Po prvýkrát sa v utorok 16. 4. 2019 stretla v Bratislave Komisia pre výchovu a vzdelávanie Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS). Tvoria ju jej predsedníčka a členka rady KVRPS sr. Rafaela Zvrškovcová OSF a členovia: P. Juraj Ďurnek SchP,  sr. Mária Filová CND, sr. Samuela Harmáčková OSU (na fotografii chýba) a br. Peter Magáč FSC. Na stretnutí bola prítomná aj sr. Jana Kurkinová FMA, tajomníčka KVRPS.

Komisia načrtla ciele svojho trojročného funkčného obdobia. Jednou z priorít je podpora spolupráce medzi rehoľnými inštitútmi, ktoré sú zriaďovateľmi škôl a školských zariadení. KVRPS zriadila Rehoľný školský úrad (RŠÚ) a predseda Konferencie P. Václav Hypius CSsR menoval za jeho predsedníčku sr. Máriu Filovú, ktorá sa s br. Petrom Magáčom zúčastňuje ako znalkyňa aj zasadnutí Subkomisie pre katolícke školy pri KBS.

Komisia sa zaoberala aj prepracovaním Štatútu RŠÚ, jeho fungovaním ako aj modelmi podpory zo strany jednotlivých reholí, stanovila termín a vybrala kazateľa duchovných cvičení pre vedúcich pracovníkov škôl. K diskusii o dlhodobej vízii cirkevných škôl sa vrátia na svojom ďalšom zasadnutí v júni 2019.

Podľa štatistiky KVRPS k 31. 12. 2018 je na Slovensku 46 škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľmi sú rehoľné inštitúty. Do výchovy a vzdelávania mladých je zaangažovaných 585 rehoľníkov, čo predstavuje takmer 30% z celkového počtu rehoľníkov pôsobiacich na Slovensku.

Jana Kurkinová FMA
Foto: Iva Kúšiková SSpS

Sestry z Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva na svojom webe informujú o programe, ktorý bude v Nedeľu Božieho milosrdenstva 28. apríla 2019, prebiehať v Krakove (Poľsko) a v Košiciach a Nižnom Hrušove, kde majú sestry svoje komunity.

Krakov

Pútnici do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove budú mať možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia počas celých 24 hodín. (Od soboty 18:00 do nedele 18:00).

Sväté omše budú slávené v areáli nasledovne:
0:00 Svätá omša v bazilike
6.00 Svätá omša v bazilike
8.00 Svätá omša v bazilike
10.00 Svätá omša pred bazilikou
12.30 Svätá omša v bazilike
15.00 Slávnostná hodina milosrdenstva v bazilike
16.00 Svätá omša pred bazilikou
18.00 Svätá omša v bazilike
19.00 Svätá omša v kláštornej kaplnke

Košice

V diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach – KVP začne program vigíliou v sobotu 27. apríla:
15:00 Modlitba v hodine milosrdenstva spojená s adoráciou Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej
15:30 Svätá omša (rektor svätyne vdp. Peter Sykora)
18:00 Svätá omša (Mons. Andrej Imrich, emeritný pomocný spišský biskup)
20:30 Sláčikový recitál – Zvelebenie Božieho milosrdenstva
23:00 Cesta svetla a celonočná adorácia

A v Nedeľu Božieho milosrdenstva 28. apríla:
7:00 Svätá omša
8:00 Svätá omša
9:00 Modlitba svätého ruženca,
9:30 Prednáška Boh hnevu či Boh lásky?(sr. M. Benediktína FečováKMBM)
10:30 Slávnostná svätá omša (Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup)
15:00 h Slávnostná modlitba v hodine milosrdenstva

Nižný Hrušov

Vo farskom Kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Pána bude 28. apríla program nasledovný:
8:30 Sviatosť zmierenia, modlitba svätého ruženca
10:30 Slávnostná svätá omša (vdp. Jozef Kozák, farár v Humennom)
Po nej možnosť uctiť si relikvie sv. sestry Faustíny, sv. Jána Pavla II. a sv. Košických mučeníkov
13:00 Adorácia
15:00 Modlitba v hodine milosrdenstva

Nedeľa Božieho Milosrdenstva má významné miesto v liturgickom roku. Je to deň, ktorý nesie v sebe prísľub samého Krista: úplné odpustenie všetkých vín a trestov za hriechy. Získať túto milosť je vcelku jednoduché  ako o tom čítame v Denníčku sv. sestry Faustíny: „Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát (Den. 699).

-fc-

Divadelná skupina Nádennik z košického saleziánskeho strediska pozýva na predstavenie „V Betánii“, ktoré odohrá v sobotu 27. apríla 2019 o 17:00 a 19:00 h v priestroch Domu kultúry v Bratislave – Ružinove. Lístky si môžu záujemcovia zakúpiť v predajnej sieti Ticketportal.

Predstavenie vychádza z príbehu Márie Magdalény podľa knihy Márie Valtorty. Divadelné predstavenie V Betánii umožní divákovi vstúpiť do príbehu rodiny, ktorá prechádza skúškou, príbehu ženy, brata, sestry, Márie, alebo Magdalény. Predstavenie je postavené na slove a pomocou hry svetla, hudby, projekcie a tanca je dotvorené tak, aby sa v príbehu mohol nájsť každý divák.

V októbri 2018 začali ochotníci (DS Nádenník) šnúru predstavení. Po premiére v Poprade, kde odohrali dve predstavenia, nasledovalo päť predstavení na domácej scéne v Košiciach. Viac informácií je možné nájsť na stránke nadennik.sk a sociálnych sieťach (facebook, instagram), informovala TK KBS Veronika Hudáková.

V sobotu 13. apríla 2019 sa v Breitenfurte v Rakúsku uskutočnila oslava 125. výročia odchodu do večnosti Božej služobnice Matky Františky Lechnerovej, zakladateľky FDC. Sestry a pútnici zo Slovenska sa zúčastnili v hojnom počte – 50 pútnikov.

Program začal o 9:00 hodine na breitenfurtskom cintoríne, kde spočívali telesné pozostatky Matky Františky 30 rokov (1894-1924). Sestry z jednotlivých európskych provincií na miesto pôvodného hrobu položili rôzne druhy kvetov, ktoré symbolizovali čnosti našej Zakladateľky.

Procesia z cintorína pokračovala celým Breitenfurtom popri farskom kostole sv. Jána Nepomuckého až ku kláštornému kostolu sv. Jozefa. Tu bola slávnostná svätá omša doprevádzaná dychovou hudbou. Hlavným celebrantom a kazateľom bol P. Petrus Hübner OCist, viedenský biskupský vikár.

Po svätej omši nasledovala krížová cesta od kláštorného kostola na kláštorný cintorín. Po nej modlitba v hrobke Matky Františky. Rakúske sestry pripravili malé agapé.

Osláv sa zúčastnila matka generálna sr. Maria Dulce Adams z Grottaferraty pri Ríme. Sestry z generalátu, z Maďarska, Česka, Poľska, Chorvátska, Slovenska a Rakúska spolu s laikmi vytvorili nádherné spoločenstvo.

Zdroj: marianky.sk

V nedeľu 14. apríla 2019 sa v areáli bývalého Piaristického kláštora uskutočnila pietna spomienka k smutnému výročiu internácie rehoľníkov.

Práve pred 69 rokmi sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila tajná akcia komunistickej Štátnej bezpečnosti pod názvom Akcia K – kláštory. Príslušníci národnej bezpečnosti – polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do vtedy mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Boli to miesta Pezinok, Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov a Podolínec.

Na jar roku 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom akcie bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Likvidácia kláštorov sprevádzala násilnosťami, ničením vzácnych rukopisov, náboženských predmetov a obrazov. Do Podolínca postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie barbarská. Medzi menami internovaných rehoľníkov v podolínskom kláštore boli napríklad, Teodor Hlaváč, Ján Brichta, Ján Korec, Ernest Macák, Anton Srholec, Ján Janok alebo Marcel Martinko.

Do akcie K – likvidácia kláštorov boli aktivizovaní aj veriaci laici. Boli to obyvatelia obcí Nižných, Vyšných Ružbách a Lackovej, ktorí neváhali a utekali brániť rehoľníkov. V obciach na poplach zvonili zvony. V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore nastala tvrdá odplata režimu. V kláštore v Podolínci po barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári.

V kláštornom kostole v Podolínci sa nachádza drevená socha frátra jezuitu Baču, ktorý v roku 1951 vytesal do stromu vyrúbaného pred kláštorom „Podolínsku Madonu“ skulptúru, ktorá podnes zdobí priestor kostola svätého Stanislava. Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora v Podolínci travertínový pomník internovaným rehoľníkom.

Boli časy, keď sa žijúci rehoľníci každoročne schádzali a pripomínali si toto smutné obdobie ich života. Dnes prichádza ďalšia generácia, ktorá nezabúda na neblahú minulosť a aspoň takouto formou si chce uctiť a poďakovať tým, ktorý sa v roku 1950 nebáli totalitného režimu a tiež tých, ktorí prišli brániť rehoľníkov.

Komunistickému režimu sa síce akciou K – kláštory, podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, no nepodarilo sa im však zlikvidovať rehole ako také. Počas komunistického režimu a útlaku sa začala vzmáhať podzemná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavným cieľom, ktorý komunistický režim sledoval svojou cirkevnou politikou, bola totálna ateizácia spoločnosti a odklon ľudí od cirkvi a viery v Boha. Horlivosť kňazov a veriacich počas 40 rokov komunistickej nadvlády na Slovensku zmaril zámer komunistov dosiahnuť odklon ľudí od cirkvi.

Trinásty apríl je v súčasnosti v Slovenskej republike vyhlásený za pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných.

TK KBS informoval Radoslav Babjarčík

V týchto dňoch si pripomíname 69. výročie Akcie Kláštory – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950.

Príslušníci bezpečnostných orgánov vtedy vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v Československu. Akcia bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Je známa aj pod názvom Barbarská noc. V tom čase v Československu už mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila.

Po Akcii K nasledovala Akcia R (Rehoľníčky), počas ktorej došlo 28. až 31. augusta 1950 k násilnému sústredeniu ženských reholí.

Zo Zákona NR SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum vtedajšieho ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspendovanie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastiliak, ktorého odsúdili na doživotie.

Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája 1950. Do konca mája 1950 sústredili do internačných stredísk v kláštoroch 1002 rehoľníkov. Najskôr ich odvliekli do Šaštína, Svätého Beňadika, Podolínca, Jasova a Pezinka. Neskôr ich roztriedili do skupín podľa druhov sústreďovacích stredísk v kláštoroch. Mali disciplinárny alebo preškoľovací charakter.

Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (zastúpená niektorými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti a Zboru národnej bezpečnosti) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, v prvom rade vzácne liturgické predmety.

Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré boli za malú finančnú sumu predané do zahraničia alebo zničené. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v pomocných technických práporoch (PTP). Pokračovaním Akcie K bola Akcia R, zameraná na likvidáciu ženských kláštorov.

Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality, vlády Komunistickej strany Československa a demokratizáciu spoločnosti.

Konfederácia politických väzňov Slovenska si v piatok 12. apríla 2019 pri svätej omši o 12.15 v Kostole sv. Barbory v Žiline pripomenula 69. výročie Akcie Kláštory – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. V tú noc boli vyvezení aj františkáni z františkánskeho kláštora pri Kostole sv. Barbory v Žiline. Svätú omšu celebroval salezián don Ján Tocký, svedok Akcie K a po svätej omši prednesú spomienky na Akciu K bývalí františkáni Jozef Širanec a Ľudovít Pobeha (bývalý politický väzeň).

Viac o Barbarskej noci si môžete prečítať tu.

Zdroje: TKKBS / TASR / Peter Sandtner

Viac než päťdesiat účastníčok – mladých sestier s dočasnými sľubmi z 15 rehoľných spoločenstiev spolu so svojimi formátorkami – sa stretlo v kňazskom seminári v Nitre. Tradičný Interjuniorát si zobral pod drobnohľad tému: Emócie a ich miesto a prežívanie v zasvätenom živote.

Prvý aprílový víkend si mesto pod Zoborom obsadili mladí. Okrem diecézneho stretnutia mladých PS 2019 sa v Nitre tiež uskutočnilo medzirehoľné stretnutie mladých sestier s dočasnými sľubmi – tzv. Interjuniorát. Juniorky sa tentokrát mohli bližšie pozrieť na emócie, ich prežívanie aj ich zrelé vyjadrenie v každodennom živote. Týmto spoločným časom sprevádzal sestry kňaz a psychológ PsLic. Ján Kulan.

V štyroch blokoch počas víkendu okrem základnej psychologickej terminológie a objasnenia základných emócií bol priestor aj pre krátke osobné reflexie a zdieľanie nad emóciami zachytenými v Božom slove. „Zachytila ma myšlienka, že nenesiem zodpovednosť za to, čo pociťujem, ale za to ako s tým naložím“ podelila sa sr. Alena Badáčová FMA.

 „Spoločné stretnutia, modlitba, zábava a vnútorný rast. To všetko som mala možnosť zažiť počas Interjuniorátu. Ďakujeme za možnosť spoločne sa spoznávať a upevňovať sa vo svojom povolaní“ dodala sr. Jana Pavla Grachová OSU.

Stretnutia Interjuniorátu ženských reholí sa od roku 2011 konajú spravidla raz ročne. Organizačne ich zastrešuje teologicko-spirituálna komisia pri KVRPS. Ich cieľom je sprostredkovať mladým sestrám priestor na zdieľanie, vzájomné spoznanie medzi sebou aj hľadanie ďalších možností spolupráce do budúcnosti.

Sr. Mery Gregová FMA

Na návrh Konferencie vyšších rehoľných predstavených ženských reholí v Českej republike (KVŘP) sa sestry spoja na Kvetnú nedeľu 14. apríla 2019 v modlitbe za víťazstvo pravdy a ducha pokánia v Cirkvi v tejto krajine a za všetky obete sexuálneho zneužívania.

Liturgia Kvetnej nedele vedie k hlbšiemu zamysleniu nad všadeprítomným tajomstvom spojenia Boha so zraniteľným ľudstvom.

KVŘP ďakuje všetkým spoločenstvám i jednotlivcom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pridajú k ich modlitbám.

Zdroj: rehole.cz

V košickej katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky sa 7. apríla konala slávnosť 100. výročia odchodu do večnosti spoluzakladateľky Sestier Služobníc Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, bl. Jozafáty Hordaševskej. Pri tejto príležitosti sa zároveň ohlásil rok úcty blahoslavenej matky Jozafáty.

Svätú liturgiu slávil košický eparcha Milan Chautur CSsR. V sprievode za vladykom a kňazmi išli aj sestry z Košíc, ktoré niesli zažaté sviece na znak toho, že ich služba má prinášať svetlo a zápal Svätého Ducha. Vladyka Milan sestry v úvode liturgie privítal a veriacim ozrejmil udalosť tohto dňa. V homílii vyzdvihol potrebu služby, jednoduchosti, pokory a lásky. Hodnoty, ktorými život bl. Matky Jozafáty bol naplnený. Veriaci si pri slávnosti mohli uctiť jej relikvie, ktoré sú uložené v kaplnke eparchiálneho úradu. Na záver vladyka Milan povzbudil sestry k horlivej službe a modlitbe aj uprostred všedných dní. Na slávnosti boli prítomní farár farnosti Pavol Bardzák a jeromonach Kassián K. Drozd, ktorí denne so sestrami spolupracujú pri rozličných udalostiach.

Každá komunita sestier Služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v slovenskej provincii prežívala 7. apríla túto mimoriadnu udalosť. Slávnosti prebiehali na troch miestach, kde sestry majú sídla v gréckokatolíckych eparchiách. Okrem Košíc to bola Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove, kde slávnostnú sv. liturgiu slávil prešovský vikár pre ekonómiu Daniel Dzurovčin.

V kaplnke sv. Anny v Trenčíne slávil vladyka Peter Rusnák svätú liturgiu nakoľko sestry pôsobia v meste, ktoré patrí do jeho eparchie. Pri homílii povzbudil sestry k pravdivému životu.
Ďalšie slávnosti prebiehali aj vo farnostiach, kde sestry pôsobia a to v Poprade, Starej Ľubovni, Ľutine, Michalovciach a Humennom.

Fotofrafie nájdete na fb profile sestier služobníc.

TK KBS informovala Kongregácia SNPM