Práve dnes 16. júna 2020 saleziánky oslavujú svoje výročie. Ako, kde a prečo boli oslavy už pred mesiacom?
Oslavy 80. výročia príchodu prvých saleziánok na Slovensko boli v komunitách dňa 16. mája. V období tesne po sviatku ich spoluzakladateľky Márie Dominiky Mazzarellovej, ktorá má spomienku 13. mája. Provinciálna predstavená na Slovensku Monika Skalová cestovala do komunít, kde spolu so sestrami výročie oslávila. Komunity sestier sa navzájom obdarovali darčekmi.
Video 13 v júni o oslavách 80. rokov v našich komunitách.??❤️Prajeme príjemnú zábavu.???? #80fmanaslovensku #tesimesaajvysnami? #godblessus #niejenadsesterskuradost
Uverejnil používateľ Saleziánky Sobota 13. júna 2020
Saleziánky prišli na Slovensko 16. júna 1940 do Trnavy, kde vznikla prvá komunita, potom neskôr sa otvorili ešte komunity v Dolnom Kubíne, v Nitre. Saleziánky podobne ako iné rehoľníčky boli odvlečené do pracovných táborov. Neskôr počas totality žili tajne na bytoch a tiež sa tajne formovali. V období uvoľnenia sa postupne opäť začali združovať do komunít a rehoľných domov, začali nosiť rehoľné rúcho a vzniká slovenská delegatúra Inštitútu dcér Márie Pomocnice a neskôr slovenská provincia svätého Jána Bosca.
Sestry mali pôvodne oslavovať 16. mája spolu s generálnou predstavenou Yvonne Reungoat v Košiciach, ale kvôli Covid- 19 oslavovali v miestnych komunitách, bez generálnej predstavenej. Mediálne sa s ňou spojili prostredníctvom videa, ktorým vyjadrili vďačnosť za 80 rokov.
Dnes oslavujeme 80. rokov v komunitach ???❤️?#fmanaslovensku #thanksgod #smevtomspolu #mamevasrady
Uverejnil používateľ Saleziánky Sobota 16. mája 2020
Počas oslavy sa mala konať aj výstava obrazov a sviec, ktoré pripravili naše sestry Andrea Miklovičová a Lenka Pukajová. Promo ste mohli zachytiť na webe a sociálnych sieťach. Výstava sa konala nakoniec v Bratislave. Niektoré diela je možné si rezervovať na salezianky80.blogspot.com.
Saleziánky budú v oslavách pokračovať až do decembra 2020, rôznymi mediálnymi prekvapeniami a ponukami, ktoré plánujú pripraviť.
Pri príležitosti konania provinciálnej kapituly sestier Rádu sv. Bazila Veľkého v piatok 12. júna prijal vladyka Ján Babjak SJ pozvanie slúžiť svätú liturgiu v kaplnke sv. Makríny v Prešove spolu s provinciálom baziliánov Vladimírom Sedláčkom, OSBM.
Vo svojej homílii nadviazal na uvítací príhovor provinciálnej predstavenej matky Daniely Štefkovej, OSBM, ktorá život v kláštore prirovnala k plavbe lode po vodách pokojných a niekedy rozbúrených, smerujúcej do jedného z mnohých prístavov počas svojej cesty. Jedným z tých prístavov je aj čas provinciálnej kapituly, na ktorej sa prehodnocuje uplynulé obdobie piatich rokov a zároveň sa určuje smerovanie celej provincie do budúcna.
Vladyka vychádzajúc z evanjeliového čítania o svadobných hosťoch, ktorí nemôžu smútiť pokiaľ je ženích medzi nimi, poprial aj rehoľníčkam vnútornú radosť pre ich duchovný život, ktorý má byť svedectvom ich zasvätenia. Pozval ich, aby kládli dôraz na úzke a intímne spojenie s Eucharistickým Kristom, pričom uviedol príklad života blahoslaveného vladyku P. P. Gojdiča, OSBM, ktorý denne adoroval pred bohostánkom, kde predkladal záležitosti svojej služby a Cirkvi.
„Nesmiete zabúdať, že Kristus je prítomný nielen v bohostánku, ale v každom jednom človeku. On je vždy s nami, ale je otázka na nás, či my sme s Ním,“ povedal arcibiskup v homílii. Vladyka Ján zároveň vyprosoval pre sestry múdrosť Svätého Ducha na správne rozhodnutia pri priebehu provinciálnej kapituly, pričom im udelil aj svoje archijerejské požehnanie.
Rád východného byzantského obradu (grécko-katolícky) nadväzuje na východné ženské mníšstvo. Tak ako činnosť sv. Bazila Veľkého nebola nasmerovaná iba jednostranne, tak aj sestry pracujú v rôznych oblastiach. Vedú Strednú zdravotnícku školu sv. Bazila Veľkého, školský internát, katechizujú v školách, venujú sa ikonopisectvu, rómskemu apoštolátu, pracujú v sociálnej oblasti, šijp cirkevné potreby a rúcha, pracujú v nemocniciach, zdravotníckych zariadeniach a opatrujú staršie a choré sestry.
TK KBS informovala sr. Terézia Lenka Bednáriková, OSBM
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Postup proti reholiam neskončil nočným zásahom. Bolo by to málo. Nestačilo rehoľníkov zastrašiť, bolo potrebné, aby zmizli z očí verejnosti.
Preto ich presunuli na nové miesta – do sústreďovacích (centralizačných) a kárnych kláštorov.
Jedným z nesmutne slávnych miest sústredenia sa stal kláštor redemptoristov v Podolínci. Stovky rehoľníkov v ňom strávili týždne a mesiace, ako nejakí vojnoví zajatci, či trestanci. Každý jeden z dní bol jednou veľkou neznámou o ďalšom živote.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
Dňa 29. mája 2020si Pán povolal k sebe do večnosti sestru Máriu Venglíkovú, FDC v 73. roku života a 51. roku zasväteného života. V rokoch 1994 – 2002 slúžila ako provinciálna predstavená Kongregácie Dcér Božskej Lásky na Slovensku v Trnave a túto službu vykonávala s veľkou láskou, obetavosťou a horlivosťou pre duchovné a materiálne dobro Slovenskej provincie.
Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti, nech odpočíva v pokoji!
Generálny prior Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka páter Arnold Chrapkowski spolu s generálnou radou definítorov menoval nové vedenie Viceprovincie Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku.
Novým slovenským viceprovinciálom pavlínov sa stane páter Rastislav Ivanecký. Páter Rastislav sa narodil v roku 1975. Do novicátu pavlínov vstúpil v roku 1994. Filozofické a teologické štúdia absolvoval na vtedajšej Pápežskej teologickej akadémii v Krakove. Kňazskú vysviacku prijal v roku 2001. Pôsobil v pavlínskych komunitách v Trnave a vo Vranove nad Topľou, kde bol od roku 2014 priorom a farárom. Svoje pôsobenie na čele slovenskej viceprovincie začne 20. júna 2020, kedy nahradí pátra Martina Lehončáka, ktorý tento úrad zastával posledných šesť rokov.
Spolu s viceprovinciálom bola menovaná aj nová rada, ktorú budú tvoriť pátri Ondrej Kentoš, Wieslaw Zając, Michal Nižnánsky a Róbert Kurowidzki.
Dňa 24. mája 1900 bola pápežom Levom XIII vyhlásená za svätú, Rita z Cascie, ktorá bola manželkou, matkou, vdovou a potom augustiniánskou mníškou. Presne v deň 120 výročia jej svätorečenia sa v Košiciach v Kostole svätej Rity slávila odpustová slávnosť. Táto svätica je veľmi známa v Taliansku kde žila ale postupne sa jej úcta rozširuje aj na Slovensku.
V Košiciach postavili kostol bratia augustiniáni a je to prvý kostol na Slovensku zasvätený sv. Rite. Slávnostnú svätú omšu celebroval Vladimír Šosták, biskupský vikár pre katechézu a apoštolát laikov v Košickej arcidiecéze. Hlavný celebrant v kázni spomenul aj to, že v augustiniánskom znaku má svoje výrazne miesto kniha. Táto kniha predstavuje Sväté písmo, ktoré prebodlo Augustínovo srdce a ono zahorelo láskou k Bohu. Kazateľ podčiarkol pre všetkých aby zostávali v Božom slove a z neho neustále čerpali. Tiež pripomenul, že oslava svätých má všetkých viesť k tomu aby každý žil svätosť vo svojom každodennom živote.
Na záver hlavný celebrant požehnal ruže, ktoré si veriaci mohli odniesť domov pre seba a zvlášť pre chorých a trpiacich, aby im ruža pripomínal útechu od Boha, ako to bolo v živote svätej Rity, keď jej v zime príbuzná z rodnej dediny priniesla vykvitnutú ružu.
V archíve KVRPS sa uchováva viacero vzácnych fotografii – fotografie významných osobnosti, nezabudnuteľných udalosti. Dnes sú to „už iba“ spomienky. Takáto spomienka zostáva aj na dona Jozefa Ižolda, zosnulého provinciála saleziánov.
Don Jozef sa dňa 30. januára 2019 zúčastnil na historickom momente v živote Konferencií vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a to na prvom oficiálnom Zhromaždení zjednotenej konferencie (KVRPS) po zlúčení dvoch predchádzajúcich konferencií (KVPŽR/KVRP). Bolo to práve v deň jeho 55 narodenín, čo v závere slávnostnej svätej omše pripomenul aj hlavný celebrant Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup.
Svätá omša s pohrebnými obradmi bude v utorok 26. mája 2020 o 11:00 hod. v Rybníku (okr. Levice). Následne bude v ten istý deň o 16:00 hod. uložený do saleziánskej hrobky na cintoríne vo Vrakuni v Bratislave.
Aktuálna situácia umožňuje iba obmedzenú účasť na rozlúčke. V kostole v jeho rodisku v Rybníku nad Hronom je presne stanovený počet miest, preto bolo potrebné dopredu urobiť zoznam osôb, ktoré sa zúčastnia tejto rozlúčky, aj koncelebrujúcich kňazov. KVRPS budú ako koncelebrujúci kňazi zastupovať iba traja: predseda P. Václav Hypius, CSsR, P. Vladimír Kasan, OSB a P. Damián Mačura, OP. Vonku bude možnosť sledovať svätú omšu na veľkoplošnej obrazovke. Duchovné spojenie v modlitbe bude možné aj cez priamy prenos TV Lux.
Ďakujeme don Jozefovi za jeho osobný príklad, veríme, že nám bude naďalej a ešte účinnejšie pomáhať a vyprosovať u Pána potrebné milosti pre Cirkev a zasvätených na Slovensku! Nech odpočíva v pokoji!
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Udalosti odohrávajúce sa v noci z 13. na 14. apríl a z 3. na 4. máj 1950 nazval neskorší kardinál Korec Barbarskou nocou. Barbari prepadávali svojich nepriateľov pod rúškom tmy, v noci, nečakane a bez svedkov.
Totalitná Československá republika sa Akciou K zaradila medzi barbarov, keď na nevinných rehoľných komunitách a rehoľníkoch demonštrovala svoju moc, ktorú môžeme nazvať skutočne barbarskou.
Čo sa v tú noc udialo? – „Prišli v noci, policajti, vojaci.“ „Vypli hlavné svetlo. Prehliadli dom. A na vrátnicu!“ „A samozrejme, keď niekoho v noci zobudia, čuduje sa všetkému, čo sa deje.“ „Že sme špióni Vatikánu a preto nás musia strážiť.“
To, čo sa zdalo nemožné, uskutočnili československí komunisti. Barbarstvo! Moci!
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
Saleziáni dona Bosca na Slovensku a smútiaca rodina s tichou bázňou a s vierou v osláveného Pána oznamujú, že v predvečer slávnosti Nanebovstúpenia Pána, v stredu 20. mája vo večerných hodinách odišiel do večnosti po ťažkej chorobe vo veku 56 rokov provinciál slovenských saleziánov don Jozef Ižold SDB.
Don Jozef Ižold zomrel v saleziánskej komunite Bratislava-Miletičova sprevádzaný starostlivou láskou a modlitbami spolubratov. V službe Pánovi v Cirkvi a Saleziánskej spoločnosti prežil 29 rokov rehoľného a 19 rokov kňazského života. Od roku 2014 bol provinciálom slovenských saleziánov.
Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.
Životopis dona Jozefa Ižolda
Jozef Ižold sa narodil 30. januára 1964 v Rybníku nad Hronom, okres Levice, ako tretie z piatich detí. Najstarší Daniel je tiež kňazom. Rodičia Vincent a Júlia vytvárali pre svoje deti dobré kresťanské ovzdušie, v ktorom aj Jozef prežil krásne a šťastné detstvo. Duchovné povolanie u neho i u jeho staršieho brata Daniela sa rozvíjalo aj vďaka návštevám vincentínskeho pátra Ľudovíta Orješka, ktorý sa počas prenasledovania v 50-tych rokoch skrýval osem rokov u ich starých rodičov a navštevoval ich aj po návrate z väzenia. Počas gymnaziálnych štúdií dozrelo v Jozefovi rozhodnutie pre kňazské povolanie. Zmaturoval v roku 1982 na gymnáziu v Leviciach. No kým Daniel bol prijatý do kňazského seminára v Bratislave na prvý raz, Jozefovu žiadosť ani na štvrtý pokus neprijali. Medzitým sa preto zamestnal, pracoval ako robotník, a absolvoval tiež základnú vojenskú službu.
Po porade s ďalším vincentínskym pátrom Ondrejom Mihálom sa rozhodol kontaktovať tajných saleziánov, ktorých dovtedy nepoznal. Preto sa presťahoval do Bratislavy, kde začal tajnú formáciu a zároveň pracoval v Štátnom drevárskom výskumnom ústave v Bratislave ako technik. V roku 1988 začal študovať špeciálnu pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Život v malých tajných saleziánskych komunitách i práca s mládežou v malých skupinkách a vzájomné povzbudzovanie sa spolubratov ho veľmi oslovili. V rozhodovaní mu pomohlo aj uvedomenie si, že don Bosco bol dávno prítomný v jeho živote.
„Stretnutie s donom Boscom sa udialo v mojom rannom detstve, keď nám mama čítala jeho životopis. Potom, keď ako stredoškolák som počúval mládežnícke vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, ktoré mali na starosti saleziáni a čítal som knihy, ktoré vydávali v Ríme. To mi veľmi pomohlo v čase, keď som sa už serióznejšie zamýšľal nad svojim povolaním. Nanovo som si prečítal životopis dona Bosca a dosť som sa v ňom našiel. Podobne ako on, dostal som dobrú kresťanskú výchovu, bavili ma hry a šport, a tiež som chcel odovzdávať vieru sympatickým spôsobom ďalej. Ako šli roky, nachádzal som ďalšie podobnosti: ako jeho cesta za povolaním nebola jednoduchá, tak ani tá moja – neprijatie do kňazského seminára, práca vo fabrike, vojenčina. Človek sa však na tej ceste všeličo naučí a v skúškach dozrieva. Vnímal som, že toto je cesta, ktorú mi pripravil Pán a utvrdil som sa v presvedčení, že to bolo Božia prozreteľnosť, ktorá ma viedla do saleziánskej spoločnosti.“
Roky saleziánskej formácie – ako si spomínal v ostatných dňoch života – boli pre neho veľmi obohacujúce, spoznal mnohých saleziánov svätého života, mal možnosť prehlbovať sa vo viere štúdiom a najmä konkrétnym prežívaním duchovného života v komunite a v práci medzi mladými. Po páde totality nastúpil do novootvoreného saleziánskeho noviciátu v Poprade.
„Rok noviciátu bol plný rozličných zážitkov. Modlitba, štúdium Stanov rehole, šport, stavba, nácvik divadiel.“
V Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade zložil ako 27-ročný svoje prvé rehoľné sľuby 10. augusta 1991. Nasledovali roky filozofických štúdií, na ktoré ho predstavení poslali do Talianska. Naučil sa tak nový jazyk no tiež sa musel konfrontovať s odlišnou kultúrou a s iným štýlom práce saleziánov. Dvojročnú saleziánsku pedagogickú prax, tirocínium, absolvoval v Žiline, s prerušením, pretože v roku 1994 ho poslali študovať licenciát z filozofie na Pápežskú saleziánsku univerzitu do Ríma. S perspektívou, aby potom vyučoval spolubratov. Záverečnú licenciátsku prácu písal na tému „Jacques Maritain: Výchova k slobode“. V rokoch 1996-97 opäť pôsobil ako tirocinant medzi spolubratmi ponovicmi v Žiline a zároveň vyučoval na gymnáziu sv. Františka Assiského. Štúdium teológie absolvoval od roku 1997 v Turíne a po diakonskej vysviacke 10. júna 2000 v tamojšej Bazilike Márie Pomocnice, ktorú postavil don Bosco, sa vrátil do Žiliny, kde – opäť medzi ponovicmi – pôsobil už ako člen formačného tímu. V Žiline bol aj vysvätený za kňaza 20. januára 2001. Jeho svätiteľom bol vtedajší nitriansky pomocný biskup Mons. František Rábek.
„Primície v mojej rodnej dedine boli o týždeň neskôr. Pre dedinu to bola veľká udalosť a mnohí sa veľkodušne zapojili do príprav. Dodnes som im za to veľmi vďačný.“
Aj po kňazskej vysviacke pokračoval v službe vo formačnom tíme medzi mladými saleziánmi v Žiline a pastoračne pomáhal aj na sídlisku Žilina-Solinky v novej rozbiehajúcej sa farnosti.
V rokoch 2005-2008 bol v Žiline predstaveným formačnej komunity spolubratov ponovicov a zároveň bol v tom čase aj členom provinciálnej rady saleziánov. V roku 2005 prekonal onkologické ochorenie.
Hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez vymenoval 13. júna 2008 Jozefa Ižolda za provinciálneho vikára a v tejto úlohe pôsobil dve trojročné obdobia. Zároveň plnil úlohu provinciálneho delegáta pre formáciu.
„Nakoniec som sa ocitol v úlohách vo vedení provincie. To som od dona Bosca nečakal, ale tiež ma to učilo spoznávať jeho otcovské srdce e bezvýhradne dôverovať Božej Prozreteľnosti. Teraz ma zasa don Bosco učí, aby som vedel trochu aj trpieť pre Božie Kráľovstvo. Som zvedavý na ďalšie prekvapenia, ale cieľ je jasný: nebo,“ – spomínal na svoju životnú cestu niekoľko dní pred smrťou.
Po šiestich rokoch v úlohe provinciálneho vikára hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez ho 7. januára 2014 menoval do úlohy provinciála. Don Jozef Ižold prevzal svoj službu vedenia provincie 2. júna 2014 a stal sa prvým provinciálom slovenských saleziánov, ktorý vstúpil k saleziánom až po novembri 1989. Ako predstavený slovenských saleziánov sa v roku 2017 tešil z blahorečenia saleziána mučeníka Titusa Zemana.
V roku 2019 ho zasiahlo nové onkologické ochorenie, s ktorým bojoval desať mesiacov. Posledné dni prežil v opatere v komunite v sídle saleziánskej provincie v Bratislave na Miletičovej, kde zaopatrený sviatosťami s vierou a radostnou nádejou odovzdal svoj život Bohu. Zomrel v prítomnosti spolubratov i rodného brata kňaza v stredu 20. mája 2020 vo večerných hodinách, v predvečer slávnosti Nanebovstúpenia Pána.
Počas koronakrízy, keď saleziáni na Slovensku vytvorili pre mladých oratko.online, Jozef Ižold sa prihovoril vo večernom slovku mladým práve na Veľký piatok.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Posledné dni a týždne pred zásahom proti reholiam zvýšil štát svoju aktivitu. Niekoľkí „reakční“ kňazi boli zatknutí a rehoľníci boli stále viac obmedzovaní vo vykonávaní svojho povolania. Rehole nesmeli formovať dorast ani vzdelávať svojich členov. Rehoľné sestry, predovšetkým tie, ktoré pracovali v oblasti zdravotníctva, boli atakované ponukami na civilný život bez habitu a rehole.
Každý kláštor a rehoľný dom musel odovzdať plán domu a zoznam jeho obyvateľov. Niektoré kláštory dokonca dostali nových správcov – zmocnencov.
Súdny proces Machalka a spol. bol prvou bitkou vojny, ktorá mala zlikvidovať rehole v Československu.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
