Novým provinciálom redemptoristov je Jozef Mihok

III. riadna provinciálna kapitula Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa Provincie Bratislava – Praha si včera volila nové vedenie. Provinciálom redemptoristov na najbližšie štyri roky bude P. Jozef Mihok.

Za vikára nového provinciála rehole J. Mihoka bol zvolený P. František Boldy. Po včerajšej voľbe boli dnes obaja v tejto funkcii oficiálne potvrdení generálnym predstaveným P. Rogériom Gomesom. Kapitula redemptoristov počas svojho zasadnutia zvolila tiež členov riadnej i mimoriadnej konzulty. Členmi riadnej konzulty v ďalších štyroch rokoch budú P. František Boldy a P. Václav Hypius, za členov mimoriadnej konzulty boli zvolení P. Martin Macko a P. Tomáš Regeš. Na provinciálnej kapitule redemptoristov Provincie Bratislava – Praha sa zúčastňuje 41 jej členov z 10 komunít pôsobiacich na Slovensku, v Česku a  Litve, viceprovinciál Viceprovincie Michalovce, ako aj zástupcovia laikov spojených s misijnou činnosťou rehole.

P. Jozef Mihok CSsR sa narodil 5. 1. 1987 v Prešove. Po maturite na gymnáziu v Sabinove vstúpil v roku 2005 do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, kde v roku 2011 zložil doživotné rehoľné sľuby. V rokoch 2005 – 2012 študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (Aloisiana). Kňazskú vysviacku prijal 22. 6. 2013 v Prešove. Od roku 2013 bol členom komunity redemptoristov v Banskej Bystrici – Radvani; od júla 2019 je správcom farnosti Banská Bystrica – Radvaň. V rokoch 2016 až 2019 pôsobil ako externý formátor v medzinárodnom noviciáte Lubaszowa – Podolínec, od roku 2015 ako externý formátor formačnej komunity v Bratislave. V januári 2019 bol zvolený za mimoriadneho člena konzulty Provincie Bratislava – Praha. Na Popolcovú stredu v roku 2016 dostal od pápeža Františka mandát misionára milosrdenstva.

III. riadna provinciálna kapitula Provincie Bratislava – Praha Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov začala 9. januára 2022 v Dome Xaver v Badíne. Kapitula je zhromaždením všetkých členov s doživotnými sľubmi a delegátov za formačnú komunitu, ako aj laikov spojených s misijnou činnosťou rehole. Súčasťou programu boli okrem voľby nového vedenia aj hodnotiace správy provinciálneho predstaveného Provincie Bratislava – Praha, predstaveného Viceprovincie Michalovce, vedúcich jednotlivých sekretariátov a komisií, riaditeľa vydavateľstva Slovo medzi nami, rektorov domov, prefekta študentov a zástupcu študentov za ostatné štvorročie. Hosťami kapituly sú P. Johannes Römelt, koordinátor Konferencie Európa, provinciál ľvovskej provincie P. Volodymyr Boreyk a provinciál varšavskej provincie P. Janusz Sok.


Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza sa redemptoristi provincie Bratislava – Praha venujú hlavne ľudovým misiám a exercíciám (Podolínec, Kostolná – Záriečie), ktoré sú zároveň prvými pastoračnými prioritami Kongregácie na Slovensku. Ďalšími prioritami sú farská pastorácia (Gaboltov, Banská Bystrica – Radvaň, Bratislava – Kramáre, Tasovice, Frýdek, Svatá Hora), pastorácia povolaní, spolupráca s laikmi (spoločenstvá Calvary, Rieka Života, Koral, Shekinah), pastorácia cez vydavateľstvo Slovo medzi nami a tiež aktívne pôsobenie prostredníctvom tradičných i nových médií. Dekrétom generálneho predstaveného pôsobia slovenskí a českí redemptoristi od februára 2017 v rámci novej provincie Bratislava – Praha. Michalovská viceprovincia pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.

Mediálny tím redemptoristov

Odpustky v Jubilejnom roku verbistov

Na základe rozhodnutia Apoštolskej penitenciárie je možné získať úplne odpustky pri príležitosti slávenia jubilejného roka – storočnice prítomnosti a pôsobenia Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku a v Českej republike. Odpustky sa dajú získať v čase od 15. januára 2023 do 22. októbra 2023 vo všetkých chrámoch Spoločnosti Božieho Slova, čo zahŕňa kostoly aj kaplnky v správe verbistov. Nemusia byť nutne na ich území, môžu im byť iba zverené. 

Pri tejto príležitosti sú dve možnosti na získanie úplných odpustkov:

– buď účasť na jubilejnom liturgickom slávení, ako je napríklad otvorenie a záver jubilejného roka, slávenia jubilea v jednotlivých komunitách. V tom prípade veriaci, ktorí chcú úplne odpustky získať sa majú nábožne zúčastniť na jubilejnom liturgickom slávení. Táto možnosť získania úplných odpustkov sa viaže iba na konkrétne slávnosti, ktoré budú počas liturgického roka, nestačí počas roka zúčastniť sa svätej omše v nejakom chráme spravovanom verbistami.

– druhá možnosť získať úplne odpustky je počas celého jubilejného roka. Získa ich veriaci ak nábožne navštívi chrám Spoločnosti Božieho Slova a strávi tam nejaký čas v meditácii, t.j. rozjímavej modlitbe, ktorú zakončí modlitbou Pána – Otče náš, Verím v Boha, vzývaním Preblahoslavenej Panny Márie a sv. Arnolda Janssena. To akú formu vzývania sa veriaci pomodlí je na jeho rozhodnutí a jeho zbožnosti. Môže ísť o modlitbu vlastnými slovami alebo nejakú z ustálených modlitieb. Keďže úplné odpustky môže veriaci získať raz denne, je možné, aby ich získal každý deň počas celého obdobia jubilejného roka.

Zároveň je potrebné na získanie úplných odpustkov vylúčiť akúkoľvek naviazanosť na hriech a splniť tri obvyklé podmienky – svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca. Jednou svätou spoveďou môže veriaci získať aj viacero úplných odpustkov, ale sväté prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca je potrebná vždy, keď úplné odpustky chce získať.

Existuje pri príležitosti tohto jubilejného roka možnosť získať úplné odpustky aj pre starších, chorých a tých, čo nemôžu vyjsť z domu, teda pre tých čo sa nemôžu zúčastniť na jubilejnom slávení. Môžu ich získať vtedy, keď sa s jubilejným slávením spoja duchovne a vzbudia si predsavzatie splniť tri obvyklé podmienky (svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca) potrebné na získanie úplných odpustkov, čo najskôr ako to bude pre nich možné a obetujú svoje utrpenie Bohu.

Preklad dekrétu:

Prot. č. 1070/22/I

D E K R É T

Apoštolská Penitenciária, s cieľom roznietiť nábožnosť veriacich a pre spásu ich duší, na základe výlučného oprávnenia od Svätého Otca Františka, v Kristovi našom Pánovi a Otcovi z Božej prozreteľnosti vyvoleného za pápeža, odpovedajúc na žiadosť prednesenú Pátrom Pavlom Krutákom, provinciálnym predstaveným Slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova, zahŕňajúcej Slovenskú a Českú republiku, pri príležitosti stého výročia prítomnosti spoločnosti na tomto území, zo vznešeného pokladu Cirkvi s radosťou udeľuje  úplné odpustky, ktoré je možné získať za obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Najvyššieho veľkňaza)   pre veriacich konajúcich pokánie v dňoch od 15. januára 2023 do 22. októbra 2023. Taktiež je možné aplikovať ich aj pre duše v očistci na spôsob príhovoru, v akomkoľvek chráme Spoločnosti Božieho Slova na území Slovenskej a Českej republiky,  pre tých, ktorí ho navštívia ako pútnici a nábožne sa tam zúčastnia liturgického slávenia pri príležitosti slávenia jubilea alebo tam strávia nejaký čas v nábožnej meditácii, zakončenej modlitbou Pána – Otče Náš, Vyznaním viery a vzývaním Preblahoslavenej Panny Márie a svätého Arnolda Janssena.

Úplné odpustky môžu získať aj starší, chorí a všetci tí, ktorí z vážneho dôvodu nemôžu opustiť v tých dňoch svoj príbytok, s vylúčením akejkoľvek naviazanosti na hriech a vzbudením si predsavzatia vykonať tri obvyklé podmienky vyžadované na získanie úplných odpustkov, hneď ako to bude možné, ak sa duchovne spoja s jubilejnou slávnosťou prebiehajúcou v danom kostole a obetujú bolesti a ťažkosti svojho života milosrdnému Bohu. 

Aby sa v mene pastoračnej lásky uľahčil prístup k Božiemu odpusteniu skrze moc kľúčov, ktorá bola Cirkvi daná, Apoštolská Penitenciária pozýva pátrov Spoločnosti Božieho Slova, aby s ochotným a veľkorysým srdcom vysluhovali sviatosť pokánia a chorým často podávali Sväté prijímanie.

Toto ustanovenie sa udeľuje na uvedený čas. Akékoľvek iné ustanovenie nie je prekážkou. 

Dané v Ríme, v sídle Apoštolskej Penitenciárie, dňa 3. januára, roku Pána 2023.

MAURO kardinál  Piacenza, Najvyšší Penitenciár
Kryštof NYKIEL, Regent

Zdroj: verbisti.sk

Milosrdné sestry oslávili 70. výročie sľubov v prítomnosti apoštolského nuncia

V sobotu 7. januára privítala rehoľná komunita Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža spolu s desiatkami veriacich apoštolského nuncia na Slovensku, arcibiskupa Mons. Nicola Girasoliho.

Bratislava, milosrdne sestry, 70, sluby, nuncius, Girasoli

V rehoľnom Kostole povýšenia Svätého kríža slávil svätú omšu s viacerými kňazmi pri príležitosti nevšedného jubilea rehoľných sestier Márie Evy, Márie Bonfílie a Márie Radmily – sedemdesiateho výročia zloženia rehoľných sľubov. Svätú omšu nuncius celebroval v slovenskom jazyku, homíliu predniesol veľmi srdečne v talianskom jazyku, tlmočil ju miestny farár – dekan Jozef Vadkerti.

V nej vyjadril radosť nad vernosťou sestier rehoľnému povolaniu, napriek rôznym ťažkostiam, ktoré ich sprevádzali v uplynulých rokoch. Zvýraznil skutočnosť potreby zasväteného života v súčasnej spoločnosti a vyjadril želanie, aby aj skrze toto svedectvo vzrastala počet nových povolaní.

Po homílii si pred apoštolským nunciom a provinciálnou predstavenou sestrou Šebastiánou Tuptovou – jubilantky (okrem sestry Márie Radmily, dlhodobo pripútanej na lôžko) obnovili svoje rehoľné sľuby.

Apoštolský nuncius podaroval sestrám vzácny perlový ruženec požehnaný pápežom Františkom a prívesok pápeža Františka. Po ich skončení si tak urobili aj všetky prítomné sestry zo všetkých komunít na Slovensku. Obetné dary priniesli sestry – jubilantky.

V závere svätej omše poďakovala apoštolskému nunciovi provinciálne predstavená, ktorá sa vyjadrila, že v osobe apoštolského nuncia cítia všetci duchovne prítomnosť Svätého Otca Františka.

Za jubilantky spoločenstvo Božieho ľudu prítomné na tejto slávnosti osobne pozdravila bývala provinciálna predstavená sr. Mária Eva (v rokoch 1986 – 1996).

Požehnaním, ktoré udelil apoštolský nuncius relikviárom blahoslavenej Zdenky Cecílie Schelingovej a krátkou osobnou modlitbou Mons. Nicola Girasoliho pri hrobe tejto blahoslavenej sa slávnostná svätá omša skončila.

Veľmi pôsobivá bola skutočnosť, že apoštolský nuncius osobne išiel pozdraviť aj chorú sestru – jubilantku  sestru Máriu Radmilu.

TK KBS informoval Daniel Dian

Minoriti poďakovali Bohu za 20 rokov existencie provinciálnej kustódie

V pondelok 2. januára 2023 sa v minoritskom Kostole sv. Ducha v Levoči stretli slovenskí bratia minoriti, aby oslávili a ďakovali Bohu za 20 rokov existencie provinciálnej kustódie na Slovensku. Na slávnosti nechýbali ani bratia zo susedných minoritských jurisdikcií z Poľska, Čiech a Ukrajiny, a taktiež bratia františkáni, diecézni kňazi či rehoľné sestry z rôznych spoločenstiev.

Levoca, minoriti, vyrocie, kustodia

Slávnostnej svätej omši predsedal administrátor Spišskej diecézy Mons. Ján Kuboš, ktorý v homílii povzbudil bratov a veriacich slovami: „Je potrebné, aby sme sa usilovali byť vždy blízko pri Ježišovi. S pohľadom upretým na Krista, dávajme sa ochotne do služby Bohu a blížnym, tak ako vaša patrónka Nepoškvrnená. Snažme sa rozdávať okolo seba opravdivú radosť. Veď túto radosť nám ustavične vyprosuje Ona – Príčina našej radosti. Toto želám celej rodine Minoritov na Slovensku aj do ďalších rokov.“

Na záver slávnostnej svätej omše sa prihovorili všetkým zhromaždeným bratom aj generálny asistent P. Tomáš Lesňák, krakovský provinciál P. Marian Gołąb a kustód P. Lucián M. Bogucki, ktorí povzbudili bratov, aby s vďačným srdcom chválili Boha za to, čo je už za nami, ale zároveň s nádejou a vierou hľadeli do budúcnosti, pretože Boh dokáže robiť v našich životoch veci nové a zázračné.

Po svätej omši slávnosť pokračovala pri spoločnom stole v miestnej reštaurácii „Levočák“, kde nechýbali aj najbližší príbuzní bratov a príjemná hudba v podaní miestnych muzikantov.


V krátkosti o histórii vzniku kustódie

Bratia minoriti na Slovensku, vo svojej novodobej histórii po rozpade Československa, boli v roku 1993 začlenení do krakovskej provincie, ktorá ich veľkoryso podporovala. Začiatkom 90 rokov žili na území Slovenska už len niekoľkí bratia Slováci (P. Vavrinec Hlavatý, P. Odilo Mráz), a preto krakovská provincia nám poslala viacerých bratov (P. Luciána Boguckého, P. Adama Barana, P. Stanisława Roka, P. Mareka Tokarczyka a mnoho ďalších), ktorí postupne obnovovali nielen kláštory, ale predovšetkým našu minoritskú prítomnosť na území Slovenska. Ovocím ich pôsobenia boli aj mnohé rehoľné povolania do nášho rádu.

V septembri roku 2002 sa v Zuberci na Orave uskutočnila mimoriadna provinciálna kapitula Krakovskej provincie. Jej hlavnou náplňou bolo zvážiť vytvorenie rehoľnej kustódie na Slovensku. Kapitulní otcovia sa k otázke vyjadrili kladne. Slovenská kustódia začala teda svoje pôsobenie de iure dňom 1. januára roku 2003. Následne bolo ale potrebné zorganizovať prvé úradné kánonické zhromaždenie slovenských bratov na prvej kustodiálnej kapitule. Na nej si bratia museli zvoliť prvého vyššieho predstaveného (tzv. kustóda), kustodiálnu radu a gvardiánov kláštorov. Bolo treba tiež určiť najdôležitejšie úlohy a služby. Prvá slovenská kustodiálna kapitula sa uskutočnila v dvoch častiach: najskôr v dňoch 6 – 7. januára 2003 v Levoči, potom v dňoch 10. – 12. júna v Brehove. Prvým kustódom sa stal páter Lucián Mária Bogucki. Svoju

úlohu zastával dve volebné obdobia po sebe (8 rokov). Na ďalšie dve volebné obdobia potom na jeho miesto zvolili bratia pátra Tomáša Lesňáka, kým v roku 2019 nebol znovu za kustóda zvolený páter Lucián.

Aktuálne majú na Slovensku štyri kláštory (Bratislava, Brehov, Levoča, Spišský Štvrtok). Na každom mieste okrem Levoče spravuje rehoľa aj farnosť. Kustódia má dnes 20 bratov. Niektorí pôsobia v zahraničí: páter Tomáš Lesňák slúži v Ríme ako generálny asistent; bohoslovec Peter Pikulík študuje teológiu v Serafínskom kolégiu v Ríme. Máme jedného postulanta, brata Jonáša Františka Čarného, ktorý svoj postulát prežíva v Gniezne v Poľsku.

TK KBS informoval P. Jaroslav Cár OFMConv.

Stručné informácie o postoji KVRPS a reholí k situácii na Ukrajine

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2022.


KVRPS od začiatku koordinovala pomoc rehoľníkov súvisiacu so vzniknutou situáciou na Ukrajine. Snažili sme sa zmapovať možnosti reholí, aby sme vedeli pružne reagovať na novovzniknuté potreby (napr. ubytovanie, príp. aj skladové priestory, humanitárne a personálne kapacity). Zisťovali sme tiež počet komunít/rehoľníkov – Slovákov, ktorí zostali na Ukrajine, iniciovali sme medzi rehoľníkmi nepretržitú adoráciu za pokoj na Ukrajine a na podnet Mons. Jozefa Haľka spustili rehoľné sestry z rôznych kongregácií opätovne telefonickú službu ucha (bezplatnú linku pomoci pre ľudí, ktorí potrebujú byť vypočutí).

V apríli sme zosumarizovali našu činnosť formou dotazníka, ktorého závery boli členom KVRPS predstavené na Zhromaždení v Badíne v dňoch 23. – 24. 5. 2022. Nešlo ani tak o výpočet toho, čo robíme, zámerom bolo skôr dostať sa k relevantným údajom a zmapovať aj problémy, na ktoré v reholiach narážame v súvislosti s pomocou migrantom. Do pripraveného dotazníka sa zapojilo 48 reholí – členov KVRPS. Z výsledkov vyplynulo, že do priamej činnosti na podporu utečencov sa zapojilo 433 rehoľníkov, v duchovnej službe ich bolo 125. V rámci našich prostredí sme spolupracovali s viac ako 600 laikmi.

Celkovo sme vytvorili priestor na ubytovanie pre 983 osôb (ubytovanie poskytlo 38 reholí – z toho krátkodobé ubytovanie, t. j. do 1 mesiaca 8 reholí; dlhodobé ubytovanie, t. j. od 1 mesiaca do 6 mesiacov 16 reholí; aj krátkodobé, aj dlhodobé ubytovanie 14 reholí). Doteraz sme prijali v našich rehoľných štruktúrach celkom 2 804 osôb z toho 1 084 detí (samozrejme, je to približný počet, na začiatku sa nerobili prehľady, preto môžeme pokojne povedať, že ubytovaných bolo isto viac, čísla, ktoré uvádzame, vieme z prehľadov vedených v jednotlivých reholiach). Pri ubytovávaní sme narazili na viacero problémov, s ktorými sme sa snažili priebežne vyrovnať, niektoré postrehy uvádzam ďalej.

Okrem ubytovania sme migrantom poskytli aj iné služby, napr. asistenciu pri vybavovaní na úradoch, odvoz/prevoz ľudí i humanitárnej pomoci, prijali sme ukrajinské deti do našich škôl, otvorili sme niekoľko nových tried (napr. aj v materských školách), poskytli sme v našich priestoroch kurzy slovenčiny pre dospelých, realizovali sme rôzne zbierky, humanitárnu pomoc (aj sprostredkovanie nákupu liekov/ružencov pre ukrajinských vojakov, saleziáni vypravili na Ukrajinu už 8 kamiónov potravín…), pripravili sme voľnočasové programy pre deti aj pre mamy s deťmi, zapojili sme sa do priamej dobrovoľníckej služby na hraniciach, resp. v utečeneckých centrách, zabezpečovali sme tiež prekladateľskú pomoc, ponúkli sme niekoľkým ukrajinským obyvateľom zamestnanie v našich štruktúrach.

Pri poskytovaní pomoci narážame na viacero problémov. Ak v nich nenájdeme aspoň čiastočné riešenia, je možné, že dlhodobejšie nedokážeme pomoc poskytovať. Preto považujeme za dôležité iniciovať stretnutia so štátnymi orgánmi a spoločne hľadať cesty pomoci. Spísali sme niekoľko podnetov, ktoré sa nám nateraz zdajú dôležité. Chcem ich tu predstaviť a požiadať o pomoc smerujúcu k štátnym orgánom aj z vašej strany. Mons. Jozef Haľko je o podnetoch informovaný, keďže prijal pozvanie a pripojil sa online k nášmu Zhromaždeniu, keď sme hovorili o tejto téme. Aj touto cestou ďakujem za jeho ochotu prísť medzi nás a vypočuť si opis situácie priamo od zástupcov jednotlivých reholí.


Podnety KVRPS k otázke starostlivosti o migrantov z Ukrajiny

  1. V praxi existuje veľa nezrovnalostí vo vysvetľovaní a uplatňovaní nárokov na príspevok na migrantov – rôzne mestá a obce priznávajú nároky rozdielne: v jednom meste/obci bez problémov priznajú príspevok pre rehoľu, ktorá na tento cieľ poskytla dom zaradený podľa katastrálneho zákona nie ako stavba na bývanie, avšak v inom meste/obci nepriznanie príspevku odôvodňujú práve tým, že stavba nie je oficiálne určená na bývanie, aj keď tak zariadená je – žiadame metodicky zosúladiť samosprávy a zabezpečiť rovnaký (bezproblémový) prístup k štátnym príspevkom.
  • Vzhľadom na možnosti financovania domov reholí, ktoré boli vyčlenené na bývanie pre migrantov, dávame návrh, aby sa v rámci zákona o sociálnej pomoci schválila konkrétna nová forma pomoci „dom pre migrantov“ a aby na ňu prispieval štát sadzbou podobne, ako prispieva napr. na útulky – získal by sa tým zdroj na financovanie energií, personálu, ktorý sa venuje migrantom, stará sa o chod budov a komunikáciu s ubytovanými, ako aj na aspoň čiastočné krytie psychologických služieb, na ktoré sú často odkázaní. Personál nie je možné zabezpečovať dlhodobo dobrovoľnícky. Ľudia, ktorí sa venujú migrantom, by v takomto zariadení mohli mať riadne zamestnanie – v každom prípade tam trávia celé dni. Navrhujeme sadzbu 300 eur/ubytovanú osobu/mesiac. Alternatívou k zriadeniu novej formy sociálnej pomoci by mohla byť možnosť kategorizovať takéto služby ako formu niektorého zo zariadení krízovej intervencie, napr. „útulok“ – tu však žiadame o zmiernenie zákonných podmienok, napr. povinnosť mať odborného garanta s príslušným vzdelaním, stanovovanie presných termínov predkladania žiadostí o financovanie pred rozpočtovaným rokom zosúladiť so situáciami, keď sa nič s istotou nedá plánovať (nik nevie, kedy vojna skončí, v akom čase po nej ľudia budú môcť znovu odísť do svojej vlasti…), určovanie posudkov a stupňov odkázanosti – zdĺhavá byrokracia.
  • Ako zamestnávatelia, ktorí zamestnali ukrajinských migrantov na riadne pracovné zmluvy, teda prihlásili ich aj do všetkých poisťovní, podľa príslušnej legislatívy, sa v praxi stretávame s tým, že ukrajinským migrantom žiadny lekár nechce vystaviť doklad o práceneschopnosti, ak taký zamestnanec ochorie. Pritom zamestnávateľ zaňho riadne odvádza všetky odvody. V prípade neprítomnosti v práci pre chorobu ich absenciu v práci nemá ako vykázať – musí za nich teda odvádzať poplatky štátu aj za dni, keď pre chorobu nepracujú. Pritom platí odvody do fondov, ktoré im odmietajú platiť nemocenské dávky.
  • Cirkevným rehoľným školám, ktoré otvorili špeciálne ukrajinské triedy pred termínom 16. 6. 2022, štát časovo obmedzil poskytnutie podpory, neboli im poskytnuté možnosti financovania zo štátnej podpory. Rehole, ktoré s touto činnosťou začali už v apríli (11. 4. 2022), sa k podpore v tomto období nedostali. Žiadame o spätné poskytnutie príspevkov. Školy vedia riadne zdokladovať účasť konkrétnych detí vo vyučovacom procese.
  • Celkovo je potrebné nájsť formu financovania psychologických služieb, ktoré boli a sú pre migrantov veľmi nápomocné. Ich cieľom je, aby postupne nadobudli presvedčenie, že musia vziať život do svojich rúk aj v situácii, v ktorej sa nechtiac ocitli, a aktívne si chceli hľadať prácu a aj ju hľadali. Tiež to pomáha presvedčiť matky, že má zmysel dávať deti do škôl. Psychologické služby sa však darí dnes poskytovať len vtedy, ak sa nájde psychológ, ktorý to robí dobrovoľnícky. To sa dá v krátkodobom horizonte podobne ako iné dobrovoľnícke aktivity súvisiace s migrantmi; nie však dlhodobo a systémovo. Pomohlo by nám aj vytvorenie, resp. poskytnutie databázy psychológov, ktorí sú ochotní pomôcť migrantom.

R.I.P – dnes zomrel emeritný pápež Benedikt XVI.

So zármutkom sme prijali správu, že dnes 31. decembra 2022 o 9:34 zomrel v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne emeritný pápež Benedikt XVI.

V jednom zo svojich príhovorov zasväteným povedal: „Keď si vyberáte poslušnosť, chudobu a čistotu pre nebeské kráľovstvo, ukazujete, že žiadna náklonnosť a láska k veciam a osobám nie je schopná úplne nasýtiť srdce; že pozemská existencia je len viac či menej dlhým očakávaním stretnutia tvárou v tvár s božským Ženíchom, očakávaním, v ktorom je potrebné žiť so srdcom neprestajne bdelým, aby sme boli pripravení spoznať a prijať ho, keď príde.“

Emeritný pápež Benedikt XVI. sa s božským Ženíchom dnes stretol. Ďakujeme za jeho službu, ďakujeme za jeho život a  našimi modlitbami ho odovzdávame do Božieho milosrdenstva.

P. Juraj Ďurnek, SChP
predseda KVRPS

Internoviciát o examene ako prameni života a chuti žiť naplno

Aj v tomto školskom roku pokračujú stretnutia Internoviciátu. Prvé z nich sa konalo v dňoch 16. – 18. 12. 2022 v Ružomberku. Svoje nové priestory nám poskytli sestry jezuitky a na obedy sme chodili k blízkym sestrám satmárkam. Stretnutie organizačne pripravili členovia Teologicko-spirituálnej komisie KVRPS s. Brigita Puchalová, SMVS a br. Reginald Slavkovský, OP. Hosťom stretnutia bol p. František Hylmar, SJ. Po dvoch rokoch opäť predstavil tému Ignaciánsky examen, okrem prednášok a kázní nás doprevádzal počas rozjímaní v duchu examenu.

Spolu nás bolo 14 a na prednášky prichádzali aj niektoré miestne sestry pôsobiace v Ružomberku. Noviciek bolo šesť z piatich ženských reholí (školské sestry sv. Františka, dominikánky, školské sestry de Notre Dame, vykupiteľky, jezuitky), ďalej boli ich magistry, organizátori a hosť.

Stretnutie začalo v piatok obedom. Poobede po zoznamovacej aktivite nasledovala prvá prednáška. P. František nás od začiatku vyzýval k otázkam a niekedy sme pracovali aj v malých skupinkách. To všetko prispelo k väčšej zrozumiteľnosti a živosti prednášok.

P. František študoval spiritualitu v Španielsku a dlhodobo sa jej venuje, aktuálne je napríklad členom tímu, ktorý v Olomouci ponúka Kurz duchovního doprovázení. Dosť priestoru venoval vyjasňovaniu pojmov. Examen je oveľa širším pojmom než je spytovanie svedomia. S týmto prístupom k reflexii duchovného života prišiel sv. Ignác z Loyoly a jezuiti ho ďalej rozvíjajú. Je to modlitba milujúcej pozornosti, počas ktorej si v pripomínaní Božej prítomnosti prechádzame nejaké obdobie (deň, mesiac, rok) a všímame si, čo koná Boh v našom živote, ale tiež ako pôsobí v dianí mimo nás. Nie je to teda iba výpočet dobrých alebo zlých skutkov a netýka sa iba morálky. Pravidelné vykonávanie modlitby examen je spôsob, ako sa učiť väčšej citlivosti vo vnímaní toho, ako Boh jemne vstupuje do našich životov. Preto sa pri nej pýtame, čo sa deje v našom vnútri aj čo sa deje mimo nás, a ďalej čo sa deje na úrovni tela, psychiky aj ducha. Modlitbu examen dobre vystihuje obraz, na ktorom je pod povrchom zeme ukryté srdce ako zdroj vody života pre všetko, čo je na povrchu. Examen je práve takým stíšením sa, počas ktorého v modlitbe hľadáme prameň života, zdroj energie a chuti žiť naplno.

K téme examen vyšlo aj v našich jazykoch niekoľko kníh a z internetu sa dá do mobilu stiahnuť aplikácia Ignaciánsky examen. Okrem základného či tradičného examenu ponúka ďalšie, ktoré sú špecificky zamerané na konkrétnu oblasť života. Na našom stretnutí sme sa najviac venovali téme examen vo vzťahu k pocitom či emóciám. Tým, že pocity predbiehajú naše vedomé reakcie, sú v niečom prvotné a nenahraditeľné. Pocity ukazujú, čo sa v nás odohráva, ale nám to nie je vždy príjemné, preto ich niekedy (často nevedomky) cenzurujeme, odmietame a potláčame. Dlhodobé ignorovanie pocitov však má devastačné dôsledky nielen na psychický, ale aj na duchovný život. Učiť sa zvládať svoje pocity je veľké umenie života. Examen nám môže pri tom pomôcť. Prvým krokom je pozorné vnímanie svojich pocitov. Keď si ich uvedomíme a priznáme, môžeme ich rozlíšiť a pomenovať. Už toto prináša do nášho vnútra veľa svetla, v ktorom môžeme vyhodnocovať, ako pocity pôsobia, kam nás chcú viesť. Vďaka tomu môžeme v modlitbe robiť stále kvalitnejšie rozhodnutia o svojom budúcom konaní v slobode voči pocitom a v stále väčšej zhode s Božou vôľou. Niekedy máme tendenciu o svojich pocitoch hovoriť tak, akoby ich priamo vyvolávali druhí ľudia alebo vonkajšie okolnosti. V skutočnosti ich len evokujú, ale za zaobchádzanie so svojimi pocitmi, za ich spracovanie sme zodpovední my sami. Zmeny v našich životoch a postojoch nie sú možné bez trvalej práce s vlastnými pocitmi. Tie bývajú prepojené s myšlienkami, navzájom sa ovplyvňujú a zakúšame ich ako vnútorné hnutia či pohnútky.

Okrem prednášok sme sa stretávali na modlitbách a liturgii, v jedálni a na rekreáciách. Liturgický čas sme trávili v bývalej kaplnke noviciátu jezuitov. Je to tá istá kaplnka, v ktorej v decembri 1944 po zatknutí rodičov a brata strávil celú noc v modlitbách novic Tomáš Munk, teraz kandidát blahorečenia. Aktuálne výročie nám pripomenulo vážnosť hrozby zla aj dnes, ale na druhej strane aj veľkosť viery a lásky, ktoré sú silnejšie ako sily zla. Krásu spoločenstva sme podporili večernými rekreáciami. V piatok sme si oddýchli pri spoločenských hrách a v sobotu sme mali rekreáciu už vo vianočnom duchu obdarovávania. Každý obdaroval ostatných tým, že rozpovedal niečo o sebe a zo svojho príbehu, najmä vo svetle Božieho láskavého pôsobenia. A každý dostal aj nejaký hmatateľný dar, ktorý nám bude pripomínať ten večer, naše spoločenstvo a Darcu všetkých darov. Obidva večery sme spoločnú časť programu zakončili adoráciou s doprevádzaným examenom a kompletóriom.

V nedeľu sme na konci prednáškového bloku zdieľali svoje dojmy. Niektoré sestry ich aj zapísali, sú uvedené na konci článku. Prežili sme pekné chvíle a tešíme sa na ďalšie stretnutie o dva mesiace v Kežmarku.

Brigita Puchalová, SMVS a Reginald Slavkovský, OP


Vyjadrenia sestier o stretnutí:

Téma bola perfektná, pre mňa osobne veľmi trefná. Som veľmi vďačná za spoločenstvo, ktoré sa tu vytvorilo. Teším sa na pokračovanie. (Nasťa)

Ďakujem za krásnu obsažnú tému, veľkú praktickosť do života a obohacujúce spoločenstvo. Bolo obohacujúce byť v spoločenstve sestier, ktoré prežívajú to, čo ja. Téma bola obohacujúca a pre mňa bola veľkým plusom aj imaginatívna modlitba, cez ktorú sa mi Boh intenzívne prihováral. Ďakujem za možnosť byť na tomto stretnutí, za tému prednášok, veľmi som sa v nich nachádzala a dávalo mi to odpoveď do môjho života. Víkend bol plný emócií. Či už som mohla o emóciách počuť alebo ich prežiť a uvedomovať si ich. Keďže emócie sa nemajú hodnotiť na dobré a zlé, tak chcem povedať, že mojimi prežívanými emóciami boli: radosť, pochopenie, vďačnosť, múdrosť, ochota. Ďakujem, že vytvárate pre nás novicky takéto prospešné veci, kedy som mohla spoznať aj charizmy iných spoločenstiev. Pán Boh zaplať za všetko. (Anna)

Sestry Božieho Milosrdenstva pozývajú opäť do predvianočnej novény

Dnes, v piatok 16. decembra sa v Kongregácii Matiek Božieho Milosrdenstva začínajú modliť novénu pred sviatkami Narodenia Pána. „V tomto výnimočnom roku chceme aj vás pozvať k spoločnej modlitbe,“ píšu na stránke milosrdenstvo.sk.

Novéna pred slávnosťou Narodenia Pána

Roste, nebesia, z výsosti,
oblaky, dajte Spravodlivého;
otvor sa, zem, a zroď Spasiteľa.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Bože Izraela, počúvaj,
ty čo tróniš nad cherubmi,
zaskvej sa pred svojím ľudom.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Pane, Bože zástupov
obnov nás,
rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Zhliadni z neba, podívaj sa
a navštív túto vinicu,
veď ju vysadila tvoja pravica.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo,
a daj nám svoju spásu.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.

Sláva Otcu i Synu
i Duchu Svätému
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.

Anjel Pána zvestoval Panne Márii
a ona počala z Ducha Svätého.
Pane, vyslyš moju modlitbu,
a moje volanie nech dôjde ku tebe.

Modlime sa.

Pane, prosíme ťa, ukáž svoju moc a pomáhaj nám svojou božskou silou; nech tvoja milosrdná láska odstráni naše hriechy a urýchli príchod našej spásy. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

_
Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva má súčasnosti 19 kláštorov v Poľsku a 9 v zahraničí (Bielorusko, Čechy, Kazachstan, Slovensko, Svätá Zem, Taliansko a USA).

Zdroj: TK KBS / milosrdenstvo.sk

Saleziánka Lamiya Jalilova vyhrala kategóriu Instagram roka v ankete Signály Awards 2022

Anketa Signály Awards 2022 pozná svojich víťazov. Zaradila sa medzi nich aj saleziánka Lamiya Jalilová, ktorá sa venuje tvorbe predovšetkým na Instagrame a TikToku. V súťaži vyhrala kategóriu Instagram roka.

„Ekumenický web Signály každoročne vyhlasuje verejnú anketu, ktorá má za cieľ oceniť tých, ktorí verejne prezentujú kresťanstvo v digitálnom priestore. Ocenenia vyhlasujú v kategóriách Instagram, Podcast, Projekt a Video roka. Tým chcú ukázať príklady dobrej praxe a motivovať k službe evanjelizácie,“ uviedlo rádio Proglas na svojom webovom portáli. Víťazi ankety boli vyhlásení 13. decembra v TV Noe.

Kategóriu Instagram roka, ako sme už spomenuli, vyhrala sestra Lamiya. V magazíne signály ju označili ako „sympatickú rádovú sestričku pôvodom z Azerbajdžanu.“  Pri odovzdaní ocenenia Lamiya porozprávala v TV Noe o tom, ako vníma skutočnosť, že je slávna osobnosť, aká bola jej cesta za povolaním, ako reagovala jej rodina na povolanie. Vyjadrila aj o čom sú jej videá, aké najčastejšie otázky dostáva na sociálnych sieťach od mladých ľudí. „Som rada, že ma sledujete a nejakým spôsobom vám viem odovzdať svoju vieru, teda život rehoľnej sestry. Prajem vám, aby ste žili svoj život naplno. Nebáli sa, mali odvahu a vychutnávali tento život, lebo je krásny,“ pozdravila na záver rozhovoru pre TV Noe svojich sledovateľov sestra Lamiya.

V ankete Signály Awards 2022 ďalej vyhrali Podcast roka- Zabudnuté cesty, Video/ Video kanál roka- kapela Alive, Projekt roka- Godzone Academy. Všetky výsledky nájdete na signalyawards.cz.

Sestra Lamiya Jalilova žije svoje saleziánske poslanie v komunite sestier v Dubnici nad Váhom. Pracuje ako asistentka na Základnej škole s materskou školou sv. Dominika Sávia, tiež v miestnom stredisku Laura, združenie mladých a SCVČ Laura.

Dagmara Čepelová, FMA

Zdroj: salezianky.sk
Foto: Terezie Prchalová, Člověk a víra