V dňoch 1. – 5.mája 2025 provinciálna predstavená Júlia Milčová, provinciálna asistentka Klarissa Baníková a Kristína Ratočka, predstavená komunity v Užhorode, boli navštíviť sestry CJ v Kyjeve.
„Účelom cesty bolo stretnutie sa so sestrami, vyjadrenie blízkosti a solidarity. Niesli sme hlavne pomoc (lieky a hygienické potreby) pre ľudí, ktorým sestry slúžia či už v Užhorode alebo v Kyjeve, preto sme zvolili cestu autom. Sr. Anastasia pracuje v organizáci Depaul ako koordinátorka, stará sa o bezdomovcov a presídlených ľudí, hlavne rodiny s deťmi z východnej Ukrajiny. Sr. Villana pracuje ako manažérka v Centre rozvoja psychologickej pomoci sv. Jozefa, ktoré poskytuje rôzne druhy psychologických služieb. Sr.Villana konkrétne ponúka arte-terapiu pre mládež a dospelých. Obe sestry pôsobia v Kyjeve. Pre Sociálne centrum Marie Wardovej v Užhorode sme odovzdali predovšetkým lieky a potreby pre deti. Pán nás ochraňoval a mohli sme všetko nakúpené – vďaka našim sponzorom – odovzdať sestrám a niektorým konkrétnym ľuďom.
Veľké mesto Kyjev žije svojím bežným životom hlavne cez deň, no noc je vždy v očakávaní sirén a bombovej hrozby. Zažili sme to aj my počas pobytu. Vďaka modlitbám mnohých, Pán nás ochraňoval a mohli sme šťastne pricestovať do Užhorodu a potom aj na Slovensko.
Ďakujeme mnohým dobrodincom, ktoré vytrvalo finančne podporujú núdznych ľudí na Ukrajine“.
V dňoch 28. januára až 2. februára 2024 navštívili sestry Congregatio Jesu (CJ) sestry pôsobiace na Ukrajine. V nedeľu 28. 1. popoludní spoločne s komunitou Užhorod-Seredne oslávili spoločným zdieľaním zakladateľku Máriu Wardovú.
Na druhý deň ráno, v pondelok 29. januára, cestovali s ukrajinskou sr. Anastasiou autom do Kyjeva. Po 11-hodinovej ceste dorazili večer do hlavného mesta Kyjev. Na ďalší deň navštívili kyjevsko-žitomirského biskupa Vitalija Krivického. Otec biskup vysoko ocenil prácu a apoštolát sestier CJ v Kyjeve, ich odvahu a svedectvo pomoci blížnym, ktorú preukazujú od začiatku vojny.
Sestra Agnesa CJ mu tlmočila skutočnosť, že sa na Slovensku modlíme za Ukrajinu a skoré ukončenie vojny, osobitne hovorila o adoráciách, ktoré majú staršie sestry v Dome sv. Jozefa na tento úmysel. Biskup bol dojatý a vyjadril všetkým sestrám svoju osobitnú vďaku a poslal požehnanie. Popoludní celebroval v komunite sestier svätú omšu o. Michal, vincentín, ktorý pochádza z Užhorodu.
Sestrám sa azda najviac do do srdca zapísalo stretnutie zasvätených s biskupom (1. februára) v Katedrále sv. Alexandra v centre Kyjeva. Stretnutie sa začalo prednáškou miestneho provinciála františkánov o zasvätenom živote, potom nasledovala moderovaná adorácia s pôsobivými spevmi a nakoniec svätá omša.
Neďaleko katedrály na námestí Majdan sa nachádza veľký zoznam mien a fotografií padlých vo vojne od jej začiatku a tiež zhorené tanky a autá a zvyšok veľkej bomby.
„Čo v nás osobne rezonuje najviac je, že si veľmi vážime ľudí na Ukrajine. Usilujú sa žiť a pracovať, aj napriek tomu, že v krajine je vojna. V Kyjeve idú ľudia ráno do práce, deti do škôlok a škôl, po uliciach mladé mamičky tlačia kočíky, v obchodoch sa predáva a nakupuje…a v tom všetkom denne viackrát znejú sirény a protiraketové alarmy ako pokyn ísť do úkrytu. Veľa bômb a dronov zo strany nepriateľa padá v noci. Večer si líhate do postele a neviete, aká bude noc. Ráno tiež neviete, aký bude deň a čo a kde môže „spadnúť z neba“. Ak ste mladý muž, neviete, či v deň, keď sa zobudíte, nebudete vyzvaný sa za pár hodín dostaviť na front. Tiež, či v ten deň nedostanete správu, že člen vašej rodiny na fronte zomrel alebo je zranený. V tom všetkom sa títo ľudia snažia normálne žiť a dúfať v lepšiu budúcnosť a majú veľkú vieru, že Ukrajina sa zachová a zvíťazí. Títo ľudia sú vám tiež veľmi vďační za akúkoľvek podporu a modlitby a keď ich o tom uistíte, veľmi si vás vážia a dali by vám z vďaky a dojatia aj svoje srdce,“ hovorí sestra Agnesa CJ.
„Sprevádzajme ich aj naďalej modlitbou, osobitne naše statočné sestry na Ukrajine, tamojšiu Cirkev a celý ukrajinský ľud, nech je naša modlitba zázemím, o ktoré sa môžu v čase neistoty oprieť,“ dodáva sestra Archanjela CJ.
TK KBS informovala Agnesa Jenčíková CJ a Archanjela Biathová CJ Foto: Archanjela Biathová, CJ, Agnesa Jenčíková CJ
V utorok 20. septembra 2023 sa v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ocenení za sociálny čin roka a významnú pomoc rodinám v roku 2022.
Medzi ocenenými bola aj sr. Marietta Nagyová CJ, ktorá si toto ocenenie prevzala z rúk ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej. Pri odovzdávaní ocenenia bola vyzdvihnutá činnosť Sociálneho centra Márie Wardovej v Užhorode, ktoré patrí rehoľnej spoločnosti Congregatio Jesu. Vysoko ocenená bola aj pomoc všetkých sestier, ktoré v ňom žijú svoje poslanie.
Saleziáni don Bosca v spolupráci s Domkou – združením saleziánskej mládeže a občianskym združením SAVIO od vypuknutia vojny pomáhajú ľuďom núteným opustiť svoju krajinu, ale aj tým, ktorí sa rozhodli ostať na Ukrajine. Od jednorazových aktivít na začiatku konfliktu prešli k systematickej, dlhodobej pomoci. Vytvorili Centrum pre rodinu pre dvanásť ukrajinských chlapcov, humanitárnu pomoc poskytujú v rámci adresných výziev a zabezpečujú aj integračné a voľnočasové aktivity v Bratislave či Gabčíkove.
V piatok uplynie jeden rok od vypuknutia vojny na Ukrajine. Medzi organizáciami, ktoré sa bez váhania podujali pomáhať ľuďom z Ukrajiny v tejto mimoriadne náročnej situácii, boli aj saleziáni don Bosca spolu so sestrami Márie Pomocnice kresťanov (saleziánkami) a spolupracujúcimi organizáciami – Domkou, združením saleziánskej mládeže a občianskym zdužením SAVIO.
„Oblasti pomoci v prvom polroku vojny boli zamerané najmä na ubytovanie detí bez sprievodu, koordináciu humanitárnej pomoci a jej dovoz do vojnových oblastí či na poskytovanie ubytovania prevažne pre matky s deťmi,“ uvádza Marián Peciar, delegát pre médiá u saleziánov don Bosca a pokračuje: „Pod záštitou saleziánov a saleziánok a za obetavej podpory celej saleziánskej rodiny sa v strediskách najmä na východe Slovenska vytvárali centrá prvého kontaktu, ktoré ponúkali bezpečný priestor. Dobrovoľníci v nich zabezpečovali pre utečencov ubytovanie, jedlo či pomáhali s dopravou.“
Vďaka dobrovoľníkom využíva 300 detí čas zmysluplne
V súčasnosti sú aktivity zamerané na dlhodobú udržateľnosť a systematickosť. Napríklad pod vedením Domky sa vytvoril tím dobrovoľníkov ponúkajúcich voľnočasové aktivity pre Ukrajincov ubytovaných v Humanitnom centre pre odídencov z Ukrajiny v Gabčíkove. Aktuálne je tam ubytovaných približne 300 detí a mladých, ktorí potrebujú pomoc s integráciou a zmysluplným naplnením voľného času.
V školskom roku 2022/2023 sa aktivity v Gabčíkove premenili na pravidelné športové, výtvarné, hudobné krúžky a vzdelávacie aktivity, ktoré dobrovoľníci usporadúvajú dvakrát do týždňa. Okrem toho ukrajinské deti a mladí oslávili s dobrovoľníkmi sviatok sv. Mikuláša či Vianoce.
Ku kvalitnej a udržateľnej práci potrebujú bezpečný priestor aj dobrovoľníci. Preto pre nich koordinačný tím v spolupráci s organizáciou IPčko vytvoril program sprevádzaného dobrovoľníctva, v rámci ktorého im poskytuje školenia, osobný koučing a mentoring či teambuildingy. „Mnohí mladí by v tejto situácii radi niečo urobili – chcú pomôcť rovesníkom, vnímajú, že sa im zo dňa na deň zrútil ich svet, sny, priateľstvá. Pomocou v Gabčíkove sa im otvorila konkrétna možnosť. Stretávajú sa s deťmi a mladými zasiahnutými vojnou, vidia ich na vlastné oči, a to je pre nich neuveriteľne formačné a obohacujúce,“ vysvetľuje salezián Stanislav Hurbanič, koordinátor dobrovoľníckych aktivít v Gabčíkove.
V Bratislave zase Domka ponúka kurzy slovenčiny, ako aj možnosť pre deti tráviť čas v herničkách. Sú tu tiež prítomné slovenské matky, ktoré v prípade potreby poskytujú pomoc, poradenstvo a podporu ukrajinským matkám. V Poprade v spolupráci so Spišskou katolíckou charitou prevádzkuje Denné detské centrum.
12 chlapcov býva v Centre pre deti a rodinu
V prvej fáze konfliktu saleziáni evakuovali na Slovensko 50 chlapcov zo saleziánskeho Domu rodiny Pokrova. Koncom leta sa najmä menší chlapci vrátili do relatívne bezpečného Ľvova. Pre tých, ktorí zostali, saleziáni vytvorili podmienky v Centre pre deti a rodinu Dominika v Rožňave a dvanásti pokračujú v pobyte na Slovensku. Vďaka centru chlapci môžu doštudovať vybrané smery, cítiť sa v bezpečí a pripraviť sa na návrat domov, k svojim blízkym.
Humanitárnu pomoc poskytujú adresne
V spolupráci so zahraničnými partnermi v sieti Don Bosco Network sa združenie SAVIO zapája do adresných humanitárnych výziev. Najmä prvom polroku vojny sa vďaka obetavosti a štedrosti saleziánskej komunity na celom Slovensku podarilo odviezť do skladu v Ľvove 180 ton potravín, drogérie a oblečenia. Momentálne sa vďaka efektívnemu sieťovaniu darí pomoc zameriavať na najviac postihnuté oblasti. Takto sa zo Slovenska dostali napríklad elektrické generátory do Odesy alebo zimné oblečenie do doneckého exarchátu.
Hrôzy vojny ani po roku neutíchajú a riešenie sa zdá byť v nedohľadne. Saleziáni dona Bosca sú aj naďalej rozhodnutí nenechať svojich spolubratov a priateľov na Ukrajine v núdzi. Sú vďační celej saleziánskej rodine za každý prejav spoluúčasti, dôvery a solidarity.
KVRPS od začiatku koordinovala pomoc rehoľníkov súvisiacu so vzniknutou situáciou na Ukrajine. Snažili sme sa zmapovať možnosti reholí, aby sme vedeli pružne reagovať na novovzniknuté potreby (napr. ubytovanie, príp. aj skladové priestory, humanitárne a personálne kapacity). Zisťovali sme tiež počet komunít/rehoľníkov – Slovákov, ktorí zostali na Ukrajine, iniciovali sme medzi rehoľníkmi nepretržitú adoráciu za pokoj na Ukrajine a na podnet Mons. Jozefa Haľka spustili rehoľné sestry z rôznych kongregácií opätovne telefonickú službu ucha (bezplatnú linku pomoci pre ľudí, ktorí potrebujú byť vypočutí).
V apríli sme zosumarizovali našu činnosť formou dotazníka, ktorého závery boli členom KVRPS predstavené na Zhromaždení v Badíne v dňoch 23. – 24. 5. 2022. Nešlo ani tak o výpočet toho, čo robíme, zámerom bolo skôr dostať sa k relevantným údajom a zmapovať aj problémy, na ktoré v reholiach narážame v súvislosti s pomocou migrantom. Do pripraveného dotazníka sa zapojilo 48 reholí – členov KVRPS. Z výsledkov vyplynulo, že do priamej činnosti na podporu utečencov sa zapojilo 433 rehoľníkov, v duchovnej službe ich bolo 125. V rámci našich prostredí sme spolupracovali s viac ako 600 laikmi.
Celkovo sme vytvorili priestor na ubytovanie pre 983 osôb (ubytovanie poskytlo 38 reholí – z toho krátkodobé ubytovanie, t. j. do 1 mesiaca 8 reholí; dlhodobé ubytovanie, t. j. od 1 mesiaca do 6 mesiacov 16 reholí; aj krátkodobé, aj dlhodobé ubytovanie 14 reholí). Doteraz sme prijali v našich rehoľných štruktúrach celkom 2 804 osôb z toho 1 084 detí (samozrejme, je to približný počet, na začiatku sa nerobili prehľady, preto môžeme pokojne povedať, že ubytovaných bolo isto viac, čísla, ktoré uvádzame, vieme z prehľadov vedených v jednotlivých reholiach). Pri ubytovávaní sme narazili na viacero problémov, s ktorými sme sa snažili priebežne vyrovnať, niektoré postrehy uvádzam ďalej.
Okrem ubytovania sme migrantom poskytli aj iné služby, napr. asistenciu pri vybavovaní na úradoch, odvoz/prevoz ľudí i humanitárnej pomoci, prijali sme ukrajinské deti do našich škôl, otvorili sme niekoľko nových tried (napr. aj v materských školách), poskytli sme v našich priestoroch kurzy slovenčiny pre dospelých, realizovali sme rôzne zbierky, humanitárnu pomoc (aj sprostredkovanie nákupu liekov/ružencov pre ukrajinských vojakov, saleziáni vypravili na Ukrajinu už 8 kamiónov potravín…), pripravili sme voľnočasové programy pre deti aj pre mamy s deťmi, zapojili sme sa do priamej dobrovoľníckej služby na hraniciach, resp. v utečeneckých centrách, zabezpečovali sme tiež prekladateľskú pomoc, ponúkli sme niekoľkým ukrajinským obyvateľom zamestnanie v našich štruktúrach.
Pri poskytovaní pomoci narážame na viacero problémov. Ak v nich nenájdeme aspoň čiastočné riešenia, je možné, že dlhodobejšie nedokážeme pomoc poskytovať. Preto považujeme za dôležité iniciovať stretnutia so štátnymi orgánmi a spoločne hľadať cesty pomoci. Spísali sme niekoľko podnetov, ktoré sa nám nateraz zdajú dôležité. Chcem ich tu predstaviť a požiadať o pomoc smerujúcu k štátnym orgánom aj z vašej strany. Mons. Jozef Haľko je o podnetoch informovaný, keďže prijal pozvanie a pripojil sa online k nášmu Zhromaždeniu, keď sme hovorili o tejto téme. Aj touto cestou ďakujem za jeho ochotu prísť medzi nás a vypočuť si opis situácie priamo od zástupcov jednotlivých reholí.
Podnety KVRPS k otázke starostlivosti o migrantov z Ukrajiny
V praxi existuje veľa nezrovnalostí vo vysvetľovaní a uplatňovaní nárokov na príspevok na migrantov – rôzne mestá a obce priznávajú nároky rozdielne: v jednom meste/obci bez problémov priznajú príspevok pre rehoľu, ktorá na tento cieľ poskytla dom zaradený podľa katastrálneho zákona nie ako stavba na bývanie, avšak v inom meste/obci nepriznanie príspevku odôvodňujú práve tým, že stavba nie je oficiálne určená na bývanie, aj keď tak zariadená je – žiadame metodicky zosúladiť samosprávy a zabezpečiť rovnaký (bezproblémový) prístup k štátnym príspevkom.
Vzhľadom na možnosti financovania domov reholí, ktoré boli vyčlenené na bývanie pre migrantov, dávame návrh, aby sa v rámci zákona o sociálnej pomoci schválila konkrétna nová forma pomoci „dom pre migrantov“ a aby na ňu prispieval štát sadzbou podobne, ako prispieva napr. na útulky – získal by sa tým zdroj na financovanie energií, personálu, ktorý sa venuje migrantom, stará sa o chod budov a komunikáciu s ubytovanými, ako aj na aspoň čiastočné krytie psychologických služieb, na ktoré sú často odkázaní. Personál nie je možné zabezpečovať dlhodobo dobrovoľnícky. Ľudia, ktorí sa venujú migrantom, by v takomto zariadení mohli mať riadne zamestnanie – v každom prípade tam trávia celé dni. Navrhujeme sadzbu 300 eur/ubytovanú osobu/mesiac. Alternatívou k zriadeniu novej formy sociálnej pomoci by mohla byť možnosť kategorizovať takéto služby ako formu niektorého zo zariadení krízovej intervencie, napr. „útulok“ – tu však žiadame o zmiernenie zákonných podmienok, napr. povinnosť mať odborného garanta s príslušným vzdelaním, stanovovanie presných termínov predkladania žiadostí o financovanie pred rozpočtovaným rokom zosúladiť so situáciami, keď sa nič s istotou nedá plánovať (nik nevie, kedy vojna skončí, v akom čase po nej ľudia budú môcť znovu odísť do svojej vlasti…), určovanie posudkov a stupňov odkázanosti – zdĺhavá byrokracia.
Ako zamestnávatelia, ktorí zamestnali ukrajinských migrantov na riadne pracovné zmluvy, teda prihlásili ich aj do všetkých poisťovní, podľa príslušnej legislatívy, sa v praxi stretávame s tým, že ukrajinským migrantom žiadny lekár nechce vystaviť doklad o práceneschopnosti, ak taký zamestnanec ochorie. Pritom zamestnávateľ zaňho riadne odvádza všetky odvody. V prípade neprítomnosti v práci pre chorobu ich absenciu v práci nemá ako vykázať – musí za nich teda odvádzať poplatky štátu aj za dni, keď pre chorobu nepracujú. Pritom platí odvody do fondov, ktoré im odmietajú platiť nemocenské dávky.
Cirkevným rehoľným školám, ktoré otvorili špeciálne ukrajinské triedy pred termínom 16. 6. 2022, štát časovo obmedzil poskytnutie podpory, neboli im poskytnuté možnosti financovania zo štátnej podpory. Rehole, ktoré s touto činnosťou začali už v apríli (11. 4. 2022), sa k podpore v tomto období nedostali. Žiadame o spätné poskytnutie príspevkov. Školy vedia riadne zdokladovať účasť konkrétnych detí vo vyučovacom procese.
Celkovo je potrebné nájsť formu financovania psychologických služieb, ktoré boli a sú pre migrantov veľmi nápomocné. Ich cieľom je, aby postupne nadobudli presvedčenie, že musia vziať život do svojich rúk aj v situácii, v ktorej sa nechtiac ocitli, a aktívne si chceli hľadať prácu a aj ju hľadali. Tiež to pomáha presvedčiť matky, že má zmysel dávať deti do škôl. Psychologické služby sa však darí dnes poskytovať len vtedy, ak sa nájde psychológ, ktorý to robí dobrovoľnícky. To sa dá v krátkodobom horizonte podobne ako iné dobrovoľnícke aktivity súvisiace s migrantmi; nie však dlhodobo a systémovo. Pomohlo by nám aj vytvorenie, resp. poskytnutie databázy psychológov, ktorí sú ochotní pomôcť migrantom.
Zástupcovia Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku sa s bratislavským pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom stretli s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom na rokovaní o riešení niektorých problémov, ktoré vznikli pri poskytovaní pomoci ukrajinským utečencom v kláštoroch rehoľných inštitútov.
„Na mnohé problémy sme našli riešenia alebo cesty, ktorými sa podarí aj naďalej poskytovať pomoc týmto ľuďom, ktorí neustále trpia vojnovým konfliktom,“ píše na profile Zasvätený život P. Juraj Ďurnek SchP, predseda KVRPS.
Do pomoci utečencom sa zapojilo doteraz 433 rehoľníkov a poskytlo pomoc 2804 utečencom z toho 1084 deťom. Ubytovanie poskytlo 38 reholí. Okrem toho rehoľníci poskytujú asistenciu pri vybavovaní na úradoch, odvoz a prevoz ľudí a humanitárnej pomoci, prijatie detí utečencov do rehoľných škôl, priamu pomoc na hraniciach, alebo v utečeneckých centrách a samozrejme duchovnú podporu a pomoc.
V dňoch 6. a 7. júna sa všetci slovenskí biskupi, členovia KBS, zišli v Badíne na 102. plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska. Počas druhého tohtoročného zasadania biskupi vyhodnotili národnú ďakovnú púť za návštevu Svätého Otca Františka a vypočuli si sériu informačných správ z komisií a rád KBS.
Oboznámili sa s aktualitami z Rady pre pastoráciu v zdravotníctve ako aj s aktivitami Katolíckej Univerzity v Ružomberku. Mons. František Rábek plénum informoval o oceňovaní umelcov a vedcov v rámci Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru. Mons. Marek Forgáč biskupom predstavil aktualizovaný systém nahlasovania prípadov zneužívania v Cirkvi na stránke maloleti.kbs.sk. Mons. Viliam Judák informoval o teologickom sympóziu v Nitre, kde plánujú predstaviť Enchiridion odpustkov. Mons. Bernard Bober hovoril o situácii v školstve, predovšetkým v súvislosti s vyučovaním náboženstva.
Mons. Cyril Vasiľ oboznámil plénum s činnosťou Rady KBS pre rodinu a informoval o iniciatívach, ktoré na podporu rodín boli predložené v slovenskom parlamente. Všetci biskupi vyjadrili presvedčenie, že je naliehavé, aby politickí predstavitelia hľadali spôsoby účinnej spolupráce pre zlepšenie situácie a pre poskytnutie konkrétnej pomoci rodinám.
Počas svojho zasadania biskupi vzhľadom na službu lektora a akolytu schválili dolnú hranicu veku kandidátov: pre lektorát určili 25 a pre akolytát 30 rokov. Biskupi rokovali s predstaviteľmi Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a vypočuli si informácie o pomoci reholí utečencom z Ukrajiny ako aj rozličné problémy, ktorým čelia, spolu s návrhmi na možné riešenia.
Biskupi tiež hovorili o zbierke na pomoc pre Ukrajinu, ktorá sa v katolíckych kostoloch na Slovensku konala na 5. pôstnu nedeľu roku 2022 a jej celkový výnos prekročil 1 144 000 eur. Zaoberali sa pastoračnými výzvami pre Ukrajincov žijúcich na Slovensku a formami podpory gréckokatolíckej i rímskokatolíckej cirkvi na Ukrajine. Vzhľadom na útok, ku ktorému došlo v nedeľu, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého v Nigérii, biskupi vydali nasledujúcu výzvu:
„S veľkým zármutkom sme sa dozvedeli o tragédii, ktorá zasiahla našich kresťanských bratov a sestry v Nigérii. Desiatky ľudí prišli o život priamo pri náboženskom slávení, medzi nimi mnohé ženy aj deti. Bolí nás brutalita tohto šokujúceho zločinu a pridávame sa k modlitbám Svätého Otca za obete aj za ich príbuzných. Zároveň prosíme všetkých veriacich na Slovensku, aby si utrpenie nigérijských kresťanov pozorne všimli a vložili ich do svojich prosieb, aj do spoločných liturgických slávení. Voláme po zastavení každého prenasledovania kresťanov a vyprosujeme ťažko skúšanej Nigérii pokoj a zmierenie všetkých obyvateľov.“
V piatok 10. júna 2022 sa v Košiciach v aule Dominikánskeho kultúrneho centra Veritas uskutoční Konferencia s názvom: „Komunikácia viery mladým. Od Christus vivit k synodalite s mladými“. Organizujú ju dominikánske sestry a bratia v spolupráci s Gymnáziom sv. Tomáša Akvinského.
Konferencia je určená pre všetkých, ktorí sa venujú formácii mládeže v oblasti výchovy a vzdelávania v škole alebo mimo školy.
Cieľom konferencie je vytvoriť priestor pre prezentovanie aktuálnych tém v oblasti pastorácie mládeže. Konkrétne ide o tému priblíženia sa mladým vo svetle „Christus vivit“ a spolukráčania – synodality s mladými. V programe je ponúknutá aj možnosť zdieľať rôzne skúsenosti z dobrej praxe komunikácie viery mladým. Hosťom večera bude Mons. Mykola Lúčok, ktorý ako dominikán mal v nedávnej minulosti zverenú pastoráciu mládeže v diecéze a v čase vojny ako mukačevský biskup posilňuje ťažko skúšanú vieru ľudí na Ukrajine. Konferencia tak ústi do synodality, ktorá prekračuje hranice dvoch susedných národov. Tieto národy zdieľaju tú istú nádej pre mladých, založenú na viere vo víťazného Krista.
Viaceré slovenské rehoľné spoločenstvá sa aktívne zapájajú do novej formy pastorácie – pomoci utečencom prichádzajúcim z Ukrajiny.
„Odídencom z Ukrajiny poskytujeme ubytovanie a stravu v našich komunitách v Košiciach, Prešove, Piešťanoch, Trnave a Bratislave, spolu 39 lôžok v 19 izbách,“píše Slovenská provincia Spoločnosti Ježišovej. Jezuiti im asistujú pri vybavovaní potrebných dokumentov na našich úradoch, pri zápise detí do slovenských škôl aj pri hľadaní zamestnania. Okrem toho sa dobrovoľnícky zapájajú do viacerých charitatívnych a humanitárnych projektov a zbierok na pomoc Ukrajine.
Jeden zo slovenských jezuitov, P. Ján Burda, SJ, pôsobí priamo na Ukrajine ako kaplán v stacionároch pre mentálne postihnutých dospelých spoločenstva L’Arche-Kovcheh vo Ľvove, kde sa okrem vlastných zverencov usilujú pomáhať aj niekoľkým presídlencom. Zároveň sú slovenskí jezuiti v kontakte s medzinárodnými štruktúrami Jezuitskej služby utečencom (JRS).
Viacerí bratia slovenskej provincie kapucínov sa už niekoľko týždňov striedajú (najčastejšie po dvoch) na hraničných prechodoch s Ukrajinou a v záchytných miestach pre utečencov (Hot spot).
„Okrem bytia k dispozícii v rôznych prácach (vybaľovanie potravín, hranie sa s deťmi, „službe ucha,“ t.z. načúvaniu bolestných príbehov), bratia kňazi slúžia sviatosťami, ale i rôznymi spôsobmi pomoci. V posledných dňoch sme volaní k duchovnej i ľudskej starostlivosti zvlášť o dobrovoľníkov na hraniciach a v ich ubytovniach,“uviedli kapucíni.
Momentálne majú ubytovaných v ich troch kláštoroch (Žilina, Pezinok a Poniky) 55 Ukrajincov. „Táto zdanlivo jednoduchá pomoc prináša aj mnoho náročných situácií a momentov, ktoré musia bratia riešiť. Všetky tieto nové skutočnosti sú veľkou výzvou pre bratské hľadanie evanjeliovo múdreho pomeru okamžitých potrieb človeka v núdzi a istôt zabehnutého programu v dome,“ dodali.
„Prišla k nám prosba od vojenského kňaza z východného frontu o zaslanie ružencov pre vojakov. Povedal, že nemajú chleba, ale vojaci (katolíci, pravoslávni, neveriaci) pýtajú ruženec. My sme im už zaslali čotky a nejaké ružence, ale to nestačí. Výslovne by chceli tie ľahké plastové ružence (50-zrnkové). Môžu byť aj iné, ale na šnúrke nie na retiazke, aby sa netrhali. Volajú ich od roku 2014 „Symbol Majdanu“,“ týmito slovami prosili o zaslanie ružencov sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie.
Zbierka ružencov trvala niekoľko týždňov a ukončená bola 10. apríla 2022. K dnešnému dňu (21. apríl) sa vyzbieralo vyše 35.000 ružencov. Veľká časť už bola osobne doručená na Ukrajinu vo viacerých etapách, ďalšie balíky boli zaslané aj poštou na požadované adresy. Balíky, balíčky a listy sestrám prichádzali vo veľkom množstve od reholí, farských a iných cirkevných spoločenstiev či jednotlivcov.
Provinciálna predstavená sestra Emanuela Rindošová hovorí: „Nie je fyzicky možné, aby sme odpisovali a ďakovali všetkým, tak sme to urobili na našej stránke, ak niekoho z darcov či spoločenstiev poznáte, poďakujte sa za nás a posuňte im náš link.“
…
Drahí darcovia ružencov, ĎAKUJEME. Chceme sa v mene vojenských kaplánov a samotných vojakov z Ukrajiny poďakovať celému Slovensku za zasielanie ružencov. Je to pre nich veľká opora a sú vďační Matke Božej za ochranu a Slovensku za tento výnimočný dar. Za prvý týždeň od vyhlásenia zbierky sa vyzbieralo neuveriteľných viac ako 13.000 kusov ružencov, k polovici apríla to je až 35.000 kusov. Zásielku sme odviezli do dediny Nevické v Zakarpatskej oblasti. Odovzdali sme ich o. Romanovi – vojenskému kaplánovi a sestrám služobniciam Nepoškvrnenej Panny Márie v Užhorode i Mukačeve. Oni ich doručia po celej Ukrajine a na front. Ďalšiu zásielku ružencov posielame na východ do Záporožia vladykovi Štefanovi Meňokovi. Matka zachráň nás plameňom lásky svojho Nepoškvrneného srdca. Vďačné sestry služobnice NPM
V modlitbách spojená s. Emanuela M. Rindošová, provinciálna predstavená sestier služobníc NPM
