nimi nás bolo 16. Prišlo 5 noviciek, 4 magistry, 2 františkánski novici so svojím magistrom, organizátori – sestra Brigita a brat Reginald, a jeden večer nás prišla navštíviť sestra Renáta Jamborová, SSS, vedúca našej komisie a zástupkyňa predsedu KVRPS.
Tentokrát sme mali stretnutie netradične už od stredy večera do soboty. Prispôsobili sme sa sestre Marte, ktorá sa práve vrátila z pracovnej cesty na Kubu, a hneď po našom stretnutí ju čakali ďalšie pracovné povinnosti. Väčšina z nás sa už navzájom poznala, ale aj tak bol prvý večer dobrou príležitosťou neformálne sa zblížiť a pripraviť sa na duchovnú prácu nasledujúcich dvoch dní.
Vo štvrtok a v piatok dopoludnia mala sestra Marta prednášky, po ktorých nasledoval čas na reflexiu a zdieľanie v skupinkách. Ukazovala nám pozitívnu hodnotu sexuality od roviny biologickej cez psychickú až po duchovnú. Z takejto perspektívy tvorí sexualita vzácnu súčasť nášho zasvätenia, darovania sa Bohu, reholi a ľuďom. K hodnote prednášok prispel nielen dobre pripravený obsah, ale aj charizma sestry Marty. Hovoriť otvorene o sexualite v zasvätení nie je ešte stále úplne samozrejmé a nie je prebytok tých, ktorí by boli odborne aj skúsenostne dobre pripravení o tejto téme prednášať a viesť diskusie. Slová sestry Marty sa nás všetkých dotkli a boli pre nás výzvou uvažovať o vlastnej sexualite otvorene, odvážne aj pokorne, v kontextoch našich osobných príbehov, ale aj našich rehoľných konštitúcií.
To najhlbšie, čo sme si odnášali z prednášok aj vlastných reflexií, sme prinášali do kaplnky, kde sme slávili sväté omše, modlili sme sa breviár, mali sme spoločné rozjímania aj adoráciu, prežívali sme tam spoločenstvo s Bohom aj krásne ľudské spoločenstvo. Všetci sme radi využili spoločné stretnutia medzi prednáškami, čas na rozhovory pri jedle, pri káve a pri malých dobrotách v bufetíku. Za dobré jedlo a príjemnú atmosféru pobytu sme vďační domácim sestrám Tereze a Veronike. Sestra Tereza, hoci bola z nás všetkých najmenšia, ako vždy oplývala energiou, evanjeliovým nadšením, všetky žilky v nej hrali a burcovala aj nás. V piatok večer sa jej to podarilo a vtiahla nás do víru hudby, tanca a radosti.
Posledné stretnutie v školskom roku býva o deň dlhšie a spojené s výletom. V piatok poobede sme navštívili pútnické miesto na Skalke pri Trenčíne. Najprv sme sa zastavili na Malej Skalke v pútnickom chráme sv. Andreja Svorada a Beňadika. Potom sme sa presunuli o kúsok ďalej k Veľkej Skalke, čo je bývalý benediktínsky a neskôr jezuitský kláštor. V rámci prehliadky sme sa v kaplnke zastavili a pomodlili sa vešpery. Piatkový výletík sme zakončili výbornou zmrzlinou na trenčianskom hlavnom námestí.
Na sobotu sme mali väčšie plány, ale nakoniec z toho bola iba prehliadka Trenčianskeho hradu a neplánovaná návšteva komunity sestier satmárok, ktoré nás prichýlili počas ranného lejaka. Keď sa vyčasilo, vyšli sme peši k hradu a absolvovali sme jeho prehliadku – veľký okruh aj so sprievodcom. Netušili sme, že sme sa trafili do Kaukliarskeho festivalu, už pri prvej bráne nás vítal šašo a neskôr choduliar, žongléri, klaun, pri ktorom sme na chvíľu mohli byť (šachovým) kráľom… Sokoliari nám ochotne porozprávali o svojich cvičených dravcoch a dovolili nám zobrať si na ruku sovu. Samotná prehliadka hradných objektov stála za to, vychutnali sme si aj krásny výhľad z Matúšovej veže, dominanty hradu a najvyššieho bodu v meste. Cestou z hradu akoby sme z jednej rozprávky vstúpili do druhej. Stretli sme srdcovú kráľovnú so svojimi vojakmi – kartami z Alice v krajine zázrakov. Prezradili nám, že propagujú letnú akciu pre deti Ty v krajine zázrakov. Ešte raz sme boli na výbornú zmrzlinu a potom sme sa u sestier satmárok rozlúčili s prianím pekného leta a s nádejou na ďalšie obohacujúce stretnutia.
Reginald Slavkovský, OP a Brigita Puchalová, SMVS
Spätné väzby noviciek na Internoviciátne stretká:
Internoviciátne stretká boli pre mňa vždy užitočným časom. Či už kvôli tomu, že sme sa mohli stretnúť partia ľudí, ktorí sme sa navzájom obohatili a zasmiali, či aj úprimne porozprávali. Ale tiež to bol aj čas rehoľného rastu vďaka odborníkom, ktorí nám prichádzali prednášať. (novicka Anna)
Bol to pre mňa veľmi vzácny čas v spoločenstve s inými novicmi a novickami, ktorí kráčajú po tej istej ceste za Pánom tak ako ja. Som veľmi vďačná, že takáto možnosť internoviciátnych stretnutí je. Tým, že každý sme väčšinou sám v noviciáte, bol to krásny čas spoznávania, čo prežívame počas tohto obdobia formovania sa a rozlišovania Božej vôle v našich životoch a v našich rehoľných spoločenstvách. Aj keď sme z rôznych rehoľných spoločenstiev, môžem povedať, že mám „spolunovicky“, našla som ich a Pán mi ich dal ako dar na týchto internoviciátnych stretnutiach. Verím, že priateľstvá, ktoré som tu našla, budú pokračovať aj naďalej. Bola to rôznorodosť každého jedného z nás a pri tom sme tvorili spolu jednotu v tomto spoločenstve. Veľa sme sa aj naučili, ale aj zabavili a spoznali na výletoch, ktoré sme absolvovali. Vnímam však, že v tejto dobe, kde rehoľné rúcho a rozhodnutie sa pre zasvätený život nie je „niečo moderné“ bolo to aj veľké svedectvo pre tých, ktorí nás videli v takom hojnom počte, že sme šťastní a radostní mladí ľudia vo svojom zasvätení. Ďakujem všetkým, ktorí nám zabezpečili tieto spoločné stretnutia – od prednášajúcich až po organizátorov. (novicka Ulrika)
Rehoľa bratov kazateľov (bratia dominikáni) začala päť rokov po smrti P. Akvinasa Juraja Gaburu OP zbierať svedectvá o jeho živote. „Viacerí priatelia a pamätníci pátra Akvinasa tvrdia, že zomrel v povesti svätosti. A tak sme sa rozhodli zbierať svedectvá o jeho živote,“ informoval fr. Damián Mačura OP, provinciál rehole dominikánov na Slovensku. Dodal, že to robia na odporúčanie provinčnej kapituly provincie z roku 2022. „Cieľom nie je začínať proces, ale skôr zhromažďovať svedectvá, ktoré nám napovedia, či sa do prípadného procesu pustíme,“ dodal.
Páter Akvinas narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne – Veľkom Bysterci a po maturite v Bratislave vstúpil v roku 1933 do Rehole dominikánov v Olomouci. Po kňazskej vysviacke v roku 1939 pôsobil v Trenčíne. Dvadsiateho druhého novembra 1952 bol odsúdený na doživotie za tzv. trestný čin velezrady, za to, že vyspovedal príslušníkov Bielej légie. Po 8 rokoch väznenia bol prepustený na amnestiu v roku 1960, pracoval ako robotník a skladník a popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole, bratov, sestier i terciárov, na Slovensku. Jeho život v odovzdanosti do Božej vôle zachytil dokumentárny film Akvinas – svedok viery. Mnohí o ňom hovorili, že žil v povesti svätosti. Neustále sa modlil a svoje utrpenie, ako vravel, vždy „premieňal na lásku“ a prial si jediné: „Čo najpokornejšie sa Pánu Bohu klaňať a čo najvrúcnejšie ho milovať.“ Zomrel v marci 2019, rozlúčili sa s ním 6. apríla 2019 vo Zvolene.
Rehoľa menších bratov – Františkánov pozýva bratov a sestry františkánskych rádov, kongregácií a spoločenstiev do Nových Zámkov na Púť „na La Vernu“ dňa 21. septembra 2024.
Pri príležitosti jubilea 800. výročia Stigmatizácie svätého Františka sa na tomto mieste, ktorého patrocínium chrámu je práve tento sviatok, uskutoční stretnutie celej františkánskej rodiny. Hlavným celebrantom svätej omše o 11.00 hod. bude apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli. Putovanie je spojené s plnomocnými odpustkami, ktoré sú v tomto roku udelené novozámockému kostolu.
Počas jubilea sa už minulý rok uskutočnila Púť do „Greccia“ na Raticovom vrchu v Hriňovej, ktorú organizačne zastrešovala Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov.
Viac o priebehu františkánskeho jubilea (2023 – 2026) nájdete v článku z časopisu Zasvätený život.
Svatá Hora v Příbrami, 22. júna 2024 – Z rúk litoměřického biskupa Mons. Stanislava Přibyla CSsR prijmú dnes v Bazilike Nanebevzetí Panny Marie na Svatej Hore v Příbrami kňazskú vysviacku Pavel Hudousek CSsR a Lukáš Michalovič CSsR.
Pavel Hudousek pochádza z Kostelce nad Orlicí. Formáciu v reholi redemptoristov začal v roku 2015 a po ročnom noviciáte v poľskej Lubaszowej zložil 15. augusta 2019 dočasné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Magisterské štúdium na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity ukončil v júni 2023. Doživotné sľuby zložil 13. augusta 2023. Po diakonskej vysviacke 15. augusta 2023 pôsobil v komunite redemptoristov vo Frýdku. Primičnú svätú omšu bude slúžiť v kostole sv. Jiří v Kostelci nad Orlicí 29. júna 2024. Kňazskú službu začne v júli v komunite redemptoristov na pútnickom mieste Svatá Hora v Příbrami.
Lukáš Michalovič, ktorý pochádza z Prievidze, začal svoju formáciu v reholi redemptoristov v roku 2016. Dočasné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti zložil 15. augusta 2019 po noviciáte v Lubaszowej v Poľsku. Po ukončení bakalárskeho štúdia a 4. ročníka na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity študoval jeden rok na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Doživotné sľuby zložil 15. augusta 2022. Magisterské štúdium na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity ukončil v júni 2024. Ako diakon slúžil v komunite študentátu redemptoristov Bratislava – Puškinova. Primičnú svätú omšu bude slúžiť vo farskom kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Bratislave na Kramároch 23. júna 2024. Na konci augusta začne svoju kňazskú službu v komunite redemptoristov v litovskom Kaunase.
Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza redemptoristi Provincie Bratislava – Praha ohlasujú Evanjelium chudobným a opusteným prostredníctvom farských misií a exercícií, ktoré sú zároveň prvými apoštolskými prioritami. Ďalšími sú evanjelizácia prostredníctvom médií a vydavateľstva Slovo medzi nami, farská pastorácia a pôsobenie na pútnických miestach. Prvou zo základných priorít je zdieľaná misia, preto redemptoristi spolupracujú s laickými spoločenstvami Calvary, Rieka Života, Koral a Shekinah. Dekrétom generálneho predstaveného vznikla vo februári 2017 Provincia Bratislava – Praha, v rámci ktorej redemptoristi pôsobia v Bratislave (komunity Puškinova a Kramáre), Banskej Bystrici – Radvani, Gaboltove, Podolínci, Kostolnej – Záriečí, v Tasoviciach, vo Frýdku, na Svatej Hore v Příbrami a v Kaunase. Michalovská viceprovincia pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.
Slovenská provincia sestier Congregatio Jesu má novú provinciálnu predstavenú, ktorá bola vymenovaná generálnou predstavenou Sr. Veronicou Fuhrmann dňa 15. mája 2024. Stala sa ňou sestra Júlia Milčová, ktorá prevezme úrad provinciálnej predstavenej 1. decembra 2024.
Sestra Júlia Magdaléna Milčová sa narodila v roku 1969 v Humennom. Do Congregatio Jesu vstúpila v septembri 1989. Študovala na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Trnavskej univerzite so sídlom v Trnave, kde ukončila štúdium v odbore psychológia. Po absolvovaní štúdia pôsobila vo formácii mladých sestier ako vedúca postulátu, sócius v noviciáte a vo formácii junioriek. V rokoch 2003 – 2005 pracovala ako provinciálna sekretárka a v rokoch 2006 – 2012 bola provinciálnou predstavenou Slovenskej provincie Congregatio Jesu.
Po ukončení služby provinciálnej predstavenej pracovala v školskej a farskej katechéze v Banskej Bystrici, v rokoch 2015 – 2018 bola členkou medzinárodnej komunity v Jeruzaleme, kde pôsobila v pastoračnej službe pre kresťanské dievčatá na Schmidt škole. Od roku 2018 pracuje na Slovenskej katolíckej misii v Mníchove. Zároveň zastáva službu provinciálnej asistentky.
Dňa 15. septembra 1673 pápež Klement X. udelil súhlas rakúsko-uhorskej kapucínskej provincii na založenie kláštorov v Bratislave a v Pezinku. Dňa 10. júna 1674 boli kapucíni uvedení do Pezinka, do svojho prvého pôsobiska v Uhorsku.
Slávnosť 350. výročia príchodu kapucínov do Pezinka začne slávením ďakovnej svätej omše a bude pokračovať hudobným a kultúrnym programom v kláštornej záhrade a v priestoroch kláštora. Čaká nás program pre deti, hudobný festival Kapucínfest, diskusia bratov a historikov o minulosti a súčasnosti, výklad a sprevádzanie kostolom a kláštorom ako aj divadelné predstavenie Rytier v hrdzavom brnení v starobylom refektári kláštora.
Program pripravujú mnohí bratia, ktorí sa do Pezinka zídu v deň slávnosti. Srdečne vás pozývame osláviť toto výnimočné jubileum spolu s nami.
Pri príležitosti 350 rokov prítomnosti uprostred konkrétnej krajiny, na jednom mieste, v jednom z pôvabných miest na úpätí Malých Karpát, vydali kapucíni menšiu knižnú novinku, v ktorej autor mapuje prvé stopy kapucínov na našom území od konca 16. storočia i jednotlivé kroky, ktoré vyústili do ich usídlenia v Pezinku, ktorý sa stal prvým miestom v Uhorsku, s ktorým natrvalo spojili svoj život i pôsobenie. Autor, kapucín a filozof, tvrdí, že krajina i mesto sú ako text, ktorý je potrebné čítať, ktorý je potrebné sa naučiť čítať a že len tak nám krajina sprístupní príbeh, ktorý je našim príbehom, ktorý sa stane našim príbehom.
