Duchovnú obnovu o Lectio Divina ponúkajú záujemcom začiatkom apríla v Kláštore sestier redemptoristiek Vranov nad Topľou – Lomnica.
Obnovu Božie slovo v mojom každodennom živote povedie pre mužov, ženy, mládež, kňazov a zasvätených v dňoch 3. – 5. apríla otec Miroslav Dancák.
Prihlásiť sa je potrebné do 30.marca 2020 na vranov@redemptoristky.eu alebo na telefónnych číslach uverejnených na plagáte.
Na Popolcovú stredu predstavili vo farskom kostole sv. Jána Bosca na bratislavskej Trnávke umeleckú inštaláciu, ktorá má zvýrazniť myšlienku pôstu, blízkosti a spolupatričnosti. Veľkorozmerná textília s názvom Byť blízko – pôstne plátno – ktorú vytvorila výtvarníčka Dorota Sadovská, bude v kostole do Bielej soboty, 11. apríla 2020. Vernisáž pôstneho plátna bude dnes o 19:00.
Tradícia pôstneho plátna siaha do stredoveku, kedy sa v kresťanských chrámoch počas pôstneho obdobia zahaľovala významná časť presbytéria alebo oltára. „V súčasnosti zažívame renesanciu tohto zvyku s cieľom ponúknuť pôst očí od výzdoby chrámu,“ vysvetľuje kurátor výstavy Michal Žák, ktorý vyzdvihol otvorenosť farského spoločenstva na Trnávke, najmä miestnach saleziánov. “Miestna komunita je otvorená, dokáže sa zžiť s takýmito projektami,” povedal. Michal Žák odporúča podobné experimenty aj iným farským spoločenstvám. Radí im však, aby nekopírovali, ale hľadali možnosti svojho priestoru.
Minulý rok bola v kostole na Trnávke po prvýkrát nainštalované pôstne plátno od mladej výtvarníčky Kláry Štefanovičovej. Tohtoročná umelecká intervencia Doroty Sadovskej s názvom Byť blízko je particípatívnym dielom. „Od začiatku roka prinášali ľudia z Trnávky oblečenie a textílie bielej farby, ktoré bežne používali. Pod vedením Doroty Sadovskej sa do realizácie zapojilo viac ako 20 ľudí,“ približuje direktor saleziánskej komunity na Trnávke Tibor Reimer. Ten pripomenul aj dnešné prvé čítanie, v ktorom je zdôraznené, že nemáme si roztrhnúť šaty, ale srdcia. “Tu sú šaty, teda niečo vonkajšie, ale hovoria o našom vnútri,” uviedol.
Dielo Doroty Sadovskej vytvára k kostole nový priestor. Vo veľkorozmernej textílii sa spájajú rôznorodé veci od rozličných ľudí do jedného celku. „Každý predmet pripomína konkrétneho človeka, ktorý ho kedysi používal. Tak sa navzájom stretávajú svadobné šaty s teplákmi, sviatočnou košeľou, albou, detským tričkom, ponožkou alebo šiltovkou,“ vysvetľuje Dorota Sadovská. „Obyčajné a ľudské je zástupnou formou symbolicky blízko toho najdôležitejšieho v chráme a zároveň aj blízko pri sebe. Pretože prepojením a záujmom jeden o druhého sa tvorí každé spoločenstvo.“
Dočasná inštalácia s názvom Byť blízko predstavuje veľmi osobný až intímny reliéf, ktorý zahaľuje nielen oltárny obraz, ale vytvára nanovo prednú časť chrámu. Dielo s rozmermi 9 x 9 metra tvorí oblečenie a textílie s celkovou hmotnosťou 60 kg.
Farský kostol na Trnávke je súčasťou Saleziánskeho diela, ktoré pozostáva z farnosti, oratória (mládežníckeho strediska), Rodinného centra Mamy Margity a futbalového klubu SDM Domino.
Zdroj: TK KBS, rp
Dominikáni a dominikánky pozývajú znova po roku na Dotyk krásy v dňoch 20. – 22. marca 2020 – tentokrát s témou Nádoba Neudržateľného.
Prihlásiť sa je možné do 6. marca 2020. Všetky potrebné informácie nájdete v priložených súboroch.
Za organizačný tím sr. Blažeja Anna Furjeľová, OP a fr. Mannes Stanislav Marušák, OP
Radosť nie je závislá od veku, je dynamizmom, ktorý dáva život a nádej. V provinciálnom dome Misijných sestier služobníc Ducha Svätého sa 7. – 9. februára 2020 uskutočnil formačný víkend sestier v doživotných sľuboch. Témou „Radosť v duchovnom živote“ sprevádzal 36 sestier jezuita Jakub Garčár. Vo svojom impulze poukázal na radosť nielen ako na ľudskú emóciu, ale aj ako na dar. „Čím ideš dnes poslúžiť? Radosťou!“ Narážajúc na názov kongregácie povzbudil prítomné byť „služobnicami daru radosti.“ Pripomenul, že spontánnosť nestačí, vyžaduje sa i námaha. Radosť je zároveň darom Ducha, charizmou, o ktorú treba neustále prosiť.
Počas osobnej modlitby sestry uvažovali, kde nachádzajú radosť v svojom živote a čo ich o ňu oberá. Program pokračoval delením sa v skupinkách a následne spoločným plénom. V ňom medzi iným zaznelo, že sestry čerpajú radosť z osobného stretnutia s Pánom, zo spoločenstva, ale i skrze dobrý spánok alebo šálku kávy. Medzi odpoveďami rezonovalo, že živnou pôdou pre radosť, sú práve medziľudské vzťahy. „Človek je klbko dobra a menej dobra. A závisí od toho, čo v sebe rozvíja,“ vyjadrila sa jedna zo zúčastnených.
Na záver impulzu páter Jakub vyzval sestry k momentu pamäte: „ Spomeň si, Izrael, pre čo si sa nadchol!“, aby Boží životodarný hlas, ktorý ku nim prehováral, nezostal zabudnutý vo všednosti života.
Počas nedeľnej Eucharistickej slávnosti, doplnenej o kreatívne prvky, si sestry prehlbovali vedomie, že sú povolané byť soľou zeme a svetlom sveta. V spoločnom vyhodnocovaní sestry ocenili vyváženosť programu a zazneli slová vďačnosti za zorganizovanie víkendu. „Som veľmi vďačná za rôzne vekové skupiny, čas na hru, zdieľanie, modlitbu i zábavu,“ delí sa so svojou skúsenosťou sestra Alena.
Uvedomujúc si dôležitosť takýchto stretnutí sa sestry dohodli na ďalšom víkende pokračujúcej formácie.
Katarína Junasová, SSpS
Do obce Velehrad na južnej Morave, ktorá je miestom s bohatou cyrilo-metodskou tradíciou, smerujú stáročia kroky mnohých pútnikov z Čiech, Moravy, ale aj zo Slovenka, aby sa tu duchovne obnovili a načerpali. Velehrad je aj miesto, ktoré spája ľudí. V dňoch 3. až 5. februára sa Velehrad stal miestom stretnutia 73 jezuitov z českej a slovenskej provincie.
Toto stretnutie bolo prvé oficiálne pre jezuitov z oboch provincií, keďže nedávno sa začal proces ich vzájomného spájania. Cieľom stretnutia bolo lepšie sa poznať, ale taktiež prehĺbiť vlastnú identitu nás jezuitov, odkrývať spoločné korene a posilniť vzájomnú jednotu. Dialo sa to prostredníctvom modlitby, spoločného zdieľania a bratských rozhovorov.
„Zúčastnení jezuiti mali príležitosť bližšie sa poznávať a spoločne prosili o to, aby Pán Boh požehnával tento proces a dával nám poznávať, kam nás on sám pozýva, aby sme boli v tomto svete soľou zeme a svetlom sveta, keďže toto bol biblický text z Matúšovho evanjelia, ktorý nás počas stretnutia sprevádzal,“ informuje webstránka jezuiti.sk.
Program moderovali jezuiti z Bruselu – P. Franck Janin, prezident jezuitskej konferencie európskych provinciálov, a jeho sekretár José de Pablo.
Okrem tohto stretnutia funguje už niekoľko rokov v Ružomberku spoločný noviciát pre obe provincie. Mladí jezuiti vo formácii sa tiež každoročne stretávajú na spoločných formačných stretnutiach, traja slovenskí jezuiti pôsobia v českej provincii a jeden český spolubrat na Slovensku. Sme jezuiti a provincie, ktoré majú k sebe veľmi blízko historicky aj jazykovo. Mali sme spoločnú provinciu v minulosti, no od roku 1993 vznikli dve samostatné provincie.
„V posledných rokoch, ako dobre vieme, klesá počet povolaní a tomuto fenoménu sa nevyhli ani naše provincie. Začaté zjednocovanie by nám malo pomôcť spojiť sily a schopnosti, aby sme spoločne lepšie žili naše poslanie medzi ľuďmi, ku ktorým sme posielaní v Čechách a na Slovensku,“ uvádza webstránka jezuiti.sk.
Celé stretnutie vyvrcholilo ďakovnou svätou omšou v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie a svätých Cyrila a Metoda, ktorú celebroval český provinciál Petr Přádka, SJ, a pri ktorej všetci školastici obnovili svoje sľuby.
Začatý proces spájania bude pokračovať prácou Komisie pre spájanie oboch provincií.
Zdroj: TK KBS – jezuiti.sk / Peter Buša, SJ, Jaroslav Šofranko, SJ
Foto: Martin Halčák, SJ, Jozef Bartkovjak, SJ
Počas víkendu 7. – 9. februára 2020 sa uskutočnilo tretie stretnutie internoviciátu v Dolnom Smokovci. Stretnutie malo česko-slovenský charakter a zúčastnilo sa ho 39 novicov a noviciek s ich magistrami.
Cieľom stretnutia bolo vzájomné poznávanie sa a vytvorenie kontaktu medzi rehoľnými komunitami. Hlavnou prednášajúcou bola sr. Mária Ester Lahová, SSpS, ktorá predstavila tému „Priateľstvo v rehoľnom živote“.
V piatok ponúkli účastníci krátke prezentácie zo života svojich komunít. V sobotu dopoludnia zaznela nosná prednáška o priateľstve, jeho mieste a dôležitosti pre vytváranie zdravej identity osoby aj rozvíjania darov v spoločenstve. Po práci a zdieľaní v malých skupinkách sa prítomní spoločne vybrali na malú turistiku na Hrebienok, aby si pozreli ľadový dom. Počasie bolo prekrásne, čo ešte umocnilo zážitok z celej scenérie tatranských končiarov. Večer hrali účastníci stretnutia spoločenské hry a ukončili deň adoráciou pred Pánom.
Víkend bol pre všetkých veľmi obohacujúci a veríme, že prinesie posilnenie osobnej zrelosti, spoznanie darov, ale aj odlišností a zároveň schopnosť vytvárať spoločný dialóg, ktorý spája so samým sebou aj s Bohom.
Na nasledujúcom stretnutí v júni 2020 sa stretnú už iba novicky a ich magistry.
Renáta Jamborová, SSS
(Bratislava, Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, KVRPS)
V roku 2020 si pripomíname významné výročie – 70 rokov od likvidácie kláštorov, ktoré mali ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít na Slovensku.
Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla a opätovne z 3. na 4. mája, prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych a preškoľovacích táborov. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K. V slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov.
Na konci leta – od 29. augusta 1950 – bola spustená Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a domov, pričom približne 2 000 rehoľných sestier bolo sústredených a internovaných na nových miestach.
„Sedemdesiatka je významné jubileum a v rodine sa na ňu nezabúda. Ani rodina, ktorú tvorí dnes takmer tritisíc rehoľníkov na Slovensku, nezabúda na udalosti spred 70 rokov. Znamenali totiž snahu o likvidáciu rehoľného života v bývalom Československu. Preto chceme prežiť tento rok ako ROK VĎAČNOSTI, počas ktorého budeme v prvom rade ďakovať za vernosť a obetavosť mnohých našich bratov a sestier, ktorí vytrvali vo svojom povolaní aj v náročných rokoch prenasledovania. Mnohí z nich zažili ťažkosti a útrapy rôzneho druhu. Chceme sa sústrediť na to, čo nám zanechali, čo nám odkázali, veď vďaka ich nasadeniu a obete sme tu dnes aj my. Tí, čo máme ďalej rozvíjať dar rehoľného života na Slovensku a takto pripravovať pôdu aj pre budúce generácie,“ povedal predseda KVRPS P. Václav Hypius, CSsR.
Pri príležitosti spomínaného jubilea vytvorila KVRPS aj logo 70. výročia. Logo tvorí PLAMEŇ – symbol viery a rehoľného života v Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť, keď zamýšľala zlikvidovať rehole i rehoľníkov. Plameň sa skladá z dvoch menších plamienkov, kde jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole. MODRÝ plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17 zlikvidovaných mužských reholí. ČERVENÝ plameň (ženské rehole) je zložený z 24 častí a znázorňuje 24 zlikvidovaných ženských reholí. Plameň vychádza zo ŠTVORCA predstavujúceho ohraničenie a vytesnenie v snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a horí naďalej.
„Našim starším rehoľným sestrám i bratom chceme v tomto roku ďakovať za ich vytrvalosť a vernosť. Za to, že chránili horiaci plameň i s nasadením vlastného života, a tak my môžeme stavať na ich vytrvalosti, odvahe, nepoddajnosti a svedectve. Sme si vedomí významu tejto udalosti, preto sa chceme – aj keď je práce a pastoračných činností vždy dosť – stretnúť, spomínať, ďakovať a sláviť. Aj takto vyjadriť postoj k 70. výročiu Barbarskej noci – hlasom vďačnosti,“ hovorí sr. Jana Kurkinová, FMA, tajomníčka KVRPS.
Konferencia bude počas roka iniciovať realizáciu dvoch hlavných podujatí pri príležitosti jubilea. Prvým bude spomienkové podujatie, ktoré sa uskutoční v rámci jarného Zhromaždenia KVRPS v Badíne dňa 15. apríla 2020 za účasti pozvaných hostí. Druhým, verejnosti už známym podujatím, bude Deň otvorených kláštorov II., ktorý sa uskutoční 20. júna 2020 v jednotlivých komunitách rehoľných inštitútov po celom Slovensku. Prvý ročník akcie vyvolal veľmi pozitívny ohlas medzi verejnosťou aj medzi samotnými rehoľníkmi. Ďalšie aktivity budú v kompetencii jednotlivých reholí. Konferencia pripravuje počas roka ešte niekoľko iniciatív a sprievodných podujatí pozostávajúcich z krátkych dokumentárne spracovaných výpovedí svedkov či iných svedectiev, putovnej výstavy, výzvy „sviečka v okne“, prípravy publikácie a podobne. O nich bude postupne informovať na svojej stránke www.kvrps.sk.
Symbolické otvorenie Roka vďačnosti sa uskutoční počas Dňa zasväteného života, ktorý sa každoročne slávi na sviatok Obetovania Pána (2. februára). Ide o stretnutie rehoľníkov so svojimi biskupmi v jednotlivých diecézach. Tento rok bude počas stretnutí prezentovaný dokument k výročiu Barbarskej noci, ktorého autorkou je sr. Ivica Kúšiková, SSpS, a P. Tomáš Gerboc, SVD.
Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku tvorí 73 reholí, 45 ženských a 28 mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a rehoľné sestry v 446 rehoľných komunitách na Slovensku. Viac o ich živote ponúkajú stránky www.kvrps.sk a www.zasvatenyzivot.sk.
za KVRPS Peter Novák
Nikolai Chirkov je mladý salezián, pôvodom z Aldanu v Rusku, ktorý aktuálne ako študent filozofie žije v saleziánskej komunite v Žiline. V Bratislave teraz pripravil výstavu svojich fotografií „Zrkadlenie“. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 10. januára 2020 v „Gallery Ja“ v saleziánskom stredisku na Mamateyovej 4 v Bratislave.
„V období od roku 2012 do roku 2019, v rôznych krajinách a za rôznych okolností, som zachytil zážitok – moment v jeho pôvodnej podobe pomocou kamery mobilu. Iba jedinú vec som si dovolil – pohrať sa so svetlom a farbou,“ vysvetľuje Nikolai Chirkov. Z množstva svojich fotografií predstavuje tie, ktoré mu v srdci zanechali najsilnejšie záblesky.
„Vlastne nie som fotograf, ale človek, ktorý získal schopnosť vnímať krásu. Krása mi spôsobuje vnútorné radostné rozochvenie. Inšpiruje ma, vzbudzuje vo mne túžbu spoznať Druhého – jej prameň. Je vecou srdca – jeho prirodzeným prostredím. Srdce je miesto, ktoré vníma skutočnú krásu. Pre mňa ako saleziána je to jedna z ciest dialógu s mládežou,“ dopĺňa autor v buletíne k výstave.
Zdroj: saleziani.sk
Do Kostola sv. Cyrila a Metoda v Bratislave sa pred 30 rokmi vrátili redemptoristi. Slávnostne ho prevzali 14. januára 1990. Rovnaké výročie si pripomínajú i v Podolínci, kde rehoľa obnovila svoju činnosť 28. januára 1990.
Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa si výročie pripomenula na nedeľnej slávnostnej svätej omši 19. 1. 2020, ktorú celebroval provinciál Provincie Bratislava – Praha P. Václav Hypius CSsR. P. Martin Macko CSsR, pôsobiaci v Historickom inštitúte redemptoristov v Ríme, sa v prednáške po sv. omši zameral na prvé kontakty redemptoristov s Bratislavou – vtedajším Prešporkom – v prvej polovici 19. storočia, teda viac ako storočie pred tým, keď 28. septembra 1935 prevzali budovu na Puškinovej ulici. O dva roky skôr, v roku 1933, sa v Bratislave konali misie českých redemptoristov. Rehoľný dom bol kanonicky zriadený 20. januára 1936. Kláštor bol rámci Akcie K v noci z 13. na 14. apríla 1950 zabratý komunistickou mocou.
V kláštore v Podolínci rehoľa obnovila svoju činnosť 28. januára 1990 po 40 rokoch od Barbarskej noci. Toto výročie si redemptoristi pripomenuli v nedeľu 26. 1. 2020 slávnostnou svätou omšou, ktorej predsedal provinciál P. Václav Hypius CSsR. Po nej nasledoval spomienkový program v kláštornom Kostole sv. Stanislava. Počas Akcie K príslušníci národnej bezpečnosti internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí na Slovensku aj do kláštora redemptoristov v Podolínci. Medzi internovanými redemptoristami v podolínskom kláštore bol i blahoslavený Metod Dominik Trčka, neskorší gréckokatolícky biskup v Toronte Michal Rusnačok, viceprovinciál Jozef Chochula, ktorému sa podarilo ujsť a za dramatických okolností emigrovať, či páter Augustín Krajčík. V kláštore v Podolínci po Barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. V kláštornom kostole v Podolínci sa nachádza drevená socha „Podolínska Madona“ frátra jezuitu Baču, ktorý ju v roku 1951 vytesal do stromu vyrúbaného pred kláštorom. Tá dodnes zdobí priestor kostola svätého Stanislava. Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám; v roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník.
Mediálny tím redemptoristov
Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa má dvoch nových oblátov. Manželom Magdaléne a Stanislavovi Dzurjaninovcom, dlhoročným spolupracovníkom redemptoristov, udelil dekrét obláta generálny predstavený rehole P. Michael Brehl.
Na žiadosť vedenia Provincie Bratislava – Praha udelil generálny predstavený Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa P. Michael Brehl CSsR Magdaléne a Stanislavovi Dzurjaninovcom titul obláta 2. decembra 2019. Certifikát o prijatí za obláta im pri svätej omši v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Bratislave v nedeľu 12. januára 2020 odovzdal provinciál redemptoristov P. Václav Hypius CSsR. Obláti Kongregácie majú účasť na duchu a misionárskej činnosti redemptoristov.
Stanislav Dzurjanin, ktorý sa venuje podnikaniu v oblasti informačných technológií, pochádza z gréckokatolíckej rodiny. Tá pomáhala najmä gréckokatolíckym redemptoristom počas komunistického režimu. Jeho otca a P. Jána Janoka ml. CSsR spojilo nielen michalovské gymnázium, ale aj rovnaký osud od roku 1950: služba v Pomocných technických práporoch (PTP). Stanislav Dzurjanin sa počas vysokoškolského štúdia v Bratislave stretol s redemptoristami latinského obradu v Kostole sv. Cyrila a Metoda a spolu s budúcou manželkou Magdalénou boli súčasťou známeho hudobného zboru „Céčko“. S. Dzurjanin dlhoročne spolupracuje s vydavateľstvami redemptoristov Slovo medzi nami a Misionár ako konzultant, redaktor a korektor pri vydávaní kníh latinských i byzantských redemptoristov, predovšetkým z histórie Kongregácie na území provincie. V tejto nezištnej službe pre dobro Kongregácie ho podporuje aj manželka Magdaléna, bývalá učiteľka matematiky.
Provinciálne stanovy Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa svojim členom ukladajú, aby sa pre pomoc v apoštoláte usilovali získať laikov. Pokiaľ sa títo zvlášť venujú Kongregácii, prejavujú jej mimoriadnu vernosť, usilovnosť a veľkorysosť pri podpore poslania Kongregácie, možno ich prijať medzi oblátov. Pre redemptoristov sú obláti a spolupracujúci laici spolu so sestrami redemptoristkami súčasťou redemptoristickej rodiny už od založenia rehole sv. Alfonzom Mária de Liguori. Slovo oblát pochádza z latinského slova oblatus, čo v doslovnom preklade znamená „obetovaný Bohu“. V počiatkoch kresťanstva boli takto označované deti, ktoré rodičia zasvätili Bohu a z ktorých sa neskôr stali príslušníci duchovného stavu. V neskoršej dobe, v súvislosti s pôsobením benediktínskeho a neskôr cisterciánskeho rádu, sa týmto pojmom označoval človek, ktorý žil mimo kláštora, ale mal podiel na spiritualite konkrétneho spoločenstva, ku ktorému bol pridružený.
Mediálny tím redemptoristov
