V tlačenej podobe je na svete deviate číslo ročenky pre františkánske štúdia, historické a humanitné vedy Studia Capuccinorum Boziniensia. Číslo si môžete objednať mailom, prípadne onedlho zaobstarať aj v kníhkupectvách.
Môžete si v ňom prečítať tieto štúdie: „Danteho františkánstvo“ od Giuseppe Mazzottu; „Dominik Mokoš OFM (1718 – 1776) a jeho kazateľská tvorba (Východiská a možnosti výskumu)“ od Angely Škovierovej; „‘Svatí z katakomb’ v kostele Narození Páně v pražské Loretě“ od Marie Vymazalovej; „Velký kostel menších bratří (Stavební vývoj konventního chrámu sv. Ducha v Opavě)“ od Lucie Augustinkovej a filozofické texty: „Normalita ako predpoklad skúsenosti“ od Daniely Bendžalovej a „Ako mlčí obraz?“ od Ladislava Tkáčika.
Medzi „varia“ je zaradená rozsiahlejšia správa „Projekt Historical and Theological Lexicon of the Septuagint: Príklad hesla εὐλογεῖν ‘zvelebovať/žehnať’ od Heleny Panczovej a list generálnych ministrov pri príležitosti 750. výročia smrti svätého Bonaventúru „Svätý Bonaventúra, hlas, ktorý je aktuálny aj dnes.“
Medzi „censurae librorum“ nájdete recenzie na novinky Ivana Geráta (ed.) „Téma Troch kráľov v umení a kultúre“, Stéphana Bretona (ed.) „Penser le silence“, Charlesa Bobanta „L’art et le monde. Une esthetique phénoménologique“ a Güntera Figala „Ästhetik der Architektur“.
Ročenka Studia Capuccinorum Boziniensia je jediným recenzovaným vedeckým periodikom pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy vydávaným na Slovensku (ISSN 2585-8025). Predmetom publikovania v Studia Capuccinorum Boziniensia sú historické pramene, ich kritické edície, filozofické a teologické štúdie, štúdie z oblasti ostatných humanitných a historických vied, aktuálne dokumenty a recenzie, pri zachovaní vysokých publikačných štandardov a etiky.
Uplynul rok, čo Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky oznámili túžbu začať proces blahorečenia a svätorečenia sestry M. Bernadety Pánčiovej.
„V procese sa nachádzame v prípravnej fáze, ktorá je v súlade s nariadeniami. Zbierame materiály, ktoré nám pomôžu osvetliť život sestry Bernadety, hľadáme svedkov, ktorí by vydali vierohodné svedectvo o jej živote a snažíme sa osvetliť zahmlené miesta jej života,“ hovorí generálna predstavená kongregácie sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová.
„Sestra, ktorá je na štúdiách v Ríme, bude po zložení skúšok menovaná biskupom do funkcie postulátorky, zhromaždí informácie o povesti svätosti, ktorú je nutné zaslať do Ríma a na základe odpovede Dikastéria pre kauzy svätých, môžeme vstúpiť (alebo nevstúpiť) do vlastnej fázy procesu,“ pokračuje ďalej sr. Irena.
„V postoji uvedomelosti, pravdy a v spolupráci sa chceme vydať na cestu objavovania čností v hrdinskom stupni. S vedomím, že môžu vystúpiť pravdy, ktoré by prekážali v pokračovaní procesu, chceme zachovať pozíciu služby pravde s citlivosťou na evanjelium a morálku. Prosíme o modlitby, aby sme boli otvorené Duchu a Pravde,“ uviedla.
Sestra Bernadeta sa narodila 12. júna 1924 v obci Mužla pri Štúrove. Tento rok oslávime jej nedožité 100. narodeniny. „Pri príležitosti 100. rokov od narodenia sestry Bernadety pripravujeme v spolupráci s Ústavom pamäti národa historický seminár. Ďalšie informácie zverejníme neskôr,“ informovala generálna predstavená kongregácie sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová.
Sestra Bernadeta je zakladateľkou Rodiny Nepoškvrnenej, ktorá vznikla na Turíce v Jubilejnom roku 1975. Na jej podnet sa skupinka chorých započúvala do výzvy pápeža Pavla VI., aby sa celý svet zapálil evanjelizáciou lásky. Zomrela 30. marca 2015 vo veku 90 rokov, pohreb bol 1. apríla 2015 v Ružomberku.
Dnes už Rodina Nepoškvrnenej prekročila aj hranice Slovenska. Má svojich členov po celom svete. Rozšírila sa do Ruska, na Ukrajinu, do Rumunska, Rakúska, Nemecka, Holandska, Švédska i do USA, Kanady aj Austrálie. Mimoriadne je rozšírená na Morave, v Čechách a v Maďarsku (zdroj: www.rodinaneposkvrnenej.sk).
Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky, SMVS (Sorores Misericordiae a Sancto Vincentio – Satmariensium) bola založená 29. augusta 1842 satmárskym biskupom Jánom Hámom. Sestry pôsobia na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine, Albánsku a v Taliansku. Pracujú v rôznych typoch škôl, v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.
Provinciálna kapitula bratov kapucínov sa konala v Badíne (Dom Xaver). Bratia hodnotili uplynulé trojročie pôsobenia (správu provinciála) a následne si zvolili nové vedenie na ďalšie trojročie.
Kapitule predsedal generálny radca z Ríma brat Piotr Stasiński.
V tajnej voľbe si bratia zvolili provinciálneho ministra a jeho štyroch radcov. Provinciálnym ministrom je br. Miroslav Kulich a radcami bratia Tomáš Fusko, Fidel Marko Pagáč, Michal Varga a Lukáš Porubský.
Apoštolská penitenciária udelila plnomocné odpustky z príležitosti 800-ročného jubilea Stigmatizácie svätého Františka z Assisi pre františkánsky kostol Stigmatizácie sv.Františka v Nových Zámkoch, ktoré je možné získať od 29.marca 2024 do 31.decembra 2024 za splnenia obvyklých podmienok.
Bratislava / Blahorečenie Božieho služobníka Jána Havlíka bude sprevádzať nové logo. Dnes ho predstavil koordinačný tím slávnosti blahorečenia Jána Havlíka.
Navrhol ho dizajnér Andrej Kmeťo. Predstavili ho dnes na internetovej stránke janhavlik.sk a profile Jan Havlik na Facebooku. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka, ktorý zomrel na následky mučenia v komunistických väzniciach, 14. decembra 2023. Slávnosť bude 31. augusta 2024 v Šaštíne.
„Logo má dva významy. Jeden je odkazom na väzenie a mučeníctvo Jána Havlíka, druhý má nám všetkým v súčasnosti povedať, že vďaka vzťahu s Bohom, len vďaka jeho vernosti, sme schopní zvládnuť ťažké okamihy a výzvy nášho života. Tieto dva momenty znázorňuje symbolická reťaz, ako znak vernosti. Ján Havlík bol mučeníkom vernosti, preto som sa rozhodol pre tento symbol,“ hovorí o novom logu jeho autor Andrej Kmeťo. Ako kreatívny tvorca v oblasti komunikácie, marketingu a grafiky pôsobí niekoľko rokov.
„Vnímame, že hlavnou myšlienkou nášho budúceho blahoslaveného je vernosť. Dnešná doba je nestála, ľudia rýchlo menia prácu, partnerov i iné. Je náročné ostať verný. Ján Havlík to dokázal. Napriek väzeniu. Je to posolstvo nielen pre veriacich, ale aj neveriacich, pretože si myslíme, že byť verný sa oplatí. Je dôležité, aby sme boli verní. Zároveň nám logo ukazuje, že aj život v skrytosti má svoj význam,“ hovorí provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáša Brezáni, CM
Ján Havlík bol bohoslovcom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Zomrel v roku 1965 ako 37-ročný na následky mučenia v komunistických väzniciach. Viac o živote Jána Havlíka je na webovej stránke www.janhavlik.sk a na Facebooku (https://www.facebook.com/HavlikJanko).
Koordinačný tím slávnosti blahorečenia Jána Havlíka
Kapitulu zvolal a viedol minister slovenskej kustódie Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, brat Martin M. Kollár, sprevádzaný bratom Tomášom Lesňákom, ktorý je členom generálneho vedenia rehole. Keďže slovenská kustódia je súčasťou poľskej krakovskej provincie, na kapitule sa zúčastnil aj provinciálny minister, brat Marian Gołąb.
Hlavnou úlohou mimoriadnej kapituly bolo vypracovanie nového štatútu kustódie, ktorý bude reflektovať revidované konštitúcie a štatúty rádu. Okrem toho sa bratia venovali aj vypracovaniu nového Dlhodobého projektu rozvoja kustódie, ktorý síce nemá právnu záväznosť, ale môže byť pomôckou pri rozlišovaní a plánovaní v budúcnosti.
Bratia sa oboznámili aj s ideovou víziou a vizualizáciou využitia brehovského kláštora a priľahlých pozemkov, ktorú predstavil architekt Michal Bryndza. Toto miesto totiž začína naberať na význame, aj v súvislosti s pripravovaným procesom blahorečenia brata Štefana Iglódyho, ktorého pozostatky sa nachádzajú v neďalekom Rade.
Rehoľa menších bratov (Ordo Fratrum Minorum) vznikla v 13. storočí. Založil ju svätý František Assiský. V priebehu ôsmich storočí z tohto rádu vyrástlo mnoho vetiev. Hlavnými sú však tieto tri: františkáni (OFM), kapucíni (OFMCap) a minoriti (OFMConv). Medzi najznámejších svätcov tejto rehoľnej rodiny patria: sv. Anton Paduánsky, sv. Bonaventúra, sv. Maximilián Mária Kolbe a sv. páter Pio. Na Slovensku majú minoriti kláštory v týchto miestach: Bratislava – Karlova Ves, Levoča, Spišský Štvrtok, Brehov. Slovenskí minoriti viedli v rokoch 2007 – 2017 aj misiu v Albánsku, v meste Fier.
Biskup Stanislav Přibyl sa stal 21. litoměřickým biskupom. V sobotu 2. marca 2024 ho do úradu sprevádzalo spoločenstvo diecéznych kňazov, diakonov, rehoľníkov a mnohých veriacich spolu s biskupmi z iných diecéz a zahraničia. Hlavným konsekrátorom bol pražský arcibiskup a predseda ČBK Jan Graubner a spolusvätiteľom eichstättský biskup Gregor Maria Hanke. Na slávnostnej bohoslužbe v Katedrále svätého Štefana v Litoměřiciach bolo prítomných niekoľko stoviek veriacich. Tí, ktorí sa do katedrály nedostali, mohli obrad sledovať na veľkoplošnej obrazovke pred katedrálou a v Kostole Všetkých svätých na Mírovom námestí.
Bohoslužbu otvoril pražský arcibiskup Jan Graubner ako hlavný konsekrujúci biskup. Spolusvätiteľmi boli biskup Jan Baxant, v súčasnosti emeritný biskup Litoměřickej diecézy, eichstättský biskup Gregor Maria Hanke ako spolusvätiteľ a apoštolský nuncius v Českej republike Jude Thaddeus Okolo. Prítomný bol aj viedenský arcibiskup, kardinál Schönborn a kardinál Dominik Duka. Biskup Ján Baxant privítal prítomných najprv vo svojom rodnom jazyku, potom v nemčine a taliančine.
„Najdôstojnejší otče, Litoměřická diecéza vás prosí o vysvätenie kňaza Stanislava Přibyla do biskupskej služby,“ zneli slová asistujúceho kňaza P. Jana Hrubého. Menovacia bula Svätého Otca bola potom pred celým zhromaždením prečítaná v latinčine a češtine. Prvé čítanie z proroka Izaiáša o Božom služobníkovi prečítala sestra Augustína Vrzalová, predstavená kláštora premonštrátov v Doksanoch. Poslanec Alexandr Vondra prečítal druhé čítanie z listu Timotejovi a Evanjelium s Ježišovým trojitým poslaním Pas moje ovce prečítal diakon Michal Koudelka.
Homíliu predniesol viedenský arcibiskup Christoph Schönborn, rodák zo Skalky v Českej republike. Celý text je k dispozícii TU. Kardinál Schönborn sa vrátil k textom, ktoré zazneli počas bohoslužby slova a ktoré si pre túto príležitosť vybral novovysvätený biskup Stanislav. Viedenský kardinál vo svojom príhovore pripomenul zamatovú revolúciu. „Od kanonizácie Anežky Českej v Ríme 12. novembra 1989 vládla úžasná povznášajúca atmosféra. Aj mne bolo umožnené ju zažiť. Čo z tejto atmosféry zostalo po tridsiatich štyroch rokoch, čo sa z nej stalo? Aký je čas, v ktorom budeš, milý Stanislav, teraz biskupom? Môžem ti niečo povedať: v súčasnosti sa s rastúcim záujmom pozeráme na Cirkev v Českej republike. Najmä tu vo Viedni, ale aj v Rakúsku všeobecne, a áno, v celej „západnej“ Európe, zažívame prudký nárast sekularizácie so všetkým, čo k tomu patrí. Tie sú už takmer za nami ako dôsledok komunizmu a ekonomického liberalizmu. V poslednom čase sa na vás obraciame, aby sme sa lepšie naučili, ako máme ako Cirkev žiť v takejto sekulárnej spoločnosti, a to aj s oveľa skromnejšími finančnými zdrojmi. Pápež Benedikt XVI. na to poukázal už v roku 2009, že sa od Českej republiky môžeme učiť, čo znamená v dnešnej dobe byť kresťanom v tejto sekulárnej spoločnosti.“
Obrad biskupskej vysviacky sa začal hymnom vzývania Ducha Svätého. Súčasťou obradu bol sľub vysväteného, že okrem iného vytrvá v ohlasovaní Kristovho evanjelia, otvorí svoje srdce všetkým chudobným, núdznym a cudzincom a ako dobrý pastier bude vyhľadávať zablúdené ovce a privádzať ich späť do Pánovho ovčinca. Celé zhromaždenie potom za spevu litánií vyprosovalo milosť pre svätca, ktorý na znak úplnej odovzdanosti padol tvárou na zem. Pokorenie sa objavuje na viacerých miestach Písma, kde vyjadruje adoráciu, kajúcnosť, hlbokú prosbu, ale predovšetkým úplnú odovzdanosť. Človek sa fyzicky zriekne sám seba a prosí, aby ho Božia moc zatienila a naplnila. Potom hlavný celebrant a všetci prítomní biskupi v tichosti položili ruky na svätca a arcibiskup Graubner predniesol modlitbu zasvätenia. Stanislav Pribyl bol pomazaný krížom, prijal evanjelium a biskupské insígnie – solideo, prsteň, mitru a kružidlo. Novovysvätený biskup potom za zvukov fanfár zaujal miesto v katedrále, prijal bozk pokoja od prítomných biskupov a pristúpil k sláveniu Eucharistie ako hlavný celebrant.
Po svätom prijímaní zaznel chválospev Te Deum, ktorému predchádzali záverečné žičenia ľudu. V mene kňazov Litoměřickej diecézy zaželal novovysvätenému biskupovi probošt Katedrálnej kapituly P. Jiří Hladík a za diakonov diecézy Michael Koudelka. V mene rehoľníkov a rehoľníčok pôsobiacich v diecéze novému biskupovi zablahoželali sestry dominikánky a františkánky. Za rodiny sa prihovorili Zdeněk a Zuzana Pokludovci s deťmi. Na záver sa prihovoril primátor mesta Litoměřice Radek Löwy.
Pred záverom sa k zaplnenej katedrále prihovoril novovysvätený biskup Stanislav Pribyl. Celý text je k dispozícii TU. Zaznelo mnoho slov vďaky Bohu, Pribylovej rodine, Rádu redemptoristov, všetkým, ktorí Stanislava Pribyla sprevádzali a podporovali na jeho ceste, jeho predchodcovi Jánovi Baxantovi, generálnemu vikárovi diecézy Martinovi Davídkovi, všetkým, ktorí sa podieľali na príprave bohoslužby a ďalším. Stanislav Přibyl si zvolil svoje biskupské heslo Pax vobis – Pokoj s vami. Na záver oznámil meno svojho najbližšieho spolupracovníka, generálneho vikára. Bude ním P. Radek Jurnečka, doterajší arcidiakon v Liberci.
Nový litoměřický biskup potom udelil zhromaždeným prvé biskupské požehnanie. Slávnostnú bohoslužbu ukončil mariánsky spev a Bachova Toccata a fuga F dur. Po skončení bohoslužby vyšiel Stanislav Přibyl pozdraviť všetkých prítomných na nádvorí.
Zdroj: TK KBS Foto: Jana Chadimová/Člověk a Víra, Anička Guthrie/Člověk a Víra
V pondelok 4. marca 2024 začala v Nitre, v Misijnom dome Matky Božej na Kalvárii, XIII. Provinciálna kapitula Slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova.
V Nitre sa zišlo 23 kapitulárov, 11 na základe úradu a 11 zvolených delegátov ako aj jeden zástupca spolubratov v dočasných sľuboch. Spolu s hosťami, provinciálnou predstavenou SSpS a zástupcom Misijnej rodiny, budú od 4. do 6. marca rokovať o stave, prítomnosti, službe, i budúcom smerovaní provincie, ktorá teritoriálne zahŕňa Slovenskú a Českú republiku.
Provinciálna kapitula začala spoločnou svätou omšou v komunitnej kaplnke. Predsedal jej bývalý provinciál Slovenskej provincie, P. Pavol Kruták, ktorý sa prítomným prihovoril v krátkej homílii. Program pokračoval meditáciou, ktorú predniesol P. Peter Dušička. Po meditácii sa kapitulári a hostia zišli na svoje prvé zasadnutie v aule Misijného domu v Nitre, kde XIII. Provinciálnu kapitulu oficiálne otvoril provinciál Slovenskej provincie, P. Marek Vaňuš.
Cieľom kapituly je, v duchu príprav na IX. Generálnu kapitulu SVD, ktorá sa uskutoční v lete 2024, uvažovať nad obnovou nášho rehoľného života a apoštolského života v zmysle hesla: „Nech svieti naše svetlo pred ľuďmi.“ (Mt 5,16), aby sme boli „Verní a tvoriví učeníci v zranenom svete.“
V súčasnosti má Slovenská provincia štyridsaťosem členov v doživotných sľuboch, ktorí tvoria medzinárodné spoločenstvo – členovia provincie pochádzajú zo Slovenska, Česka, Poľska, Vietnamu, Indie a Indonézie. Provincia má i jedenásť seminaristov (opäť tvoriacich medzinárodné spoločenstvo: štyria z Afriky, traja z Vietnamu, jeden z Česka a traja zo Slovenska). Desiati študujú na Slovensku, jeden je na študijnom pobyte v Austrálii. Ďalších dvadsaťpäť misionárov verbistov zo Slovenska pôsobí v zahraničných misiách.
Kapitulári, prosia o modlitbu, aby Duch Svätý viedol ich stretnutie a ukázal im cestu, ktorou majú ako misionári Božieho Slova kráčať v ohlasovaní Božieho kráľovstva.
Text: Tomáš Gerboc SVD Foto: Martin Štefanec SVD, Tomáš Gerboc SVD
Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa slávi 100 rokov vzniku Slovenskej provincie. Sestry z tejto rehole slúžia v školách, nemocniciach, misiách či na biskupských úradoch.
Čo pre nich znamená toto výročie, sa Andrea Eliášová pýtala postulátorky procesu blahorečenia, zakladateľky rehole Matky Alfonzy Márie, sestry Kataríny Krištofovej.
„Sme generáciou, ktorá má milosť sláviť 100 rokov od zriadenia provincie. Myslím, že máme tiež milosť preniesť štafetu rehoľného života do ďalšej storočnice a za to nech je oslávený trojjediný Boh,“ hovorí Krištofová.
Ktoré výzvy stoja v najbližších rokoch pred rehoľou na Slovensku ako priorita?
„Jednoducho povedané, našou prioritou je byť blízko človeku. Teda chudobných a chorých, slúžiť Kristovi, starať sa o integrálny rozvoj človeka a hájiť ľudskú dôstojnosť, aj zmierňovať telesné a duševné utrpenie každého druhu. Ľudia netrpia len materiálne, ale aj duchovne.“
Sestra Katarína, ako vnímate šírenie charizmy vašej zakladateľky, Matky Alfonzy Márie Eppingerovej cez laičky?
„Našu zodpovednosť voči ním berieme veľmi vážne tým, že ponúkame laikom účasť na charizme laickým členstvom pod názvom Duchovná rodina a sprevádzame laických spolupracovníkov v kresťanskom duchu. Vieme, že rodina je základná bunka spoločnosti a práve laici, ktorí žijú v rodinách, sú pre nás veľmi dôležití, pretože výchovou detí priamo prispievajú k rozvoju spoločnosti. Spolu s laikmi a laickými členmi, ktorí sú našimi predĺženými rukami, keď to môžme tak povedať, chceme v Cirkvi a vo svete a hlavne v rodinách vydávať ľuďom svedectvo o milosrdnej Božej láske, ktorá sa nám zjavila v Ježišovi Kristovi.“
