K čomu pozýva rehoľné sestry vojnová situácia na Ukrajine? „Službou na ukrajinskej hranici chcem vyjadriť spolupatričnosť mojim priateľom a známym na Ukrajine, kde som 20 rokov slúžila spolu so sestrami Božského Vykupiteľa vo farnosti Žitomír a Umaň v Čerkaskej oblasti. Obava o mojich blízkych ma neparalyzovala, ale naopak zmobilizovala ma do modlitby a služby,“ odpovedá jedna z nich, sr. Nicola Danišovská SDR. „Moje srdce plače pri deťoch, ženách i všetkých obetiach vojny,“ hovorí pre TK KBS.

Jej prvý podnet k pomoci bol odpoveďou na výzvu: „Spišská katolícka charita hľadá tlmočníkov.“  Neváhala a deň po vypuknutí konfliktu sa dala do služby tlmočníčky. Najprv na hraničnom priechode Ubľa, kde sprevádzala prichádzajúcich migrantov spolu s ostatnými dobrovoľníkmi Charity a sestrou Klárou SMVS. Neskôr pomáhala v Kultúrnom dome v Ubli, kde sa utečenci sústreďovali a čakali na odvoz do svojich dočasných domovov. Celý deň, a niekedy do neskorých večerných hodín, spolu so sestrou Klárou SMVS (satmárky), sestrou Letíciou SDR (vykupiteľky) a neskôr aj sestrou Anastáziou DKL (vincentky) a sestrami  z Congregatio Jesu chodili pomedzi nich a rozprávali sa s nimi. „Každý z nich si niesol svoju ťažkú históriu, aj keď často bez batožiny. Jedna pani sa vyjadrila: „Mám tu celé bohatstvo – doklady a moje deti,“ spomína sr. Nicola.

Deň čo deň to bolo podľa nej náročnejšie. „Delili sa svojou životnou históriou, fotografiami – udalosťami posledných dní – ukazovali fotografie svojho domu ako vyzeral pred a po bombardovaní. Jedna pani sa psychicky zrútila, keď videla ruiny svojho domu. Vrátila sa späť do bunkru a nechcela výjsť. Iní nám zas ukazovali videá a delili sa o Boží zázrak, vďaka ktorému ešte žijú, veď len niekoľko metrov od nich dve rakety vrazili do výškového vysielača. S inými sme si poplakali,  modlili sa alebo našli spoločných známych. Ďalší sa delili s bolesťou rozlúčky so svojimi manželmi, otcami, priateľmi. Stretla som sa s neznesiteľnou bolesťou matky, ktorá musela zanechať svojho 18-ročného syna za hranicou. Často sme si vypočuli smutné zážitky z cesty, ktorú prekonali  pokiaľ prišli k hraniciam: ako nastupovali do evakuačných vlakov, ako sa tam natlačili a dlhé hodiny stáli alebo sedeli na zemi, ak nemali už miesto na sedačkách, vo tme so zastretými oknami a vypnutými mobilmi.  Niektoré deti – hlavne maličké – mali nalepené na rukáve svoje meno priezvisko a telefónne číslo mamky, pre prípad, ak by sa v dave stratili,“ opisuje sr. Nicola.

„Snažili sme sa, aby tieto stretnutia boli nežné a nenásilné, pretože  boli veľmi zraniteľní, ustráchaní, neistí, sklamaní… No to, čo zažili na svojej koži, si nikto z nás nevie ani len predstaviť. Museli prežívať veľmi silné a bolestné emócie a my sme sa jednoducho snažili byť s nimi. Po dvoch týždňoch som sa vrátila späť do komunity sestier v Levoči a vystriedala ma spolusestra Beáta SDR. Naďalej sa snažím pomáhať ukrajinským migrantom s vybavením ubytovania, registrácie a iných záležitosti, no hlavne neustálou modlitbou za ukončenie vojny. Komunikujem s tými, ktorí zostali za hranicami a chránia si svoju milovanú vlasť, Ukrajinu. Chcem poďakovať všetkým, ktorých mi Pán Boh poslal do cesty, ktorí mi pomohli, a ktorí ma po celý čas akýmkoľvek spôsobom podporovali zo zákulisia. Po tomto silnom zážitku na hranici si uvedomujem skutočnosť, že i keď teraz prežívame veľké zlo vojny, ktoré nám naháňa strach, vo svete je veľmi veľa dobra, ktoré nám dáva nádej,“ dodala pre TK KBS.

Zdroj: TK KBS

V druhú nedeľu veľkopôstného obdobia bola na hraničnom priechode Vyšné Nemecké otvorená dočasná kaplnka. Kaplnka vznikla vďaka spolupráci a iniciatíve zástupcov Maltézkeho rádu, Gréckokatolíckej eparchie Košice a Ordinariátu OS a OZ SR. Súčasťou humanitárnej pomoci a prvého kontaktu pre utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko ako aj vytvorenia duchovného zázemia pre dobrovoľníkov sa tak stala aj duchovná služba a priestor pre zastavenie sa a stíšenie.

Stan pre centrum duchovnej pomoci bol postavený v predchádzajúcich dňoch a v nedeľu ho pre verejné bohoslužby požehnal arcibiskup Cyril Vasiľ SJ. V úvode sv. omše sa všetkým prihovoril a vyzdvihol význam takéhoto miesta pre utečencov z Ukrajiny ako aj pre dobrovoľníkov na hranici. Sv. omšu slávil otec Ivan Ružička, výkonný sekretár KBS. Spolu s ním koncelebroval mons. Andrij Jevčuk, chargé d’affaires Apoštolskej nunciatúry v Slovenskej republike. V homílii otec Ivan zdôraznil, že nemáme moc prekročiť hranicu s Ukrajinou a zastaviť zlo vojny, máme však moc na našej strane hranice otvoriť svoje srdcia a dať utečencom našu lásku. V závere mons. Jevčuk, sám rodák z Ukrajiny, poďakoval dobrovoľníkom za ich pomoc a všetkých uistil o blízkosti a modlitbách Svätého Otca Františka.

Priestor dočasnej kaplnky bude slúžiť utečencom z Ukrajiny na krátky oddych, modlitbu a prípadný duchovný rozhovor s kňazmi a zasvätenými osobami, ktoré sa budú v stane pravidelne striedať. Zároveň toto miesto bude aj duchovným zázemím pre dobrovoľníkov, kde môžu načerpať posilu pre svoju službu. V kaplnke sa budú slúžiť aj pravidelné bohoslužby.

Sv. liturgiu vo farskom chráme vo Vyšnom Nemeckom slávil vladyka Cyril v nedeľu predpoludním. Vyzdvihol miestne cirkevné spoločenstvo, ktoré sa v ťažkých chvíľach vedelo zomknúť a spolu so svojim kňazom od prvého okamihu utečeneckej krízy poskytovať humanitárnu pomoc na hranici i v priestoroch farského domu. Tak ako v evanjeliu dnešnej nedele sa vedeli ľudia vynájsť, aby pomohli dostať ochrnutého cez strechu až k Ježišovi, tak sme aj my povolaní byť vynaliezaví v pomoci slabým a núdznym.

Vytvorenie takéhoto priestoru ocenil v sobotu večer aj Eduard Heger, predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý Vyšné Nemecké a práve dokončenú kaplnku navštívil v sobotu večer. 

Hneď v prvý večer využilo vyhrievané priestory kaplnky niekoľko ukrajinských matiek s deťmi, ktoré tu našli zázemie počas chladnej noci. 

Text a foto: TSKE

Počas víkendu sa stretli direktorky komunít sestier saleziánok na Slovensku. Tentokrát na dvoch miestach s úplne iným obsahom stretnutia, ako býva zvykom. Dokonca niektoré direktorky zostali doma vo svojich komunitách

Odpoveďou direktoriek saleziánok na situáciu, ktorú spôsobila vojna na Ukrajine je služba. „Direktorské stretnutie sme mali tentokrát v teréne na hraničných priechodoch Ubľa a Vyšné Nemecké. Niektoré z direktoriek zostali v teréne v mieste komunity, alebo v domácom prostredí, lebo majú ubytovaných utečencov z Ukrajiny. Dnes je zvlášť na hraniciach potrebných veľa dobrovoľníkov. Treba aspoň na nejaký čas vystriedať tých, ktorí sú tam viac dní a sú unavení. Kvôli tomu sme sa rozhodli pre praktickú pomoc, saleziánky majú byť tam, kde sú chudobní. A väčšej chudoby, než je momentálne medzi ľuďmi z Ukrajiny, na Slovensku niet,“ rozpráva provinciálna vikárka saleziánok, Miroslava Tarajová.

Tri sestry direktorky boli na hraničnom priechode Ubľa a päť vo Vyšnom Nemeckom

Tu niektoré z nich boli priamo na hraniciach, prijímali Ukrajincov a sprevádzali ich na slovenskú stranu. Dobrovoľnícka služba sestier spočívala v nosení a triedení privezených potravín a drogérie. Túto materiálnu pomoc rozdávali konkrétnym rodinám, či ženám a popritom sa s nimi rozprávali, povzbudzovali ich a dávali im nádej. „Mali sme možnosť vidieť realitu života, nielen takú tú zo správ. Zažiť veľmi peknú prácu v tíme dobrovoľníkov nadštandardne dobre zorganizovaných je vždy povzbudivé. Všetci sme tam boli ako jedna rodina, ktorá chce pomôcť. Zvlášť ťažké bolo sledovať mladých dospievajúcich ľudí, v ktorých očiach som videla strach, hnev, nechuť komunikovať, kvôli ich úteku, faktom je že museli všetko opustiť,“ opisuje svoje zážitky sestra Anka Jaňáková.

Saleziánky Lamiya Jalilová, Martina Marková a Elen Caunerová slúžili na hraniciach vo Vyšnom Nemeckom osem dní. Ich dobrovoľníctvo a celkovú atmosféru tam si môžete pozrieť vo vlogu sestry Lamiye.

Dagmara Čepelová, FMA / salezianky.sk
Foto: Marta Peťková, FMA

Sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ktoré boli založené na Ukrajine a u nás majú viacero kláštorov, dali svoje priestory k dispozícii a vedia na krátkodobé pobyty na zregenerovanie a oddych prijať tých, ktorí prichádzajú z Ukrajiny.

V kláštoroch sú poverené sestry, ktoré majú 24-hodinovú pasívnu pohotovosť, tj, prijímajú telefonáty so žiadosťami o pomoc a koordinujú presun rodín s deťmi z hraníc do kláštora. Nateraz je najväčší dopyt po ubytovaní v nočných hodinách po prekročení hraníc s malými deťmi.

„U nás v kláštoroch sa môžu najesť, vyspať, urobiť hygienu a cestujú ďalej. Pre matky s deťmi, seniorov je to veľmi dobré, lebo sú často na pokraji fyzických i psychických síl. Do tejto služby sme zapojené aj my zatiaľ s troma našimi kláštormi. Prešov (Sládkovičova 24), Humenné (Lesná 19) a Košice (Tichá 11),“ informovala provinciálna predstavená sestra Emanuela Rindošová, SSNPM.

Ďalej dodala: „Príbehy jednotlivých rodín sú veľmi ťažké, sú na cestách viacero dní, doma zanechali starých rodičov, matky tesne po narodení dieťatka (neschopné cesty) a otcov rodín. Niektorí prekonali pár dní v „pidvaloch“ (suterén, pivnce) počas bombardovaní. Celý ich majetok je pár igelitiek a u niektorých aj auto, vďaka ktorému sa dostali včas do bezpečia a žijú. Tí, čo k nám prichádzajú, majú šťastie, že stihli utiecť, veľa ich príbuzných a známych váhalo do poslednej chvíle a teraz sa už viaceré oblasti nedajú opustiť. Mali sme možnosť spoznať ľudí zo Záporožia, Odesy, Žitomira, Kyjeva, Charkova a iných miest celej Ukrajiny.“

Po noci odpočinku viacerí pokračujú ďalej do Poľska, Čiech, či Rakúska, niektorí ostávajú na Slovensku.

Akými spôsobmi ešte sestry pomáhajú?

• Pomoc pri vybavovaní dokumentov rodinám, ktoré sa rozhodli ostať na Slovensku, vybavovanie školy pre deti, dlhodobého pobytu pre utečencov.

• Príprava dlhodobého bývania pre rodiny s deťmi a seniormi v Gelnici, zaangažovanie dobrovoľníkov do zbierky nábytku, (skrine, komody, postele s úložným priestorom, stoly), organizácia zvozu do Prešova (menšími autami) a odvozu do Gelnice (veľkým autom). Nákup nevyhnutných elektrospotrebičov na zariadenie domácnosti. (2 ks pračky, 2 ks chladnička, 2 ks mikrovlnka, rýchlovarné kanvice, vysávače, žehličky) žehliace dosky, sušičky na prádlo.

• Zbierka potravín, detského šatstva, drogérie, deky a iné.

• Zorganizovanie prevozu humanitárnej pomoci na Ukrajinu.

• Vzájomná výpomoc s poľskými sestrami kongregácie SSNPM v Przemyszly, organizovanie prevozov seniorov, detí medzi Slovenskom a Poľskom – ak cestujú za rodinou a prešli cez hraničný prechod v inom štáte.

„Každý deň prináša nové výzvy a situácie, ktoré sa snažíme riešiť,“ dodala sestra Emanuela.

Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v spolupracuje s občianskym združením LÁSKAVÉ RUKY, v snahe zapájať do pomoci aj mladých dobrovoľníkov, ale aj s ďalšími humanitárnymi či cirkevnými organizáciami.

Aktuálne výzvy môžete sledovať aj na facebookovej stránke sestier.

-ssnpm-