Aktuality

  • Minoriti poďakovali Bohu za 20 rokov existencie provinciálnej kustódie

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Minoriti poďakovali Bohu za 20 rokov existencie provinciálnej kustódie

    V pondelok 2. januára 2023 sa v minoritskom Kostole sv. Ducha v Levoči stretli slovenskí bratia minoriti, aby oslávili a ďakovali Bohu za 20 rokov existencie provinciálnej kustódie na Slovensku. Na slávnosti nechýbali ani bratia zo susedných minoritských jurisdikcií z Poľska, Čiech a Ukrajiny, a taktiež bratia františkáni, diecézni kňazi či rehoľné sestry z rôznych spoločenstiev.

    Levoca, minoriti, vyrocie, kustodia

    Slávnostnej svätej omši predsedal administrátor Spišskej diecézy Mons. Ján Kuboš, ktorý v homílii povzbudil bratov a veriacich slovami: „Je potrebné, aby sme sa usilovali byť vždy blízko pri Ježišovi. S pohľadom upretým na Krista, dávajme sa ochotne do služby Bohu a blížnym, tak ako vaša patrónka Nepoškvrnená. Snažme sa rozdávať okolo seba opravdivú radosť. Veď túto radosť nám ustavične vyprosuje Ona – Príčina našej radosti. Toto želám celej rodine Minoritov na Slovensku aj do ďalších rokov.“

    Na záver slávnostnej svätej omše sa prihovorili všetkým zhromaždeným bratom aj generálny asistent P. Tomáš Lesňák, krakovský provinciál P. Marian Gołąb a kustód P. Lucián M. Bogucki, ktorí povzbudili bratov, aby s vďačným srdcom chválili Boha za to, čo je už za nami, ale zároveň s nádejou a vierou hľadeli do budúcnosti, pretože Boh dokáže robiť v našich životoch veci nové a zázračné.

    Po svätej omši slávnosť pokračovala pri spoločnom stole v miestnej reštaurácii „Levočák“, kde nechýbali aj najbližší príbuzní bratov a príjemná hudba v podaní miestnych muzikantov.

    V krátkosti o histórii vzniku kustódie

    Bratia minoriti na Slovensku, vo svojej novodobej histórii po rozpade Československa, boli v roku 1993 začlenení do krakovskej provincie, ktorá ich veľkoryso podporovala. Začiatkom 90 rokov žili na území Slovenska už len niekoľkí bratia Slováci (P. Vavrinec Hlavatý, P. Odilo Mráz), a preto krakovská provincia nám poslala viacerých bratov (P. Luciána Boguckého, P. Adama Barana, P. Stanisława Roka, P. Mareka Tokarczyka a mnoho ďalších), ktorí postupne obnovovali nielen kláštory, ale predovšetkým našu minoritskú prítomnosť na území Slovenska. Ovocím ich pôsobenia boli aj mnohé rehoľné povolania do nášho rádu.

    V septembri roku 2002 sa v Zuberci na Orave uskutočnila mimoriadna provinciálna kapitula Krakovskej provincie. Jej hlavnou náplňou bolo zvážiť vytvorenie rehoľnej kustódie na Slovensku. Kapitulní otcovia sa k otázke vyjadrili kladne. Slovenská kustódia začala teda svoje pôsobenie de iure dňom 1. januára roku 2003. Následne bolo ale potrebné zorganizovať prvé úradné kánonické zhromaždenie slovenských bratov na prvej kustodiálnej kapitule. Na nej si bratia museli zvoliť prvého vyššieho predstaveného (tzv. kustóda), kustodiálnu radu a gvardiánov kláštorov. Bolo treba tiež určiť najdôležitejšie úlohy a služby. Prvá slovenská kustodiálna kapitula sa uskutočnila v dvoch častiach: najskôr v dňoch 6 – 7. januára 2003 v Levoči, potom v dňoch 10. – 12. júna v Brehove. Prvým kustódom sa stal páter Lucián Mária Bogucki. Svoju

    úlohu zastával dve volebné obdobia po sebe (8 rokov). Na ďalšie dve volebné obdobia potom na jeho miesto zvolili bratia pátra Tomáša Lesňáka, kým v roku 2019 nebol znovu za kustóda zvolený páter Lucián.

    Aktuálne majú na Slovensku štyri kláštory (Bratislava, Brehov, Levoča, Spišský Štvrtok). Na každom mieste okrem Levoče spravuje rehoľa aj farnosť. Kustódia má dnes 20 bratov. Niektorí pôsobia v zahraničí: páter Tomáš Lesňák slúži v Ríme ako generálny asistent; bohoslovec Peter Pikulík študuje teológiu v Serafínskom kolégiu v Ríme. Máme jedného postulanta, brata Jonáša Františka Čarného, ktorý svoj postulát prežíva v Gniezne v Poľsku.

    TK KBS informoval P. Jaroslav Cár OFMConv.

    Kategórie:

    Značky:

  • Synodálna cesta rehoľníkov na Slovensku

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Synodálna cesta rehoľníkov na Slovensku

    Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2022.

    Ako Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku sme sa tiež vydali spoločnou cestou kráčania a skúseností so synodalitou. Naše prvé stretnutie sa uskutočnilo online formou a zúčastnilo sa ho približne 45 zástupcov rehoľných inštitútov a kongregácií. Stretnutie sa uskutočnilo 1. 3. 2022. Bolo pre nás dôležitým medzníkom zažiť synodálne spoločenstvo, hľadať odpovede na otázky, mať spoločný zážitok, ktorý viacerých povzbudil, aby sa vydali synodálnou cestou aj vo svojich rehoľných spoločenstvách.

    Uvedomujeme si, že v zasvätenom živote sú už prítomné mnohé prvky synodality – kapitulné procesy v našich inštitútoch, voľby za účasti všetkých, dočasné mandáty, ženské vedenie, intenzívne kontakty so všetkými charizmami Cirkvi atď. Na druhej strane si uvedomujeme aj potrebu napredovania na synodálnej ceste, a to cez osobné obrátenie, pretože poznáme svoje slabosti a chyby z minulosti.

    Našu krehkosť spôsobuje jednak vonkajší tlak spoločnosti – čoraz väčší sekularizmus a krízy pandemické, vojnové či ekonomické. Zamýšľame sa však aj nad vnútornými tlakmi, ktorými sú starnutie rehoľných spoločenstiev, úbytok nových povolaní atď. Vyjadrujeme ľútosť nad chybami a hriechmi minulosti, ktoré sa týkajú najmä sexuálneho a duchovného zneužívania zo strany našich členov. Premýšľame, či je úbytok rehoľných povolaní spôsobený našou nedokonalosťou, alebo ide o znamenie doby, ktoré nám umožní pochopiť len Duch Svätý.

    Pri tom všetkom si však uvedomujeme, že chceme kráčať spolu a spolupracovať medzi našimi inštitútmi, a tak pokračovať v etablovaní zasväteného života na Slovensku. Táto spolupráca však musí byť otvorená voči všetkým ostatným. Vnímame potrebu zvýšiť informovanosť medzi biskupskou konferenciou a konferenciou vyšších rehoľných predstavených. Aby sme boli schopní odpovedať na volanie Ducha a na provokácie dejín, je dobré pripomenúť si, že sa „zasvätený život nachádza v samom srdci Cirkvi“ (Vita consecrata 37). Preto sa cítime byť pozvaní do neustáleho rozlišovania. To vyžaduje permanentnú otvorenosť znameniam prichádzajúcim od Ducha Svätého až k načúvaniu vánku (por. 1 Kr 19, 12). Zasvätení sa svojím komunitným spôsobom života môžu stať pre túto dobu príkladom vzájomného porozumenia a spolupráce. Pritom chápeme, že sme pozvaní zlepšovať vzájomné vzťahy v komunitách, prehlbovať svoj duchovný život, vedieť reagovať na súčasnú dobu, byť verní koreňom na jednej strane a na druhej viac otvorení najmä pre mladých a chudobných a vedieť odovzdávať živé Evanjelium. Preto sa chceme zamerať na zlepšení našej permanentnej formácie, ktorá by pripodobňovala zmýšľanie každej zasvätenej osoby Kristovmu zmýšľaniu. To nám pomôže napĺňať naše základné poslanie – ohlasovanie príchodu Božie kráľovstva novým spôsobom, čím sa naša evanjelizácia stane živšou a radostnejšou.

    Z 10 predkladaných tém sme pracovali s týmito 4 témami: Počúvať, Viesť dialóg v Cirkvi a spoločnosti, Kráčať spolu na ceste, Formovať v synodalite.

    Z našej reflexie:

    1. Počúvanie. Vnímame, že je potrebné viac načúvať ľuďom, ktorým potom hovoríme o Ježišovi. Počúvanie Boha – spájať vertikálne (počúvanie Boha, spojenie s ním) aj horizontálne (ľudia). Naším poslaním je zdokonaľovať počúvanie – aj profesionálne, aj osobné. Treba zlepšiť oblasť počúvania smerom k mladým a počúvania žien. Potrebné je stále sa učiť počúvaniu od Ježiša – darovaniu času druhým. Ľudia nás vyhľadávajú, chcú, aby sme ich vypočuli a očakávajú našu podporu a modlitbu. Svet iba počúva, my sa aj modlíme. Ľudia sú hladní po vypočutí svojho príbehu, svojho života, niekedy sa aj boja, lebo majú skúsenosť, že dostanú iba oficiálny „recept“, riešenie, ktoré je umelé, to od nás nepotrebujú, ale potrebujú, aby sme ich sprevádzali a aby tak s našou pomocou sami prišli k riešeniu.

    2. Viesť dialóg v Cirkvi. Pre nás je prvým miestom vlastná komunita – spoločenstvo bratov a sestier, v ktorej sa učíme viesť dialóg, vychádzať ústretovo aj smerom k hierarchii. Nebáť sa vyjsť aj vo farnosti. Tiež je dôležité nanovo si pomenovať pozíciu rehoľných sestier – nie sú na to, aby slúžili kňazom vo farnosti, ale žili svoju charizmu. Ľudia vo svete nechápu náš spôsob života, najmä klauzúrnych sestier. Je potrebná väčšia otvorenosť zo strany rehoľného života. Nebáť sa nových moderných spôsobov komunikácie, médií ako takých, využiť napr. aj kresťanský koučing, spôsob moderného jazyka.

    3. Spoločníci na ceste. Je pravda, že niekedy radi kráčame sami, separovane a zaužívanými cestami, spoločné kráčanie je však pre nás dôležité. Najdôležitejší spoločníci sú členovia našich komunít, ľudia, ktorým slúžime v našich dielach, členovia laických spoločenstiev a tretích rádov, ale aj neveriaci, chudobní, susedia, ktorých denne stretávame, ľudia mimo Cirkvi, ktorí nechodia do kostola, dnes aj utečenci, ľudia, ktorí náhodou zaklopú na našu bránu, aj my medzi sebou navzájom sme si spoločníkmi na ceste.

    4. Formovať v synodalite. Formáciu vidíme v kráčaní spolu, takto tvoríme jednotu. Formuje nás hlavne Božie Slovo, stretnutie s Ježišom v Eucharistii. Naša formácia nemá byť iba intelektuálna, ale celistvá. Nielen ako rehoľníci, ale aj ako kresťania a ľudia – je nutné naše vnútorné obrátenie, aby sme vedeli byť jeden pre druhého – počúvanie, dialóg, zažitá láska, to je cesta formácie dnes, to sú účinné nástroje. Kde je miesto formácie? Naše komunity sú prioritným miestom našej formácie.

    V rámci synodálnej cesty sa tiež konštatovalo, že viacerí rehoľníci boli zapojení na farskej aj diecéznej úrovni. Stretnutia sa uskutočnili aj na úrovni komunít a ich diel. Aj v tejto finálnej fáze chceme byť nápomocní, ak budú členovia KVRPS vyzvaní svojimi generálnymi vedeniami predložiť spracované závery.

    V Bratislave 14. 6. 2022

    Spracovali: P. Juraj Ďurnek, SChP, a sr. Renáta Jamborová, SSS

    Kategórie:

    Značky:

  • Stručné informácie o postoji KVRPS a reholí k situácii na Ukrajine

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Stručné informácie o postoji KVRPS a reholí k situácii na Ukrajine

    Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2022.

    KVRPS od začiatku koordinovala pomoc rehoľníkov súvisiacu so vzniknutou situáciou na Ukrajine. Snažili sme sa zmapovať možnosti reholí, aby sme vedeli pružne reagovať na novovzniknuté potreby (napr. ubytovanie, príp. aj skladové priestory, humanitárne a personálne kapacity). Zisťovali sme tiež počet komunít/rehoľníkov – Slovákov, ktorí zostali na Ukrajine, iniciovali sme medzi rehoľníkmi nepretržitú adoráciu za pokoj na Ukrajine a na podnet Mons. Jozefa Haľka spustili rehoľné sestry z rôznych kongregácií opätovne telefonickú službu ucha (bezplatnú linku pomoci pre ľudí, ktorí potrebujú byť vypočutí).

    V apríli sme zosumarizovali našu činnosť formou dotazníka, ktorého závery boli členom KVRPS predstavené na Zhromaždení v Badíne v dňoch 23. – 24. 5. 2022. Nešlo ani tak o výpočet toho, čo robíme, zámerom bolo skôr dostať sa k relevantným údajom a zmapovať aj problémy, na ktoré v reholiach narážame v súvislosti s pomocou migrantom. Do pripraveného dotazníka sa zapojilo 48 reholí – členov KVRPS. Z výsledkov vyplynulo, že do priamej činnosti na podporu utečencov sa zapojilo 433 rehoľníkov, v duchovnej službe ich bolo 125. V rámci našich prostredí sme spolupracovali s viac ako 600 laikmi.

    Celkovo sme vytvorili priestor na ubytovanie pre 983 osôb (ubytovanie poskytlo 38 reholí – z toho krátkodobé ubytovanie, t. j. do 1 mesiaca 8 reholí; dlhodobé ubytovanie, t. j. od 1 mesiaca do 6 mesiacov 16 reholí; aj krátkodobé, aj dlhodobé ubytovanie 14 reholí). Doteraz sme prijali v našich rehoľných štruktúrach celkom 2 804 osôb z toho 1 084 detí (samozrejme, je to približný počet, na začiatku sa nerobili prehľady, preto môžeme pokojne povedať, že ubytovaných bolo isto viac, čísla, ktoré uvádzame, vieme z prehľadov vedených v jednotlivých reholiach). Pri ubytovávaní sme narazili na viacero problémov, s ktorými sme sa snažili priebežne vyrovnať, niektoré postrehy uvádzam ďalej.

    Okrem ubytovania sme migrantom poskytli aj iné služby, napr. asistenciu pri vybavovaní na úradoch, odvoz/prevoz ľudí i humanitárnej pomoci, prijali sme ukrajinské deti do našich škôl, otvorili sme niekoľko nových tried (napr. aj v materských školách), poskytli sme v našich priestoroch kurzy slovenčiny pre dospelých, realizovali sme rôzne zbierky, humanitárnu pomoc (aj sprostredkovanie nákupu liekov/ružencov pre ukrajinských vojakov, saleziáni vypravili na Ukrajinu už 8 kamiónov potravín…), pripravili sme voľnočasové programy pre deti aj pre mamy s deťmi, zapojili sme sa do priamej dobrovoľníckej služby na hraniciach, resp. v utečeneckých centrách, zabezpečovali sme tiež prekladateľskú pomoc, ponúkli sme niekoľkým ukrajinským obyvateľom zamestnanie v našich štruktúrach.

    Pri poskytovaní pomoci narážame na viacero problémov. Ak v nich nenájdeme aspoň čiastočné riešenia, je možné, že dlhodobejšie nedokážeme pomoc poskytovať. Preto považujeme za dôležité iniciovať stretnutia so štátnymi orgánmi a spoločne hľadať cesty pomoci. Spísali sme niekoľko podnetov, ktoré sa nám nateraz zdajú dôležité. Chcem ich tu predstaviť a požiadať o pomoc smerujúcu k štátnym orgánom aj z vašej strany. Mons. Jozef Haľko je o podnetoch informovaný, keďže prijal pozvanie a pripojil sa online k nášmu Zhromaždeniu, keď sme hovorili o tejto téme. Aj touto cestou ďakujem za jeho ochotu prísť medzi nás a vypočuť si opis situácie priamo od zástupcov jednotlivých reholí.

    Podnety KVRPS k otázke starostlivosti o migrantov z Ukrajiny

    1. V praxi existuje veľa nezrovnalostí vo vysvetľovaní a uplatňovaní nárokov na príspevok na migrantov – rôzne mestá a obce priznávajú nároky rozdielne: v jednom meste/obci bez problémov priznajú príspevok pre rehoľu, ktorá na tento cieľ poskytla dom zaradený podľa katastrálneho zákona nie ako stavba na bývanie, avšak v inom meste/obci nepriznanie príspevku odôvodňujú práve tým, že stavba nie je oficiálne určená na bývanie, aj keď tak zariadená je – žiadame metodicky zosúladiť samosprávy a zabezpečiť rovnaký (bezproblémový) prístup k štátnym príspevkom.
    • Vzhľadom na možnosti financovania domov reholí, ktoré boli vyčlenené na bývanie pre migrantov, dávame návrh, aby sa v rámci zákona o sociálnej pomoci schválila konkrétna nová forma pomoci „dom pre migrantov“ a aby na ňu prispieval štát sadzbou podobne, ako prispieva napr. na útulky – získal by sa tým zdroj na financovanie energií, personálu, ktorý sa venuje migrantom, stará sa o chod budov a komunikáciu s ubytovanými, ako aj na aspoň čiastočné krytie psychologických služieb, na ktoré sú často odkázaní. Personál nie je možné zabezpečovať dlhodobo dobrovoľnícky. Ľudia, ktorí sa venujú migrantom, by v takomto zariadení mohli mať riadne zamestnanie – v každom prípade tam trávia celé dni. Navrhujeme sadzbu 300 eur/ubytovanú osobu/mesiac. Alternatívou k zriadeniu novej formy sociálnej pomoci by mohla byť možnosť kategorizovať takéto služby ako formu niektorého zo zariadení krízovej intervencie, napr. „útulok“ – tu však žiadame o zmiernenie zákonných podmienok, napr. povinnosť mať odborného garanta s príslušným vzdelaním, stanovovanie presných termínov predkladania žiadostí o financovanie pred rozpočtovaným rokom zosúladiť so situáciami, keď sa nič s istotou nedá plánovať (nik nevie, kedy vojna skončí, v akom čase po nej ľudia budú môcť znovu odísť do svojej vlasti…), určovanie posudkov a stupňov odkázanosti – zdĺhavá byrokracia.
    • Ako zamestnávatelia, ktorí zamestnali ukrajinských migrantov na riadne pracovné zmluvy, teda prihlásili ich aj do všetkých poisťovní, podľa príslušnej legislatívy, sa v praxi stretávame s tým, že ukrajinským migrantom žiadny lekár nechce vystaviť doklad o práceneschopnosti, ak taký zamestnanec ochorie. Pritom zamestnávateľ zaňho riadne odvádza všetky odvody. V prípade neprítomnosti v práci pre chorobu ich absenciu v práci nemá ako vykázať – musí za nich teda odvádzať poplatky štátu aj za dni, keď pre chorobu nepracujú. Pritom platí odvody do fondov, ktoré im odmietajú platiť nemocenské dávky.
    • Cirkevným rehoľným školám, ktoré otvorili špeciálne ukrajinské triedy pred termínom 16. 6. 2022, štát časovo obmedzil poskytnutie podpory, neboli im poskytnuté možnosti financovania zo štátnej podpory. Rehole, ktoré s touto činnosťou začali už v apríli (11. 4. 2022), sa k podpore v tomto období nedostali. Žiadame o spätné poskytnutie príspevkov. Školy vedia riadne zdokladovať účasť konkrétnych detí vo vyučovacom procese.
    • Celkovo je potrebné nájsť formu financovania psychologických služieb, ktoré boli a sú pre migrantov veľmi nápomocné. Ich cieľom je, aby postupne nadobudli presvedčenie, že musia vziať život do svojich rúk aj v situácii, v ktorej sa nechtiac ocitli, a aktívne si chceli hľadať prácu a aj ju hľadali. Tiež to pomáha presvedčiť matky, že má zmysel dávať deti do škôl. Psychologické služby sa však darí dnes poskytovať len vtedy, ak sa nájde psychológ, ktorý to robí dobrovoľnícky. To sa dá v krátkodobom horizonte podobne ako iné dobrovoľnícke aktivity súvisiace s migrantmi; nie však dlhodobo a systémovo. Pomohlo by nám aj vytvorenie, resp. poskytnutie databázy psychológov, ktorí sú ochotní pomôcť migrantom.

    Kategórie:

    ,

    Značky:

  • R.I.P – dnes zomrel emeritný pápež Benedikt XVI.

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    R.I.P – dnes zomrel emeritný pápež Benedikt XVI.

    So zármutkom sme prijali správu, že dnes 31. decembra 2022 o 9:34 zomrel v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne emeritný pápež Benedikt XVI.

    V jednom zo svojich príhovorov zasväteným povedal: „Keď si vyberáte poslušnosť, chudobu a čistotu pre nebeské kráľovstvo, ukazujete, že žiadna náklonnosť a láska k veciam a osobám nie je schopná úplne nasýtiť srdce; že pozemská existencia je len viac či menej dlhým očakávaním stretnutia tvárou v tvár s božským Ženíchom, očakávaním, v ktorom je potrebné žiť so srdcom neprestajne bdelým, aby sme boli pripravení spoznať a prijať ho, keď príde.“

    Emeritný pápež Benedikt XVI. sa s božským Ženíchom dnes stretol. Ďakujeme za jeho službu, ďakujeme za jeho život a  našimi modlitbami ho odovzdávame do Božieho milosrdenstva.

    P. Juraj Ďurnek, SChP
    predseda KVRPS

    Kategórie:

    Značky:

  • Vianočný pozdrav KVRPS

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Vianočný pozdrav KVRPS

    Kategórie:

    Značky:

  • Internoviciát o examene ako prameni života a chuti žiť naplno

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Internoviciát o examene ako prameni života a chuti žiť naplno

    Aj v tomto školskom roku pokračujú stretnutia Internoviciátu. Prvé z nich sa konalo v dňoch 16. – 18. 12. 2022 v Ružomberku. Svoje nové priestory nám poskytli sestry jezuitky a na obedy sme chodili k blízkym sestrám satmárkam. Stretnutie organizačne pripravili členovia Teologicko-spirituálnej komisie KVRPS s. Brigita Puchalová, SMVS a br. Reginald Slavkovský, OP. Hosťom stretnutia bol p. František Hylmar, SJ. Po dvoch rokoch opäť predstavil tému Ignaciánsky examen, okrem prednášok a kázní nás doprevádzal počas rozjímaní v duchu examenu.

    Spolu nás bolo 14 a na prednášky prichádzali aj niektoré miestne sestry pôsobiace v Ružomberku. Noviciek bolo šesť z piatich ženských reholí (školské sestry sv. Františka, dominikánky, školské sestry de Notre Dame, vykupiteľky, jezuitky), ďalej boli ich magistry, organizátori a hosť.

    Stretnutie začalo v piatok obedom. Poobede po zoznamovacej aktivite nasledovala prvá prednáška. P. František nás od začiatku vyzýval k otázkam a niekedy sme pracovali aj v malých skupinkách. To všetko prispelo k väčšej zrozumiteľnosti a živosti prednášok.

    P. František študoval spiritualitu v Španielsku a dlhodobo sa jej venuje, aktuálne je napríklad členom tímu, ktorý v Olomouci ponúka Kurz duchovního doprovázení. Dosť priestoru venoval vyjasňovaniu pojmov. Examen je oveľa širším pojmom než je spytovanie svedomia. S týmto prístupom k reflexii duchovného života prišiel sv. Ignác z Loyoly a jezuiti ho ďalej rozvíjajú. Je to modlitba milujúcej pozornosti, počas ktorej si v pripomínaní Božej prítomnosti prechádzame nejaké obdobie (deň, mesiac, rok) a všímame si, čo koná Boh v našom živote, ale tiež ako pôsobí v dianí mimo nás. Nie je to teda iba výpočet dobrých alebo zlých skutkov a netýka sa iba morálky. Pravidelné vykonávanie modlitby examen je spôsob, ako sa učiť väčšej citlivosti vo vnímaní toho, ako Boh jemne vstupuje do našich životov. Preto sa pri nej pýtame, čo sa deje v našom vnútri aj čo sa deje mimo nás, a ďalej čo sa deje na úrovni tela, psychiky aj ducha. Modlitbu examen dobre vystihuje obraz, na ktorom je pod povrchom zeme ukryté srdce ako zdroj vody života pre všetko, čo je na povrchu. Examen je práve takým stíšením sa, počas ktorého v modlitbe hľadáme prameň života, zdroj energie a chuti žiť naplno.

    K téme examen vyšlo aj v našich jazykoch niekoľko kníh a z internetu sa dá do mobilu stiahnuť aplikácia Ignaciánsky examen. Okrem základného či tradičného examenu ponúka ďalšie, ktoré sú špecificky zamerané na konkrétnu oblasť života. Na našom stretnutí sme sa najviac venovali téme examen vo vzťahu k pocitom či emóciám. Tým, že pocity predbiehajú naše vedomé reakcie, sú v niečom prvotné a nenahraditeľné. Pocity ukazujú, čo sa v nás odohráva, ale nám to nie je vždy príjemné, preto ich niekedy (často nevedomky) cenzurujeme, odmietame a potláčame. Dlhodobé ignorovanie pocitov však má devastačné dôsledky nielen na psychický, ale aj na duchovný život. Učiť sa zvládať svoje pocity je veľké umenie života. Examen nám môže pri tom pomôcť. Prvým krokom je pozorné vnímanie svojich pocitov. Keď si ich uvedomíme a priznáme, môžeme ich rozlíšiť a pomenovať. Už toto prináša do nášho vnútra veľa svetla, v ktorom môžeme vyhodnocovať, ako pocity pôsobia, kam nás chcú viesť. Vďaka tomu môžeme v modlitbe robiť stále kvalitnejšie rozhodnutia o svojom budúcom konaní v slobode voči pocitom a v stále väčšej zhode s Božou vôľou. Niekedy máme tendenciu o svojich pocitoch hovoriť tak, akoby ich priamo vyvolávali druhí ľudia alebo vonkajšie okolnosti. V skutočnosti ich len evokujú, ale za zaobchádzanie so svojimi pocitmi, za ich spracovanie sme zodpovední my sami. Zmeny v našich životoch a postojoch nie sú možné bez trvalej práce s vlastnými pocitmi. Tie bývajú prepojené s myšlienkami, navzájom sa ovplyvňujú a zakúšame ich ako vnútorné hnutia či pohnútky.

    Okrem prednášok sme sa stretávali na modlitbách a liturgii, v jedálni a na rekreáciách. Liturgický čas sme trávili v bývalej kaplnke noviciátu jezuitov. Je to tá istá kaplnka, v ktorej v decembri 1944 po zatknutí rodičov a brata strávil celú noc v modlitbách novic Tomáš Munk, teraz kandidát blahorečenia. Aktuálne výročie nám pripomenulo vážnosť hrozby zla aj dnes, ale na druhej strane aj veľkosť viery a lásky, ktoré sú silnejšie ako sily zla. Krásu spoločenstva sme podporili večernými rekreáciami. V piatok sme si oddýchli pri spoločenských hrách a v sobotu sme mali rekreáciu už vo vianočnom duchu obdarovávania. Každý obdaroval ostatných tým, že rozpovedal niečo o sebe a zo svojho príbehu, najmä vo svetle Božieho láskavého pôsobenia. A každý dostal aj nejaký hmatateľný dar, ktorý nám bude pripomínať ten večer, naše spoločenstvo a Darcu všetkých darov. Obidva večery sme spoločnú časť programu zakončili adoráciou s doprevádzaným examenom a kompletóriom.

    V nedeľu sme na konci prednáškového bloku zdieľali svoje dojmy. Niektoré sestry ich aj zapísali, sú uvedené na konci článku. Prežili sme pekné chvíle a tešíme sa na ďalšie stretnutie o dva mesiace v Kežmarku.

    Brigita Puchalová, SMVS a Reginald Slavkovský, OP

    Vyjadrenia sestier o stretnutí:

    Téma bola perfektná, pre mňa osobne veľmi trefná. Som veľmi vďačná za spoločenstvo, ktoré sa tu vytvorilo. Teším sa na pokračovanie. (Nasťa)

    Ďakujem za krásnu obsažnú tému, veľkú praktickosť do života a obohacujúce spoločenstvo. Bolo obohacujúce byť v spoločenstve sestier, ktoré prežívajú to, čo ja. Téma bola obohacujúca a pre mňa bola veľkým plusom aj imaginatívna modlitba, cez ktorú sa mi Boh intenzívne prihováral. Ďakujem za možnosť byť na tomto stretnutí, za tému prednášok, veľmi som sa v nich nachádzala a dávalo mi to odpoveď do môjho života. Víkend bol plný emócií. Či už som mohla o emóciách počuť alebo ich prežiť a uvedomovať si ich. Keďže emócie sa nemajú hodnotiť na dobré a zlé, tak chcem povedať, že mojimi prežívanými emóciami boli: radosť, pochopenie, vďačnosť, múdrosť, ochota. Ďakujem, že vytvárate pre nás novicky takéto prospešné veci, kedy som mohla spoznať aj charizmy iných spoločenstiev. Pán Boh zaplať za všetko. (Anna)

    Kategórie:

    Značky:

  • Sestry Božieho Milosrdenstva pozývajú opäť do predvianočnej novény

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Sestry Božieho Milosrdenstva pozývajú opäť do predvianočnej novény

    Dnes, v piatok 16. decembra sa v Kongregácii Matiek Božieho Milosrdenstva začínajú modliť novénu pred sviatkami Narodenia Pána. „V tomto výnimočnom roku chceme aj vás pozvať k spoločnej modlitbe,“ píšu na stránke milosrdenstvo.sk.

    Novéna pred slávnosťou Narodenia Pána

    Roste, nebesia, z výsosti,
    oblaky, dajte Spravodlivého;
    otvor sa, zem, a zroď Spasiteľa.

    Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
    príď a spas nás.
    Bože Izraela, počúvaj,
    ty čo tróniš nad cherubmi,
    zaskvej sa pred svojím ľudom.

    Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
    príď a spas nás.
    Pane, Bože zástupov
    obnov nás,
    rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

    Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
    príď a spas nás.
    Zhliadni z neba, podívaj sa
    a navštív túto vinicu,
    veď ju vysadila tvoja pravica.

    Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
    príď a spas nás.
    Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo,
    a daj nám svoju spásu.

    Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
    príď a spas nás.

    Sláva Otcu i Synu
    i Duchu Svätému
    Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
    príď a spas nás.

    Anjel Pána zvestoval Panne Márii
    a ona počala z Ducha Svätého.
    Pane, vyslyš moju modlitbu,
    a moje volanie nech dôjde ku tebe.

    Modlime sa.

    Pane, prosíme ťa, ukáž svoju moc a pomáhaj nám svojou božskou silou; nech tvoja milosrdná láska odstráni naše hriechy a urýchli príchod našej spásy. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

    _
    Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva má súčasnosti 19 kláštorov v Poľsku a 9 v zahraničí (Bielorusko, Čechy, Kazachstan, Slovensko, Svätá Zem, Taliansko a USA).

    Zdroj: TK KBS / milosrdenstvo.sk

    Kategórie:

    Značky:

  • Saleziánka Lamiya Jalilova vyhrala kategóriu Instagram roka v ankete Signály Awards 2022

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Saleziánka Lamiya Jalilova vyhrala kategóriu Instagram roka v ankete Signály Awards 2022

    Anketa Signály Awards 2022 pozná svojich víťazov. Zaradila sa medzi nich aj saleziánka Lamiya Jalilová, ktorá sa venuje tvorbe predovšetkým na Instagrame a TikToku. V súťaži vyhrala kategóriu Instagram roka.

    „Ekumenický web Signály každoročne vyhlasuje verejnú anketu, ktorá má za cieľ oceniť tých, ktorí verejne prezentujú kresťanstvo v digitálnom priestore. Ocenenia vyhlasujú v kategóriách Instagram, Podcast, Projekt a Video roka. Tým chcú ukázať príklady dobrej praxe a motivovať k službe evanjelizácie,“ uviedlo rádio Proglas na svojom webovom portáli. Víťazi ankety boli vyhlásení 13. decembra v TV Noe.

    Kategóriu Instagram roka, ako sme už spomenuli, vyhrala sestra Lamiya. V magazíne signály ju označili ako „sympatickú rádovú sestričku pôvodom z Azerbajdžanu.“  Pri odovzdaní ocenenia Lamiya porozprávala v TV Noe o tom, ako vníma skutočnosť, že je slávna osobnosť, aká bola jej cesta za povolaním, ako reagovala jej rodina na povolanie. Vyjadrila aj o čom sú jej videá, aké najčastejšie otázky dostáva na sociálnych sieťach od mladých ľudí. „Som rada, že ma sledujete a nejakým spôsobom vám viem odovzdať svoju vieru, teda život rehoľnej sestry. Prajem vám, aby ste žili svoj život naplno. Nebáli sa, mali odvahu a vychutnávali tento život, lebo je krásny,“ pozdravila na záver rozhovoru pre TV Noe svojich sledovateľov sestra Lamiya.

    V ankete Signály Awards 2022 ďalej vyhrali Podcast roka- Zabudnuté cesty, Video/ Video kanál roka- kapela Alive, Projekt roka- Godzone Academy. Všetky výsledky nájdete na signalyawards.cz.

    Sestra Lamiya Jalilova žije svoje saleziánske poslanie v komunite sestier v Dubnici nad Váhom. Pracuje ako asistentka na Základnej škole s materskou školou sv. Dominika Sávia, tiež v miestnom stredisku Laura, združenie mladých a SCVČ Laura.

    Dagmara Čepelová, FMA

    Zdroj: salezianky.sk
    Foto: Terezie Prchalová, Člověk a víra

    Kategórie:

    Značky:

  • Mladé sestry vytvorili radostné spoločenstvo na stretnutí Interjuniorátu

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Mladé sestry vytvorili radostné spoločenstvo na stretnutí Interjuniorátu

    „Po pauze spôsobenej pandémiou sme sa už veľmi tešili na celoslovenské stretnutie sestier s dočasnými sľubmi,“ podelila sa sestra Zuzana, jedna z účastníčiek interjuniorského stretnutia. Mladé sestry z rôznych kongregácií sa počas víkendu 9.-11.12.2022 zišli v Dome Xaver v Badíne, aby sa lepšie spoznali a vzájomne zdieľali svoje skúsenosti. Pod vedením lektorky sr. Miroslavy Lukčikovej, CJ sa zamýšľali nad identitou zasvätenej ženy a tiež vytvorili veselé neformálne spoločenstvo.

    „Témy vlastnej hodnoty, identity ženy a dávaní slobodných a zodpovedných odpovedí v živote sa hlboko dotýka aj zasvätených žien. V dnešnej dobe sa potrebujeme neustále pýtať a hľadať svoj obraz v Kristovej tvári. Sme pozvané hľadať v osobnom dialógu so Zmŕtvychvstalým odpoveď na otázku, „Žena, koho hľadáš“? Počas týchto dní sme sa hlbšie ponárali do seba a boli v kontakte so sebou ako ženou, stvorenou na Boží obraz,“ povedala prednášajúca sr. Miroslava.

    Takmer 40 sestier z 13 rehoľných kongregácií a inštitútov tak vďaka organizátorkám i podpore KVRPS dostalo možnosť prehlbovať sa v spiritualite a vytvárať dôležité kontakty pre budúcu spoluprácu v rámci reholí.

    A ako tento víkend hodnotili sestry juniorky?  

    „Vďaka, že to boli témy, z ktorými sa denne stretávame, takže tie poznatky a výstupy z reflexií môžeme začať praktizovať hneď.“

    „Veľmi aktuálne, presne do života – to, čo riešim.“

    „Som veľmi vďačná za prijatie, uvoľnenú atmosféru, spontánnosť, smiech, vzájomne počúvanie.“

    „Som rada za možnosť spoznať aj ďalšie nové sestry, vnímať bohatstvo, ktoré na Slovensku máme.“

    „Milé, sesterské spoločenstvo, dobrá atmosféra. Bolo dobré spoznať nové sestry a stretnúť sa aj s tými, ktoré už poznám.“

    Sr. Zuzana Škrinárová, SSS

    Kategórie:

    Značky:

  • Dominikán Bruno Branislav Donoval je novým riaditeľom Rádia Mária Slovensko

    Dátum:

    | Autor:

    fc

    Dominikán Bruno Branislav Donoval je novým riaditeľom Rádia Mária Slovensko

    Od 1. decembra 2022 má Rádio Mária Slovensko nového riaditeľa. Stal sa ním P. Bruno Branislav Donoval OP, súčasný prior Dominikánskeho konventu Krista Kráľa a kaplán vo Farnosti Dunajská Lužná. Páter Bruno sa venuje Ružencovému apoštolátu a momentálne pôsobí ako šéfredaktor mesačníka Ruženec.

    Vystrieda Martina Jarábka, ktorý pôsobil v Rádiu Mária Slovensko od roku 2017 a od decembra bude svoje poslanie vykonávať v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu v Ríme.

    „Ďakujeme Bohu za dar otca Martina, ktorý svoje charizmy uplatňoval v tomto diele Panny Márie. Nelúčime sa s ním však úplne, jeho hlas budú môcť poslucháči Rádia Mária Slovensko i naďalej denne počúvať vo vysielaní Správ z Vatikánu,“ oznámil prezident Rádia Mária Lukas Bonelli počas slávnostnej svätej omše v pondelok 28. novembra.

    Hlavný celebrant, bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, v nej poďakoval kňazovi Martinovi za doterajšiu prácu a pre nového riaditeľa vyprosoval Božie požehnanie a sprevádzanie Duchom Svätým. Páter Bruno tak symbolicky, ale za to s veľkou bázňou prevzal putovný „mikrofón riaditeľa“ aby pokračoval v ohlasovaní Božieho slova a v spájaní veriacich v modlitbe prostredníctvom éteru Rádia Mária.

    „Rádio Mária je rádio, ktoré sa s vami modlí. Modlitba otvára srdcia pre pôsobenie Ducha Svätého, prináša nádej a posilňuje vieru v Božiu prítomnosť a blízkosť Panny Márie, Matky vteleného slova,“ povedal na záver prítomným P. Bruno, nový riaditeľ Rádia Mária.

    Rádio Mária je katolícke rádio, ktoré pomáha kresťanskej formácii prostredníctvom modlitby, katechéz, diskusií s odborníkmi. Nenachádza sa v ňom žiadna reklama a politické spravodajstvo.

    Cieľom tejto iniciatívy je pomôcť ľuďom hľadať a nachádzať zmysel života vo svetle dobrej správy evanjelia Ježiša Krista. Prostredníctvom rádiových vĺn prináša zmierenie a pokoj do sŕdc, do rodín a do spoločnosti. Rádio Mária je „predĺžená ruka“, ktorá smeruje k všetkým ľuďom dobrej vôle, aby ich povzbudila v ťažkostiach života, aby hľadeli s nádejou do budúcnosti. Osobitne venuje pozornosť tým, ktorí trpia na tele a na duchu, osamelým, starším, chudobným a väzňom. Pri rešpektovaní svedomia dáva svedectvo o Božej láske a nádeji večného života.

    Rádio Mária vzniklo v Taliansku v roku 1983 ako malé farské rádio. Dnes je globálnym fenoménom a stalo sa najznámejšou katolíckou rozhlasovou stanicou na celom svete. V júni 1998 bolo vytvorené združenie Svetovej rodiny Rádia Maria (WFRM), mimovládna organizácia. Dnes je Rádio Mária k dispozícii vo viac ako 80 krajinách sveta, od 4.10.2018 vysiela z Bratislavy.

    TK KBS informovala Viera Mikulová
    Foto: Archív Rádia Mária Slovensko

    Kategórie:

    Značky: