Misijná kongregácia služobníc Ducha Svätého slávila v dňoch 29. – 31. októbra 2021 volebné zhromaždenie v Provinciálnom dome v Ivanke pri Nitre. Sestry volili nové provinciálne vedenie na obdobie rokov 2021-2024.

V samotnom volebnom procese a následnom potvrdení výsledkov generálnym vedením v Ríme bola zvolená za provinciálnu predstavenú  sr. Jana Pavla, Natália Tóthová. Spolu s ňou boli do provinciálneho vedenia zvolené sr. Mária, Valéria Florková, sr. Ivica Kúšiková, sr. Laura, Mária Vlčáková a sr. Katarína Junasová.

Sestry generálneho vedenia poďakovali súčasnému vedeniu za doterajšiu službu a sestrám nového provinciálneho vedenia popriali Božie požehnanie a svetlo Ducha Svätého v ich zodpovednej službe.

Katarína Junasová, SSpS

Spoločnosť Ježišova a ignaciánska rodina si tento rok pripomína 500. výročie obrátenia a tiež 400. výročie od svätorečenia sv. Ignáca, patróna duchovných cvičení. Ide o Jubilejný ignaciánsky rok (od 20. mája 2021 do 31. júla 2022). Pri tejto príležitosti vznikol unikátny audio-vizuálny projekt. Podieľal sa na ňom aj slovenský jezuita a hudobník P. Vlastimil Dufka, SJ. 

„Neodmysliteľnou súčasťou duchovných cvičení je aj modlitba sv. Ignáca, ktorá v latinčine začína slovom Suscipe,“ vraví pre TK KBS P. Dufka. Tá modlitba znie: „Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, si mi dal ty. Tebe, Pane, to vraciam. Všetko je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. Daj mi svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí.“ (DC 234). 

„Pri príležitosti Jubilejného roka 26 jezuitov z celého sveta naspievalo modlitbu Suscipe v španielskom a anglickom jazyku,“ hovorí P. Dufka, ktorý bol jedným z účastníkov tohto projektu. Autorom hudby tejto modlitby je R. Cayabyab a audio-vizuálny projekt pripravil medzinárodný tím jezuitov Jesuitas Acústico. Modlitbu zverejnili dnes, na deň Všetkých blahoslavených a svätých Spoločnosti Ježišovej, prostredníctvom YouTube kanála.  

TK KBS

Počas tretieho októbrového víkendu sa vo Svite konalo stretnutie slovenských saleziánov – bratov koadjútorov. Zmyslom týchto pravidelných stretnutí vrámci tzv. permanentnej formácie, je mať priestor na bratské podelenie, zdieľanie svojich životných skúseností, starostí a radostí, ktoré so sebou obnáša životné povolanie saleziána – rehoľného brata koadjútora. Stretnutia sa konajú pravidelné dvakrát počas školského roka. Raz za dva roky sa slovenskí koadjútori stretávajú aj s bratmi z Českej saleziánskej provincie.

Súčasťou víkendu bol aj priestor na prechádzku k muflónom, spoločný čas modlitby, smiechu, stolovania, ale i formačný blok a diskusia pod vedením don Pavla Dršku zodpovedného za formáciu v slovenskej saleziánskej provincii, ktorá sa viedla v duchu prípravy na sté výročie príchodu Saleziánov dona Bosca na Slovensko.

V nedeľný doobedný čas navštívila toto stretnutie malá delegácia novicov a ich magistra, ktorým je don Martin Kačmáry. Novici, mladí muži pripravujúci sa v intenzívnom formačnom roku v Poprade-Veľkej na saleziánsky život, tak mali možnosť dozvedieť sa viac o živote tejto špecifickej formy saleziánskeho rehoľného zasvätenia. Počnúc obdobím noviciátu a končiac večnými rehoľnými sľubmi je možnosť zvažovať a rozlišovať, či nie sú povolaní Bohom na túto cestu, ktorá je súčasťou krásy saleziánskej kongregácie od časov don Bosca až podnes. 

Michal Žák, SDB

Včera začal Týždeň modlitieb za dominikánske povolania. V rámci jubilejného roka – 800 rokov od narodenia sv. Dominika pre nebo – sú veriaci pozvaní zapojiť sa do modlitieb každý deň od 8. do 14. novembra 2021.

Vždy ráno o 8.00 hod. budú zverejnené na facebookovom profile dominikánov príslušné texty modlitieb na daný deň a večer o 20.21 na online stretnutí bude predstavená niektorá z vetiev dominikánskej rodiny: mníšky, laici, spolupracovníci, mladí, bratia, sestry a ruženčiari. Dominikáni na to využijú svoj nový YouTube kanál.

-fc-

Včera, 7. novembra, v ranných hodinách, zaopatrený sviatosťami odišiel do večnosti páter Viliam M. František Vaľa, CCG, štvrtý generálny predstavený Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethsemán. Posledná rozlúčka bude v sobotu 13. novembra v Bazilike Narodenia Panny Márie v Marianke, pochovaný bude na miestnom cintoríne vedľa spolubratov.

Otec Viliam sa narodil 21. 7. 1928 v Malej Lodine pri Košiciach. Detstvo a mládenecké roky prežil v Cíferi pri Trnave. V roku 1946 zmaturoval na osemročnom gymnáziu. Po ňom vstúpil do noviciátu Kongregácie bratov Tešiteľov. Prvé sľuby zložil v Borinke 2. 1. 1948, o dva roky neskôr vo vtedajšom Československu nastali ťažké časy v histórii zasväteného života. Všetky mužské kongregácie boli v noci z 13. na 14. apríla 1950 zlikvidované.

Predstavení Kongregácie rozhodli, vzhľadom na situáciu, aby o. Viliam zložil večnú profesiu skôr, dátum bol určený na 22.12.1950 v Prahe a o pár dní neskôr 28.12.1950 v Rožňave prijal tajne z rúk Mons. Dr. Róberta Pobožného všetky nižšie a vyššie svätenia a kňazstvo vo veku 22 rokov.

Po absolvovaní základnej vojenskej služby v jednotkách Pomocných technických práporov v roku 1953 na rôznych miestach v ČSSR (Strašice, Homí Planá, Kadaň, Plavecký Štvrtok, Jamník, Banská Bystrica, Hronsek, Zvolen, Banská Bystrica) v ťažkých  časoch prenasledovania komunistickým režimom bol najprv označený nálepkou „nespoľahlivý“ a bol súčasťou podzemnej cirkvi. V civile pracoval ako projektant postupne medzi rokmi 1957 – 1968 najskôr v Stavoindustrii, neskôr v štátnych podnikoch Potravinoprojekt a Váhostav.

V roku 1968 sa pokúsil obnoviť rehoľnú komunitu v Marianke, tu bol len do roku 1970. Po nástupe komunistickej normalizácie, musel od tohto úmyslu ustúpiť. Ako kňaz vykonával svoju službu na rôznych miestach vo vtedajšej Trnavskej arcidiecéze. V roku 1970 bol kaplánom v Šuranoch a od roku 1971 – 1990 bol farárom v Semerove.

V jeho duchovnej činnosti mu boli veľmi užitočné vedomosti a skúsenosti zo staviteľstva a z práce v civilnom zamestnaní, vo výrobe. Na všetkých miestach svojho pôsobenia budoval a opravoval kostoly a cirkevné budovy. Okrem toho viedol duchovné cvičenia pre kňazov a bohoslovcov pred kňazským svätením. Pätnásť rokov bol špirituálom dekanátu Nové Zámky a päť rokov dekanátu Malacky.

V roku 1990 bol ustanovený za farára v Kostole sv. Alžbety v Bratislave (Modrý kostolík), no Pán ho povolal obnoviť jeho milovanú Kongregáciu, a tak z Bratislavy išiel do Marianky a v ten istý rok zvolal prvú generálnu kapitulu Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethsemán po páde komunizmu. Na tejto kapitule bol zvolený za generálneho predstaveného a túto službu vykonával až do roku 2008.

Postaral sa o prenesenie sídla generalátu z Viedne do Marianky a vďaka nemu Kongregácia víťazne prešla cez najťažšie „Gethsemani“ vo svojej takmer sto ročnej histórii. Otec Vaľa, plný mladistvého ducha, sa venoval budovaniu rehoľného života staral sa o rekonštrukciu kláštorov prostredníctvom svojich schopností.

P. Viliam bol charizmatický, zázračný človek, obdarený mnohými milosťami. Z prachu pozdvihol komunizmom zdecimovanú Kongregáciu bratov Tešiteľov a so zápalom sa venoval mladému dorastu. Popritom pozdvihol pútnické miesto Marianka, zrekonštruoval baziliku, bývalý kaštieľ premenil na pútnický a exercičný dom a pod jeho starostlivými a požehnanými rukami všetko rástlo.

Vychoval novú generáciu Tešiteľov a veľkou mierou prispel k rozkvetu poľskej provincie Kongregácie. Posledné mesiace života prežíval v bolesti a utrpení, ktoré ako zmiernu obetu ponúkol svojmu Pánovi, ktorého celý život ctil a klaňal sa mu v Najsvätejšej Sviatosti.

Nech mu je Pán nebeskou odmenou a bolestná Matka Tešiteľka, nech ho privíta na mieste, kde spravodliví svätí odpočívajú.

TK KBS informoval páter Faustyn

Emeritný riaditeľ Univerzitnej nemocnice s poliklinikou milosrdných bratov v Bratislave Michal Tinák si koncom októbra prevzal v pražskom Kostole sv. Šimona a Júdu významné morálno-spoločenské ocenenie. Udelili mu Cenu Celestína Opitza. Bola mu odovzdaná za rok 2020 za „príkladné vedenie a správu projektov milosrdných bratov na Slovensku, najmä Univerzitnej nemocnice s poliklinikou milosrdných bratov v Bratislave i Domova sv. Jána z Boha poskytujúceho útočisko ľuďom bez domova.“

Súčasnému konateľovi bratislavskej nemocnice a riaditeľovi majetkovej správy rehole Milosrdných bratov v Bratislave ocenenie odovzdal brat Martin Macek, predstavený rehole milosrdných bratov pre Českú republiku, Moravu i Slovensko. „V 90-tych rokoch sa Európa začala meniť. S týmito zmenami prichádzali nové príležitosti a nové nádeje. Náš laureát mal v tejto dobe okolo tridsať rokov. Jeho profesia mu dávala šancu dobrého zárobku a veľmi slušného postavenia. Stretol sa však s človekom, ktorý bol v dôchodkovom veku. Nemal nič. Jediné, čo mal, bolo rehoľné spoločenstvo, ktoré mohol začať zas budovať. Elán a vízia starého rehoľníka oslovili nášho laureáta, pripojil sa k nemu a začal mu v návrate tohto rehoľného spoločenstva v tejto modernej dobe pomáhať.

Bolo už po Nežnej revolúcii a stále sa stretávali s nebezpečím v podobe mafiánskych štruktúr, s nepochopením, závisťou, zlobou. Neraz im išlo takmer o život. Viera v Boha im však dávala silu pokračovať. Spoločenstvo a jeho zázemie postupne silneli. Spomínaný laureát pre svoje veľké odborné schopnosti prevzal riadenie zdravotníckeho zariadenia v centre jedného veľkého mesta. Takmer z popola dokázal prevádzku zariadenia priviesť medzi najlepšie prosperujúce firmy svojho druhu v krajine. Kládol dôraz na medziľudské vzťahy. Pred každým  rozhodnutím prosil Pannu Máriu o ochranu. Mnoho ľudí sa naňho obracalo o pomoc či radu. Napriek pracovnému vyťaženiu mal na každého čas.“

Ocenený Michal Tinák zdôraznil, že cena, ktorú dostal, patrí nielen jemu, ale všetkým jeho spolupracovníkom: od zdravotníkov, lekárov, cez ošetrovateľov, kuchárov, upratovačky, ekonómov, ľudí, ktorí robia štatistiku a spravujú informačné technológie i ďalších. Uviedol, že „spoločne nesieme zodpovednosť za státisíce vykonaných vyšetrení, tisíce hospitalizácií ročne. Ocenenie beriem s veľkou vážnosťou. Keď hodnotím roky strávené v spoločenstve milosrdných bratov, od mojich začiatkov spojených s vzácnym mužom rehole frátrom Fabiánom Mačejom, je pre mňa ocenenie aj istým ľudským zadosťučinením. Bral som to vždy ako vážne spoločenstvo pre môj život. Mal som Boží dar, že som sa mohol učiť od ľudí, ktorí tu pracujú. Pre mňa to bola škola života,“ povedal.

JUDr. Michal Tinák je v spojení s rehoľou Milosrdných bratov vyše tridsať rokov, z toho vyše 15 rokov prežil ako jej riaditeľ. Cena, ktorú si prevzal ako jediný kandidát zo Slovenska, je pomenovaná po významnom lekárovi a členovi rehole milosrdných bratov Celestínovi Opitzovi, ktorý ako prvý v Európe použil narkózu počas operácie (1847) v záujme odstránenia bolesti pacienta pri zákroku.

Spomínané ocenenie rehoľa  v Českej republike každoročne už jedenásť rokov udeľuje trom vybratým osobnostiam. Vlani sa však pre pandémiu udeľovanie ocenení nekonalo. Preto sa tento rok v Prahe „oceňovalo“ až za dva ročníky: 2020 a 2021. JUDr. Michal Tinák bol jediným laureátom zo Slovenska. Ďalšími ocenenými boli – rehoľná sestra Pavla Martinková z Kongregácie sv. Vincenta de Paul – osobitne za službu chorým v Kroměřížskej nemocnici, MUDr. Radka Šafářová z Nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského – za obetavú prácu lekárky, najmä pri chorých v posledných štádiách života, Bohuslava Nunvářová – za dobrovoľnícku službu chorým a seniorom, Markéta Lorencová, ktorá sa príkladne ujala malej Sáry, ktorej poskytla náhradný domov a štyri roky života jej „darovala naviac“ a zároveň prispela k vzniku paliatívneho tímu pri motolskej nemocnici v Prahe, doc. Rastislav Maďar za rozvoj medicíny a vysoko profesionálne pôsobenie v tíme rezortu zdravotníctva Českej republiky pri boji s Covidom-19.

Rehoľa milosrdných bratov v Českej republike vyzvala ľudí, aby jej naďalej posielali návrhy a tipy osobností, ktoré si zaslúžia takéto morálno-spoločenské ocenenie, pretože chce v podujatí „Cena Celestína Opitza“ pokračovať aj ďalší rok. Okrem toho dala vyrobiť prívesky s portrétom C. Opitza, ktoré si v reholi možno za milodar zaobstarať, aby ich tak každý občan vo svojom okolí mohol symbolicky darovať tomu, kto si to podľa jeho mienky zaslúži.

TK KBS informovala Andrea Eliášová
Foto: milosrdní bratia

Doplnené redakciou KVRPS: Odovzdávanie cien si môžete pozrieť v archíve TV Noe.

Od májového Zhromaždenia KVRPS sa uskotočnili zmeny vo vedení niekoľkých členských inštitútov KVRPS. Prinášame vám ich stručný zoznam.

• Odo dňa 26. júna 2021 majú Sestry Františkánky Premenenia v Melčiciach – Lieskovom novú predstavenú – sestru Mariu Veronicu Siegu.
• Dňa 2. 7. 2021 bolo zo Spoločnosť kňazov Srdca Ježišovho – dehoniánov oznámené, že zmenili sídlo z Turčianskych Teplíc do Veľkých Ripnian.
• Dňom 11. júla 2021 sr. Kláre Alene Zbínovej predĺžil mandát na druhé obdobie 3 rokov páter Josef Jančář, OCarm, pápežský komisár „ad nutum Sanctae Sedis“ Sestier Apoštolátu sv. Františka so sídlom v Prahe. Sestra Klára Alena Zbínová je delegátkou pre Slovenskú delegatúru Sestier Apoštolátu sv. Františka so sídlom v Nitre.
• Dňa 19. augusta 2021 oznámili sestry s dlhodobo najdlhším oficiálnym názvom svojho inštitútu na Slovensku, že zmenili oficiálny názov. Tak sa Kongregácia sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie III. Rádu sv. Františka z Assisi so sídlom v Ľubici od augusta volá Františkánky Panny Márie Nepoškvrnenej.
• Od 1. septembra 2021 začala druhé funkčné obdobie na 5 rokov sr. Rafaela Zvrškovcová v Kongregácii školských sestier sv. Františka so sídlom v Žiline.
• Dňa 10. októbra bola menovaná nová provinciálna predstavená na obdobie 3 rokov – sr. Františka Hudáková – v Kongregácii sestier Najsvätejšieho Spasiteľa so sídlom v Bratislave.

Mimoriadne správy v pandemickom čase – predĺženia mandátov, alebo vymenovania s časovým posunom a ešte nenastúpenými osobami do úradu:

1. V máji tohto roku sa na dobu neurčitú, resp. do konania generálnej kapituly, ktorej zvolanie sa časovo posúva kvôli pandémii, sa predlžuje mandát generálnej predstavenej – sr. Pavle Draganovej v Kongregácii Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok.
2. Po termíne 31. augusta a už predĺženom mandáte sa ešte viac predĺžilo funkčné obdobie sestre Márii Filovej – provinciálnej predstavenej v Kongregácii Notre Dame, Kanonisiek sv. Augustína, na dobu do vymenovania novej sestry, nakoľko sa z mimoriadnych dôvodov posúvajú všetky kapituly v ich kongregácii.
3. Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony z Nitry – budú mať novú predstavenú od 1. novembra 2021 – sr. Dominiku Marietu Bujdákovú, ktorá nastupuje po sr. Faustíne Janke Láslopovej.
4. Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul – nová vizitátorka (provinciálna predstavená) sr. Damiána Poláková nastúpi po sr. Damiáne Pagáčovej odo dňa 8. decembra 2021. Sr. Damiáne Pagáčovej sa kvôli posunom kapitúl v ich spoločnosti kvôli mimoriadnym okolnostiam pandémie mimoriadne predĺžil mandát o 3 mesiace, mala skončiť 8. septembra 2021.
5. Kongregácia dcér Božskej Lásky na Slovensku má novovymenovanú provinciálnu predstavenú – sr. Timoteu Šebeňovú, ktorá sa ujíma úradu dňom 1. januára 2022 a nastupuje po sr. Felicitas Venglíkovej.

sr. Marta Chraščová, CSSsS, sekretariát KVRPS
Ilustračné foto: Františka Čačková, OSF

V dňoch 10. – 15. októbra 2021 sa na Velehrade (ČR) konali exercície pre prvý rád sv. Františka, teda pre mužské františkánske rehole. Zúčastnili sa ich františkáni, minoriti i kapucíni pôsobiaci v Česku, ako aj niekoľko františkánov zo Slovenska.

Kazateľom bol p. Jozef Sukeník, OFMConv. Témou duchovných cvičení bol „Život z viery“. Páter Jozef priblížil bratom vo svojich prednáškach myšlienky sv. Antona Paduánskeho a jeho návod na vnútornú obnovu človeka.

Text: p. Jozef Sukeník
Foto: archív OFMConv

Zdroj: minoriti.sk

V programe XXIV. Generálnej kapituly saleziánok bola naplánovaná aj audiencia u pápeža Františka. Vzhľadom na pandemické opatrenia však nebola možná. Novozvolená generálna predstavená, sestra Chiara, povedala kapitulárkam, že pápež nemôže prísť do kapitulnej sály v Ríme, ale pošle pozdrav.

O 10,00 hodine sa sestry zhromaždili v kapitulnej sieni, matka Chiara prečítala reč, ktorú mala pripravenú na audienciu. Potom sestry čakali, kým sa ozve Vatikán, aby si pustili video posolstvo Svätého otca. Začali sa modliť ruženec. Po prvom desiatku sa otvorili dvere a vošla predchádzajúca generálna predstavená, matka Yvonne, a za ňou pápež František. 170 saleziánok vie urobiť skutočne hlučné privítanie, čo pápež František ocenil pochvalným: „správny saleziánsky rachot.“

Takýto bol Svätý otec

Bol veľmi spontánny a vtipný. Je neobyčajne ľudský, bezprostredný, chcel osobne pozdraviť každú z nás a chcel stretnúť i komunitu generálneho domu. Má rozsiahlu ochranku, ale moc ju neposlúcha. Neskôr matka Chiara povedala, že to bolo jeho prianie prísť na kapitulu a prekvapiť všetky zúčastnené sestry. Priniesol aj nejaké dary a prosil o modlitbu: „Modlite sa za mňa, pretože byť pápežom nie je jednoduché. Je to síce veľmi zábavné, ale nie je to jednoduché.“

Stretnúť pápeža na kapitule bolo skutočne nevšedné, dosť rodinné. Fotil sa s každým, kto chcel, objímal sa so sestrami z Južnej Ameriky, nechal na seba vešať rôzne etnické veci z celého sveta. Českým sestrám pri osobnom pozdrave povedal, nech sa modlia, že vo Vatikáne sú v procese rozlišovania nového českého arcibiskupa.

Slová Svätého otca saleziánkam

„Najhoršie, čo vás môže stretnúť je duchovné zosvetštenie. Zlý duch prichádza ako dobre vychovaný a pôsobivý a urobí z rehoľníčok staré panny. Dajte si na to pozor. Namiesto toho, aby ste boli zasvätené Bohu sa staráte o spory, ktoré máte medzi sebou. Je strašné stretnúť rozčúlené rehoľníčky, ako by si ráno namiesto mlieka dali ocot.

Buďte verné svojej charizme, ale nebuďte sami. Spolupracujte s inými kongregáciami, ale nie preto, že utekáte z tej vašej.

Majte v komunitách staré sestry a učte mladé, aby sa o nich starali. Možno, že niektorá stará sestra je trochu neurotická, ale to nevadí. Mladí sa musia naučiť mať babičky a starať sa o nich. Nedávajte staré sestry bokom.“

Zdroj: salezianky.sk / fma.cz

Foto: fma.cz / Monika Skalová

V sobotu, 23. októbra 2021 v nočných hodinách zomrel v nemocnici na Kramároch P. Jozefa Kyselicu, SJ kňaz zo Spoločnosti Ježišovej.

P. Jozef Kyselica, SJ sa narodil 7. januára 1949 v Neporadzi, do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 1. januára 1970 v Bratislave, kňazskú vysviacku prijal 10. júna 1973 v Bratislave, posledné sľuby zložil 2. februára 1988 vo Vrútkach, zomrel 23. októbra 2021 v Bratislave.

Svätá omša s pohrebnými obradmi sa uskutoční 30. októbra 2021 o 10.00 na priestranstve za kaštieľom v Ivanke pri Dunaji, po ktorej budú telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne.

P. Jozef Kyselica, SJ
(7. január 1949 – 23. október 2021)

Narodil sa 7. januára 1949 v Neporadzi, v okrese Trenčín, ako tretí zo štyroch synov rodičom Mikulášovi a Amálii, rod. Žáčikovej, v robotníckej a nábožensky živej rodine.

Základnú školu vychodil v rodnej obci. Potom bol prijatý na Strednú priemyselnú školu stavebnú v Trenčíne, kde v roku 1968 úspešne zmaturoval.

Už od detstva túžil po kňazskom a misionárskom živote, ktorý poznal najmä z literatúry zachovanej ešte spred komunistických čias, ale aj z priateľstva s jezuitským rehoľným bratom Antonom Laššom, SJ. Preto sa hneď po maturite, v politicky uvoľnenej situácii roku 1968, hlásil a bol prijatý do kňazského seminára v Bratislave a začal štúdium teológie na CMBF.

Po viacerých stretnutiach s jezuitským pátrom provinciálom Jánom Srnom, požiadal o vstup a na jeseň 1969 bol tajne prijatý do Spoločnosti Ježišovej. Noviciátnu formáciu začal 1. januára 1970 v seminári pod vedením iných tajných jezuitov: P. Andrej Osvald ho učil Konštitúcie, P. Alojz Šatura bol jeho spovedníkom a P. Jozef Porubčan mu dal exercície. Prvé sľuby zložil 19. marca 1972.

Po ukončení štúdia teológie bol 10. júna 1973 v Dóme sv. Martina biskupom Júliusom Gábrišom vysvätený za kňaza a nastúpil do pastoračnej služby pre Nitriansku diecézu. Ako kaplán pôsobil v Čadci (1973-74) a v Nitre (1974-76), potom ako správca fary v Lefantovciach (1976-83), v Predmieri (1983-90) a v Nitre – Dolnom meste (1990-94), a napokon dva roky aj ako špirituál v diecéznom seminári v Nitre (1994-96).

Počas pastoračnej služby tajne pokračoval v štúdiu teológie na rehoľnom Inštitúte sv. Alojza pod vedením P. Emila Krapku, SJ. Od roku 1991 prednášal v Nitrianskom seminári, na Teologickom inštitúte sv. Alojza a na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 1992 mu Inštitút sv. Andreja Bobolu Pápežskej teologickej fakulty vo Varšave udelil licenciát z dogmatickej teológie. Dizertačnú prácu s názvom „Obnova farností cez neokatechumenát“ obhájil v roku 1998 na CMBF v Bratislave a bol promovaný na doktora teológie.

Rehoľnú formáciu zakončil absolvovaním tretej probácie a slávnostnými sľubmi, ktoré zložil 2. februára 1988.

Od júla 1996 nastúpil ako špirituál do jezuitského školastikátu v Bratislave, kde ho 17. decembra toho istého roku zastihlo menovanie za provinciála Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej. Do úradu nastúpil 28. júna 1997.

Od októbra 2003 bol členom piešťanskej komunity, vyučoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity a pracoval na dokončení svojej habilitačnej práce. Od augusta 2004 bol predstaveným jezuitskej komunity v Košiciach a riaditeľom Centra spirituality Východ-Západ Michala Lacka (do júna 2008), pričom aj naďalej pokračoval v akademicko-pedagogickej činnosti. V roku 2005 mu Trnavská univerzita v odbore katolícka teológia priznala titul docent.

Od augusta 2012 bol rektorom Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave a od júla 2013 sa naplno venoval akademickej činnosti na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2014 ho páter generál vymenoval za rektora Kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Bol ním až do apríla 2018, kedy bol z tejto služby pre zdravotné dôvody uvoľnený. Pokračoval však v pedagogickej činnosti na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

Pozitívne testovaný na Covid-19, bol 5. októbra 2021 hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc na bratislavských Kramároch. Ťažký priebeh svojej choroby znášal s hlbokou vierou a odovzdanosťou Pánovi, ktorému slúžil ako kňaz. Svoje utrpenie obetoval za Spoločnosť Ježišovu. Zaopatrený sviatosťami odišiel do večnosti v neskorých večerných hodinách 23. októbra 2021 vo veku 72 rokov.

Nech ho večný Kráľ pridruží pod zástavou kríža do spoločenstva oslávenej Spoločnosti Ježišovej v nebi.

Zdroj: jezuiti.sk