Pápež prijal Spoločnosť sociálnych sestier, ktorej zakladateľkou je rodáčka z Košíc

Svätý Otec v piatok 20. januára prijal na osobitnej audiencii členky Spoločnosti sociálnych sestier pri príležitosti stého výročia ich založenia. Sestrám sa prihovoril spontánnymi slovami. V pripravenom príhovore, ktorý im odovzdal v písomnej forme, pápež František poukazuje na zakladateľku kongregácie, ktorou je rodáčka z Košíc, Margita Šlachtová a spomína ja ďalšiu rodenú Košičanku, blahoslavenú Sáru Salkaháziovú.

Na stretnutí so Svätým Otcom sa zúčastnila aj Sr. Renáta Jamborová, provinciálna predstavená, ktorá je zároveň aj podpredsedníčkou Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku.

Zakladateľka Margita Šlachtová sa narodila v roku 1884 v Košiciach, kde absolvovala aj stredoškolské štúdiá a stala sa učiteľkou. Ďalej študovala na území dnešného Maďarska. Bola aktívna v sociálnej činnosti a v roku 1920 sa stala prvou a jedinou ženou v maďarskom parlamente.

Inšpirovaná encyklikou Rerum novarum Leva XIII., prvou z veľkých encyklík, ktoré pozdvihli hlas za sociálnu spravodlivosť, sa Margita zasvätila Bohu a verná svojej sociálnej charizme, založila v roku 1923 v Budapešti Spoločnosť sociálnych sestier, ktorá v súčasnosti pôsobí aj na Slovensku. Margita počas Druhej svetovej vojny aktívne odporovala ideológii nacizmu a pričinila sa o záchranu mnohých Židov.

Pápežvo vopred pripravenom príhovore Spoločnosti sociálnych sestier píše: „Prekvapilo ma, že vaša zakladateľka sa aj ako zasvätená žena tak aktívne politicky angažovala. Je pôsobivé jej tvrdenie počas holokaustu, že viera zaväzovala sestry chrániť Židov aj riskujúc vlastné životy“.

Svätý Otec v texte zároveň pripomína, že „mnohí mučeníci zomreli pre vieru nie preto, že by im bola odopretá sloboda uctievať svojho Boha, ale pre dôslednosť života, ktorú im táto viera ukladala a teda pre obranu slobody, spravodlivosti a pravdy“. Príkladom je sv. Ján Krstiteľ.

Pápež spomína aj mučeníčku bl. Sáru Salkháziovú, opäť rodenú Košičanku, ktorá obetovala svoj život za sestry a ľudí prenasledovaných počas II. svetovej vojny. Zomrela 27. decembra 1944 v Budapešti mučeníckou smrťou zastrelením. Petrov nástupca píše:

„Drahé sestry, vaša zakladateľka, Cirkev a Duch Svätý nás vyzývajú a stále opakujú tú istú pravdu: niet väčšej lásky ako dať svoj život za iných. Sociálna láska, ktorú som spomenul v encyklike Fratelli tutti a ktorá preniká spisy Margity Šlachtovej, je dôkazom tejto večnej novosti. Nech nám Boh dá silu byť svedkami tejto lásky, pravdy a spravodlivosti v povolaní, ku ktorému nás povolal. Prosíme o to na príhovor blahoslavenej Sáry Salkaháziovej.“

Zdroj: Vatican News, zk
Ilustračné foto: Františka Čačková, OSF

Vo Vranove chystajú charitatívny hokejový turnaj kňazov a rehoľníkov

Charitatívny hokejový turnaj kňazov a rehoľníkov bude v sobotu 25. februára 2023. Začne sa o 11:00 v STD Aréne vo Vranove nad Topľou. Turnaj sa uskutoční pod záštitou košického arcibiskupa metropolitu a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernarda Bobera. Vstupné je dobrovoľné a bude použité na podporu Charitného domu mládeže vo Vranove nad Topľou. Charitný domov je možné podporiť aj prevodom na účet: SK 86 5600 0000 0093 3043 3002 (do správy je potrebné uviesť CHD VV).

Vranov, hokejovy, turnaj, plagat

Charitatívny turnaj kňazov a rehoľníkov sa koná na Slovensku už po siedmykrát. Turnaj zastrešuje vždy jedna zo súťažiacich diecéz. Naposledy sa hral minulý rok v Dubnici nad Váhom a zastrešovala ho KVRPS.

Jeden z tímov zastupuje aj Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, v drese ktorej budú hrať rehoľníci a rehoľníčky.

Zdroj: TK KBS

Predstavení vincentských rehoľných spoločenstiev navštívili nuncia na Slovensku

Predstavení duchovnej rodiny sv. Vincenta sa dnes na nunciatúre stretli s Mons. Nicolom Girasolim.

Generálna predstavená Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok s. Irena Kopanicová, provinciálna predstavená Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul s. Damiána Poláková a provinciál Misijnej spoločnosti p. Tomáš Brezáni predstavili otcovi nunciovi svoje spoločenstvá, hovorili o kandidátovi na blahorečenie Jankovi Havlíkovi, poukázali na svoju prácu medzi najbiednejšími a taktiež vyrozprávali príbeh zbierky Boj proti hladu, na ktorej participuje celá vincentská rodina na Slovensku a poukazuje tým na duchovný rozmer spájania chariziem rôznych diel na jeden spoločný cieľ.

Otec nuncius sa veľmi živo zaujímal o diela, ktoré vykonávajú zasvätení v duchu sv. Vincenta či už ide o hospice alebo školy. Taktiež ho zaujímali duchovné aktivity vincentskej rodiny a formácia spolupracovníkov cez združenie Mariánskej mládeže, Rodinu Nepoškvrnenej a ostatné spoločenstvá.

Vincentská rodina je označenie všetkých združení, ktoré žijú charizmou sv. Vincenta de Paul. Na Slovensku patria do tejto skupiny Misijná spoločnosť (vincentíni), Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky (vincentky), Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárky, Spolok sv. Vincenta, Spolky kresťanskej lásky, Združenie mariánskej mládeže, Združenie Zázračnej medaily, Rodina  Nepoškvrnenej, Máriine sestry, Depaul Slovensko a misijní dobrovoľníci pod názvom MISEVI.

Hermana Matláková, SMVS
Foto: kvrps

Verbisti slávia Jubileum 100 rokov od ich príchodu na Slovensko

Spoločnosť Božieho Slova (SVD, verbisti) si v tomto roku pripomína sto rokov svojej prítomnosti a pôsobenia na Slovensku a v Čechách. Slávnostné otvorenie jubilea bolo v nedeľu 15. januára o 10:00 v Kostole sv. Arnolda Janssena v Bratislave – Petržalke (na Krupinskej 2). Svätú omšu celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Naživo ju priniesla Televízia LUX. 

„Tento čas je vhodnou príležitosťou pozrieť sa s vďakou voči dobrotivému Pánu Bohu späť na uplynulé roky. Sme si vedomí, že to, čo sa nám podarilo vykonať je predovšetkým vďaka jeho milosti. Budeme sa tiež viac pozerať a učiť sa aj od spolubratov, ktorí zasvätili celý svoj život misijnému poslaniu Cirkvi. Nájdeme medzi nimi doslova a do písmena hrdinov. Napriek obmedzeniam i väzeniam dokázali pokračovať v napĺňaní svojho poslania a s rizikom vychovávali novú generáciu verbistov. V mnohých krajinách celého sveta sú veľmi dobre zapísaní tí, ktorí tam s horlivosťou hlásali evanjelium. Tento rok je tiež príležitosťou poďakovať vám mnohým dobrodincom, podporovateľom misijnej myšlienky, šíriteľom nášho časopisu Hlasy z domova a z misií, Misijných kalendárov,“ píšu verbisti.

Na Slávnosť Zjavenia Pána začali novénu k sv. Arnoldovi Janssenovi, k dispozícii je na internetovej stránke: www.verbisti.sk. „Budeme sa spolu modliť, aby na nám jeho orodovanie dal silu Pán Boh verne napĺňať naše poslanie aj v budúcnosti,“ píšu verbisti.

Mottom Jubilea sú slová: „Kráčame s Božím Slovom.“ „Chceme teda počúvať, čo nám On hovorí v našom vnútri, čo nám hovorí vo svojom slove, vo Svätom Písme.

Toto je najistejšia cesta, po ktorej môžeme kráčať. Emauzskí učeníci kráčali do neistoty, nevedeli kde idú a čo majú robiť. Pri lámaní chleba spoznali, s kým kráčali. Vtedy si spomenuli, že im „horeli srdcia,“ keď počúvali toho, ktorý im otváral Písma. Potrebujeme a chceme mať tieto horiace srdcia. Ony sa zapaľujú tým, že kráčame s Ním a počúvame jeho slová. Toto je program pre našu budúcnosť. 

Prežívame našu prítomnosť. Chceme tento čas využiť na slávenie. Mali by byť dňami oslavy Boha, za to čo robí. Nech zaznejú slová vďaky ale predovšetkým, nech v našom vnútri je vďaka za to, čo vykonal Boh sám v srdciach neraz slabých ľudí, aby ich použil ako nositeľov a hlásateľov evanjelia na všetkých svetadieloch,“ píše v liste veriacim provinciál P. Pavol Kruták SVD. 

Storočnicu prítomnosti Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku pripomína špeciálne logo Jubilea 1923 – 2023. Na základe rozhodnutia Apoštolskej penitenciárie bude možné získať úplne odpustky pri príležitosti slávenia jubilejného roka – storočnice prítomnosti a pôsobenia Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku a v Českej republike (od 15. januára 2023 do 22. októbra 2023).

Svätý Otec František zo srdca udeľuje apoštolské požehnanie provinciálovi P. Pavlovi Krutákovi a všetkým členom slovenskej provincie SVD pri príležitosti 100. výročia prítomnosti a misie Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku a prostredníctvom príhovoru Blahoslavenej Panny Márie zvoláva hojnosť Božích milostí. K jubileu napísal pozdrav aj generálny predstavený SVD Paul Budi Kleden. K účastníkov osláv otvorenia jubilea sa prihovorí cez video aj 15. januára 2023. 

Viac o reholi je možné nájsť TU

Zdroj: TK KBS / verbisti.sk

Exercičný dom sv. Ignáca v Prešove oslávil 30 rokov svojej existencie

Exercičný dom sv. Ignáca v Prešove v utorok 10. januára 2023 oslávil tridsať rokov svojej existencie. Slávnostnej svätej omši predsedal emeritný prešovský arcibiskup Mons. Ján Babjak, SJ.

Presov, exercicny dom, vyrocie, 30

Koncelebrantmi boli P. Jozef Šofranko,SJ, provinciál Spoločnosti Ježišovej a P. Ján Benkovský,S J, superior komunity. Prítomných bolo aj viacero pátrov SJ, ako aj diecézni kňazi.

Presov, exercicny dom, vyrocie, 30

Kazateľom bol páter Šofranko,SJ, ktorý v homílii prešiel 30 rokmi existencie domu. Okrem iného spomenul, že aj on bol prítomný, ale sa nezúčastnil posviacky domu, lebo bol študentom hotelovej školy, ktorá obsluhovala pri agapé.

Hlavnou náplňou domu sú duchovné cvičenia. Hnacím kolieskom pri výstavbe domu bol P. Jozef Dojčák, SJ a jeho pomocníkmi boli jeho rodáci z Fintíc, ako aj veriaci z Prešova a okolia. Aj počas pandémie Covid-19 bol za prísnych epidemických predpisov ako „maják“  otvorený pre tých, ktorí sa chceli vyspovedať a prijať Eucharistiu.

Nakoniec sa k prítomným ešte prihovoril vladyka Babjak. Povzbudil veriacich a povedal „aby sme trávili viac času pred bohostankom, ako pred modrožiarjacou bedinkou“. Po svätej omši sa konalo agapé.

Presov, exercicny dom, vyrocie, 30

Exercičný dom posvätil pred tridsiatimi rokmi vtedajší biskup Košickej arcidiecézy Mons. Alojz Tkáč. Na posviacke bolo prítomných veľké množstvo veriacich. Na tejto udalosti boli prítomní aj dnes už zosnulí biskupi Mons. Pavol Hnilica, SJ a Mons. Ján Hirka. Na posviacke sa zúčastnil aj dnešný košických arcibiskup metropolita Bernard Bober.

Exercičný dom sv. Ignáca je situovaný na západnom okraji mesta Prešov, v prostredí na úpätí Kalvárie. Pre exercitantov je k dispozícii 57 izieb s celkovou kapacitou 60 lôžok, päť kaplniek, štyri prednáškové miestnosti, jedáleň s minibufetom a parkovisko. Prostredie dotvára veľký park so záhradou sv. Ignáca a s množstvom zelene.

TK KBS informoval Jakub Halčák

Novým provinciálom redemptoristov je Jozef Mihok

III. riadna provinciálna kapitula Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa Provincie Bratislava – Praha si včera volila nové vedenie. Provinciálom redemptoristov na najbližšie štyri roky bude P. Jozef Mihok.

Za vikára nového provinciála rehole J. Mihoka bol zvolený P. František Boldy. Po včerajšej voľbe boli dnes obaja v tejto funkcii oficiálne potvrdení generálnym predstaveným P. Rogériom Gomesom. Kapitula redemptoristov počas svojho zasadnutia zvolila tiež členov riadnej i mimoriadnej konzulty. Členmi riadnej konzulty v ďalších štyroch rokoch budú P. František Boldy a P. Václav Hypius, za členov mimoriadnej konzulty boli zvolení P. Martin Macko a P. Tomáš Regeš. Na provinciálnej kapitule redemptoristov Provincie Bratislava – Praha sa zúčastňuje 41 jej členov z 10 komunít pôsobiacich na Slovensku, v Česku a  Litve, viceprovinciál Viceprovincie Michalovce, ako aj zástupcovia laikov spojených s misijnou činnosťou rehole.

P. Jozef Mihok CSsR sa narodil 5. 1. 1987 v Prešove. Po maturite na gymnáziu v Sabinove vstúpil v roku 2005 do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, kde v roku 2011 zložil doživotné rehoľné sľuby. V rokoch 2005 – 2012 študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (Aloisiana). Kňazskú vysviacku prijal 22. 6. 2013 v Prešove. Od roku 2013 bol členom komunity redemptoristov v Banskej Bystrici – Radvani; od júla 2019 je správcom farnosti Banská Bystrica – Radvaň. V rokoch 2016 až 2019 pôsobil ako externý formátor v medzinárodnom noviciáte Lubaszowa – Podolínec, od roku 2015 ako externý formátor formačnej komunity v Bratislave. V januári 2019 bol zvolený za mimoriadneho člena konzulty Provincie Bratislava – Praha. Na Popolcovú stredu v roku 2016 dostal od pápeža Františka mandát misionára milosrdenstva.

III. riadna provinciálna kapitula Provincie Bratislava – Praha Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov začala 9. januára 2022 v Dome Xaver v Badíne. Kapitula je zhromaždením všetkých členov s doživotnými sľubmi a delegátov za formačnú komunitu, ako aj laikov spojených s misijnou činnosťou rehole. Súčasťou programu boli okrem voľby nového vedenia aj hodnotiace správy provinciálneho predstaveného Provincie Bratislava – Praha, predstaveného Viceprovincie Michalovce, vedúcich jednotlivých sekretariátov a komisií, riaditeľa vydavateľstva Slovo medzi nami, rektorov domov, prefekta študentov a zástupcu študentov za ostatné štvorročie. Hosťami kapituly sú P. Johannes Römelt, koordinátor Konferencie Európa, provinciál ľvovskej provincie P. Volodymyr Boreyk a provinciál varšavskej provincie P. Janusz Sok.


Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza sa redemptoristi provincie Bratislava – Praha venujú hlavne ľudovým misiám a exercíciám (Podolínec, Kostolná – Záriečie), ktoré sú zároveň prvými pastoračnými prioritami Kongregácie na Slovensku. Ďalšími prioritami sú farská pastorácia (Gaboltov, Banská Bystrica – Radvaň, Bratislava – Kramáre, Tasovice, Frýdek, Svatá Hora), pastorácia povolaní, spolupráca s laikmi (spoločenstvá Calvary, Rieka Života, Koral, Shekinah), pastorácia cez vydavateľstvo Slovo medzi nami a tiež aktívne pôsobenie prostredníctvom tradičných i nových médií. Dekrétom generálneho predstaveného pôsobia slovenskí a českí redemptoristi od februára 2017 v rámci novej provincie Bratislava – Praha. Michalovská viceprovincia pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.

Mediálny tím redemptoristov

Odpustky v Jubilejnom roku verbistov

Na základe rozhodnutia Apoštolskej penitenciárie je možné získať úplne odpustky pri príležitosti slávenia jubilejného roka – storočnice prítomnosti a pôsobenia Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku a v Českej republike. Odpustky sa dajú získať v čase od 15. januára 2023 do 22. októbra 2023 vo všetkých chrámoch Spoločnosti Božieho Slova, čo zahŕňa kostoly aj kaplnky v správe verbistov. Nemusia byť nutne na ich území, môžu im byť iba zverené. 

Pri tejto príležitosti sú dve možnosti na získanie úplných odpustkov:

– buď účasť na jubilejnom liturgickom slávení, ako je napríklad otvorenie a záver jubilejného roka, slávenia jubilea v jednotlivých komunitách. V tom prípade veriaci, ktorí chcú úplne odpustky získať sa majú nábožne zúčastniť na jubilejnom liturgickom slávení. Táto možnosť získania úplných odpustkov sa viaže iba na konkrétne slávnosti, ktoré budú počas liturgického roka, nestačí počas roka zúčastniť sa svätej omše v nejakom chráme spravovanom verbistami.

– druhá možnosť získať úplne odpustky je počas celého jubilejného roka. Získa ich veriaci ak nábožne navštívi chrám Spoločnosti Božieho Slova a strávi tam nejaký čas v meditácii, t.j. rozjímavej modlitbe, ktorú zakončí modlitbou Pána – Otče náš, Verím v Boha, vzývaním Preblahoslavenej Panny Márie a sv. Arnolda Janssena. To akú formu vzývania sa veriaci pomodlí je na jeho rozhodnutí a jeho zbožnosti. Môže ísť o modlitbu vlastnými slovami alebo nejakú z ustálených modlitieb. Keďže úplné odpustky môže veriaci získať raz denne, je možné, aby ich získal každý deň počas celého obdobia jubilejného roka.

Zároveň je potrebné na získanie úplných odpustkov vylúčiť akúkoľvek naviazanosť na hriech a splniť tri obvyklé podmienky – svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca. Jednou svätou spoveďou môže veriaci získať aj viacero úplných odpustkov, ale sväté prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca je potrebná vždy, keď úplné odpustky chce získať.

Existuje pri príležitosti tohto jubilejného roka možnosť získať úplné odpustky aj pre starších, chorých a tých, čo nemôžu vyjsť z domu, teda pre tých čo sa nemôžu zúčastniť na jubilejnom slávení. Môžu ich získať vtedy, keď sa s jubilejným slávením spoja duchovne a vzbudia si predsavzatie splniť tri obvyklé podmienky (svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca) potrebné na získanie úplných odpustkov, čo najskôr ako to bude pre nich možné a obetujú svoje utrpenie Bohu.

Preklad dekrétu:

Prot. č. 1070/22/I

D E K R É T

Apoštolská Penitenciária, s cieľom roznietiť nábožnosť veriacich a pre spásu ich duší, na základe výlučného oprávnenia od Svätého Otca Františka, v Kristovi našom Pánovi a Otcovi z Božej prozreteľnosti vyvoleného za pápeža, odpovedajúc na žiadosť prednesenú Pátrom Pavlom Krutákom, provinciálnym predstaveným Slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova, zahŕňajúcej Slovenskú a Českú republiku, pri príležitosti stého výročia prítomnosti spoločnosti na tomto území, zo vznešeného pokladu Cirkvi s radosťou udeľuje  úplné odpustky, ktoré je možné získať za obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Najvyššieho veľkňaza)   pre veriacich konajúcich pokánie v dňoch od 15. januára 2023 do 22. októbra 2023. Taktiež je možné aplikovať ich aj pre duše v očistci na spôsob príhovoru, v akomkoľvek chráme Spoločnosti Božieho Slova na území Slovenskej a Českej republiky,  pre tých, ktorí ho navštívia ako pútnici a nábožne sa tam zúčastnia liturgického slávenia pri príležitosti slávenia jubilea alebo tam strávia nejaký čas v nábožnej meditácii, zakončenej modlitbou Pána – Otče Náš, Vyznaním viery a vzývaním Preblahoslavenej Panny Márie a svätého Arnolda Janssena.

Úplné odpustky môžu získať aj starší, chorí a všetci tí, ktorí z vážneho dôvodu nemôžu opustiť v tých dňoch svoj príbytok, s vylúčením akejkoľvek naviazanosti na hriech a vzbudením si predsavzatia vykonať tri obvyklé podmienky vyžadované na získanie úplných odpustkov, hneď ako to bude možné, ak sa duchovne spoja s jubilejnou slávnosťou prebiehajúcou v danom kostole a obetujú bolesti a ťažkosti svojho života milosrdnému Bohu. 

Aby sa v mene pastoračnej lásky uľahčil prístup k Božiemu odpusteniu skrze moc kľúčov, ktorá bola Cirkvi daná, Apoštolská Penitenciária pozýva pátrov Spoločnosti Božieho Slova, aby s ochotným a veľkorysým srdcom vysluhovali sviatosť pokánia a chorým často podávali Sväté prijímanie.

Toto ustanovenie sa udeľuje na uvedený čas. Akékoľvek iné ustanovenie nie je prekážkou. 

Dané v Ríme, v sídle Apoštolskej Penitenciárie, dňa 3. januára, roku Pána 2023.

MAURO kardinál  Piacenza, Najvyšší Penitenciár
Kryštof NYKIEL, Regent

Zdroj: verbisti.sk

Milosrdné sestry oslávili 70. výročie sľubov v prítomnosti apoštolského nuncia

V sobotu 7. januára privítala rehoľná komunita Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža spolu s desiatkami veriacich apoštolského nuncia na Slovensku, arcibiskupa Mons. Nicola Girasoliho.

Bratislava, milosrdne sestry, 70, sluby, nuncius, Girasoli

V rehoľnom Kostole povýšenia Svätého kríža slávil svätú omšu s viacerými kňazmi pri príležitosti nevšedného jubilea rehoľných sestier Márie Evy, Márie Bonfílie a Márie Radmily – sedemdesiateho výročia zloženia rehoľných sľubov. Svätú omšu nuncius celebroval v slovenskom jazyku, homíliu predniesol veľmi srdečne v talianskom jazyku, tlmočil ju miestny farár – dekan Jozef Vadkerti.

V nej vyjadril radosť nad vernosťou sestier rehoľnému povolaniu, napriek rôznym ťažkostiam, ktoré ich sprevádzali v uplynulých rokoch. Zvýraznil skutočnosť potreby zasväteného života v súčasnej spoločnosti a vyjadril želanie, aby aj skrze toto svedectvo vzrastala počet nových povolaní.

Po homílii si pred apoštolským nunciom a provinciálnou predstavenou sestrou Šebastiánou Tuptovou – jubilantky (okrem sestry Márie Radmily, dlhodobo pripútanej na lôžko) obnovili svoje rehoľné sľuby.

Apoštolský nuncius podaroval sestrám vzácny perlový ruženec požehnaný pápežom Františkom a prívesok pápeža Františka. Po ich skončení si tak urobili aj všetky prítomné sestry zo všetkých komunít na Slovensku. Obetné dary priniesli sestry – jubilantky.

V závere svätej omše poďakovala apoštolskému nunciovi provinciálne predstavená, ktorá sa vyjadrila, že v osobe apoštolského nuncia cítia všetci duchovne prítomnosť Svätého Otca Františka.

Za jubilantky spoločenstvo Božieho ľudu prítomné na tejto slávnosti osobne pozdravila bývala provinciálna predstavená sr. Mária Eva (v rokoch 1986 – 1996).

Požehnaním, ktoré udelil apoštolský nuncius relikviárom blahoslavenej Zdenky Cecílie Schelingovej a krátkou osobnou modlitbou Mons. Nicola Girasoliho pri hrobe tejto blahoslavenej sa slávnostná svätá omša skončila.

Veľmi pôsobivá bola skutočnosť, že apoštolský nuncius osobne išiel pozdraviť aj chorú sestru – jubilantku  sestru Máriu Radmilu.

TK KBS informoval Daniel Dian

Minoriti poďakovali Bohu za 20 rokov existencie provinciálnej kustódie

V pondelok 2. januára 2023 sa v minoritskom Kostole sv. Ducha v Levoči stretli slovenskí bratia minoriti, aby oslávili a ďakovali Bohu za 20 rokov existencie provinciálnej kustódie na Slovensku. Na slávnosti nechýbali ani bratia zo susedných minoritských jurisdikcií z Poľska, Čiech a Ukrajiny, a taktiež bratia františkáni, diecézni kňazi či rehoľné sestry z rôznych spoločenstiev.

Levoca, minoriti, vyrocie, kustodia

Slávnostnej svätej omši predsedal administrátor Spišskej diecézy Mons. Ján Kuboš, ktorý v homílii povzbudil bratov a veriacich slovami: „Je potrebné, aby sme sa usilovali byť vždy blízko pri Ježišovi. S pohľadom upretým na Krista, dávajme sa ochotne do služby Bohu a blížnym, tak ako vaša patrónka Nepoškvrnená. Snažme sa rozdávať okolo seba opravdivú radosť. Veď túto radosť nám ustavične vyprosuje Ona – Príčina našej radosti. Toto želám celej rodine Minoritov na Slovensku aj do ďalších rokov.“

Na záver slávnostnej svätej omše sa prihovorili všetkým zhromaždeným bratom aj generálny asistent P. Tomáš Lesňák, krakovský provinciál P. Marian Gołąb a kustód P. Lucián M. Bogucki, ktorí povzbudili bratov, aby s vďačným srdcom chválili Boha za to, čo je už za nami, ale zároveň s nádejou a vierou hľadeli do budúcnosti, pretože Boh dokáže robiť v našich životoch veci nové a zázračné.

Po svätej omši slávnosť pokračovala pri spoločnom stole v miestnej reštaurácii „Levočák“, kde nechýbali aj najbližší príbuzní bratov a príjemná hudba v podaní miestnych muzikantov.


V krátkosti o histórii vzniku kustódie

Bratia minoriti na Slovensku, vo svojej novodobej histórii po rozpade Československa, boli v roku 1993 začlenení do krakovskej provincie, ktorá ich veľkoryso podporovala. Začiatkom 90 rokov žili na území Slovenska už len niekoľkí bratia Slováci (P. Vavrinec Hlavatý, P. Odilo Mráz), a preto krakovská provincia nám poslala viacerých bratov (P. Luciána Boguckého, P. Adama Barana, P. Stanisława Roka, P. Mareka Tokarczyka a mnoho ďalších), ktorí postupne obnovovali nielen kláštory, ale predovšetkým našu minoritskú prítomnosť na území Slovenska. Ovocím ich pôsobenia boli aj mnohé rehoľné povolania do nášho rádu.

V septembri roku 2002 sa v Zuberci na Orave uskutočnila mimoriadna provinciálna kapitula Krakovskej provincie. Jej hlavnou náplňou bolo zvážiť vytvorenie rehoľnej kustódie na Slovensku. Kapitulní otcovia sa k otázke vyjadrili kladne. Slovenská kustódia začala teda svoje pôsobenie de iure dňom 1. januára roku 2003. Následne bolo ale potrebné zorganizovať prvé úradné kánonické zhromaždenie slovenských bratov na prvej kustodiálnej kapitule. Na nej si bratia museli zvoliť prvého vyššieho predstaveného (tzv. kustóda), kustodiálnu radu a gvardiánov kláštorov. Bolo treba tiež určiť najdôležitejšie úlohy a služby. Prvá slovenská kustodiálna kapitula sa uskutočnila v dvoch častiach: najskôr v dňoch 6 – 7. januára 2003 v Levoči, potom v dňoch 10. – 12. júna v Brehove. Prvým kustódom sa stal páter Lucián Mária Bogucki. Svoju

úlohu zastával dve volebné obdobia po sebe (8 rokov). Na ďalšie dve volebné obdobia potom na jeho miesto zvolili bratia pátra Tomáša Lesňáka, kým v roku 2019 nebol znovu za kustóda zvolený páter Lucián.

Aktuálne majú na Slovensku štyri kláštory (Bratislava, Brehov, Levoča, Spišský Štvrtok). Na každom mieste okrem Levoče spravuje rehoľa aj farnosť. Kustódia má dnes 20 bratov. Niektorí pôsobia v zahraničí: páter Tomáš Lesňák slúži v Ríme ako generálny asistent; bohoslovec Peter Pikulík študuje teológiu v Serafínskom kolégiu v Ríme. Máme jedného postulanta, brata Jonáša Františka Čarného, ktorý svoj postulát prežíva v Gniezne v Poľsku.

TK KBS informoval P. Jaroslav Cár OFMConv.

Stručné informácie o postoji KVRPS a reholí k situácii na Ukrajine

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2022.


KVRPS od začiatku koordinovala pomoc rehoľníkov súvisiacu so vzniknutou situáciou na Ukrajine. Snažili sme sa zmapovať možnosti reholí, aby sme vedeli pružne reagovať na novovzniknuté potreby (napr. ubytovanie, príp. aj skladové priestory, humanitárne a personálne kapacity). Zisťovali sme tiež počet komunít/rehoľníkov – Slovákov, ktorí zostali na Ukrajine, iniciovali sme medzi rehoľníkmi nepretržitú adoráciu za pokoj na Ukrajine a na podnet Mons. Jozefa Haľka spustili rehoľné sestry z rôznych kongregácií opätovne telefonickú službu ucha (bezplatnú linku pomoci pre ľudí, ktorí potrebujú byť vypočutí).

V apríli sme zosumarizovali našu činnosť formou dotazníka, ktorého závery boli členom KVRPS predstavené na Zhromaždení v Badíne v dňoch 23. – 24. 5. 2022. Nešlo ani tak o výpočet toho, čo robíme, zámerom bolo skôr dostať sa k relevantným údajom a zmapovať aj problémy, na ktoré v reholiach narážame v súvislosti s pomocou migrantom. Do pripraveného dotazníka sa zapojilo 48 reholí – členov KVRPS. Z výsledkov vyplynulo, že do priamej činnosti na podporu utečencov sa zapojilo 433 rehoľníkov, v duchovnej službe ich bolo 125. V rámci našich prostredí sme spolupracovali s viac ako 600 laikmi.

Celkovo sme vytvorili priestor na ubytovanie pre 983 osôb (ubytovanie poskytlo 38 reholí – z toho krátkodobé ubytovanie, t. j. do 1 mesiaca 8 reholí; dlhodobé ubytovanie, t. j. od 1 mesiaca do 6 mesiacov 16 reholí; aj krátkodobé, aj dlhodobé ubytovanie 14 reholí). Doteraz sme prijali v našich rehoľných štruktúrach celkom 2 804 osôb z toho 1 084 detí (samozrejme, je to približný počet, na začiatku sa nerobili prehľady, preto môžeme pokojne povedať, že ubytovaných bolo isto viac, čísla, ktoré uvádzame, vieme z prehľadov vedených v jednotlivých reholiach). Pri ubytovávaní sme narazili na viacero problémov, s ktorými sme sa snažili priebežne vyrovnať, niektoré postrehy uvádzam ďalej.

Okrem ubytovania sme migrantom poskytli aj iné služby, napr. asistenciu pri vybavovaní na úradoch, odvoz/prevoz ľudí i humanitárnej pomoci, prijali sme ukrajinské deti do našich škôl, otvorili sme niekoľko nových tried (napr. aj v materských školách), poskytli sme v našich priestoroch kurzy slovenčiny pre dospelých, realizovali sme rôzne zbierky, humanitárnu pomoc (aj sprostredkovanie nákupu liekov/ružencov pre ukrajinských vojakov, saleziáni vypravili na Ukrajinu už 8 kamiónov potravín…), pripravili sme voľnočasové programy pre deti aj pre mamy s deťmi, zapojili sme sa do priamej dobrovoľníckej služby na hraniciach, resp. v utečeneckých centrách, zabezpečovali sme tiež prekladateľskú pomoc, ponúkli sme niekoľkým ukrajinským obyvateľom zamestnanie v našich štruktúrach.

Pri poskytovaní pomoci narážame na viacero problémov. Ak v nich nenájdeme aspoň čiastočné riešenia, je možné, že dlhodobejšie nedokážeme pomoc poskytovať. Preto považujeme za dôležité iniciovať stretnutia so štátnymi orgánmi a spoločne hľadať cesty pomoci. Spísali sme niekoľko podnetov, ktoré sa nám nateraz zdajú dôležité. Chcem ich tu predstaviť a požiadať o pomoc smerujúcu k štátnym orgánom aj z vašej strany. Mons. Jozef Haľko je o podnetoch informovaný, keďže prijal pozvanie a pripojil sa online k nášmu Zhromaždeniu, keď sme hovorili o tejto téme. Aj touto cestou ďakujem za jeho ochotu prísť medzi nás a vypočuť si opis situácie priamo od zástupcov jednotlivých reholí.


Podnety KVRPS k otázke starostlivosti o migrantov z Ukrajiny

  1. V praxi existuje veľa nezrovnalostí vo vysvetľovaní a uplatňovaní nárokov na príspevok na migrantov – rôzne mestá a obce priznávajú nároky rozdielne: v jednom meste/obci bez problémov priznajú príspevok pre rehoľu, ktorá na tento cieľ poskytla dom zaradený podľa katastrálneho zákona nie ako stavba na bývanie, avšak v inom meste/obci nepriznanie príspevku odôvodňujú práve tým, že stavba nie je oficiálne určená na bývanie, aj keď tak zariadená je – žiadame metodicky zosúladiť samosprávy a zabezpečiť rovnaký (bezproblémový) prístup k štátnym príspevkom.
  • Vzhľadom na možnosti financovania domov reholí, ktoré boli vyčlenené na bývanie pre migrantov, dávame návrh, aby sa v rámci zákona o sociálnej pomoci schválila konkrétna nová forma pomoci „dom pre migrantov“ a aby na ňu prispieval štát sadzbou podobne, ako prispieva napr. na útulky – získal by sa tým zdroj na financovanie energií, personálu, ktorý sa venuje migrantom, stará sa o chod budov a komunikáciu s ubytovanými, ako aj na aspoň čiastočné krytie psychologických služieb, na ktoré sú často odkázaní. Personál nie je možné zabezpečovať dlhodobo dobrovoľnícky. Ľudia, ktorí sa venujú migrantom, by v takomto zariadení mohli mať riadne zamestnanie – v každom prípade tam trávia celé dni. Navrhujeme sadzbu 300 eur/ubytovanú osobu/mesiac. Alternatívou k zriadeniu novej formy sociálnej pomoci by mohla byť možnosť kategorizovať takéto služby ako formu niektorého zo zariadení krízovej intervencie, napr. „útulok“ – tu však žiadame o zmiernenie zákonných podmienok, napr. povinnosť mať odborného garanta s príslušným vzdelaním, stanovovanie presných termínov predkladania žiadostí o financovanie pred rozpočtovaným rokom zosúladiť so situáciami, keď sa nič s istotou nedá plánovať (nik nevie, kedy vojna skončí, v akom čase po nej ľudia budú môcť znovu odísť do svojej vlasti…), určovanie posudkov a stupňov odkázanosti – zdĺhavá byrokracia.
  • Ako zamestnávatelia, ktorí zamestnali ukrajinských migrantov na riadne pracovné zmluvy, teda prihlásili ich aj do všetkých poisťovní, podľa príslušnej legislatívy, sa v praxi stretávame s tým, že ukrajinským migrantom žiadny lekár nechce vystaviť doklad o práceneschopnosti, ak taký zamestnanec ochorie. Pritom zamestnávateľ zaňho riadne odvádza všetky odvody. V prípade neprítomnosti v práci pre chorobu ich absenciu v práci nemá ako vykázať – musí za nich teda odvádzať poplatky štátu aj za dni, keď pre chorobu nepracujú. Pritom platí odvody do fondov, ktoré im odmietajú platiť nemocenské dávky.
  • Cirkevným rehoľným školám, ktoré otvorili špeciálne ukrajinské triedy pred termínom 16. 6. 2022, štát časovo obmedzil poskytnutie podpory, neboli im poskytnuté možnosti financovania zo štátnej podpory. Rehole, ktoré s touto činnosťou začali už v apríli (11. 4. 2022), sa k podpore v tomto období nedostali. Žiadame o spätné poskytnutie príspevkov. Školy vedia riadne zdokladovať účasť konkrétnych detí vo vyučovacom procese.
  • Celkovo je potrebné nájsť formu financovania psychologických služieb, ktoré boli a sú pre migrantov veľmi nápomocné. Ich cieľom je, aby postupne nadobudli presvedčenie, že musia vziať život do svojich rúk aj v situácii, v ktorej sa nechtiac ocitli, a aktívne si chceli hľadať prácu a aj ju hľadali. Tiež to pomáha presvedčiť matky, že má zmysel dávať deti do škôl. Psychologické služby sa však darí dnes poskytovať len vtedy, ak sa nájde psychológ, ktorý to robí dobrovoľnícky. To sa dá v krátkodobom horizonte podobne ako iné dobrovoľnícke aktivity súvisiace s migrantmi; nie však dlhodobo a systémovo. Pomohlo by nám aj vytvorenie, resp. poskytnutie databázy psychológov, ktorí sú ochotní pomôcť migrantom.