Aj v tomto školskom roku pokračujú stretnutia Internoviciátu. Prvé z nich sa konalo v dňoch 16. – 18. 12. 2022 v Ružomberku. Svoje nové priestory nám poskytli sestry jezuitky a na obedy sme chodili k blízkym sestrám satmárkam. Stretnutie organizačne pripravili členovia Teologicko-spirituálnej komisie KVRPS s. Brigita Puchalová, SMVS a br. Reginald Slavkovský, OP. Hosťom stretnutia bol p. František Hylmar, SJ. Po dvoch rokoch opäť predstavil tému Ignaciánsky examen, okrem prednášok a kázní nás doprevádzal počas rozjímaní v duchu examenu.
Spolu nás bolo 14 a na prednášky prichádzali aj niektoré miestne sestry pôsobiace v Ružomberku. Noviciek bolo šesť z piatich ženských reholí (školské sestry sv. Františka, dominikánky, školské sestry de Notre Dame, vykupiteľky, jezuitky), ďalej boli ich magistry, organizátori a hosť.
Stretnutie začalo v piatok obedom. Poobede po zoznamovacej aktivite nasledovala prvá prednáška. P. František nás od začiatku vyzýval k otázkam a niekedy sme pracovali aj v malých skupinkách. To všetko prispelo k väčšej zrozumiteľnosti a živosti prednášok.
P. František študoval spiritualitu v Španielsku a dlhodobo sa jej venuje, aktuálne je napríklad členom tímu, ktorý v Olomouci ponúka Kurz duchovního doprovázení. Dosť priestoru venoval vyjasňovaniu pojmov. Examen je oveľa širším pojmom než je spytovanie svedomia. S týmto prístupom k reflexii duchovného života prišiel sv. Ignác z Loyoly a jezuiti ho ďalej rozvíjajú. Je to modlitba milujúcej pozornosti, počas ktorej si v pripomínaní Božej prítomnosti prechádzame nejaké obdobie (deň, mesiac, rok) a všímame si, čo koná Boh v našom živote, ale tiež ako pôsobí v dianí mimo nás. Nie je to teda iba výpočet dobrých alebo zlých skutkov a netýka sa iba morálky. Pravidelné vykonávanie modlitby examen je spôsob, ako sa učiť väčšej citlivosti vo vnímaní toho, ako Boh jemne vstupuje do našich životov. Preto sa pri nej pýtame, čo sa deje v našom vnútri aj čo sa deje mimo nás, a ďalej čo sa deje na úrovni tela, psychiky aj ducha. Modlitbu examen dobre vystihuje obraz, na ktorom je pod povrchom zeme ukryté srdce ako zdroj vody života pre všetko, čo je na povrchu. Examen je práve takým stíšením sa, počas ktorého v modlitbe hľadáme prameň života, zdroj energie a chuti žiť naplno.
K téme examen vyšlo aj v našich jazykoch niekoľko kníh a z internetu sa dá do mobilu stiahnuť aplikácia Ignaciánsky examen. Okrem základného či tradičného examenu ponúka ďalšie, ktoré sú špecificky zamerané na konkrétnu oblasť života. Na našom stretnutí sme sa najviac venovali téme examen vo vzťahu k pocitom či emóciám. Tým, že pocity predbiehajú naše vedomé reakcie, sú v niečom prvotné a nenahraditeľné. Pocity ukazujú, čo sa v nás odohráva, ale nám to nie je vždy príjemné, preto ich niekedy (často nevedomky) cenzurujeme, odmietame a potláčame. Dlhodobé ignorovanie pocitov však má devastačné dôsledky nielen na psychický, ale aj na duchovný život. Učiť sa zvládať svoje pocity je veľké umenie života. Examen nám môže pri tom pomôcť. Prvým krokom je pozorné vnímanie svojich pocitov. Keď si ich uvedomíme a priznáme, môžeme ich rozlíšiť a pomenovať. Už toto prináša do nášho vnútra veľa svetla, v ktorom môžeme vyhodnocovať, ako pocity pôsobia, kam nás chcú viesť. Vďaka tomu môžeme v modlitbe robiť stále kvalitnejšie rozhodnutia o svojom budúcom konaní v slobode voči pocitom a v stále väčšej zhode s Božou vôľou. Niekedy máme tendenciu o svojich pocitoch hovoriť tak, akoby ich priamo vyvolávali druhí ľudia alebo vonkajšie okolnosti. V skutočnosti ich len evokujú, ale za zaobchádzanie so svojimi pocitmi, za ich spracovanie sme zodpovední my sami. Zmeny v našich životoch a postojoch nie sú možné bez trvalej práce s vlastnými pocitmi. Tie bývajú prepojené s myšlienkami, navzájom sa ovplyvňujú a zakúšame ich ako vnútorné hnutia či pohnútky.
Okrem prednášok sme sa stretávali na modlitbách a liturgii, v jedálni a na rekreáciách. Liturgický čas sme trávili v bývalej kaplnke noviciátu jezuitov. Je to tá istá kaplnka, v ktorej v decembri 1944 po zatknutí rodičov a brata strávil celú noc v modlitbách novic Tomáš Munk, teraz kandidát blahorečenia. Aktuálne výročie nám pripomenulo vážnosť hrozby zla aj dnes, ale na druhej strane aj veľkosť viery a lásky, ktoré sú silnejšie ako sily zla. Krásu spoločenstva sme podporili večernými rekreáciami. V piatok sme si oddýchli pri spoločenských hrách a v sobotu sme mali rekreáciu už vo vianočnom duchu obdarovávania. Každý obdaroval ostatných tým, že rozpovedal niečo o sebe a zo svojho príbehu, najmä vo svetle Božieho láskavého pôsobenia. A každý dostal aj nejaký hmatateľný dar, ktorý nám bude pripomínať ten večer, naše spoločenstvo a Darcu všetkých darov. Obidva večery sme spoločnú časť programu zakončili adoráciou s doprevádzaným examenom a kompletóriom.
V nedeľu sme na konci prednáškového bloku zdieľali svoje dojmy. Niektoré sestry ich aj zapísali, sú uvedené na konci článku. Prežili sme pekné chvíle a tešíme sa na ďalšie stretnutie o dva mesiace v Kežmarku.
Brigita Puchalová, SMVS a Reginald Slavkovský, OP
Vyjadrenia sestier o stretnutí:
Téma bola perfektná, pre mňa osobne veľmi trefná. Som veľmi vďačná za spoločenstvo, ktoré sa tu vytvorilo. Teším sa na pokračovanie. (Nasťa)
Ďakujem za krásnu obsažnú tému, veľkú praktickosť do života a obohacujúce spoločenstvo. Bolo obohacujúce byť v spoločenstve sestier, ktoré prežívajú to, čo ja. Téma bola obohacujúca a pre mňa bola veľkým plusom aj imaginatívna modlitba, cez ktorú sa mi Boh intenzívne prihováral. Ďakujem za možnosť byť na tomto stretnutí, za tému prednášok, veľmi som sa v nich nachádzala a dávalo mi to odpoveď do môjho života. Víkend bol plný emócií. Či už som mohla o emóciách počuť alebo ich prežiť a uvedomovať si ich. Keďže emócie sa nemajú hodnotiť na dobré a zlé, tak chcem povedať, že mojimi prežívanými emóciami boli: radosť, pochopenie, vďačnosť, múdrosť, ochota. Ďakujem, že vytvárate pre nás novicky takéto prospešné veci, kedy som mohla spoznať aj charizmy iných spoločenstiev. Pán Boh zaplať za všetko. (Anna)