Ján Havlík bude ďalší slovenský blahoslavený a stane sa tak ďalším svedkom z obdobia prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom, ktorého mučeníctvo Cirkev oficiálne uznala. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka CM in odium fidei, teda z nenávisti k viere. 

Z tejto príležitosti vznikla pilotná web stránka, ktorá chce priblížiť život Jána Havlíka, proces jeho blahorečenia a tiež modlitby o príhovor tohto Božieho služobníka.  https://www.janhavlik.sk/

V najbližších dňoch sa na stránke začnú objavovať rôzne zaujímavosti z príprav, ale aj dátum a miesto blahorečenia.

Ján Havlík sa narodil 12.februára 1928 v dedinke Dubovce na Záhorí. Navštevoval školu v Holíči a od roku 1941 gymnázium v Skalici. Vtedy začal uvažovať o duchovnom povolaní. Rozhodol sa pre Misijnú spoločnosť svätého Vincenta de Paul.

V roku 1943 nastúpil do Apoštolskej školy vincentínov v Banskej Bystrici. Kvôli politickým zmenám mohol zmaturovať až v máji 1949 a koncom augusta vstúpil do noviciátu.

V roku 1950 sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať všetky inštitúty zasväteného života. Ján Havlík bol so spolubratmi deportovaný na stavbu priehrady pri Púchove.

Po troch mesiacoch bol prepustený. Nakoľko teologická fakulta v Bratislave bola riadená komunistickým režimom, rozhodol sa študovať teológiu tajne, popri zamestnaní v Nitre a pokračovať v seminárnej formácii u vincentínov.

29. októbra 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa častým mučením snažili získať od neho “priznanie” k protištátnej činnosti. Súd vo februári 1953 ho odsúdil za vlastizradu na 10 rokov väzenia (pôvodne 14, ale trest mu po odvolaní znížili na 10 rokov). Napriek všetkému si zachoval pokoj, odovzdanosť a hrdinskú lásku voči svojim nepriateľom. Stal sa “MUKL-om” (mužom určeným k likvidácii). Najprv pracoval v Jáchymovských uránových baniach.

Od roku 1958 bol väznený v Ruzyni, kde na ňom vykonávali mučenie “v bielych rukavičkách” (psychické týranie). Dôvodom bol ďalší súd, ktorý ho odsúdil za misijnú službu medzi spoluväzňami a navýšil trest o jeden rok.

V roku 1960 musel byť kvôli svojmu zdravotnému stavu prevezený do väzenskej nemocnice v Ilave. Dňa 29.10.1962 ho prepúšťajú na slobodu, po absolvovaní celého 11 ročného trestu. Posledné tri roky života prežíval s vážne podlomeným zdravím a následkami psychickej i fyzickej tyranie. Na Štedrý deň v roku 1965 ho z nemocnice poslali stráviť sviatky domov k rodičom.

Ráno 27.decembra, na sviatok svätého Jána, sa vybral k doktorovi. Mama ho poprosila, aby po ceste zaniesol rádio do opravy. Keď Ján prechádzal skalickými uličkami, kráčalo sa mu čoraz ťažšie. Zastal pri akejsi domovej popolnici. Zhodou okolností patrila miestnemu lekárovi.

Keď Jána oslovil, neostal žiadnu odpoveď. S pomocou istého okoloidúceho vniesli Jána do domu. Zistili však, že už nežije. Zomieral uprostred mesta a predsa v úplnej opustenosti od ľudí. Jediným svedkom jeho smrti bol Boh.

Hermana Matláková, SMVS

Teologicko-spirituálna komisia pri KVRPS usporiadala dňa 7. 2. 2024 formačný deň pre rehoľné sestry a zasvätených. Zúčastnilo sa ho 25 rehoľných sestier – predovšetkým provinciálnych predstavených, ktoré si mohli zobrať svoju asistentku. Z množstva získaných podnetov tím teologicko-spirituálnej komisie pripraví vzdelávania krátkodobého aj dlhodobejšieho charakteru.

Formačný deň mal za úlohu posilniť provinciálne predstavené v ich službách a povinnostiach, dovoliť si pozrieť na ich službu z iného pohľadu, reflektovať, kde sa predstavené nachádzajú ako osoby zodpovedné za členky ich spoločenstva.

Hlavnou témou bola Prevencia vyhorenia a únava zo súcitu (psychologicko-biblický pohľad na službu vedenia). Program moderovali br. Reginald Adrián Slavkovský, OP  a sr. Marta Andraščíková, SSS. Vzdelávanie malo charakter workshopu, sestry pracovali interaktívne v malých skupinkách aj vo väčšom pléne.

„Odpoludnia sme počúvali sestry a ich potreby formou fokusovej skupiny, aké sú ich ťažkosti, problémy a potreby, kde by sme do budúcna mohli zamerať ďalšie vzdelávanie a kde potrebujú podporiť a posilniť aj členky našich spoločenstiev,“ povedala po stretnutí jedna z účastníčok a dodala: „Stretnutie malo veľmi dobrú odozvu, veríme, že v tejto atmosfére bude pokračovať ako jedna z prípravných aktivít slávenia jubilejného roka pre zasvätených v roku 2025.“

Renáta Jamborová, SSS

V dňoch 1. – 4. februára 2024 sa zišli zasvätené osoby v Ríme ako pútnici kráčajúci v nádeji, ako súčasť prípravy na slávenie jubilejného roka 2025, ktoré organizovalo Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Zhromaždenie tvorilo okolo 250 zasvätených zo 60 krajín – kňazov, rehoľných sestier, členov sekulárnych inštitútov a zasvätených panien (ordo virginum). Zo Slovenska boli štyria účastníci: za KVRPS o. Juraj Ďurnek, SChP a sr. Renáta Jamborová, SSS, sestra zo sekulárneho inštitútu a jedna zasvätená panna.

Program bol veľmi bohatý, plný dynamiky cesty kráčania a povzbudenia. Stretnutie sprevádzal kardinál Joao Braz de Avíz, prefekt Dikastéria. Prvý deň sa niesol v téme Veriaci s nádejou.  Stretnutie malo konferenčný charakter sedenia boli podobné synodálnemu štýlu biskupov (okrúhle stoly po 8 účastníkoch). Zazneli tiež prednášky na témy Čo je to dialóg, Veriť v nádej, Spomínanie na prejdenú cestu.

Druhý deň pokračoval témami ako Rásť v milosrdnej láske a Radosť a vyčerpanosť. 

Tretí deň sa z účastníkov stali pútnici po stopách sv. Petra a Pavla v téme Kráčať v sile viery. Štvrtý, záverečný deň sa niesol v duchu témy Svedkovia nádeje. 

Jedna zo slovenských účastníčok stretnutia sa podelila o svoje dojmy: „Začali sme synodálnym načúvaním a delením sa. Následne podporení prednáškami, zdieľaním a spoločnými výstupmi sme sa presunuli na spoločne slávenie svätej omše v Bazilike sv. Petra spolu so Svätým Otcom Františkom. Homíliu možno nájsť na stránke Vatican News. Tretí deň sa z nás stali putnici, ktorí sa zastavili na troch miestach a v troch Bazilikách, (v Katakombách sv. Kalixta, Santa Maria Magore, St. Praseede, Bazilike Svätého Kríža z Jeruzalema a Lateranskej Baziliky – sväté schody) kde sme si spoločne vypočuli stať zo Svätého Písma, a svedectvo života v súvislosti s vybranou krajinou a jej výzvou na ceste zmierenia resp. šírenia nádeje a pokoja. Naše spoločné putovanie sme zakončili v Aule Pavla VI., kde sme sa spoločne pozreli na ovocie prežitého času, ukončili modlitbou a prosbami za celý svet a pokoj a požehnaním Svätého Otca na námestí počas modlitby “Anjel Pána”. Boli sme vyslaní ako učeníci späť do svojich krajín, aby sme niesli nádej, pokoj a zmierenie. Dynamiku v ktorej je život a ktorá zjednocuje. Iba ten kto sa sám obrátil,  môže pomáhať k obráteniu a byť svedectvom viery aj pre iných.“

Stretnutie bolo veľkým obohatením a skúsenosťou Turíc a Ducha Svätého v spleti rôznych jazykov, kultúr a národností – napriek rozdielnosti spojení duchom viery, jednoty a radosti. „Tešíme sa na najbližšie slávenia zasväteného života 2. februára 2025 a tiež na svetové slávenie zasväteného života 8. – 12. októbra 2025,“ dodala účastníčka stretnutia.

Renáta Jamborová, SSS

Generálna predstavená Inštitútu dcér Márie Pomocnice sr. Chiara Cazzuola, FMA po predchádzajúcej konzultácii v provinciálnej komunite, menovala na obdobie rokov 2024 -2030 novú provinciálnu predstavenú Slovenskej provincie sv. Jána Bosca sr. Janu Kurkinovú, FMA.

Sr. Jana v súčasnej dobe pôsobí ako predstavená komunity sv. Jozefa v Bratislave – Petržalke. Službu prevezme 4. augusta 2024 v Badíne po ukončení 6-ročného mandátu súčasnej provinciálnej predstavenej sr. Moniky Skalovej, FMA. 

Stručný životopis sr. Jany Kurkinovej.

Informovala Dagmara Čepelová, FMA

Aby sme si mohli vychutnať zimnú prírodu, spoločné stretnutie mužských a ženských noviciátov sme naplánovali na začiatok roka do Tatier. Konalo sa v dňoch 26. – 28. 1. 2024, ubytovaní sme boli v penzión Caritas v Dolnom Smokovci. Zamestnanci Spišskej katolíckej charity sa o nás dobre postarali, mali sme k dispozícii kaplnku a miestnosť na stretávanie. Tentokrát sme nepozývali žiadneho hosťa „zvonku“, pretože svojimi prednáškami nás obohatil Karol Švarc OFM, novicmajster františkánov, ktorý má za sebou 7 rokov biblických štúdií v Jeruzaleme. Pripravil si pre nás prednášky na tému Biblické príklady spirituality zdola a tiež otázky na samostatnú reflexiu a potom zdieľanie v skupinách.

Spolu nás bolo 16. Prišlo 6 noviciek, 5 magistier, 2 františkánski novici so svojím magistrom Karolom a organizátori – sr. Brigita a br. Reginald. Tatry nás privítali odeté do biela. Hoci sme túto zimu zažili pár dní so snehom, väčšinou o ňom iba snívame, takže sme hneď mali pocit vstupu do vzácneho priestoru a času. V piatok večer sa predstavovali jednotlivé noviciáty. Okrem videí a prezentácií s fotkami sme si vypočuli aj báseň a sledovali pantomímu o noviciátnom dni. Vážnosť sa miešala s humorom a okrem toho, čo by sme sa mohli dozvedieť z oficiálnych materiálov a stránok reholí, sme mali možnosť trošku nahliadnuť aj „za oponu“ života v noviciáte vďaka dôvere, ktorú na týchto stretnutiach rozvíjame.

V sobotu dopoludnia nás br. Karol začal uvádzať do sveta spirituality zdola. Podľa vzoru svojich pedagógov priniesol plnú krabicu kníh. Začal predstavovaním rozprávok, najmä takých, v ktorých malé a krehké postavy majú vykonať veľké veci alebo nás jednoducho majú pozývať späť k detskej úprimnosti. Karol stručne uviedol dejinné korene spirituality zdola v monastickej tradícii a v takých postavách, ako boli sv. Anton, Evagrius Ponticus a Ján Kasián. Začali sme aj s biblickými citátmi a biblickými postavami. Pred prestávkou sme dostali ako úlohu prečítať si krátku rozprávku od bratov Grimmovcov s názvom Rozprávka o troch rečiach a k tomu tri otázky, ktoré nám mali pomôcť odhaľovať duchovný význam rozprávky. Jednu skupinu tvorili novicky a novici, druhú magistry noviciek, magister novicov a organizátori. Všetci sme boli povzbudení duchovným bohatstvom, ktoré sa pred nami odkrylo v zdieľaní.

Poobede sme vyrazili do zimnej rozprávky na Hrebienok. Počas prechádzky bola príležitosť porozprávať sa, vychutnať krásu prírody a sneženie. Na Hrebienku sme mohli obdivovať ľadovú krásu umelcov. Počas celej zimy sa návštevníkom ľadového dómu tentokrát ponúka ľadová podoba Westminsterského opátstva, gotického chrámu, ktorý je od roku 1066 miestom korunovácie anglických panovníkov. Okrem toho sa práve počas toho víkendu konal 10. ročník súťaže v tvorbe ľadových sôch pod názvom Tatry Ice Master. Zúčastnilo sa jej 10 tímov z rôznych krajín a vytvárali umelecké diela na tému Láska, porozumenie a mier.

Večer sme mali spoločnú rekreáciu. Namiesto stolových hier, ktoré sú niekedy celkom náročné na rozmýšľanie, sme sa takpovediac vrátili do detských čias. Napríklad pri hre Pterodaktyl stačí trochu natrénovať pery a vyslovovať toto meno tak, aby pri tom nebolo vidieť zuby. A kto chcel, mohol na oživenie pridať zvuk tohto prehistorického lietajúceho jaštera. Veľký úspech mala aj hra, ktorú si asi pred 25 rokmi sami vytvorili krížové sestry. Dvojica si vždy vytiahla po jednom lístku z kôpky otázok a jednom z kôpky odpovedí. Keď nás už boleli bruchá od smiechu, nechali sme novicov a novicky byť ešte spolu, pretože väčšina z nich trávi noviciát bez rovesníkov.

V nedeľu br. Karol dokončil svoje uvedenie do biblických príkladov spirituality zdola. Stručne sme prechádzali biblické postavy, ktoré výrazne poznamenalo stretnutie s vlastnou krehkosťou: Noe, Abrahám, Jakub, Júda, Tamar, Ruben, Rachab, Mojžiš, Samson, Samuel, Héli, Saul, Dávid, Šalamún, Jonáš a tiež apoštoli Peter a Tomáš. Nasledovalo mnoho citátov, v ktorých sa objavovala symbolika poníženia a povýšenia, zostupovania a vystupovania, smerovania dole a hore, malosti a veľkosti, slabosti a sily. Spolu nám ukázali hĺbku a múdrosť Písma a my sme si novým spôsobom poprepájali miesta, ktorých súvis sme predtým nevideli. To všetko nám pomohlo ešte viac chápať svätosť ako cestu vzťahov: k Bohu, k druhým a k sebe – byť tým, kým mám byť podľa Božej vôle.

Akousi kostrou nášho stretnutia bol čas v kaplnke – na svätej omši, pri modlitbe breviára, na adorácii. Do modlitby sme vkladali vďačnosť za dar povolania a za možnosť vzájomnej podpory na ceste zasvätenia.

Brigita Puchalová, SMVS a Reginald Slavkovský, OP

Sestry Premonštrátky hľadajú podporu pre kompletnú úpravu záhrady v Duchovnom centre sv. Norberta vo Vrbovom. Ich zámerom je zriadiť na mieste ,biblickú záhradu‘.

V Duchovnom centre sv. Norberta ponúkajú sestry ľuďom možnosť stíšenia sa, adorácie Ježiša Krista prítomného v Eucharistii a v Božom slove, slávenia liturgie a prežívania spoločenstva. Súčasťou centra sú priestory záhrady, ktorá vyžaduje kompletnú úpravu. „Preto sme sa rozhodli využiť i tieto priestory na skúsenosť s Božím slovom,“ píšu sestry. Vytvoriť chcú biblické miesta ako „Jakubovu studňu“ a „pri nej skúsenosť rozhovoru Samaritánky s Ježišom a ním ponúknutú živú vodu.“ „Tiež skúsenosť ,Mojžišovho horiaceho kríka‘ ako miesta, ktoré Boh nazýva svätým a kde je potrebné sa vyzuť a prijať Božie pozvanie do osobného poslania. Ako i ďalšie miesta dialógu. 

Sestry chcú tým  vytvoriť odpočinkové miesta pre rodiny i spoločenstvá i jednoduché osobné miesta stretnutia v Božej prírode. Podporiť ich zámer je možné ľubovoľným príspevkom na číslo účtu SK92 1111 0000 0017 1456 2018 (UniCredit Bank). „Vopred vám ďakujeme za modlitbovú podporu i akúkoľvek finančnú pomoc pri realizovaní tohto diela,“ dodávajú sestry Premonštrátky. 

Zdroj: TK KBS

Kolégium Márie Romero má nový projekt, v ktorom „verí vo vzájomné obohacovanie jednotlivcov a spájanie kultúr.“ Je pre deti z rómskych get, ktorých rodičia chcú spolupracovať so saleziánkami na rozvoji svojich detí.

„Tieto rómske deti majú osobnostné predpoklady a najmä chuť rásť, ale ich šanca uspieť sa rovná takmer nule, ak sa celý život budú vzdelávať a tráviť v rómskom gete. Zároveň chceme, aby bolo naše zariadenie otvorené aj pre dievčatá z nerómskeho prostredia. Študentky, ktoré boli aktívne ako animátorky v saleziánskych strediskách, budú dotvárať obraz Kolégia. Veríme vo vzájomné obohacovanie jednotlivcov a spájanie kultúr,“ rozpráva koordinátorka projektu Zuzana Saloňová FMA.

V tomto roku hľadajú finančné prostriedky na kúpu domu, v ktorom by toto dielo mohli realizovať. Viac informácií o projekte a možnosť podpory nájdete na tomto odkaze.

 „Tento projekt je kvapkou v mori, ale očakávame, že títo mladí sa stanú mostom medzi rómskymi getami a svetom strednej triedy. Budú pozitívnym príkladom, ktorý bude ukazovať, že aj ostatní majú nádej a šancu. Že rómsky a slovenský národ môže žiť v priateľstve. Je mnoho spôsobov, ako sa postaviť k tzv. rómskej problematike. Dá sa ignorovať, odsudzovať, dá sa na tom veľmi dobre zarobiť… Možno to nie je len problém Rómov, ale problém každého jedného z nás. Ak chceme na Slovensku slušne žiť, musíme sa snažiť integrovať (vzdelanie, práca) aspoň časť rómskeho obyvateľstva do strednej triedy. Ak sa nám to spoločne nepodarí bude nás to stáť ešte viac: daní, nepríjemných stretnutí, konfliktov,“ dodáva Zuzana Saloňová FMA.

Kontaktné informácie k projektu
sr. Zuzana Saloňová FMA
SK80 7500 0000 0040 0786 8759
Svoj dar prosím pošlite s poznámkou pre prijímateľa: „dar Kolegium“

Monika Foltýnová FMA
Foto: archív kolégia

Vo štvrtok 25. januára 2024 vo veku 98 rokov odišiel do večnosti salezián kňaz a historik don Milan S. Ďurica. V službe Pánovi v Cirkvi a v Saleziánskej kongregácii prežil 79 rokov rehoľného a 67 rokov kňazského života. Svätá omša za zosnulého a pohrebné obrady budú v pondelok 29. januára 2024 o 11:00 hod. v Kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave (Miletičova 7).

Milan Stanislav Ďurica sa narodil 13. augusta 1925 v obci Krivany. Po ukončení saleziánskeho noviciátu zložil svoje prvé rehoľné sľuby 16. augusta 1944, doživotné 28. júna 1950 a za kňaza bol vysvätený 1. júla 1956. V tom roku napísal aj svoju dizertačnú prácu z teológie, v ktorej sa venoval Turínskemu plátnu.

Od roku 1956 pôsobil ako profesor teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme. Habilitáciu doktora politických vied získal v roku 1961 v Padove. Od roku 1967 bol profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Ako teológa ho pápež Ján XXIII. vymenoval za poradcu prípravnej komisie II. Vatikánskeho koncilu.

V roku 1969 založil stredisko východoeurópskych štúdií (Centro di studi sull’Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri Univerzite v Padove, Il Mondo Slavo. Spolupracoval na šiestich talianskych, nemeckých a latinských encyklopedických dielach. Bibliografia jeho prác predstavuje 1 700 publikácií vydaných v ôsmich jazykoch. Za jeho vedeckú a kultúrnu činnosť ho najvyšším občianskym vyznamenaním Veľkého dôstojníka Rádu za zásluhy Talianskej republiky ocenil aj prezident Talianska. Rímska Accademia Teatina per le Scienze ho poctila titulom čestného akademika. Milan Ďurica bol členom mnohých medzinárodných vedeckých asociácií.

V roku 1991 ho minister kultúry vymenoval za prvého riaditeľa Slovenského historického ústavu v Ríme, zaslúžil sa o jeho založenie a uznanie vo Vatikáne. Od roku 1993 pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V tom istom roku založil Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v Bratislave.

Zdroj: TK KBS / saleziani.sk

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Božieho služobníka Tomáša Munka, jezuitského novica, vyhlásil provinciál jezuitov, p. Jozef Šofranko, Rok Tomáša Munka.

S mottom “Svedectvo viery hojí rany” začala v Ružomberku slávnostná svätá omša, ktorej predsedal spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš, ktorý v príhovore spomenul aj veľké osobnosti, ktoré si pamätali na Tomáša Munka a mohli svedčiť o jeho živote. Prvým bol kňaz Peter Edmund Bárdoš, ktorý stretol rodinu Munkovcov v koncentračnom tábore v Seredi a druhým bol páter Pavol Horský, SJ, spolunovic Tomáša Munka.

„Rok Tomáša Munka bude príležitosťou uvedomiť si rodinné korene Tomášovho svedectva viery a odkaz celej rodiny Munkovcov pre dnešok. Okrúhle 80. výročie mučeníckej smrti Božích služobníkov Tomáša a jeho otca Františka, zabitých 20. apríla 1945 na území Nemecka pri pochode smrti, pripadne prozreteľnostne na slávnosť Kristovho vzkriesenia, na Veľkonočnú nedeľu 2025. Rok Tomáša Munka sa uzavrie o dva týždne neskôr, v nedeľu 4. mája 2025,“ napísal v liste provinciál jezuitov.

Pri tejto príležitosti bola vytvorená aj webová stránka, kde budú pribúdať rôzne informácie o rodine Munkovcov https://munkovci.jezuiti.sk/

Viac sa o tejto rodine môžete dozvedieť : https://jezuiti.sk/tomas-a-frantisek-munkovci/

Modlitba za blahorečenie
Nebeský Otče, ty si vložil do srdca svojich služobníkov Tomáša a jeho otca Františka veľkú lásku k tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi a oni túžili byť s ním v živote i v smrti; prijmi ich hrdinské vyznanie viery a ich obetu lásky k tebe. Prosíme ťa za ich blahorečenie, preto vypočuj na ich príhovor našu prosbu….. a nám daruj milosť, aby sme ťa túžili milovať s rovnakou láskou a statočne vyznávali svoju vieru. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Hermana Matláková, SMVS