V týchto dňoch si pripomíname 69. výročie Akcie Kláštory – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950.
Príslušníci bezpečnostných orgánov vtedy vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v Československu. Akcia bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Je známa aj pod názvom Barbarská noc. V tom čase v Československu už mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila.
Po Akcii K nasledovala Akcia R (Rehoľníčky), počas ktorej došlo 28. až 31. augusta 1950 k násilnému sústredeniu ženských reholí.
Zo Zákona NR SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum vtedajšieho ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspendovanie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastiliak, ktorého odsúdili na doživotie.
Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája 1950. Do konca mája 1950 sústredili do internačných stredísk v kláštoroch 1002 rehoľníkov. Najskôr ich odvliekli do Šaštína, Svätého Beňadika, Podolínca, Jasova a Pezinka. Neskôr ich roztriedili do skupín podľa druhov sústreďovacích stredísk v kláštoroch. Mali disciplinárny alebo preškoľovací charakter.
Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (zastúpená niektorými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti a Zboru národnej bezpečnosti) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, v prvom rade vzácne liturgické predmety.
Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré boli za malú finančnú sumu predané do zahraničia alebo zničené. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v pomocných technických práporoch (PTP). Pokračovaním Akcie K bola Akcia R, zameraná na likvidáciu ženských kláštorov.
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality, vlády Komunistickej strany Československa a demokratizáciu spoločnosti.
Konfederácia politických väzňov Slovenska si v piatok 12. apríla 2019 pri svätej omši o 12.15 v Kostole sv. Barbory v Žiline pripomenula 69. výročie Akcie Kláštory – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. V tú noc boli vyvezení aj františkáni z františkánskeho kláštora pri Kostole sv. Barbory v Žiline. Svätú omšu celebroval salezián don Ján Tocký, svedok Akcie K a po svätej omši prednesú spomienky na Akciu K bývalí františkáni Jozef Širanec a Ľudovít Pobeha (bývalý politický väzeň).
Viac o Barbarskej noci si môžete prečítať tu.
Zdroje: TKKBS / TASR / Peter Sandtner
