V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Boj komunistov proti katolíckej cirkvi zahrnul aj likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Komunistickí predstavitelia v Československu rozhodli o pravoslavizácii gréckokatolíkov, podobne, ako sa to udialo na Ukrajine a v Rumunsku. Pre tento plán bol zvolený názov Akcia P (ako pravoslavizácia).Okrem násilnej pravoslavizácie sa uskutočnili i súdne procesy s gréckokatolíckymi kňazmi a rehoľníkmi. V rámcii Akcie K a R boli zlikvidované mužské i ženské kláštory. Vrcholom Akcie P bol tzv. Veľký sobor (zinscenovaný snem), ktorý sa konal 28. apríla 1950 v Prešove. Jeho účastníci schválili vopred pripravený dokument s názvom „Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa“. Ním bola zrušená jednota Gréckokatolíckej cirkvi so Svätou stolicou a pápežom. Totalitná vláda tieto závery prijala a Gréckokatolícka cirkev bola de facto zrušená. Následne boli zaistení gréckokatolícki biskupi a mnohí kňazi.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
Teologicko-spirituálna komisia pri KVRPS prichádza s ponukou permanentnej formácie pre členov rehoľných spoločenstiev, ktorú bude viesť sestra Miroslava Lukčiková, CJ. Sr. Miroslava je skúsená duchovná sprevádzateľka a dáva duchovné cvičenia v Duchovnom centre pátrov MSC Lukov Dvor. Stretnutie na tému SEBAPOZNANIE – SEBAPRIJATIE – SEBAÚCTA sa uskutoční 3. – 6. septembra 2020 v Exercičnom dome SJ v Piešťanoch.
Drahý si mojim očiam a vzácny: Jednou zo základných potrieb človeka je potreba vedomia vlastnej hodnoty. Ak ho človek má, môže rásť a rozvíjať sa. Len človek, ktorý má skutočnú lásku k sebe, sa vie darovať iným a prežívať svoj život naplno.
· Máš radosť z toho, kým si? Aký obraz máš o sebe? · Čo konkrétne môžeš ponúknuť ľuďom okolo seba? · Čo ti prináša radosť do života? Čo si na sebe vážiš? · Čo je pre Teba vo vzťahu k sebe ťažké prijať?
Prihlásiť sa môžete do polovice augusta v pracovných dňoch telefonicky na +421 33 73 51 081 alebo e-mailom na domsj.pn1@stonline.sk, domsj.pn1@gmail.com alebo poštou.
Za Teologicko-spirituálnu komisiu KVRPS Agnesa Jenčíková, CJ
Na Lukovom Dvore pri Nitre ponúkajú v auguste (10. – 16. 8. 2020) duchovné cvičenia pre kňazov a zasvätených. Lektormi budú kňaz Andrej Darmo a sestra Eva Jaroušková, CJ.
Organizátori ponúkajú zakúsiť a poobjaviť tajomstvo nového – večného života, do ktorého sme boli v krste ponorení a nás nekonečne presahuje. Cez skúsenosť, reflexiu, Božie slovo, liturgiu a rozhovory až k zakúšaniu tajomstva v každodennosti.
„Necháme sa inšpirovať krstnou mystagógiou sv. Ambróza ako i pohľadmi teológie, spirituality, exegézy, psychológie…, aby sme prišli k objaveniu našej kresťanskej identity, z ktorej vychádza naše povolanie, zasvätenie, ohlasovanie a služba,“ informujú na svojej internetovej stránke.
Viac informácii a prihlasovací formulár nájdete TU.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Komunistický režim chcel zbaviť spoločnosť prítomnosti rehoľníkov a akýchkoľvek iných pre socialistickú spoločnosť politicky nespoľahlivých a nebezpečných živlov.
Preto po sústreďovacích a preškoľovacích táboroch vznikli ďalšie tábory. Mali to byť tábory vojenské, stali sa však pracovnými. Tí, ktorí nastúpili na túto čudnú vojenskú službu, boli využívaní na ťažké a životu nebezpečné práce.
Pomocné technické prápory vznikli prevažne v českej časti republiky. PTP sa delili na ľahké a ťažké. Úlohou vojakov v službe v ľahkých PTP boli predovšetkým stavebné práce, príslušníci ťažkých PTP pracovali pri ťažbe v povrchových a podzemných baniach či v oceliarňach.
Do PTP boli povolávaní najčastejšie synovia veľkostatkárov, veľkoobchodníkov, továrnikov a iných „vykorisťovateľov“, taktiež však rehoľníci, bohoslovci a kňazi, vojaci zahraničných jednotiek československej armády z obdobia druhej svetovej vojny a mnohí ďalší.
Príslušníci PTP boli len lacnou pracovnou silou, a tak vyzeral aj ich život. Štát sa o nich staral, ako vedel – zabezpečil im neľudské podmienky pre život a ponúkol im budúcnosť mentálne, fyzicky i psychicky zničených občanov. Len preto, že mali skutočný ideál a vyššie ciele – na rozdiel od ich tyranov.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
Trojdňovou duchovnou prípravou v Žiline začne v piatok 10. júla pre 23 členiek kapituly Provinciálna kapitula Kongregácie školských sestier sv. Františka. Kapitulu oficiálne otvoria slávnostné vešpery v nedeľu 12. júla a potrvá do 16. júla. Facilitátorom bude jezuita P. Ján Benkovský a ústrednou témou je otázka z rozhovoru emauzských učeníkov z Lukášovho evanjelia: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami rozprával…?“ (Lk 24, 32)
Pre sestry je to prvá časť kapituly, ktorá je časom zhodnotenia predchádzajúceho päťročného obdobia a súčasne prípravou na Generálnu kapitulu 2021 v Ríme, po ktorej bude nasledovať druhá časť, ku ktorej patrí aj voľba nového vedenia provincie.
Kongregáciu školských sestier sv. Františka tvorí 350 sestier pôsobiacich v Českej republike, USA, Taliansku, Chile, Indii a na misiách v Kazachstane, Kirgizsku a vo Vietname. Slovenská provincia má 147 členiek. Pôsobia v sedemnástich komunitách v šiestich slovenských diecézach, pracujú na rôznych typoch škôl – od materských škôl až po univerzitu, v sociálnej oblasti i v zdravotníctve. Sestry sa aktívne angažujú vo farskej pastorácii a v novej evanjelizácii. Slovenské sestry pôsobia aj na misiách v Strednej Ázii a v generaláte v Ríme.
Dnes, 6. júla 2020 je to presne 90 rokov ako rektor Kolégia piaristov v Nitre P. Alexander Cserhelyi napísal túto správu: „S radosťou vám oznamujem veľkú zmenu, ktorá nastáva v našom rehoľnom živote, že od materinskej provincie samostatne budeme si riadiť svoju budúcnosť podľa intencii pátra generála. Čo máme robiť v tomto novom položení, upovedomím vás neskôr. Ale i dotiaľ prosím vašu pomoc, aby sme spoločnou prácou previedli vôľu nášho svätého Zakladateľa, výchovu mládeže in maius pietatis incrementum.“
Týmito slovami sa začína písať história samostatnej provincie Rehole piaristov na Slovensku. Samozrejme, piaristi neprišli na územie terajšieho Slovenska až v roku 1930. Prišli k nám už v roku 1642, kedy sa usídlili v Podolínci, ktorý patril v tom čase Poľském u kráľovstvu. Piaristi na našom území patrili do nemeckej provincie. V roku 1695 bola zriadená uhorská viceprovincia na čele s prievidzkým rektorom Eustachom. Od ich príchodu na Slovensko boli postupne zakladané kolégiá v: Podolínci (1642), Prievidzi (1666), Brezne (1673), Svätom Jure (1685), Nitre (1701), Krupine (1720), Ružomberku (1729), Sabinove (1740), Banskej Štiavnici (1772), Trenčíne (1772) a Leviciach (1815).
Po vzniku samostatnej Československej republiky v roku 1918 piaristi na Slovensku spravovali deväť gymnázií a jednu ľudovú školu. Medzi novovzniknutou Československou republikou a Svätou stolicou bola v roku 1928 podpísaná medzinárodná dohoda Modus vivendi, v ktorej sa písalo: “Kongregácie rehoľníkov a mníchov, ktoré majú svoje domy v Československu, nebudú podriadené provinciálnym domom v cudzine. Keby sa nemohla v Československu otvoriť provincia, vtedy také rehoľné domy československé budú podriadené priamo generalátu v Ríme. Za provinciálov a predstavených takých rehoľných domov, ktoré budú podriadené generalátu, budú vždy menovaný len občania československého štátu”. Preto nitriansky rektor P. Alexander Cserhelyi žiadal vytvorenie samostatnej slovenskej provincie. Generálny predstavený rehole piaristov P. Giuseppe del Buono na základe súhlasu Svätej stolice zriadil s účinnosťou od 6. júla 1930 Slovenskú provinciu. Do funkcie provinciála menoval P. Alexandra Cserhelyiho a za jeho asistentov P. Jozefa Braneckého a P. Leopolda Kalčoka. Ďalšími provinciálmi boli P. Jozef Branecký (1934 – 1947), P. Jozef Chura (1947 – 1969), P. Jozef Horvátik (1969 – 1993), P. Ernest Švec (1993 – 2003), P. Ján Kováč (2003 – 2015), P. Juraj Ďurnek (2015 – súčasnosť).
Od svojho vzniku prešla slovenská provincia rôznymi obdobiami pokoja i zápasov. Piaristi vychovali slovenskému národu významné osobnosti, ako napríklad biskupov Jána Vojtaššáka, Michala Bubniča, či Karola Kmeťka; kňaza – národovca Andreja Hlinku, spisovateľa Joža Nižňanského a maliarov Františka Belopotockého a Ľudovíta Fullu.
Výchovno-vzdelávacia činnosť rehole bola prerušená počas komunistického režimu po Barbarskej noci od roku 1950 až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Návrat slobody znamenal aj návrat piaristov do škôl. A tak postupne piaristi prichádzali a obnovili činnosť svojich diel v Trenčíne, Nitre, Prievidzi a vo Svätom Jure. V súčasnosti na troch školách vychovávajú vyše 1500 žiakov.
Piaristi v súčasnosti hľadajú cestu ako premeniť svoje diela na školy, v ktorých by rástla nová generácia hodnotovo zakorenených ľudí, ktorí objavili svoju jedinečnosť, poslanie a sú pripravení pretvárať spoločnosť v láske k Pravde, Dobru a Kráse. Našou misou je dnes vzdelávanie a sprevádzanie mladého človeka v rodinnej atmosfére, aby spoznal, kým je, tvoril zdravé vzťahy, pripravil sa na život a získal duchovné bohatstvo.
Pri dnešnom výročí ďakujme za všetkých pátrov, bratov a piaristických spolupracovníkov, ktorí na Slovensku napĺňali priekopnícke vízie svätého Jozefa Kalazanského a modlime sa za budúcnosť piaristických škôl, aby rástli v zbožnosti a vede!
Malá rehoľná komunita Saleziánov dona Bosca v Sabinove končí svoje pôsobenie 30. júna 2020. Výchovné a duchovné dielo dona Bosca je prítomné v Sabinove už vyše tridsať rokov. Pokračovať v ňom budú i naďalej členovia miestnej skupiny Združenia saleziánov spolupracovníkov, ktorí tam vedú Saleziánske stredisko Panny Márie Pomocnice a pre deti a mladých počas celého roka ponúkajú pestré výchovné, duchovné i oddychové aktivity.
Rehoľná komunita Saleziánov dona Bosca v Sabinove bola prítomná od roku 2006, nebola však kánonicky samostatná, ale spolubratia, ktorí tam pôsobili, patrili po celý čas pod komunitu v Prešove. Provinciálna rada Saleziánov don Bosca na Slovensku na viacerých zasadnutiach prehodnocovala perspektívu tejto malej prítomnosti troch saleziánov a rozhodla o ukončení fungovania komunity v Sabinove ku 30. júnu 2020. V piatok 26. júna sa saleziáni spolupracovníci a mladí zo sabinovského oratória rozlúčili so saleziánmi pri svätej omši v kaplnke tamojšieho strediska.
Starostlivosť o saleziánske dielo v Sabinove naďalej zostáva – tak ako doteraz – pod patronátom komunity Saleziánov dona Bosca z Prešova.
„Pán mi riekol: „…pôjdeš všade, kde ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem.“ Tieto slová zazneli nielen prorokovi Jeremiášovi, ale aj sestrám boromejkám, ktoré boli súčasťou farnosti Nitra Kalvária.
Komunita Kongregácie Milosrdných sestier svätého Karola Boromejského sa kvôli potrebám ich ďalšieho nasadenia v Českej republike rozhodla odísť z Nitry. Od roku 2015 podporovali sestry svojou službou členov Spoločnosti Božieho Slova v ich misii.
Pri vzájomnom sesterskom stretnutí, ktoré sa konalo 17. júna 2020 v priestoroch komunity Misijných sestier, sa rehoľné spoločenstvá kalvárskej farnosti poďakovali sestrám za ich priateľstvo, prítomnosť a službu.
Dobrý Bože, sprevádzaj ich naďalej svojím požehnaním a priazňou!
