Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2022.


KVRPS od začiatku koordinovala pomoc rehoľníkov súvisiacu so vzniknutou situáciou na Ukrajine. Snažili sme sa zmapovať možnosti reholí, aby sme vedeli pružne reagovať na novovzniknuté potreby (napr. ubytovanie, príp. aj skladové priestory, humanitárne a personálne kapacity). Zisťovali sme tiež počet komunít/rehoľníkov – Slovákov, ktorí zostali na Ukrajine, iniciovali sme medzi rehoľníkmi nepretržitú adoráciu za pokoj na Ukrajine a na podnet Mons. Jozefa Haľka spustili rehoľné sestry z rôznych kongregácií opätovne telefonickú službu ucha (bezplatnú linku pomoci pre ľudí, ktorí potrebujú byť vypočutí).

V apríli sme zosumarizovali našu činnosť formou dotazníka, ktorého závery boli členom KVRPS predstavené na Zhromaždení v Badíne v dňoch 23. – 24. 5. 2022. Nešlo ani tak o výpočet toho, čo robíme, zámerom bolo skôr dostať sa k relevantným údajom a zmapovať aj problémy, na ktoré v reholiach narážame v súvislosti s pomocou migrantom. Do pripraveného dotazníka sa zapojilo 48 reholí – členov KVRPS. Z výsledkov vyplynulo, že do priamej činnosti na podporu utečencov sa zapojilo 433 rehoľníkov, v duchovnej službe ich bolo 125. V rámci našich prostredí sme spolupracovali s viac ako 600 laikmi.

Celkovo sme vytvorili priestor na ubytovanie pre 983 osôb (ubytovanie poskytlo 38 reholí – z toho krátkodobé ubytovanie, t. j. do 1 mesiaca 8 reholí; dlhodobé ubytovanie, t. j. od 1 mesiaca do 6 mesiacov 16 reholí; aj krátkodobé, aj dlhodobé ubytovanie 14 reholí). Doteraz sme prijali v našich rehoľných štruktúrach celkom 2 804 osôb z toho 1 084 detí (samozrejme, je to približný počet, na začiatku sa nerobili prehľady, preto môžeme pokojne povedať, že ubytovaných bolo isto viac, čísla, ktoré uvádzame, vieme z prehľadov vedených v jednotlivých reholiach). Pri ubytovávaní sme narazili na viacero problémov, s ktorými sme sa snažili priebežne vyrovnať, niektoré postrehy uvádzam ďalej.

Okrem ubytovania sme migrantom poskytli aj iné služby, napr. asistenciu pri vybavovaní na úradoch, odvoz/prevoz ľudí i humanitárnej pomoci, prijali sme ukrajinské deti do našich škôl, otvorili sme niekoľko nových tried (napr. aj v materských školách), poskytli sme v našich priestoroch kurzy slovenčiny pre dospelých, realizovali sme rôzne zbierky, humanitárnu pomoc (aj sprostredkovanie nákupu liekov/ružencov pre ukrajinských vojakov, saleziáni vypravili na Ukrajinu už 8 kamiónov potravín…), pripravili sme voľnočasové programy pre deti aj pre mamy s deťmi, zapojili sme sa do priamej dobrovoľníckej služby na hraniciach, resp. v utečeneckých centrách, zabezpečovali sme tiež prekladateľskú pomoc, ponúkli sme niekoľkým ukrajinským obyvateľom zamestnanie v našich štruktúrach.

Pri poskytovaní pomoci narážame na viacero problémov. Ak v nich nenájdeme aspoň čiastočné riešenia, je možné, že dlhodobejšie nedokážeme pomoc poskytovať. Preto považujeme za dôležité iniciovať stretnutia so štátnymi orgánmi a spoločne hľadať cesty pomoci. Spísali sme niekoľko podnetov, ktoré sa nám nateraz zdajú dôležité. Chcem ich tu predstaviť a požiadať o pomoc smerujúcu k štátnym orgánom aj z vašej strany. Mons. Jozef Haľko je o podnetoch informovaný, keďže prijal pozvanie a pripojil sa online k nášmu Zhromaždeniu, keď sme hovorili o tejto téme. Aj touto cestou ďakujem za jeho ochotu prísť medzi nás a vypočuť si opis situácie priamo od zástupcov jednotlivých reholí.


Podnety KVRPS k otázke starostlivosti o migrantov z Ukrajiny

  1. V praxi existuje veľa nezrovnalostí vo vysvetľovaní a uplatňovaní nárokov na príspevok na migrantov – rôzne mestá a obce priznávajú nároky rozdielne: v jednom meste/obci bez problémov priznajú príspevok pre rehoľu, ktorá na tento cieľ poskytla dom zaradený podľa katastrálneho zákona nie ako stavba na bývanie, avšak v inom meste/obci nepriznanie príspevku odôvodňujú práve tým, že stavba nie je oficiálne určená na bývanie, aj keď tak zariadená je – žiadame metodicky zosúladiť samosprávy a zabezpečiť rovnaký (bezproblémový) prístup k štátnym príspevkom.
  • Vzhľadom na možnosti financovania domov reholí, ktoré boli vyčlenené na bývanie pre migrantov, dávame návrh, aby sa v rámci zákona o sociálnej pomoci schválila konkrétna nová forma pomoci „dom pre migrantov“ a aby na ňu prispieval štát sadzbou podobne, ako prispieva napr. na útulky – získal by sa tým zdroj na financovanie energií, personálu, ktorý sa venuje migrantom, stará sa o chod budov a komunikáciu s ubytovanými, ako aj na aspoň čiastočné krytie psychologických služieb, na ktoré sú často odkázaní. Personál nie je možné zabezpečovať dlhodobo dobrovoľnícky. Ľudia, ktorí sa venujú migrantom, by v takomto zariadení mohli mať riadne zamestnanie – v každom prípade tam trávia celé dni. Navrhujeme sadzbu 300 eur/ubytovanú osobu/mesiac. Alternatívou k zriadeniu novej formy sociálnej pomoci by mohla byť možnosť kategorizovať takéto služby ako formu niektorého zo zariadení krízovej intervencie, napr. „útulok“ – tu však žiadame o zmiernenie zákonných podmienok, napr. povinnosť mať odborného garanta s príslušným vzdelaním, stanovovanie presných termínov predkladania žiadostí o financovanie pred rozpočtovaným rokom zosúladiť so situáciami, keď sa nič s istotou nedá plánovať (nik nevie, kedy vojna skončí, v akom čase po nej ľudia budú môcť znovu odísť do svojej vlasti…), určovanie posudkov a stupňov odkázanosti – zdĺhavá byrokracia.
  • Ako zamestnávatelia, ktorí zamestnali ukrajinských migrantov na riadne pracovné zmluvy, teda prihlásili ich aj do všetkých poisťovní, podľa príslušnej legislatívy, sa v praxi stretávame s tým, že ukrajinským migrantom žiadny lekár nechce vystaviť doklad o práceneschopnosti, ak taký zamestnanec ochorie. Pritom zamestnávateľ zaňho riadne odvádza všetky odvody. V prípade neprítomnosti v práci pre chorobu ich absenciu v práci nemá ako vykázať – musí za nich teda odvádzať poplatky štátu aj za dni, keď pre chorobu nepracujú. Pritom platí odvody do fondov, ktoré im odmietajú platiť nemocenské dávky.
  • Cirkevným rehoľným školám, ktoré otvorili špeciálne ukrajinské triedy pred termínom 16. 6. 2022, štát časovo obmedzil poskytnutie podpory, neboli im poskytnuté možnosti financovania zo štátnej podpory. Rehole, ktoré s touto činnosťou začali už v apríli (11. 4. 2022), sa k podpore v tomto období nedostali. Žiadame o spätné poskytnutie príspevkov. Školy vedia riadne zdokladovať účasť konkrétnych detí vo vyučovacom procese.
  • Celkovo je potrebné nájsť formu financovania psychologických služieb, ktoré boli a sú pre migrantov veľmi nápomocné. Ich cieľom je, aby postupne nadobudli presvedčenie, že musia vziať život do svojich rúk aj v situácii, v ktorej sa nechtiac ocitli, a aktívne si chceli hľadať prácu a aj ju hľadali. Tiež to pomáha presvedčiť matky, že má zmysel dávať deti do škôl. Psychologické služby sa však darí dnes poskytovať len vtedy, ak sa nájde psychológ, ktorý to robí dobrovoľnícky. To sa dá v krátkodobom horizonte podobne ako iné dobrovoľnícke aktivity súvisiace s migrantmi; nie však dlhodobo a systémovo. Pomohlo by nám aj vytvorenie, resp. poskytnutie databázy psychológov, ktorí sú ochotní pomôcť migrantom.