V dňoch od 5. do 12. októbra 2019 bol provinciálny dom
Milosrdných sestier Svätého kríža miestom slávenia kapituly s mottom: „Pohýnané Božím Duchom odvážne na ceste.“
Provinciálna kapitula je najvyššou inštanciou provincie a koná
sa raz za šesť rokov. Prvý deň kapituly delegátky venovali duchovnej obnove
a adorácii pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou. Program jednotlivých dní
kapituly bol rozdelený podľa základných duchovných hodnôt kongregácie. Každá duchovná hodnota kongregácie mala na kapitule
svoju spirituálnu, informačnú a pracovnú časť. Boli prizvaní kňazi
a rehoľníci, ktorí dopoludnia pomohli kapitulárkam duchovne vojsť do tém:
život s Bohom, poslanie v Cirkvi, sesterstvo a život vo františkánskej
jednoduchosti. Následne sa sestry
venovali praktickým veciam a diskusii v skupinách a prehodnocovali život
a poslanie sestier v provincii z hľadiska evanjelia
a charizmy inštitútu.
Provinciálna kapitula 2019 priniesla posolstvo pre život
a poslanie všetkých členiek provincie na ďalších šesť rokov, v ktorých
chcú chrániť čas na modlitbu, mať túžbu i ochotu byť spolu, zachovať
citlivosť na požiadavky doby, odovzdávať
ľuďom duchovné hodnoty a i naďalej vydávať svedectvo života
v rehoľnom rúchu.
Kapitulárky sú vďačné svojim spolusestrám, ktoré ich
v priebehu celej kapituly sprevádzali modlitbou a adoráciou pred
eucharistickým Kristom, aby tak vyprosili delegátkam hojné vyliatie Božieho
Ducha a aby kapitula priniesla dobré ovocie pre život provincie
a celej Cirkvi.
Druhú časť kapituly budú sláviť po Generálnej kapitule v roku 2020.
KVRPS informovala Sr. Klára Františka Janičová, SCSC
Už takmer dva týždne putuje v našej krajine relikviár so svätým Vincentom de Paul. Uctilo si ho už niekoľko tisíc ľudí. „Na všetkých miestach, kam prišiel, sa stretol so srdečným prijatím, veľkou úctou a hojnou účasťou veriacich – kňazov, rehoľných sestier a laikov,“ hovorí Juraj Švec z tímu putovania. Jeho prvá zastávka bola v Bratislave. Pokračoval v Trnave, v Špacinciach, Ružindole, Šuranoch, Leviciach, Močenku, Bánovciach nad Bebravou a Topoľčanoch.
Relikviár sv. Vincent de Paul navštívil aj väznicu v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde sa s ním počas svätej omše stretli desiatky väzňov.“ Boli dojatí až k slzám, ďakovali a ako jeden z nich výstižne povedal: „Keby nebolo tohto putovania, ani by sme nevedeli, že nejaký Vincent de Paul existuje,“ uviedol Švec. Sv. Vincent, ktorý už počas života navštevoval väzňov a povzbudzoval ich, že aj s nimi má stále Boh svoje plány, mohol tak aj dnes pozdvihnúť na duchu tých, ktorí sú neraz už spoločnosťou zavrhnutí.
Na väčšine z týchto miest sprevádzal sv. Vincenta aj jeden z kňazov z jeho (ako ju sám volal) „Malej spoločnosti“ – vincentín (lazarista) a počas homílie priblížil prítomným život tohto svätca a najdôležitejšie aspekty jeho charizmy, ktorá už viac ako štyristo rokov ovplyvňuje Európu i celý svet. Ľudia svedčili z týchto miest, že sa ich slová pátrov veľmi dotýkali a chceli by aplikovať charizmu sv. Vincenta vo svojich životoch.
Okrem svätých omší však vo farnostiach veriaci pripravili bohatý sprievodný program. Prítomní sa mohli tešiť na moderované adorácie, novény k sv. Vincentovi i ružence so zamysleniami od tohto svätca. Na viacerých miestach už veriaci pozerali film s jeho životopisom či i predstavili akadémiu o ňom a jeho dielach. V Ružindole popri predstavení, kým bol sv. Vincent, predstavili aj Božieho služobníka, adepta na blahorečenie, Janka Havlíka, seminaristu Misijnej spoločnosti, ktorý bol mučený a väznený počas totalitného režimu pre svoju vernosť povolaniu a na následky väznenia zomrel v roku 1965 ako 37-ročný. Mladí zo Združenia mariánskej mládeže zahrali prítomným aj dojímavé pantomimické divadlo.
Relikviár dnes pricestuje do Bošian. Od stredy do piatku bude v Nitre. Od 6:00 do 16:00 bude program v Kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily u sestier vincentiek na Oravskej 10. Po rozlúčke s relikviárom Vincent bude prenesený do kostola sv. Juraja v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde okrem iného môžu veriaci prísť na celonočnú adoráciu, ktorá sa začne o 21:00. V piatok 10. októbra po svtej omši Vincent odíde do kláštora Najsvätejšej Trojice – k „ružovým sestrám“ a odtiaľ do kňazského domova Promeritae Quieti sv. Svorada, ktorý spravuje nitriansky biskupský úrad a v ktorom pracujú Dcéry kresťanskej lásky. Tu navštívi starších pacientov, medzi ktorými sú aj viacerí kňazi na dôchodku.
V piatok o 16:00 sa začne procesia s relikviárom od františkánskeho kostola do Katedrály sv. Emeráma. O 18:00 bude slávnostnú svätú omšu celebrovať Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup. Po omši bude adorácia za nové kňazské a rehoľné povolania. V piatok Vincent navštívi ešte kláštorný Kostol Navštívenia Panny Márie v Dolnom Meste a o 16:00 Kostol sv. Gorazda na Klokočine. Večer o 20:00 sa s Vincentom rozlúčia a z Nitry poputuje do Nitrianskeho Pravna.
„Pre viac informácií povzbudzujeme záujemcov sledovať stránku na Facebooku: facebook.com/putovanierelikvii a Instagrame: instagram.com/putovanierelikvii, ako aj internetovú stránku Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, www.vincentini.sk. Každý deň tu zverejňujeme citáty sv. Vincenta, ako aj fotografie z miest, ktoré Vincent navštívil s krátkym popisom zážitkov veriacich s týmto veľkým svätcom 17. storočia,“ dodal Juraj Švec.
V sobotu 5. októbra 2019 sa v Trnave začala provinciálna kapitula Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža na Slovensku. Témou kapituly je „Pohýnané Božím Duchom odvážne na ceste“. Všetky sestry v provincii sa ňou zaoberali prostredníctvom pripravených duchovných impulzov už počas celého prípravného roka.
Na provinciálnej
kapitule sa zišlo 25 delegátok a ďalších 11 prizvaných sestier, ktoré
zastupujú 158 členiek provincie, 1 novicku a 2 kandidátky. Úlohou kapituly
je zhodnotiť život a napĺňanie charizmy počas uplynulých šiestich rokov a v Božom
svetle sa venovať potrebám a výzvam na ďalšie obdobie. Zároveň je
prípravou na generálnu kapitulu, ktorá sa uskutoční v auguste 2020
v Hegne.
Pri
eucharistickej adorácii, ktorá v čase kapituly prebieha v ich
slovenských komunitách, sú sestry v modlitbe spojené s kapitulárkami
a vyprosujú im dary Božieho Ducha, aby kapitula priniesla dobré ovocie
podľa Božích zámerov.
Medzinárodnú
vedeckú konferenciu Mládež v zmenách a
hodnotová orientácia bl. Sáry Salkaházi, ktorej XIII. ročník sa bude konať
dňa 11. októbra 2019 na Teologickej fakulte v Košiciach, zastrešujú tri
univerzity a Spoločnosť sociálnych sestier.
Katolícka
univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach – Katedra spoločenských
vied, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave,
Uczelnia Nauk Społecznych w Łodzi a sociálne sestry pripravili a ponúkajú
bohatý program v dvoch tematických okruhoch: sociálny a teologický.
V nedeľu 6. októbra bude v historickej kaplnke na Spišskom hrade o 11:00 svätá omša v rímskokatolíckom obrade. Nedeľnú liturgiu pripraví komunita konventuálnych františkánov (minoritov) z Kláštora Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku. Návštevníci hradu, ktorí sa chcú svätej omše zúčastniť, nemusia pri vstupe do areálu platiť vstupné.
Reholi minoritov bola duchovná starostlivosť o hradnú kaplnku zverená ešte v roku 1651 spišským županom, grófom Štefanom Csákym starším. Šľachtic im vtedy zveril aj vzácnu mariánsku kaplnku pri Kostole sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku. Minoriti tam prebrali starostlivosť o farské spoločenstvo. Vďaka štedrej fundácii vznikol pri mariánskej kaplnke veľký konvent, ktorý sa stal dôležitým duchovným centrom Spiša. Jeden z bratov tohto konventu mal povinnosť raz týždenne prichádzať na Spišský hrad slúžiť svätú omšu za zosnulých a živých členov rodiny Csákyovcov. Stáročnú tradíciu prerušil požiar Spišského hradu a neskôr definitívna likvidácia reholí počas Akcie K v roku 1950.
V poslednom období sa vďaka spolupráci rehole minoritov a Spišského múzea v Levoči podarilo obnoviť slávenie svätej omše na Spišskom hrade aspoň jedenkrát ročne.
Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta (satmárky) si pripomenula cez víkend 90. výročie vzniku Slovenskej provincie. Slávnosť sa konala v sobotu 28. septembra 2019 v Katedrále Panny Márie v Rožňave, slávnostnú svätú omšu celebroval rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik.
Vo svojej homílii biskup Stolárik pripomenul pôsobenie a spoluprácu so sestrami satmárkami. Spoločenstvu sestier, kňazov, laikov i členov Rodiny Nepoškvrnenej zdôraznil potrebu zasväteného života, života v modlitbe. Osobne poďakoval za všetky diela, ktoré sestry vykonávajú – vydávanie časopisu Rodina Nepoškvrnenej, púte do Lúrd, prácu v školách i v nemocniciach. Zároveň ich povzbudil so slovami, že Boh neopúšťa a spĺňa všetky prisľúbenia, ktoré dal.
Na záver svätej omše sa prihovorila zhromaždeniu súčasná provinciálna predstavená sestra Belarmína Ivančáková, ktorá poďakovala miestnemu biskupovi za prijatie. Vo svojom príhovore prejavila smútok, že momentálne sa v Rožňavskej diecéze nenachádza žiadna komunita sestier, ale je tu dom, kolíska, „a preto sa tu radi vraciame“. „Tešíme sa z Vašej blízkosti a priazne, že ste na nás nezanevreli po našom odchode z Rožňavy, ale stále sa k nám v modlitbách vraciate,“ uviedla.
Sestry, kňazi a veriaci si výročie vzniku slovenskej provincie pripomenuli aj na spoločnom agapé a návštevou miestneho cintorína, kde sú pochované sestry tejto Kongregácie.
Dejiny Slovenskej provincie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok sa dostali do veľmi úzkeho spojenia s udalosťami vzniku Československej republiky. Keď po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 bola vyhlásená Československá republika, rehoľné domy v Ružomberku, Levoči, Tvrdošíne a Spišských Vlachoch boli zrušené. Sestry z týchto domov sa vo väčšine vrátili do Satmáru.
Kláštory, ktoré boli na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi, bolo potrebné zjednotiť do slovenskej provincie, pretože kontakty so Satmárom boli sťažené. Základy slovenskej provincie položila generálne predstavená M. Edita Doleschalová. Rím úradne potvrdil samostatnú slovenskú provinciu.
Táto provincia bola ustanovená na základe „Modus vivendi“ v roku 1928. Sídlom provincie sa stala Rožňava. Za prvú slovenskú provinciálnu predstavenú slovenskej provincie sestry väčšinou hlasou zvolili sestru M. Fláviu Névery, ktorá viedla provinciu do roku 1939. Provincia mala na Slovensku do novembra 1938 spolu 22 domov. V súčasnosti na Slovensku pôsobí 120 sestier v jedenástich komunitách.
Na Slovensku privítali vo štvrtok vzácny dar – relikvie svätého Vincenta de Paul. Relikviár prijali počas svätej omše v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave. Hlavným celebrantom bol Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup, metropolita. Arcibiskupa Zvolenského spolu so všetkými veriacimi v chráme v mene celej Vincentskej rodiny na Slovensku privítal P. Jaroslav Jaššo, CM, provinciálny predstavený slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.
„Keď sa pozrieme na túto relikviu a keď si uvedomíme, že tam je aj časť srdca sv. Vincenta, môžeme si tiež uvedomiť veľkú Božiu lásku. Máme si uvedomiť, že najdôležitejšie nie sú relikvie, maličké čiastočky toho alebo iného svätca, ale najdôležitejší je Boh,… jeho láska, jeho milosrdenstvo. Najdôležitejšie je,… že pri uctievaní aj tejto relikvie vidíme pôsobenie a moc samotného Boha,“ povedal v úvode sv. omše P. Jaššo, CM.
Pripomenul, že práve Božia láska sa dotkla srdca sv. Vincenta a pohla ho k veľkým dielam milosrdenstva skrze jeho úplnú odovzdanosť do Božej prozreteľnosti, pokoru, ako aj dennodennú modlitbu. „Túto lásku, ktorá sa dotýkala jeho srdca, ktorá ho napĺňala, potom rozdával tým najbiednejším a najchudobnejším,“ dodal. Putovanie relikvií nám pripomína to najdôležitejšie: nechať sa naplniť Božou láskou a milosrdenstvom, aby sme mohli slúžiť iným podľa vzoru tohto svätca.
Na svätej omši sa zúčastnilo viac ako dvadsať kňazov a stovky veriacich nielen z Vincentskej rodiny na Slovensku. Svätú omšu priniesli naživo televízne a rádiové médiá.
Arcibiskup Zvolenský všetkých počas homílie povzbudil: „Začína sa putovanie relikvií svätého Vincenta… Aj v našej krajine jestvuje veľmi veľa spoločenstiev, ktoré sú založené duchom svätého Vincenta. Teraz… svätý Vincent… pôjde a navštívi tieto spoločenstvá.“ Pripomenul, že pri každom vyznaní viery vyznávame vieru v spoločenstvo svätých – ktoré tvoríme aj takýmto osobitným spôsobom, keď skrze prítomné relikvie a podobizeň sv. Vincenta viditeľne vnímame toto spoločenstvo. Máme sa usilovať, aby sa v spoločenstvách, ktoré Vincent navštívi, diali „duchovné vzkriesenia,“ obrátenia, zapálenia pre vincentskú charizmu.
Metropolita spomenul aj list sv. Vincenta Lujze de Marillac, spoluzakladateľke Dcér kresťanskej lásky, v ktorom ju poúča, že svoje zverenkyne má viesť so sladkosťou, ale aj s istou dávkou horkosti. Teda láskavo, no rázne, neraz napomínajúc. „Pre nás všetkých je dôležité, aj pre vás predovšetkým, ktorí ste otcovia, mamičky v rodinách, alebo starí rodičia, učitelia, ktorí ste… postavení, aby ste iným pomáhali, iných viedli… s veľkou sladkosťou, teda láskavosťou, ale zároveň aj nezabudnúť, že vždy všetci potrebujeme…, aby sa nám pripomínali aj naše hranice vo vzťahu k ľuďom aj vo vzťahu k Bohu.“
Pripomenul tiež, že Vincent nikdy po dedinách nechodil sám, ale vždy so skupinou kňazov. Tak aj teraz, má okolo seba viacerých kňazov i sestry, osoby zasväteného života. „Ale zároveň si aj v našich podmienkach uvedomujeme, čo sme počuli v Evanjeliu: žatva je veľká, ale robotníkov je málo…“ Preto nás otec arcibiskup Zvolenský prosil a vyzval: „Prosme svätého Vincenta, nech sa za nás prihovára, o nové duchovné povolania… ženské i mužské“.
Na záver poukázal na to, že Vincentov otec si od detstva všímal na svojom synovi kňazské povolanie. Znakom preňho bola Vincentova láska k chudobným a túžba zmierniť ich biedu. Preto ak chceme získať nové povolania do zasväteného života, je „predovšetkým potrebné, aby sme my im dali príklad otvorenosti voči chudobným, aby sa to aj oni naučili… otvoriť svoje srdce pre chudobných, otvoriť svoje srdce aj pre prípadné duchovné povolanie.“
Ku koncu svätej omše sa všetkým zúčastneným prihovoril miestny farár, P. Peter Šaradin, CM. Poďakoval za prítomnosť a slová povzbudenia otca arcibiskupa a podotkol, že Vincent „aj po smrti zostáva pútnikom, misionárom. Ten, ktorý si Božiu lásku nenechával pre seba, ale obohacuje ňou a chce ňou obohatiť tých najbiednejších“. Prosil o požehnanie, aby „sme my kňazi, i veriaci, ktorí sa teraz dotýkame tohto relikviára, tohto srdca,… aby sme tiež boli pútnikmi v Božej láske.“
Po svätej omši nasledovalo súkromné uctievanie relikvií sv. Vincenta, premietanie krátkeho životopisného filmu a ďalšia súkromná poklona až do 23:00, keď bol celý deň ukončený modlitbou kompletória. Počas celého času veriaci mohli pristúpiť k svätej spovedi.
V Bratislave Vincent zotrvá do nedele. Následne jeho relikvie budú pokračovať v putovaní do Trnavy. Svätý Vincent ešte navštívi okrem väčších miest a katedrál aj farské kostoly v obciach, kde pôsobia jednotlivé vetvy vincentskej rodiny, hospice a školy, sesterské domy, väznicu, kňazské semináre a iné miesta, ktoré sa dotýkajú jeho charizmy – ohlasovať radostnú zvesť Evanjelia ľuďom na okraji spoločnosti a formácia diecézneho kléru.
Na mnohých miestach bude príchod relikvií doplnený aj sprievodným programom v podobe svätej omše, nočnej vigílie, prezentácie o živote Janka Havlíka (slovenského seminaristu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorého proces blahorečenia bol na diecéznej úrovni ukončený 24. februára 2018 a bol postúpený do Ríma) i jednotlivých vetiev vincentskej rodiny.
„Od dona Bosca do roku 1924“ je podtitul novej odbornej
publikácie o dejinách slovenských saleziánov. Vzácna a bohatá publikácia
vznikala dlhé roky a aj pre členov samotnej saleziánskej rodiny prináša
množstvo zaujímavých informácií, súvislostí i nejedno prekvapenie. Jej
publikovanie je prvým hodnotným príspevkom ku blížiacemu sa stému výročiu pôsobenia
saleziánov na Slovensku, ktoré pripadne na rok 2024.
Kniha Historický náhľad do dejín
slovenských saleziánov je prvým veľmi podrobným a komplexným spracovaním dejín
slovenského saleziánskeho diela v jeho začiatkoch a to až po otvorenie prvého
saleziánskeho domu na Slovensku v septembri 1924 v Šaštíne. Obsah publikácie
privádza čitateľa ku poznaniu historických koreňov, z ktorých vyrástlo
rozsiahle slovenské saleziánske dielo.
Autor, salezián a historik Zlatko Kubanovič, zachytáva v
diele prvé kontakty obyvateľov Slovenska s osobou a charizmou svätého Jána
Bosca, zakladateľa rehole, opisuje aktivity saleziánov v Uhorsku pred prvou
svetovou vojnou aj počas nej a podrobne mapuje a do historických, kultúrnych i
cirkevných súvislostí usádza činnosť prvých slovenských saleziánov, ktorí v
rokoch 1920 – 1924 otvorili slovenské saleziánske dielo v Rímskej saleziánskej
provincii a súkromné slovenské saleziánske gymnázium v severnom Taliansku.
„Som presvedčený, že jednotlivec môže porozumieť
saleziánskemu spôsobu života a cítiť sa v saleziánskej rodine ako doma iba
vtedy, keď porozumie, z akých tradícií vychádza. Jedine potom vzniká
myšlienková a duchovná spriaznenosť a vzťah k tejto rodine,“ vyznáva autor.
Rozsah odbornej publikácii je 304 strán, je rozdelená do
dvoch veľkých častí a každá má dve rozsiahle kapitoly. Spracovanie obsahu spĺňa
náročné odborné kritériá, zároveň však je text písaný veľmi zrozumiteľne a
čitateľsky atraktívne. Rozsiahly poznámkový aparát dopĺňa dokumentácia a
niekoľko desiatok dobových fotografií.
V závere knihy ponúka autor biografické profily 102
saleziánov, ktorí boli v saleziánskej formácii do roku 1924. Podľa dostupnosti
sú tieto profily doplnené dobovými osobnými portrétmi.
„Táto kniha je nielen ´jarnou lastovičkou´, ale aj prelomovým
míľnikom, teda prvým krokom k spracovaniu storočných dejín pôsobenia saleziánov
na Slovensku, za ktorým budú nasledovať ďalšie kroky. Spätný pohľad do
minulosti je totiž zárukou a oknom do nových a súčasných výzev Saleziánskej
spoločnosti, ale aj Cirkvi a občianskej spoločnosti,“ píše v úvode do knihy
niekdajší člen hlavnej rady saleziánov a provinciál saleziánov na Slovensku v
rokoch 2005-2008 ThDr. Štefan Turanský SDB.
Publikáciu Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov, určenú tak odbornej ako i laickej verejnosti, prináša Vydavateľstvo Don Bosco. Objednať si ju možno na internetovej stránke www.donbosco.sk.
V dňoch 24. – 25. septembra 2019 sa
v Duchovnom centre sv. Františka Xaverského v Badíne konalo
v poradí druhé zasadnutie zhromaždenia Konferencie vyšších rehoľných
predstavených na Slovensku (KVRPS) od jeho štrukturálnej zmeny, ktorá nastala
zlúčením dvoch konferencií vyšších rehoľných predstavených k 1. januáru
2019. Zastúpených bolo takmer 50 predstavených rehoľných inštitútov
z celkového počtu 76 členov Konferencie.
Oficiálnemu programu zhromaždenia predchádzali
stretnutia v troch pracovných skupinách, ktoré animovali zástupcovia
odborných komisií zriadených pri KVRPS: komisie pre výchovu a vzdelávanie,
zdravotnícko-sociálnej, ako aj ekonomicko-právnej komisie.
Zástupcovia reholí – zriaďovatelia škôl
a školských zariadení – sa podelili o svojej skúsenosti pri
spravovaní svojich diel, diskutovali tiež o zmysle, úlohe a fungovaní
spoločného rehoľného školského úradu a tiež si vypočuli príspevok P.
Juraja Ďurneka, SchP, o procese hľadania účinnejšej vízie piaristických
škôl.
Za rovnakým účelom, v snahe čo najlepšie
pôsobiť vo svojom odbore, sa stretli aj zástupcovia reholí so zdravotníckym
a sociálnym zameraním. S cieľom hľadania efektívneho zabezpečenia
starostlivosti o svojich starých a chorých členov oboznámili sa
s možnosťami, ktoré aktuálne poskytuje zákon o sociálnych službách
a načrtli možné cesty vzájomnej spolupráce v tejto oblasti.
V následkom pracovnom bloku nechýbala ponuka pre všetkých, ktorí chcú
medzi sebou spolupracovať aj v rôznych ekonomických a právnych
otázkach.
Oficiálny program zhromaždenia sa začal
svätou omšou, ktorú celebroval predseda Rady KBS pre inštitúty zasväteného
života a spoločnosti apoštolského života vladyka Milan Chautur, CSsR, košický eparcha.
Vo svojom príhovore povzbudil prítomných, aby sa v každej dobe snažili byť
svedkami jednoty a svedkami života stvárňovaného Ježišom Kristom, ktorého
každý nasleduje v duchu svojej charizmy.
Následne zhromaždenie otvoril a viedol
predseda Konferencie páter Václav Hypius, CSsR, v spolupráci
s vedením Konferencie. V prvom bloku sa účastníci zhromaždenia oboznámili
s rozbehom jednotlivých odborných komisií v podmienkach zlúčenej Konferencie,
ale aj v prepojení činnosti s komisiami, ktoré fungujú pri KBS. Zhromaždenie
bolo tiež informované, že KVRPS bola v uplynulých dňoch prijatá za oficiálneho
člena Únie európskych konferencií vyšších rehoľných predstavených (UCESM),
ktorá má svoje sídlo v Bruseli. Začlenila sa tak medzi ďalších 39 národných
konferencií vyšších rehoľných predstavených z 28 európskych krajín, ktoré
zastupujú takmer 250 tisíc rehoľníkov a rehoľníčok v Európe.
V ďalšom priebehu sa účastníci zhromaždenia
zaoberali spolu s odborníkmi témou postavenia rehoľných inštitútov na
Slovensku z hľadiska štátneho práva, ako aj témou pripravovaného nového zákona
o financovaní činností cirkví a náboženských spoločností a jeho možných
dopadov na činnosť Konferencie a jej členov. Zhromaždenie schválilo aj dva
interné dokumenty Konferencie, ktoré upravujú fungovanie vlastného rehoľného
školského úradu, fondu solidarity a prijala uznesenie na riešenie majetkových
záležitostí KVPRS.
Hosťom zhromaždenia bol tiež biskup Mons.
Marek Forgáč, predseda Komisie KBS pre prípady sexuálneho zneužívania
maloletých, ktorý vyšších rehoľných predstavených oboznámil s obsahom
činnosti tejto komisie, ako aj so záväznými postupmi, ktorými sú viazané aj
rehoľné inštitúty v prípade riešenia možných podnetov adresovaných tejto
komisii. Prítomní diskutovali najmä o tom, ako si vzájomne medzi
inštitútmi pomôcť pri riešení preventívnych opatrení.
V informačnom bloku zaznelo viacero ponúk
v oblasti vzdelávania členov reholí, zvlášť v oblasti permanentnej
formácie, vedenia rehoľných inštitútov, ochrany maloletých pred zneužívaním,
ako aj v oblasti masmediálneho vzdelávania. Zasvätení sa pridali k výzvam súvisiacich
s Mimoriadnym misijným mesiacom, ktorý sa uskutoční v októbri 2019.
Spoločne tiež uvažovali o príprave podujatí na pripomenutie dôležitého
výročia, ktoré si rehoľný svet pripomenie v roku 2020 – uplynie 70 rokov od likvidácie mužských a ženských kláštorov
vtedajším komunistickým režimom s úsilím obmedziť ich vplyv na verejný
život v spoločnosti, takzvanej Akcie K (noc z 13. na 14. apríl 1950 –
likvidácia mužských kláštorov) a Akcie R (29. august 1950 – násilné
odvezenie rehoľných sestier zo ženských kláštorov na rôzne nútené práce), ktoré
si pripomenieme v roku 2020.
Každé
oficiálne stretnutie všetkých členov Konferencie je priestorom, v ktorom sa vytvára množstvo
príležitostí na neformálne vzájomné kontakty a povzbudenie pri vedení
rehoľných inštitútov v jednotnej línii v Cirkvi na Slovensku.