V dňoch 23. – 24. apríla sa v Badíne uskutočnilo 9. Zhromaždenie Konferencie vyšších rehoľných predstavených, teda zasadnutie najvyššieho orgánu KVRPS. Na stretnutí sa zúčastnilo 53 vyšších rehoľných predstavených resp. ich delegovaných zástupcov. Ústrednou témou Zhromaždenia bol komunitný život, ktorú sme si spoločne určili ako jednu z priorít tohto obdobia činnosti. Vnímame, že rehoľné komunity musia byť nielen miesto bezpečia, ale aj miesto proroctva a živého ohlasovania evanjelia. Zasvätení sa okrem iného zaoberali aj prebiehajúcim synodálnym procesom a príprave Jubilejného roka 2025.
Privítali medzi sebou apoštolského nuncia Mons. Nicola Girasoli, nového prešovského eparchu Mons. Jonáša Maxima a online diskutovali aj s Mons. Cyrilom Vasiľom SJ, predsedom Rady pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života pri KBS.
S formačnou tému na Zhromaždení vystúpil P. Marek Drábek Opraem., ktorý hovoril o nebezpečenstvách duchovnej manipulácie. Program stretnutia spestrili bratia kapucíni svojimi piesňami, ktoré priniesli radosť.
Povzbudení týmto spoločným stretnutím sa zasvätení vrátili do svojich komunít, aby sa stali služobníkmi zmierenia, k čomu ich vyzval apoštolský nuncius.
Predsedovia Konferencií vyšších rehoľných predstavených Európy sa stretli v dňoch 15.- 20. apríla 2024 vo Vranove u Brna na Valnom zhromaždení svojej Únie (UCESM). Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku na stretnutí reprezentoval jej predseda P. Juraj Ďurnek SchP.
Témou stretnutia bola Identita a budúcnosť rehoľného života v tejto dobe. Táto téma pochádza z posledného Valného zhromaždenia v roku 2022 v Holandsku, kde sa pozornosť sústredila na silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby rehoľného života. Aj vzhľadom na prebiehajúcu biskupskú synodu o „synodalite“ rehoľníci vnímajú svoju charizmu a poslanie ako svoju silu, ale vidia aj svoju zraniteľnosť v poklese rehoľných povolaní. Preto Sr. Nathalie Becquart XMCJ (Francúzsko), podsekretárka biskupskej synody, predstavila jeden z aspektov synodality: zapojenie laikov do rehoľného života.
Zástupcovia rehoľníkov sa stretli aj so zástupcami Pápežskej komisie pre ochranu maloletých a riešili prvky špecifickej ochrany detí a mládeže v rehoľnej praxi. Zhromaždení mali možnosť diskutovať a sláviť liturgiu s pražským arcibiskupom Mons. Jánom Graubnerom, apoštolským nunciom v ČR Mons. Thaddeusom Okolo a brnenským biskupom Mons. Pavlom Konzbulom.
V tlačenej podobe je na svete deviate číslo ročenky pre františkánske štúdia, historické a humanitné vedy Studia Capuccinorum Boziniensia. Číslo si môžete objednať mailom, prípadne onedlho zaobstarať aj v kníhkupectvách.
Môžete si v ňom prečítať tieto štúdie: „Danteho františkánstvo“ od Giuseppe Mazzottu; „Dominik Mokoš OFM (1718 – 1776) a jeho kazateľská tvorba (Východiská a možnosti výskumu)“ od Angely Škovierovej; „‘Svatí z katakomb’ v kostele Narození Páně v pražské Loretě“ od Marie Vymazalovej; „Velký kostel menších bratří (Stavební vývoj konventního chrámu sv. Ducha v Opavě)“ od Lucie Augustinkovej a filozofické texty: „Normalita ako predpoklad skúsenosti“ od Daniely Bendžalovej a „Ako mlčí obraz?“ od Ladislava Tkáčika.
Medzi „varia“ je zaradená rozsiahlejšia správa „Projekt Historical and Theological Lexicon of the Septuagint: Príklad hesla εὐλογεῖν ‘zvelebovať/žehnať’ od Heleny Panczovej a list generálnych ministrov pri príležitosti 750. výročia smrti svätého Bonaventúru „Svätý Bonaventúra, hlas, ktorý je aktuálny aj dnes.“
Medzi „censurae librorum“ nájdete recenzie na novinky Ivana Geráta (ed.) „Téma Troch kráľov v umení a kultúre“, Stéphana Bretona (ed.) „Penser le silence“, Charlesa Bobanta „L’art et le monde. Une esthetique phénoménologique“ a Güntera Figala „Ästhetik der Architektur“.
Ročenka Studia Capuccinorum Boziniensia je jediným recenzovaným vedeckým periodikom pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy vydávaným na Slovensku (ISSN 2585-8025). Predmetom publikovania v Studia Capuccinorum Boziniensia sú historické pramene, ich kritické edície, filozofické a teologické štúdie, štúdie z oblasti ostatných humanitných a historických vied, aktuálne dokumenty a recenzie, pri zachovaní vysokých publikačných štandardov a etiky.
Uplynul rok, čo Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky oznámili túžbu začať proces blahorečenia a svätorečenia sestry M. Bernadety Pánčiovej.
„V procese sa nachádzame v prípravnej fáze, ktorá je v súlade s nariadeniami. Zbierame materiály, ktoré nám pomôžu osvetliť život sestry Bernadety, hľadáme svedkov, ktorí by vydali vierohodné svedectvo o jej živote a snažíme sa osvetliť zahmlené miesta jej života,“ hovorí generálna predstavená kongregácie sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová.
„Sestra, ktorá je na štúdiách v Ríme, bude po zložení skúšok menovaná biskupom do funkcie postulátorky, zhromaždí informácie o povesti svätosti, ktorú je nutné zaslať do Ríma a na základe odpovede Dikastéria pre kauzy svätých, môžeme vstúpiť (alebo nevstúpiť) do vlastnej fázy procesu,“ pokračuje ďalej sr. Irena.
„V postoji uvedomelosti, pravdy a v spolupráci sa chceme vydať na cestu objavovania čností v hrdinskom stupni. S vedomím, že môžu vystúpiť pravdy, ktoré by prekážali v pokračovaní procesu, chceme zachovať pozíciu služby pravde s citlivosťou na evanjelium a morálku. Prosíme o modlitby, aby sme boli otvorené Duchu a Pravde,“ uviedla.
Sestra Bernadeta sa narodila 12. júna 1924 v obci Mužla pri Štúrove. Tento rok oslávime jej nedožité 100. narodeniny. „Pri príležitosti 100. rokov od narodenia sestry Bernadety pripravujeme v spolupráci s Ústavom pamäti národa historický seminár. Ďalšie informácie zverejníme neskôr,“ informovala generálna predstavená kongregácie sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová.
Sestra Bernadeta je zakladateľkou Rodiny Nepoškvrnenej, ktorá vznikla na Turíce v Jubilejnom roku 1975. Na jej podnet sa skupinka chorých započúvala do výzvy pápeža Pavla VI., aby sa celý svet zapálil evanjelizáciou lásky. Zomrela 30. marca 2015 vo veku 90 rokov, pohreb bol 1. apríla 2015 v Ružomberku.
Dnes už Rodina Nepoškvrnenej prekročila aj hranice Slovenska. Má svojich členov po celom svete. Rozšírila sa do Ruska, na Ukrajinu, do Rumunska, Rakúska, Nemecka, Holandska, Švédska i do USA, Kanady aj Austrálie. Mimoriadne je rozšírená na Morave, v Čechách a v Maďarsku (zdroj: www.rodinaneposkvrnenej.sk).
Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky, SMVS (Sorores Misericordiae a Sancto Vincentio – Satmariensium) bola založená 29. augusta 1842 satmárskym biskupom Jánom Hámom. Sestry pôsobia na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine, Albánsku a v Taliansku. Pracujú v rôznych typoch škôl, v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.
Provinciálna kapitula bratov kapucínov sa konala v Badíne (Dom Xaver). Bratia hodnotili uplynulé trojročie pôsobenia (správu provinciála) a následne si zvolili nové vedenie na ďalšie trojročie.
Kapitule predsedal generálny radca z Ríma brat Piotr Stasiński.
V tajnej voľbe si bratia zvolili provinciálneho ministra a jeho štyroch radcov. Provinciálnym ministrom je br. Miroslav Kulich a radcami bratia Tomáš Fusko, Fidel Marko Pagáč, Michal Varga a Lukáš Porubský.
Apoštolská penitenciária udelila plnomocné odpustky z príležitosti 800-ročného jubilea Stigmatizácie svätého Františka z Assisi pre františkánsky kostol Stigmatizácie sv.Františka v Nových Zámkoch, ktoré je možné získať od 29.marca 2024 do 31.decembra 2024 za splnenia obvyklých podmienok.
Bratislava / Blahorečenie Božieho služobníka Jána Havlíka bude sprevádzať nové logo. Dnes ho predstavil koordinačný tím slávnosti blahorečenia Jána Havlíka.
Navrhol ho dizajnér Andrej Kmeťo. Predstavili ho dnes na internetovej stránke janhavlik.sk a profile Jan Havlik na Facebooku. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka, ktorý zomrel na následky mučenia v komunistických väzniciach, 14. decembra 2023. Slávnosť bude 31. augusta 2024 v Šaštíne.
„Logo má dva významy. Jeden je odkazom na väzenie a mučeníctvo Jána Havlíka, druhý má nám všetkým v súčasnosti povedať, že vďaka vzťahu s Bohom, len vďaka jeho vernosti, sme schopní zvládnuť ťažké okamihy a výzvy nášho života. Tieto dva momenty znázorňuje symbolická reťaz, ako znak vernosti. Ján Havlík bol mučeníkom vernosti, preto som sa rozhodol pre tento symbol,“ hovorí o novom logu jeho autor Andrej Kmeťo. Ako kreatívny tvorca v oblasti komunikácie, marketingu a grafiky pôsobí niekoľko rokov.
„Vnímame, že hlavnou myšlienkou nášho budúceho blahoslaveného je vernosť. Dnešná doba je nestála, ľudia rýchlo menia prácu, partnerov i iné. Je náročné ostať verný. Ján Havlík to dokázal. Napriek väzeniu. Je to posolstvo nielen pre veriacich, ale aj neveriacich, pretože si myslíme, že byť verný sa oplatí. Je dôležité, aby sme boli verní. Zároveň nám logo ukazuje, že aj život v skrytosti má svoj význam,“ hovorí provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáša Brezáni, CM
Ján Havlík bol bohoslovcom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Zomrel v roku 1965 ako 37-ročný na následky mučenia v komunistických väzniciach. Viac o živote Jána Havlíka je na webovej stránke www.janhavlik.sk a na Facebooku (https://www.facebook.com/HavlikJanko).
Koordinačný tím slávnosti blahorečenia Jána Havlíka
Kapitulu zvolal a viedol minister slovenskej kustódie Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, brat Martin M. Kollár, sprevádzaný bratom Tomášom Lesňákom, ktorý je členom generálneho vedenia rehole. Keďže slovenská kustódia je súčasťou poľskej krakovskej provincie, na kapitule sa zúčastnil aj provinciálny minister, brat Marian Gołąb.
Hlavnou úlohou mimoriadnej kapituly bolo vypracovanie nového štatútu kustódie, ktorý bude reflektovať revidované konštitúcie a štatúty rádu. Okrem toho sa bratia venovali aj vypracovaniu nového Dlhodobého projektu rozvoja kustódie, ktorý síce nemá právnu záväznosť, ale môže byť pomôckou pri rozlišovaní a plánovaní v budúcnosti.
Bratia sa oboznámili aj s ideovou víziou a vizualizáciou využitia brehovského kláštora a priľahlých pozemkov, ktorú predstavil architekt Michal Bryndza. Toto miesto totiž začína naberať na význame, aj v súvislosti s pripravovaným procesom blahorečenia brata Štefana Iglódyho, ktorého pozostatky sa nachádzajú v neďalekom Rade.
Rehoľa menších bratov (Ordo Fratrum Minorum) vznikla v 13. storočí. Založil ju svätý František Assiský. V priebehu ôsmich storočí z tohto rádu vyrástlo mnoho vetiev. Hlavnými sú však tieto tri: františkáni (OFM), kapucíni (OFMCap) a minoriti (OFMConv). Medzi najznámejších svätcov tejto rehoľnej rodiny patria: sv. Anton Paduánsky, sv. Bonaventúra, sv. Maximilián Mária Kolbe a sv. páter Pio. Na Slovensku majú minoriti kláštory v týchto miestach: Bratislava – Karlova Ves, Levoča, Spišský Štvrtok, Brehov. Slovenskí minoriti viedli v rokoch 2007 – 2017 aj misiu v Albánsku, v meste Fier.
Biskup Stanislav Přibyl sa stal 21. litoměřickým biskupom. V sobotu 2. marca 2024 ho do úradu sprevádzalo spoločenstvo diecéznych kňazov, diakonov, rehoľníkov a mnohých veriacich spolu s biskupmi z iných diecéz a zahraničia. Hlavným konsekrátorom bol pražský arcibiskup a predseda ČBK Jan Graubner a spolusvätiteľom eichstättský biskup Gregor Maria Hanke. Na slávnostnej bohoslužbe v Katedrále svätého Štefana v Litoměřiciach bolo prítomných niekoľko stoviek veriacich. Tí, ktorí sa do katedrály nedostali, mohli obrad sledovať na veľkoplošnej obrazovke pred katedrálou a v Kostole Všetkých svätých na Mírovom námestí.
Bohoslužbu otvoril pražský arcibiskup Jan Graubner ako hlavný konsekrujúci biskup. Spolusvätiteľmi boli biskup Jan Baxant, v súčasnosti emeritný biskup Litoměřickej diecézy, eichstättský biskup Gregor Maria Hanke ako spolusvätiteľ a apoštolský nuncius v Českej republike Jude Thaddeus Okolo. Prítomný bol aj viedenský arcibiskup, kardinál Schönborn a kardinál Dominik Duka. Biskup Ján Baxant privítal prítomných najprv vo svojom rodnom jazyku, potom v nemčine a taliančine.
„Najdôstojnejší otče, Litoměřická diecéza vás prosí o vysvätenie kňaza Stanislava Přibyla do biskupskej služby,“ zneli slová asistujúceho kňaza P. Jana Hrubého. Menovacia bula Svätého Otca bola potom pred celým zhromaždením prečítaná v latinčine a češtine. Prvé čítanie z proroka Izaiáša o Božom služobníkovi prečítala sestra Augustína Vrzalová, predstavená kláštora premonštrátov v Doksanoch. Poslanec Alexandr Vondra prečítal druhé čítanie z listu Timotejovi a Evanjelium s Ježišovým trojitým poslaním Pas moje ovce prečítal diakon Michal Koudelka.
Homíliu predniesol viedenský arcibiskup Christoph Schönborn, rodák zo Skalky v Českej republike. Celý text je k dispozícii TU. Kardinál Schönborn sa vrátil k textom, ktoré zazneli počas bohoslužby slova a ktoré si pre túto príležitosť vybral novovysvätený biskup Stanislav. Viedenský kardinál vo svojom príhovore pripomenul zamatovú revolúciu. „Od kanonizácie Anežky Českej v Ríme 12. novembra 1989 vládla úžasná povznášajúca atmosféra. Aj mne bolo umožnené ju zažiť. Čo z tejto atmosféry zostalo po tridsiatich štyroch rokoch, čo sa z nej stalo? Aký je čas, v ktorom budeš, milý Stanislav, teraz biskupom? Môžem ti niečo povedať: v súčasnosti sa s rastúcim záujmom pozeráme na Cirkev v Českej republike. Najmä tu vo Viedni, ale aj v Rakúsku všeobecne, a áno, v celej „západnej“ Európe, zažívame prudký nárast sekularizácie so všetkým, čo k tomu patrí. Tie sú už takmer za nami ako dôsledok komunizmu a ekonomického liberalizmu. V poslednom čase sa na vás obraciame, aby sme sa lepšie naučili, ako máme ako Cirkev žiť v takejto sekulárnej spoločnosti, a to aj s oveľa skromnejšími finančnými zdrojmi. Pápež Benedikt XVI. na to poukázal už v roku 2009, že sa od Českej republiky môžeme učiť, čo znamená v dnešnej dobe byť kresťanom v tejto sekulárnej spoločnosti.“
Obrad biskupskej vysviacky sa začal hymnom vzývania Ducha Svätého. Súčasťou obradu bol sľub vysväteného, že okrem iného vytrvá v ohlasovaní Kristovho evanjelia, otvorí svoje srdce všetkým chudobným, núdznym a cudzincom a ako dobrý pastier bude vyhľadávať zablúdené ovce a privádzať ich späť do Pánovho ovčinca. Celé zhromaždenie potom za spevu litánií vyprosovalo milosť pre svätca, ktorý na znak úplnej odovzdanosti padol tvárou na zem. Pokorenie sa objavuje na viacerých miestach Písma, kde vyjadruje adoráciu, kajúcnosť, hlbokú prosbu, ale predovšetkým úplnú odovzdanosť. Človek sa fyzicky zriekne sám seba a prosí, aby ho Božia moc zatienila a naplnila. Potom hlavný celebrant a všetci prítomní biskupi v tichosti položili ruky na svätca a arcibiskup Graubner predniesol modlitbu zasvätenia. Stanislav Pribyl bol pomazaný krížom, prijal evanjelium a biskupské insígnie – solideo, prsteň, mitru a kružidlo. Novovysvätený biskup potom za zvukov fanfár zaujal miesto v katedrále, prijal bozk pokoja od prítomných biskupov a pristúpil k sláveniu Eucharistie ako hlavný celebrant.
Po svätom prijímaní zaznel chválospev Te Deum, ktorému predchádzali záverečné žičenia ľudu. V mene kňazov Litoměřickej diecézy zaželal novovysvätenému biskupovi probošt Katedrálnej kapituly P. Jiří Hladík a za diakonov diecézy Michael Koudelka. V mene rehoľníkov a rehoľníčok pôsobiacich v diecéze novému biskupovi zablahoželali sestry dominikánky a františkánky. Za rodiny sa prihovorili Zdeněk a Zuzana Pokludovci s deťmi. Na záver sa prihovoril primátor mesta Litoměřice Radek Löwy.
Pred záverom sa k zaplnenej katedrále prihovoril novovysvätený biskup Stanislav Pribyl. Celý text je k dispozícii TU. Zaznelo mnoho slov vďaky Bohu, Pribylovej rodine, Rádu redemptoristov, všetkým, ktorí Stanislava Pribyla sprevádzali a podporovali na jeho ceste, jeho predchodcovi Jánovi Baxantovi, generálnemu vikárovi diecézy Martinovi Davídkovi, všetkým, ktorí sa podieľali na príprave bohoslužby a ďalším. Stanislav Přibyl si zvolil svoje biskupské heslo Pax vobis – Pokoj s vami. Na záver oznámil meno svojho najbližšieho spolupracovníka, generálneho vikára. Bude ním P. Radek Jurnečka, doterajší arcidiakon v Liberci.
Nový litoměřický biskup potom udelil zhromaždeným prvé biskupské požehnanie. Slávnostnú bohoslužbu ukončil mariánsky spev a Bachova Toccata a fuga F dur. Po skončení bohoslužby vyšiel Stanislav Přibyl pozdraviť všetkých prítomných na nádvorí.
Zdroj: TK KBS Foto: Jana Chadimová/Člověk a Víra, Anička Guthrie/Člověk a Víra
