Barbarstvo moci (07): Kostolná pri Trenčíne a Priehrada mládeže (video)

V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.


Kostolná pri Trenčíne sa na niekoľko týždňov stala hlavným strediskom výchovy rehoľného dorastu. Štát chcel mladých rehoľníkov oddeliť od starších, aby ich tí svojím svedectvom nijako neovplyvňovali. Bolo potrebné zastaviť tajnú formáciu. Rehoľníci dostali novú serióznu ponuku – staňte sa novými ľuďmi – uvedomelými občanmi socialistickej vlasti.

Politické školenia, prednášky a diskusie striedali modlitby, sv. omše a iné duchovné aktivity. Pre mladých mužov, ktorí mali za sebou už niekoľkoročnú formáciu, boli však politické školenia len nepodarenou provokáciou.

Stavba Priehrady mládeže pri Púchove bola megalomanským projektom komunistického režimu nielen svojou veľkosťou, ale aj množstvom brigádnikov, pracovníkov a dobrovoľníkov, ktorí sa do stavby zapojili. Spolu ich bolo viac ako 40 000. Ešte voľnejší režim mal pomôcť odchodu rehoľníkov do civilu. Nepomohol. Ich životné boje s neľudským režimom pokračovali totiž ďalej.

Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS

Barbarstvo moci (06): Podolínec – sústreďovací kláštor (video)

V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.


Život v Podolínci bol vzdialený bežnému rehoľnému životu, no napriek tomu sa rehoľníci snažili zachovať si všetky zvyky, pravidlá a podľa možnosti aj denný program z kláštorov.

To ich chránilo a zároveň im pomáhalo neopustiť sa. Ba práve naopak, ešte viac sa i napriek nástrahám a utrpeniu utvrdili v poznaní, že ich životná cesta je správna.

Čo bolo pre rehoľníkov záchranou, bolo problémom pre ich dozorcov. Tí chceli akoby v kyseline rozložiť rehoľný život. „Rozpory vlastného svedomia si vybíjali na týchto ľuďoch,“ spomína pamätník tých udalostí.

Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS

Saleziánky prišli na Slovensko pred osemdesiatimi rokmi

Práve dnes 16. júna 2020 saleziánky oslavujú svoje výročie. Ako, kde a prečo boli oslavy už pred mesiacom?

Oslavy 80. výročia príchodu prvých saleziánok na Slovensko boli v komunitách dňa 16. mája. V období tesne po sviatku ich spoluzakladateľky Márie Dominiky Mazzarellovej, ktorá má spomienku 13. mája. Provinciálna predstavená na Slovensku Monika Skalová cestovala do komunít, kde spolu so sestrami výročie oslávila. Komunity sestier sa navzájom obdarovali darčekmi.

80 rokov

Video 13 v júni o oslavách 80. rokov v našich komunitách.??❤️Prajeme príjemnú zábavu.???? #80fmanaslovensku #tesimesaajvysnami? #godblessus #niejenadsesterskuradost

Uverejnil používateľ Saleziánky Sobota 13. júna 2020

Saleziánky prišli na Slovensko 16. júna 1940 do Trnavy, kde vznikla prvá komunita, potom neskôr sa otvorili ešte komunity v Dolnom Kubíne, v Nitre. Saleziánky podobne ako iné rehoľníčky boli odvlečené do pracovných táborov. Neskôr počas totality žili tajne na bytoch a tiež sa tajne formovali. V období uvoľnenia sa postupne opäť začali združovať do komunít a rehoľných domov, začali nosiť rehoľné rúcho a vzniká slovenská delegatúra Inštitútu dcér Márie Pomocnice a neskôr slovenská provincia  svätého Jána Bosca.

Dnes pôsobia v 16 komunitách- v Trnave na KrížovejOlympijskej ulici, v Dolnom Kubíne, v Šamoríne, v Dubnici nad Váhomv Bratislave Hrobákovej a v Rožňave v Michalovciach, v Bratislave provinciálnom domev Nitre a v Humennomv Banskej Bystrici a v Košiciach na KVP a na Troch hôrkach v Bratislave Vavilovovej, a v Baku v Azerbajdžane. Spolu 85 sestier z toho 9 misionárok. Ich poslaním je pastorácia mladých. O histórií a súčasnosti saleziánok rozprávali v rádiu Lumen sestry Miroslava Tarajová, Anna Chrkavá a Eva Pullmannová.

Sestry mali pôvodne oslavovať 16. mája spolu s generálnou predstavenou Yvonne Reungoat v Košiciach, ale kvôli Covid- 19  oslavovali v miestnych komunitách, bez generálnej predstavenej. Mediálne sa s ňou spojili prostredníctvom videa, ktorým vyjadrili vďačnosť za 80 rokov.

Dnes oslavujeme 80. rokov v komunitach.

Dnes oslavujeme 80. rokov v komunitach ???❤️?#fmanaslovensku #thanksgod #smevtomspolu #mamevasrady

Uverejnil používateľ Saleziánky Sobota 16. mája 2020

Počas oslavy sa mala konať aj výstava obrazov  a sviec, ktoré pripravili naše sestry Andrea Miklovičová a Lenka Pukajová. Promo ste mohli zachytiť na webe a sociálnych sieťach. Výstava sa konala nakoniec v Bratislave. Niektoré diela je možné si rezervovať na salezianky80.blogspot.com.

Saleziánky budú v oslavách pokračovať až do decembra 2020, rôznymi mediálnymi prekvapeniami a ponukami, ktoré plánujú pripraviť.

Dagmara Čepelová, FMA

Foto: Rádio Lumen, archív saleziánky

Sestry Rádu svätého Bazila Veľkého začali svoju provinciálnu kapitulu

Pri príležitosti konania provinciálnej kapituly sestier Rádu sv. Bazila Veľkého v piatok 12. júna prijal vladyka Ján Babjak SJ pozvanie slúžiť svätú liturgiu v kaplnke sv. Makríny v Prešove spolu s provinciálom baziliánov Vladimírom Sedláčkom, OSBM.

Vo svojej homílii nadviazal na uvítací príhovor provinciálnej predstavenej matky Daniely Štefkovej, OSBM, ktorá život v kláštore prirovnala k plavbe lode po vodách pokojných a niekedy rozbúrených, smerujúcej do jedného z mnohých prístavov počas svojej cesty. Jedným z tých prístavov je aj čas provinciálnej kapituly, na ktorej sa prehodnocuje uplynulé obdobie piatich rokov a zároveň sa určuje smerovanie celej provincie do budúcna.

Vladyka vychádzajúc z evanjeliového čítania o svadobných hosťoch, ktorí nemôžu smútiť pokiaľ je ženích medzi nimi, poprial aj rehoľníčkam vnútornú radosť pre ich duchovný život, ktorý má byť svedectvom ich zasvätenia. Pozval ich, aby kládli dôraz na úzke a intímne spojenie s Eucharistickým Kristom, pričom uviedol príklad života blahoslaveného vladyku P. P. Gojdiča, OSBM, ktorý denne adoroval pred bohostánkom, kde predkladal záležitosti svojej služby a Cirkvi.

„Nesmiete zabúdať, že Kristus je prítomný nielen v bohostánku, ale v každom jednom človeku. On je vždy s nami, ale je otázka na nás, či my sme s Ním,“ povedal arcibiskup v homílii. Vladyka Ján zároveň vyprosoval pre sestry múdrosť Svätého Ducha na správne rozhodnutia pri priebehu provinciálnej kapituly, pričom im udelil aj svoje archijerejské požehnanie.

Rád východného byzantského obradu (grécko-katolícky) nadväzuje na východné ženské mníšstvo. Tak ako činnosť sv. Bazila Veľkého nebola nasmerovaná iba jednostranne, tak aj sestry pracujú v rôznych oblastiach. Vedú Strednú zdravotnícku školu sv. Bazila Veľkého, školský internát, katechizujú v školách, venujú sa ikonopisectvu, rómskemu apoštolátu, pracujú v sociálnej oblasti, šijp cirkevné potreby a rúcha, pracujú v nemocniciach, zdravotníckych zariadeniach a opatrujú staršie a choré sestry.

TK KBS informovala sr. Terézia Lenka Bednáriková, OSBM

Barbarstvo moci (05): Sústreďovanie rehoľníkov Podolínec (video)

V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.


Postup proti reholiam neskončil nočným zásahom. Bolo by to málo. Nestačilo rehoľníkov zastrašiť, bolo potrebné, aby zmizli z očí verejnosti.

Preto ich presunuli na nové miesta – do sústreďovacích (centralizačných) a kárnych kláštorov.

Jedným z nesmutne slávnych miest sústredenia sa stal kláštor redemptoristov v Podolínci. Stovky rehoľníkov v ňom strávili týždne a mesiace, ako nejakí vojnoví zajatci, či trestanci. Každý jeden z dní bol jednou veľkou neznámou o ďalšom živote.

Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS

Zomrela sestra Mária Venglíková, bývalá provinciálna predstavená Dcér Božskej Lásky

Dňa 29. mája 2020 si Pán povolal k sebe do večnosti sestru Máriu Venglíkovú, FDC v 73. roku života a 51. roku zasväteného života. V rokoch 1994 – 2002 slúžila ako provinciálna predstavená Kongregácie Dcér Božskej Lásky na Slovensku v Trnave a túto službu vykonávala s veľkou láskou, obetavosťou a horlivosťou pre duchovné a materiálne dobro Slovenskej provincie.

Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti, nech odpočíva v pokoji!

Novým viceprovinciálom slovenských pavlínov je Rastislav Ivanecký

Generálny prior Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka páter Arnold Chrapkowski spolu s generálnou radou definítorov menoval nové vedenie Viceprovincie Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku.

Novým slovenským viceprovinciálom pavlínov sa stane páter Rastislav Ivanecký. Páter Rastislav sa narodil v roku 1975. Do novicátu pavlínov vstúpil v roku 1994. Filozofické a teologické štúdia absolvoval na vtedajšej Pápežskej teologickej akadémii v Krakove. Kňazskú vysviacku prijal v roku 2001. Pôsobil v pavlínskych komunitách v Trnave a vo Vranove nad Topľou, kde bol od roku 2014 priorom a farárom. Svoje pôsobenie na čele slovenskej viceprovincie začne 20. júna 2020, kedy nahradí pátra Martina Lehončáka, ktorý tento úrad zastával posledných šesť rokov.

Spolu s viceprovinciálom bola menovaná aj nová rada, ktorú budú tvoriť pátri Ondrej Kentoš, Wieslaw Zając, Michal Nižnánsky a Róbert Kurowidzki.

Foto: bazilikavranov.sk

TK KBS informoval Ondrej Kentoš, OSPPE

Svätá Rita a jej odpustová slávnosť v augustiniánskom kostole na Slovensku

Dňa 24. mája 1900 bola pápežom Levom XIII vyhlásená za svätú, Rita z Cascie, ktorá bola manželkou, matkou, vdovou a potom augustiniánskou mníškou. Presne v deň 120 výročia jej svätorečenia sa v Košiciach v Kostole svätej Rity slávila odpustová slávnosť. Táto svätica je veľmi známa v Taliansku kde žila ale postupne sa jej úcta rozširuje aj na Slovensku.

V Košiciach postavili kostol bratia augustiniáni a je to prvý kostol na Slovensku zasvätený sv. Rite. Slávnostnú svätú omšu celebroval Vladimír Šosták, biskupský vikár pre katechézu a apoštolát laikov v Košickej arcidiecéze. Hlavný celebrant v kázni spomenul aj to, že v augustiniánskom znaku má svoje výrazne miesto kniha. Táto kniha predstavuje Sväté písmo, ktoré prebodlo Augustínovo srdce a ono zahorelo láskou k Bohu. Kazateľ podčiarkol pre  všetkých aby zostávali v Božom slove a z neho neustále čerpali. Tiež pripomenul, že oslava svätých má všetkých viesť k tomu aby každý žil svätosť vo svojom každodennom živote.

Na záver hlavný celebrant požehnal ruže, ktoré si veriaci mohli odniesť domov pre seba a zvlášť pre chorých a trpiacich, aby im  ruža pripomínal útechu od Boha, ako to bolo v živote svätej Rity, keď jej v zime príbuzná z rodnej dediny priniesla vykvitnutú ružu.

Jozef Jurdák, OSA

Tichá spomienka KVRPS na dona Jozefa Ižolda, SDB

V archíve KVRPS sa uchováva viacero vzácnych fotografii – fotografie významných osobnosti, nezabudnuteľných udalosti. Dnes sú to „už iba“ spomienky. Takáto spomienka zostáva aj na dona Jozefa Ižolda, zosnulého provinciála saleziánov.

Don Jozef sa dňa 30. januára 2019 zúčastnil na historickom momente v živote Konferencií vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a to na prvom oficiálnom Zhromaždení zjednotenej konferencie (KVRPS) po zlúčení dvoch predchádzajúcich konferencií (KVPŽR/KVRP). Bolo to práve v deň jeho 55 narodenín, čo v závere slávnostnej svätej omše pripomenul aj hlavný celebrant Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup.

Svätá omša s pohrebnými obradmi bude v utorok 26. mája 2020 o 11:00 hod. v Rybníku (okr. Levice). Následne bude v ten istý deň o 16:00 hod. uložený do saleziánskej hrobky na cintoríne vo Vrakuni v Bratislave.

Aktuálna situácia umožňuje iba obmedzenú účasť na rozlúčke. V kostole v jeho rodisku v Rybníku nad Hronom je presne stanovený počet miest, preto bolo potrebné dopredu urobiť zoznam osôb, ktoré sa zúčastnia tejto rozlúčky, aj koncelebrujúcich kňazov. KVRPS budú ako koncelebrujúci kňazi zastupovať iba traja: predseda P. Václav Hypius, CSsR, P. Vladimír Kasan, OSB a P. Damián Mačura, OP. Vonku bude možnosť sledovať svätú omšu na veľkoplošnej obrazovke. Duchovné spojenie v modlitbe bude možné aj cez priamy prenos TV Lux.

Ďakujeme don Jozefovi za jeho osobný príklad, veríme, že nám bude naďalej a ešte účinnejšie pomáhať a vyprosovať u Pána potrebné milosti pre Cirkev a zasvätených na Slovensku!
Nech odpočíva v pokoji!

KVRPS
foto: archív KVRPS

Barbarstvo moci (04): Barbarská noc (video)

V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.


Udalosti odohrávajúce sa v noci z 13. na 14. apríl a z 3. na 4. máj 1950 nazval neskorší kardinál Korec Barbarskou nocou. Barbari prepadávali svojich nepriateľov pod rúškom tmy, v noci, nečakane a bez svedkov.

Totalitná Československá republika sa Akciou K zaradila medzi barbarov, keď na nevinných rehoľných komunitách a rehoľníkoch demonštrovala svoju moc, ktorú môžeme nazvať skutočne barbarskou.

Čo sa v tú noc udialo? – „Prišli v noci, policajti, vojaci.“ „Vypli hlavné svetlo. Prehliadli dom. A na vrátnicu!“ „A samozrejme, keď niekoho v noci zobudia, čuduje sa všetkému, čo sa deje.“ „Že sme špióni Vatikánu a preto nás musia strážiť.“

To, čo sa zdalo nemožné, uskutočnili československí komunisti. Barbarstvo! Moci!

Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS