V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Od konca augusta 1950 boli rehoľné sestry sústredené v kláštoroch na viacerých miestach Slovenska.
O ich prítomnosti a nedobrovoľnom sústredení na týchto miestach vedela široká verejnosť. I keď boli sestry poväčšine zavreté za múrmi kláštora a tam pracovali, boli svedkami doby a krívd komunistického režimu. Preto museli, podľa návrhu Slovenského úradu pre veci cirkevné, z katolíckeho Slovenska odísť.
Ich novým domovom sa stalo české pohraničie, miesta, odkiaľ bolo násilne vyvezené nemecké obyvateľstvo. Tam im bola pridelené bývanie i práca. České pohraničie sa malo stať miestom poslednej etapy ich prítomnosti v komunistickom Československu a miestom ich zániku.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
(Bratislava, Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, KVRPS)
Pred sedemdesiatimi rokmi sa v závere leta 1950 od 29. augusta začala tzv. Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a domov, pričom približne 2 000 rehoľných sestier bolo sústredených a internovaných na nových miestach. Rehoľné sestry boli zhromaždené do 16 sústreďovacích kláštorov. Ďalších vyše 1 600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, pretože režim za ne nedokázal nájsť adekvátnu náhradu. Iné rehoľníčky boli zaradené do výroby a asi polovica z internovaných bola premiestnená do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle. Tejto snahe o likvidáciu ženských reholí v Československu predchádzala Akcia K (likvidácia mužských reholí) v noci z 13. na 14. apríla 1950. V auguste mala potom Barbarská noc svoje pokračovanie.
Snahou KVRPS bolo iniciovať počas roka niekoľko spomienkových podujatí pri príležitosti tohto jubilea. Podujatia však boli pre pandémiu koronavírusu zrušené, resp. presunuté. Najbližšie podujatie je naplánované dňa 29. septembra v Badíne ako súčasť Zhromaždenia KVRPS v úzkom kruhu predstavených jednotlivých rehoľných inštitútov pôsobiacich na Slovensku. Druhým podujatím, podujatím pre verejnosť, bude Deň otvorených kláštorov II., ktorý sa uskutoční dňa 3. októbra 2020 vo viacerých rehoľných komunitách po celom Slovensku. Od apríla 2020 ponúka KVRPS krátke dokumentárne spracované výpovede svedkov pod názvom Barbarstvo moci, ktoré sú zverejňované na webovej stránke Konferencie www.kvrps.sk. Autormi sú sr. Ivica Kúšiková, SSpS, a P. Tomáš Gerboc, SVD. V týchto dňoch sa spúšťa modlitbová reťaz, cez ktorú sa duchovne spájame vo vďačnosti i v prosbe, aby sme i dnes boli vernými svedkami a účinnými nástrojmi v službe Cirkvi i spoločnosti. Do modlitbovej reťaze sa možno zapojiť v čase, ktorý vám vyhovuje.
Pri príležitosti výročia Barbarskej noci vytvorila KVRPS aj logo jubilea. Logo tvorí PLAMEŇ – symbol viery a rehoľného života v Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť, keď zamýšľala zlikvidovať rehole i rehoľníkov zlikvidovať. Plameň sa skladá z dvoch menších plamienkov, kde jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole. MODRÝ plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17 zlikvidovaných mužských reholí. ČERVENÝ plameň (ženské rehole) je zložený z 24 častí a symbolizuje 24 zlikvidovaných ženských reholí. Plameň vychádza zo ŠTVORCA, ktorý symbolizuje ohraničenie a vytesnenie v snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a horí ďalej.
„Sedemdesiatka je významné jubileum a v rodine sa na ňu nezabúda. Ani rodina, ktorú dnes tvorí takmer tritisíc rehoľníkov na Slovensku, nezabúda na udalosti spred 70 rokov, ktoré znamenali pokusy o likvidáciu rehoľného života v bývalom Československu. Preto je našou snahou prežiť tento rok ako rok vďačnosti, počas ktorého chceme v prvom rade ďakovať za vernosť a obetavosť mnohých našich bratov a sestier, čo vytrvali vo svojom povolaní aj v náročných rokoch prenasledovania. Mnohí z nich zažili ťažkosti a útrapy rôzneho druhu. Chceme sa pozrieť na to, čo nám zanechali, čo odkázali, veď vďaka ich nasadeniu a obete sme tu dnes aj my, ktorí máme ďalej rozvíjať dar rehoľného života na Slovensku a pripravovať pôdu pre budúce generácie,“ povedal k výročiu predseda KVRPS P. Václav Hypius, CSsR.
Českým a slovenským rehoľníkom zaslali k výročiu list obaja predsedovia českých konferencií vyšších rehoľných predstavených, P. Petr Prokop Siostrzonek, OSB, a sestra Krista Ludmila Chládková, OP: „Chceme nyní, 70 let od obou „Akcí“, společně poděkovat Bohu za svobodu. Chceme děkovat za všechno dobré, co z utrpení našich sester a bratří v době totality vzklíčilo. Za každou jednotlivou řeholnici, řeholníka, kteří s Boží pomocí nepřestali tvořivě hledat správné postoje a vším těžkým, všedním i krásným, čím procházeli, vyzráli až ke svatosti. Chceme poděkovat též za naši vzájemnou pospolitost, z níž se dnes můžeme radovat – i pro ni byla bolestná totalitní zkušenost přínosem. A chceme Boha společně prosit, abychom i my v naší době, jako společenství i jako jednotlivci, naplňovali své poslání správným způsobem a skutečně přispívali ke spáse lidí a oslavě Boží.“
Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku tvorí 73 reholí, 45 ženských a 28 mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a rehoľné sestry v 446 rehoľných komunitách na Slovensku. Viac o ich živote ponúkajú stránky www.kvrps.sk aj www.zasvatenyzivot.sk.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Rehoľné sestry boli zo svojich domovov vyvezené do nových, sústreďovacích kláštorov, či popravde povedané, táborov.
Ich službou sa stala ťažká, namáhavá práca, ktorá ich mala priviesť k jednému – odchodu z rehole. To všetko bol len začiatok – začiatok dlhého, štyridsaťročného putovania púšťou.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
Konfederácia politických väzňov Slovenska si tohtoročné okrúhle výročia pripomenula odovzdávaním pamätných listov žijúcim svedkom. Bolo to 70. výročie násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov, 70. výročie násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi, 70. výročie násilného zrušenia kňazských seminárov a napokon aj 70. výročie vyvezenia rehoľných sestier z kláštorov, škôl a nemocníc – čiže 70. výročie Akcie Rehoľníčky.
Niektorým rehoľným sestrám do Českej republiky boli pamätné listy poslané poštou, ale viacerým boli odovzdané osobne.
Vincentky
Počas ekumenického hodového stretnutia 24. júla v Bioklimatickom parku Drienová bol odovzdaný pamätný list vincentke sr. Nonnáte Vrbovej, ktorá pôsobí v Rajci.
Foto: Martin Petrík
Dňa 6. augusta po pietnej spomienke v nitrianskej väznici navštívili členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska Provinciálny dom Spoločnosti dcér kresťanskej lásky v Nitre, kde svätú omšu celebrovali kňazi – bývalí politickí väzni Peter Rúčka a Tomáš Konc. Po sv. omši predseda KPVS Peter Sandtner a vizitátorka DKL sr. Damiána Pagáčová odovzdali pamätné listy sestrám Kajetáne Magdolenovej, Rustike Janíkovej, Honórii Mišanyiovej a Romule Ambrózovej. Sestra vizitátorka zároveň každej sestre odovzdala ružu. Následne obaja navštívili imobilné sestry Justínu Vargovú a Getúliu Kamenskú v ich izbách, aby aj im odovzdali pamätné listy.
V Košiciach dňa 11. augusta Peter Sandtner a predseda Oblastnej organizácie KPVS Košice Pavol Dečo odovzdali pamätné listy sestrám Edmunde Adamovej a Pelágii Hágovskej.
Uršulínky
Delegácia členov Konfederácie politických väzňov Slovenska navštívila dňa 14. augusta sestry uršulínky v Suchej nad Parnou. Spolu s miestnou komunitou sa zúčastnili na modlitbe posvätného ruženca a adorácii v kaplnke. Na úvod ich privítal miestny duchovný, salezián Marek Gális a následne predseda KPVS a provinciálna predstavená sr. Samuela Harmáčková odovzdali pamätné listy sestrám Konštancii Ferencovej, Natálii Vráblovej, Consolate Cíferskej, Viannei Bernadičovej, Svorade Salvovej, Eufémii Lukovičovej a Domitile Líškovej. Napokon navštívili v izbe imobilnú sestru Amáliu Kvasnicovú.
Foto: Katarína Smiešková
Sestry Natália, Konštancia a Amália boli v auguste 1950 vyvezené zo noviciátu v Batizovciach do centralizačného kláštora v Modre, kde pracovali v poľnohospodárstve, sestry Viannea a Svorada boli vyvezené z kláštora v Trnave do centralizačného kláštora v Dolných Semerovciach, kde tiež pracovali v poľnohospodárstve a sestry Consoláta a Eufémia boli vyvezené z Prahy do centralizačného kláštora v Broumove. Následne ich čakala práca v textilných továrňach a potom v ústavoch sociálnej starostlivosti.
Sestra Viannea (absolventka Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity, odbor matematika – fyzika) je vo veku 97 rokov najstaršou sestrou v komunite a zároveň druhou najstaršou členkou KPVS. Sestra Consoláta bola po revolúcii provinciálnou predstavenou uršulínok na Slovensku. Prítomní zároveň zablahoželali k blížiacim sa 90. narodeninám sestre Konštancii.
Sestry z Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy si 17. augusta 2020 na XIII. Generálnej kapitule v Košiciach zvolili novú generálnu predstavenú a generálnu radu. Vedenie kongregácie na obdobie najbližších šiestich rokov sestry zverili do rúk sr. M. Karole Draveckej, OP. Členkami novej generálnej rady sa stali sr. M. Justína Kostúrová, sr. M. Edita Vozárová, sr. M. Rajmunda Páleníková a sr. M. Avila Kováliková.
Sestra Karola Dravecká si pri vstupe do úradu generálnej predstavenej spolu s mladíkom z evanjelia položila otázku: „Učiteľ, čo dobré máme ako kongregácia urobiť, aby sme mali večný život? Náš cieľ je vznešený, je to večný život detí, mládeže, starších ľudí a každej sestry v kongregácii. Verím, že tento cieľ nás môže zjednotiť.“
sestra Karola Dravecká, generálna predstavená (v strede) s novou generálnou radou
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Po akcii „R“ bolo sústredených a mimo verejnú činnosť na Slovensku postavených takmer 2000 rehoľných sestier. Ďalších viac ako 1600 rehoľných sestier – lekárok, zdravotníčok a ošetrovateliek ostalo pracovať v nemocniciach a liečebných ústavoch, nakoľko predstavitelia politického režimu za ne nevedeli nájsť adekvátnu náhradu.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
Slovenskí saleziáni s bolesťou prijali správu, že neočakávane zomrel dnes vo veku nedožitých 64 rokov ThDr. Štefan Turanský, PhD. SDB, bývalý provinciál Saleziánov don Bosca na Slovensku a bývalý člen hlavnej rady saleziánov. V Cirkvi a v saleziánskej spoločnosti prežil 44 rokov rehoľného a 35 rokov kňazského života. V rokoch 2005 až 2008 bol provinciálom saleziánov na Slovensku, v marci 2008 bol na generálnej kapitule saleziánov zvolený za člena hlavnej rady, kde do roku 2010 pôsobil ako radca pre región Strednej a severnej Európy.
Don Štefan Turanský zomrel náhle počas oddychového pobytu na Orave, na ktorom bol aj so spolubratmi zo svojej saleziánskej komunity z Bratislavy-Mamateyovej.
Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.
Krátky životopis zosnulého
Salezián kňaz ThDr. Štefan Turanský, PhD. sa narodil v slovenskej rodine v Selenči vo Vojvodine 11. septembra 1956. Po skončení gymnázia v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme vstúpil v roku 1975 k saleziánom a 11. septembra 1976 zložil svoje prvé rehoľné sľuby. Prípravu na kňazstvo a teologické štúdia si vykonával v Turíne a v Ríme a po jej ukončení ho 27. júla 1985 biskup Dominik Hrušovský vysvätil na kňaza. V roku 1990 prišiel pôsobiť ako salezián na Slovensko. Najdlhšie pôsobil v Žiline, kde bol aj direktorom komunity. V roku 2001 získal na RKCMBF UK v Bratislave doktorát z posvätnej teológie. Svoju doktorandskú prácu z oblasti zasväteného života publikoval pod názvom Krehkosť duchovného povolania (vydavateľstvo Don Bosco). Bol tiež direktorom saleziánov študentov teológie v Bratislave, od 15. augusta 2005 do marca 2008 bol provinciálom slovenských Saleziánov dona Bosca, následne tri roky bol členom hlavnej rady. V ostatných rokoch žil a pôsobil v saleziánskej komunite v Bratislave-Mamateyovej.
Sestry z Kongregácie dominikánok blahoslavenej Imeldy slávia v Košiciach v dňoch 6. – 20. augusta 2020 v duchu hesla „Už nekážem ja, ale káže vo mne Kristus“ svoju XIII. generálnu kapitulu.
V nasledujúcom roku 6. augusta 2021 si celá dominikánska rodina pripomenie výročie 800 rokov od narodenia sv. Dominika pre nebo. Pri tejto príležitosti magister rehole fr. Bruno Cadoré OP vyzval celú dominikánsku rehoľu, aby čerpala z prameňa svätosti, ktorá z Dominika urobila kazateľa. Sv. Dominik ako kazateľ milosti celým svojím bytím odzrkadľoval život Krista kazateľa. Slovami apoštola Pavla by sme mohli o ňom povedať: „Už nekážem ja, ale káže vo mne Kristus“ (porov. Gal 2, 20).
Dcéry sv. Dominika sa mu chcú pripodobniť nasledovaním a preto si stanovili, že počas svojho trinásteho zhromaždenia na kapitule v Košiciach sa budú zaoberať témou Dominikovej svätosti. Obracajú sa na všetkých bratov a sestry vo sv. Dominikovi, aby ich zasadnutie sprevádzali modlitbami.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Akcia „R“ za začala 29. augusta 1950 o 8.00 hod. ráno. V priebehu jej realizácie došlo na niekoľkých miestach na Slovensku k odporu voči jej realizácie zo strany občanov republiky.
V akcii „R“ bolo v dňoch od 28. do 31. augusta 1950 sústredených takmer 2000 rehoľných sestier a obsadených bolo 137 objektov. Sestry boli sústredené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Po obsadení a uprázdnení kláštorov od sestier boli nešetrným zaobchádzaním zo strany štátnych orgánov zničené knižnice a rozkradnuté mnohé vzácne rukopisy, tlače, obrazy a nábytok.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Rehoľné sestry v auguste 1950 vnímali, že sa približuje koniec ich verejného pôsobenia. Štátna moc pripravila plán na ich likvidáciu a chystala sa ho realizovať. Tento plán so sestrami nenarábal ako s ľuďmi, ale ako s predmetmi, ktoré je možné použiť, využiť, presunúť, či odložiť, najlepšie kamsi do zabudnutia. Vízia budúcnosti nebola perspektívna, avšak odhodlanie a odvaha sestier bolo väčšie ako zlovôľa reprezentantov vtedajšej politickej moci.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
