Sté výročie založenia Slovenskej provincie Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul si rehoľné sestry Vincentky dodatočne a opätovne pripomenuli vo svojom provinciálnom dome v Nitre na najvyššej úrovni v dňoch 13.-14. mája 2022. Súčasťou dvojdňového programu osláv za osobnej účasti generálnej matky, Sr. Françoise Petit, provinciálneho direktora P. Jozefa Mroceka, CM, ako aj sestier z celého Slovenska boli spoločné modlitby, videoprojekcie zo života provincie, agapé, prezentácia knihy „V ruke Prozreteľnosti“, divadelné predstavenie, adorácia, animovaný ruženec a Eucharistické požehnanie.

Akýmsi vrcholným bodom programu bola slávnostná svätá omša ku cti Panny Márii Fatimskej 13. mája 2022, ktorú v podvečerných hodinách v kaplnke provinciálneho domu v Nitre na Šindolke celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák spolu s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom, viacerými kňazmi, diakonmi a bratmi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.

Mons. Judák vo svojom príhovore priblížil históriu slovenskej provincie Dcér kresťanskej lásky od jej začiatkov, cez jej rozvoj aj utrpenie sestier počas komunizmu a vyzdvihol ich službu lásky chudobným, chorým a trpiacim, ktorá je veľkým svedectvom aj pre dnešnú dobu, za čo im vyjadril veľkú vďaku aj za ich službu v Nitrianskej diecéze. V závere sestrám Vincentkám a celej provincii poprial do ďalšej storočnice veľa Božieho požehnania a vyprosoval im Božiu blízkosť na príhovor pokornej služobnice Panny Márie.

V závere liturgickej slávnosti sa prítomným prihovoril aj trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, ktorý si zaspomínal na svoje pôsobenie v spoločenstve Vincentínskej rodiny. Na slávnosti v provinciálnom dome v Nitre na Šindolke boli v hojnom počte prítomní aj veriaci z nitrianskych farností, čo len umocnilo význam celého slávenia a potvrdilo živé prepojenie sestier Vincentiek  v Nitre so spoločenstvom veriacich Nitrianskej diecézy.

Toto významné jubileum si rehoľné sestry Vincentky pripomenuli už 14. januára 2022 spolu s nitrianskym pomocným biskupom Mons. Petrom Beňom.  Práve vtedy provinciálny direktor P. Jozef Mrocek, CM prečítal Dekrét Apoštolskej penitenciárie z Ríma, ktorá na základe právomocí udelila Dcéram kresťanskej lásky plnomocné odpustky na tento rok, najmä v 14. deň v každom mesiaci, ktoré možno získať za obvyklých podmienok. Odpustky sa vzťahujú aj na všetkých veriacich, ktorí navštívia kaplnky dcér kresťanskej lásky, s možnosťou obetovať ich aj za duše v očistci.

Spoločnosť, ktorú založili svätý Vincent de Paul a svätá Lujza de Marillac v 17. storočí vo Francúzsku, je v Cirkvi známa pod názvom Spoločnosť dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul, služobníc chudobných a podľa kánonického práva je Cirkvou uznaná ako spoločnosť apoštolského života. Sestry pôsobia v školách, venujú sa deťom a mládeži, sú v službe starým a chorým ľuďom v hospicoch, v zariadeniach sociálnych služieb, v domácej opatrovateľskej službe, v službe ľuďom bez domova, starým a chorým kňazom, starým a chorým spolusestrám, vo farnostiach, v kňazskom seminári,… a „v škole Božieho Syna sa učia, že niet takej biedy, ktorá by im bola cudzia“ (Konštitúcie DKL).

Dcéry kresťanskej lásky s úctou slávia mariánske sviatky, denne sa modlia ruženec, prejavujú Panne Márii svoju detinskú lásku a vďačnosť, venujú sa mariánskym združeniam (Združenie mariánskej mládeže, Združenie zázračnej medaily). Sídlo slovenskej provincie je v Nitre. Je zároveň i miestom formácie pre sestry i pre laikov. Konajú sa tu duchovné cvičenia a iné akcie.

TK KBS informoval Tibor Ujlacký

V čase od 7. do 13. mája sa uskutočnila pracovná a volebná generálna kapitula Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok. Na tomto zhromaždení bolo zvolené aj nové generálne vedenie.

Generálnou predstavenou sa stala sestra Irena Kopanicová. Je radkyňami sa stali sestry Belarmína Ivančáková, Timotea Mordelová, Dobroslava Lakatošová a Bronislava Kráľová.

Sestra M. Irena Alžbeta Kopanicová pochádza z  Ružomberka. Do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok vstúpila v roku 1993. Doživotné sľuby zložila v roku 2002. Má vyštudovanú teológiu.  Pôsobila v Ružomberku, vo Vrícku, Turčianskych Tepliciach a Kežmarku. Posledné roky pôsobila v Ríme.

Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky, SMVS (Sorores Misericordiae a Sancto Vincentio – Satmariensium) bola založená 29. augusta 1842 satmárskym biskupom Jánom Hámom. Sestry pôsobia na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine, Albánsku a v Taliansku. Pracujú na rôznych typoch škôl, v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.

Viac informácií: www.satmarky.sk alebo https://www.facebook.com/satmarky/

Hermana Matláková, SMVS

Mariánske námestie v Žiline lemujú historické budovy. Jednou z nich je kláštorný Kostol Obrátenia sv. Pavla, tzv. Sirotár, ktorý postavili jezuiti, no od roku 1990 ho spravujú bratia kapucíni. Na čelných fasádach kostola a kláštora od roku 2021 prebieha komplexné reštaurovanie. V rámci prebiehajúcej obnovy sa dňa 12. mája 2022 konalo po 170 rokoch prinavrátenie monogramu IHS na zreštaurovaný barokový štít medzi vežami.

Páter Jozef Šofranko, provinciálny predstavený jezuitov na Slovensku, požehnal monogram a vyjadril vďačnosť, že sa Ježišovo meno vracia na pôvodné miesto na chráme, ktorý jeho spolubratia stavali v rokoch 1740 – 1750. Symboliku i historický vývoj monogramu predstavil jezuita Jakub Garčár, pamiatkársky výklad, profiláciu štítu a proces výroby poskytli Vladimír Majtan, Peter Krušinský a zhotoviteľ celého diela Jan Janda. Programom sprevádzal prítomných novinárov koordinátor reštaurovania kapucín Tomáš Fusko, ktorý sa vyjadril: „Pre mňa osobne, ako pre kňaza a rehoľníka, to znamená veľa. Je to symbol, ktorý hovorí o Ježišovi Kristovi ako o Spasiteľovi a to je z pohľadu veriaceho veľmi silné. To, že ho bude vidieť z celého námestia, je tiež forma apoštolátu – hovorí o Bohu, ktorého chceme zvestovať, v ktorého sme uverili a chceme ho dávať ďalej v našich životoch.“

Reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky kostola a kláštora jezuitov pod správou Kapucínov na Slovensku sa uskutočňuje s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Priebeh obnovy môžete sledovať na stránke sirotarzilina.sk a môžete ho podporiť prostredníctvom Darujme.sk.

Text a foto: Františka Čačková, OSF

Generálna kapitula Kongregácie milosrdných sestier – Satmárok s témou “Treba sa nám darovať Bohu, aby sme slúžili chudobným” (sv. Vincent de Paul) je pracovnou a volebnou kapitulou, ktorá sa koná každých šesť rokov.

Táto kapitula je výnimočná, lebo nebolo možné jej uskutočnenie počas pandémie a tak bola preložená o rok. Ďalšou výnimočnosťou tohto stretnutia je aj nové územno právne členenie Kongregácie.

Téma kapituly má aj evanjeliový podtext “Urobte všetko, čo vám povie” (Jn 2,5), z ktorého vychádzajú aj najurgentnejšie výzvy pre komunity sestier v postcovidovej dobe.

Počas týždňového zhromaždenia (7. – 13. mája 2022), ktoré sa bude konať vo Vrícku, bude 22 sestier voliť novú generálnu predstavenú a jej radu, a tiež skrze Ducha Svätého vnímať smerovanie spoločnosti na najbližších šesť rokov.

Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky, SMVS (Sorores Misericordiae a Sancto Vincentio – Satmariensium) bola založená 29. augusta 1842 satmárskym biskupom Jánom Hámom. Sestry pôsobia na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine, Albánsku a v Taliansku. Pracujú na rôznych typoch škôl, v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.

Viac informácií: www.satmarky.sk alebo https://www.facebook.com/satmarky/

Hermana Matláková, SMVS

Svätý Otec František ustanovil prostredníctvom Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie ďalších misionárov milosrdenstva z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov, čím sa ich počet v Provincii Bratislava – Praha a Viceprovincii Michalovce zvýšil na 12. Novými misionármi milosrdenstva sú P. Rastislav Dluhý CSsR, P. David Horáček CSsR, P. Tomáš Regeš CSsR a P. Miroslav Szuda CSsR.

Na Slovensku, v Česku, na Litve a na Ukrajine pôsobí už 12 misionárov milosrdenstva z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov z Provincie Bratislava – Praha a Viceprovincie Michalovce. V komunite Podolínec je to P. Michal Zamkovský, vedúci jedného z misijných tímov; v severomoravskej farnosti Frýdek P. František Boldy, vikár provinciála a správca farnosti; vo farnosti Banská Bystrica – Radvaň jej správca a predstavený komunity P. Jozef Mihok. Na Litve v komunite Kaunas sú dvaja misionári milosrdenstva: P. Peter Hertel a predstavený P. Rastislav Dluhý. P. David Horáček je miestnym predstaveným a správcom pútnického miesta Svatá Hora v Příbrami; P. Miroslav Szuda je predstaveným komunity Bratislava – Kramáre, a zároveň administrátorom tejto farnosti; P. Tomáš Regeš pôsobí na pútnickom mieste Gaboltov ako miestny predstavený, farár a správca mariánskej svätyne. Misionármi milosrdenstva z radov gréckokatolíckych redemptoristov sú o. Jozef Jurčenko (kláštor Stropkov), o. Juraj Rak (farnosť Užhorod), o. Jaroslav Štelbaský (kláštor Michalovce) a o. Maroš Dupnák (kláštor Michalovce).

Na treťom celosvetovom stretnutí misionárov milosrdenstva, ktoré sa konalo minulý víkend, Svätý Otec povedal aj toto: „Je na nás, aby sme svojou službou boli hlasom Boha – toto je dôležité: my, misionári milosrdenstva, dávame hlas Bohu – a aby sme ukazovali tvár jeho milosrdenstva. Je to na nás. Človek, ktorý sa stretne s jedným z vás, sa musí zmeniť, musí zmeniť svoje cítenie, svoje predstavy o Bohu: ‚Teraz, pri tomto  misionárovi, som pochopil, pocítil som, kto je Boh.‘ Nikdy nezabúdajme, že Boh nekoná v každodennom živote ľudí cez ohromujúce činy, ale tichým, diskrétnym, jednoduchým spôsobom, takže sa prejavuje skrze ľudí, ktorí sa stávajú sviatosťou jeho prítomnosti. A vy ste sviatosťou Božej prítomnosti.“ Pápež vyslal misionárov milosrdenstva na Popolcovú stredu v roku 2016. Môžu odpúšťať hriechy, ktoré sú inak vyhradené len Apoštolskej stolici – napríklad zneuctenie Eucharistie, prezradenie spovedného tajomstva či fyzický útok na pápeža. Na záver Jubilejného roka milosrdenstva pápež František odovzdal Cirkvi apoštolský list Misericordia et misera (Milosrdenstvo a bieda), v ktorom potvrdil misiu misionárov milosrdenstva aj do budúcnosti.

Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza sa redemptoristi provincie Bratislava – Praha venujú hlavne ľudovým misiám a exercíciám (Podolínec, Kostolná – Záriečie), ktoré sú zároveň prvými pastoračnými prioritami Kongregácie na Slovensku. Ďalšími prioritami sú farská pastorácia (Gaboltov, Banská Bystrica – Radvaň, Bratislava – Kramáre, Tasovice, Frýdek, Svatá Hora), pastorácia povolaní, spolupráca s laikmi (spoločenstvá Calvary, Rieka Života, Koral, Shekinah), pastorácia cez vydavateľstvo Slovo medzi nami a tiež aktívne pôsobenie prostredníctvom tradičných i nových médií. Dekrétom generálneho predstaveného pôsobia slovenskí a českí redemptoristi od februára 2017 v rámci novej provincie Bratislava – Praha. Michalovská viceprovincia pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.

Počas víkendu 29. 4. – 1. 5. 2022 sa zúčastnili ďakovnej púte k Svätému Otcovi Františkovi aj predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS), P. Juraj Ďurnek, SchP a zástupkyňa predsedu, sestra Renáta Jamborová, SSS. Na pozvanie Konferencie biskupov Slovenska na tejto púti zastupovali slovenských zasvätených.

Bohatý a výborne zorganizovaný program pripravili koordinátori a prípravný tím v spolupráci s o. Martinom  Kramarom a o. Ivanom Ružičkom. V Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda, kde prišli aj biskupi, vládni činitelia a politici, mali príležitosť stretnúť sa s predstaviteľmi cirkevného i politického života. V sobotu na audiencii v Aule Pavla VI. mali obaja možnosť osobne pozdraviť Svätého Otca Františka a odovzdať pozdrav a modlitby od rehoľníkov zo Slovenska. „Tento hlboký dotyk výnimočnosti si odnášam vo svojom srdci s radosťou a veľkou vďačnosťou,“ povedala po tomto stretnutí sestra Renáta. Popoludní nasledovala svätá omša v Bazilike svätého Petra.

Súčasťou púte bola pre nich aj návšteva Slovenského veľvyslanectva pri Svätej Stolici. V nedeľné ráno sa púť zakončila v Bazilike sv. Pavla za hradbami, kde s otcami biskupmi a slovenskými pútnikmi ďakovali za príležitosť navštíviť Svätého Otca vo Vatikáne a hlavne za jeho návštevu na Slovensku.

„Prežili sme viac ako sme čakali alebo mysleli. Odchádzame obdarovaní a veríme, že požehnanie Svätého Otca prinesie ovocie aj do radov našich rehoľných spoločenstiev a kongregácii, ako to pár slovami vyjadril v príhovore. Výzvou aj pre naše rehoľné spoločenstvá je milosť stretnutia, pohostinnosti a vzájomnej harmónie. Je to pozvanie na prehĺbenie svedectva jednoty a spoločenstva medzi nami a tiež medzi našimi spolupracovníkmi a ľuďmi ku ktorým sme v rámci našich chariziem poslaní, tak ako nás k tomu vyzýva aj terajšia synodalita,“ doplnila sestra Renáta.

-kvrps-
Foto: © Vatican Media
Ilustračná foto: Františka Čačková, OSF

Rehoľa sv. Augustína pôsobí v Košiciach už od roku 1995. Rehoľníci augustiniáni sa venovali počas mnohých rokov hlavne formácii mládeže, rodinám, duchovnému sprevádzaniu a pripravovali rôzne kurzy kresťanskej formácie. Od 1. mája 2022 sa ich priestory kláštora a kostola stali sídlom novej Farnosti sv. Rity. Do portfólia augustiniánskej komunity tak pribudla aj farská pastorácia.

Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober pri nedeľnej svätej omši oznámil zriadenie novej farnosti. Za prvého farára vymenoval augustiniána P. Andreja Kovaľaka. Na slávnosti boli prítomní aj zakladatelia augustiniánov na Slovensku, P. Pavol Benedik a P. Angelo Lemme, a zástupcovia Talianskej augustiniánskej provincie. 

TK KBS informoval Juraj Pigula 

Saleziánky sa stretli opäť na provinciálnom stretnutí. V Badíne oslávili 150 rokov od vzniku svojej rehole a pracovali na tvorbe provinciálneho projektu. Nechýbal ani hosť a slávnostná torta. Víkend na živo po pandémií ocenila nejedna zúčastnená sestra.

Oslava 150. výročia vzniku sa niesla celým stretnutím. V piatok večer cez zdieľané videá z komunít, ale aj od dievčat z formácie s myšlienkou kto čím žije. Gratulácie sestrám k výročiam, kahoot z histórie slovenských sestier a prekvapenie od generálnej predstavenej Inštitútu FMA Chiari Cazzuoly. „Toto sa pre nás stáva naozaj dôvodom, vďaka ktorému sa cítime povzbudené a podporené: Máriina prítomnosť, ktorá sa ďalej opakuje v našom živote, v našom poslaní, v našich domoch. Preto Vám prajem, aby ste prežívali tieto chvíle provinciálneho spoločenstva s veľkým nadšením a túžbou po dobre a aby boli pre všetky obnovou na ceste vlastného povolania, vlastného áno,“ popriala vo video pozdrave matka Chiara Cazzuola. Večer moderovala dvojica sestier Daniela Oremová a Lamiya Jalilová.

Sobota bola popri oslavách trochu pracovnejšia. Profesor Michal Vojtáš, SDB hlavný hosť, uviedol sestry do procesu rozmýšľania o provinciálnom projekte. Hovoril o transformatívnom plánovaní a o saleziánskej prítomnosti, láskavosti a asistencii: „List z Ríma nie je len o konkrétnom človeku, ale aj o dynamikách mladých. Byť tam s nimi, v ich svete, chápať o čom sa bavia, aké seriály pozerajú. Chápať ako žijú, ich kontext. Samozrejme, že máme svoj vek, odstup od ich sveta a to mladí ani nechcú, aby sme sa hrali na mladého, keď ním nie sme. Stačí keď počúvam 50-100 mladých a už vidím, aký je ich slovník, čím žijú. Tak isto vo virtuálnej realite, vidím že tento je v kríze a v reálnom živote sa mu viem priblížiť.“

Pracovné skupiny a prvé blahoželanie

Slávnostná svätá omša bola predelom do dvoch pracovných blokoch v skupinách. Každá skupina mala facilitátorku a tému súvisiacu s tromi prioritami dokumentu 24. generálnej kapituly. „Oslovilo ma na práci v skupinkách, že sme sa vzájomne počúvali a hľadali, ako byť skutočne blízko pri mladých. Zapojila som sa do dvoch skupín. V prvej sme sa venovali téme sprevádzania mladých, v druhej sme diskutovali o našom sne stáť pri mladých, ktorí v dnešnej dobe „plačú“. Bolo pre mňa vzácne vnímať, že sa nebojíme odvážne vychádzať na periférie dnešnej doby a  dotýkať sa rán a bolestí mladých. Povzbudila ma aj naša viera v Božiu lásku, ktorá sa skláňa ku každému človeku a znovu mu vracia jeho krásu a dôstojnosť,“ opísala prácu v skupinách sestra Monika Foltýnová.

Počas stretnutia sestry dostali prvé blahoželanie. Deti z Detského speváckeho zboru v Dolnom Kubíne im pripravili krátke gratulačné video. Saleziánky tiež nahrali video-pozdrav generálnej predstavenej ku dňu vďačnosti a vypočuli si novinky z provincie. Priestor na rozprávanie mali aj sestry, ktoré pomáhali na hraniciach a pri utečencoch z Ukrajiny. „Bolo príjemné opäť sa osobne stretnúť a osobne sa porozprávať, a pre mňa najmä počúvať sestry, ktoré mali priamu skúsenosť pomoci Ukrajincom a to rôznymi formami. Som na ne hrdá a ďakujem za každú,“ zhodnotila stretnutie sestra Erika Páterková.

Dagmara Čepelová, FMA

Svätý Otec sa v Ríme opäť stretne s misionármi milosrdenstva. V aule Paula VI. sa v sobotu 23. apríla začne program modlitieb, workshopov a zamyslení. V nedeľu 24. apríla budú misionári milosrdenstva prítomní na eucharistickom slávení Nedele Božieho milosrdenstva, ktorému bude predsedať pápež František. V pondelok 25. apríla sa program zakončí audienciou so Svätým Otcom. V programe s prednáškami vystúpia predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu arcibiskup Rino Fisichella, pápežský kazateľ kardinál Raniero Cantalamessa, OFMCap a profesor pápežskej univerzity Gregoriana Damián Guillermo Astigueta, SJ. Za Provinciu Bratislava – Praha Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa sa stretnutia zúčastnia P. František Boldy, CSsR a P. Jozef Mihok, CSsR, za Viceprovinciu Michalovce o. Jozef Jurčenko, CSsR, o. Jaroslav Štelbaský, CSsR a o. Maroš Dupnák, CSsR.

Pápež vyslal misionárov milosrdenstva na Popolcovú stredu v roku 2016. Môžu odpúšťať hriechy, ktoré sú inak vyhradené len Apoštolskej stolici – napríklad zneuctenie Eucharistie, prezradenie spovedného tajomstva či fyzický útok na pápeža. Misericordiae vultus (Tvár milosrdenstva) – bula, ktorou bol vyhlásený mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, o misionároch milosrdenstva hovorí toto: „Budú znamením materinskej starostlivosti Cirkvi o Boží ľud, aby vstúpil do hĺbky bohatstva tohto tajomstva, ktoré je pre vieru podstatné. … Budú predovšetkým živým znamením toho, ako Otec prijíma tých, čo hľadajú jeho odpustenie. Budú to misionári milosrdenstva, pretože umožnia všetkým zažiť opravdivé stretnutie, plné ľudskosti, z ktorého vyviera oslobodenie, zodpovednosť za prekonanie prekážok a začatie nového krstného života.“ Na záver Jubilejného roka milosrdenstva pápež František odovzdal Cirkvi apoštolský list Misericordia et misera (Milosrdenstvo a bieda), v ktorom potvrdil misiu misionárov milosrdenstva aj do budúcnosti. Misionári milosrdenstva z celého sveta sa naposledy stretli v apríli 2018. Počas svätej omše v Bazilike Sv. Petra sa im Svätý Otec prihovoril aj takto: „Skutočne, tak Cirkev ako aj súčasný svet zvlášť potrebujú milosrdenstvo, aby jednota, ktorú si Boh želá, v Kristovi prevážila nad negatívnym pôsobením Zlého, ktorý ťaží z mnohých súčasných prostriedkov, samých o sebe dobrých, ale ak sú zle používané, tak namiesto zjednocovania rozdeľujú.“

Na Slovensku, v Česku, na Litve a na Ukrajine pôsobí osem misionárov milosrdenstva z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov: P. Michal Zamkovský (komunita Podolínec), P. František Boldy (farnosť Frýdek), P. Peter Hertel (komunita Kaunas, Litva), P. Jozef Mihok (farnosť Banská Bystrica – Radvaň), o. Jozef Jurčenko (kláštor Stropkov), o. Juraj Rak (farnosť Užhorod), o. Jaroslav Štelbaský (kláštor Michalovce) a o. Maroš Dupnák (kláštor Michalovce).

Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza sa redemptoristi provincie Bratislava – Praha venujú hlavne ľudovým misiám a exercíciám (Podolínec, Kostolná – Záriečie), ktoré sú zároveň prvými pastoračnými prioritami Kongregácie na Slovensku. Ďalšími prioritami sú farská pastorácia (Gaboltov, Banská Bystrica – Radvaň, Bratislava – Kramáre, Tasovice, Frýdek, Svatá Hora), pastorácia povolaní, spolupráca s laikmi (spoločenstvá Calvary, Rieka Života, Koral, Shekinah), pastorácia cez vydavateľstvo Slovo medzi nami a tiež aktívne pôsobenie prostredníctvom tradičných i nových médií. Dekrétom generálneho predstaveného pôsobia slovenskí a českí redemptoristi od februára 2017 v rámci novej provincie Bratislava – Praha. Michalovská viceprovincia má aktuálne 29 členov. Pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.

Mediálny tím redemptoristov