V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Posledné dni a týždne pred zásahom proti reholiam zvýšil štát svoju aktivitu. Niekoľkí „reakční“ kňazi boli zatknutí a rehoľníci boli stále viac obmedzovaní vo vykonávaní svojho povolania. Rehole nesmeli formovať dorast ani vzdelávať svojich členov. Rehoľné sestry, predovšetkým tie, ktoré pracovali v oblasti zdravotníctva, boli atakované ponukami na civilný život bez habitu a rehole.
Každý kláštor a rehoľný dom musel odovzdať plán domu a zoznam jeho obyvateľov. Niektoré kláštory dokonca dostali nových správcov – zmocnencov.
Súdny proces Machalka a spol. bol prvou bitkou vojny, ktorá mala zlikvidovať rehole v Československu.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
Cyklus dokumentov Svedectvom o barbarstve moci približuje autentické spomienky pamätníkov, ktorí zažili štátny zásah proti reholiam a rehoľníkom v období komunistickej totality.
Dnes vám prinášame spomienky na situáciu v povojnovom období.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Februárové udalosti roku 1948 priniesli so sebou na dlhé desaťročia zmeny nielen v politickej orientácii Československa, ale i v postoji štátu k cirkvám.
Cirkevná politika sa zmenila na politiku jasne proticirkevnú. Zatlačená do úzadia mala byť predovšetkým Katolícka cirkev.
Jedna z prvých úloh spočívala v oslabení vplyvu cirkví na spoločnosť. Tou druhou bola snaha naladiť verejnosť proti Cirkvi. Cirkev pokorená a ponížená, to bol cieľ a odkaz „Víťazného februára“.
Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Po skončení druhej svetovej vojny sa veľa hovorilo o obnovení demokratických pomerov v republike. Nasledujúce roky však priniesli na veľmi dlhý čas červenú totalitu. Začala sa politika odplaty a trestu. Jej cieľom bolo vysporiadať sa so všetkými nepriateľmi republiky, či skôr strany, najmä s Katolíckou cirkvou. Tá mala znášať trest za skutky, ktoré jej boli pripisované. Bolo zrušené súkromné, teda aj cirkevné školstvo, časopisy, spolky, púte. Biskupi boli internovaní, kňazi zastrašovaní a rehoľné habity – prezentované ako symbol príživníctva – mali zo spoločnosti celkom vymiznúť. Pod rúškom pokroku ľudstva sa plánovala strata identity, hodnôt a kultúry.
Predchádzajúci diel Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.
Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla a opätovne z 3. na 4. mája, prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych a preškoľovacích táborov. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K. V slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov.
Na konci leta 1950, od 29. augusta, bola spustená Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a približne 2 000 rehoľných sestier z nich bolo sústredených a internovaných na nových miestach.
Ďalšie diely Barbarstva moci a príspevky k tejto téme nájdete TU.
Sedemdesiate výročie Akcie Kláštory – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom v roku 1950 – si pripomenuli na svätej omši, ktorú slávili v deň výročia – 13. apríla 2020 – v Bazilike Narodenia Panny Márie v Marianke.
Hlavným celebrantom bol P. Faustyn Wesolowski, kazateľom bol P. Michal Krysztofowicz, generálny predstavený Kongregácie bratov tešiteľov z Gethseman, keďže aj z Marianky boli v apríli 1950 vyvezení bratia tešitelia. Koncelebrovali P. Chryzostom Vadrna a P. Viliam Vaľa, ktorý bol pred 70 rokmi vyvezený z kláštora tešiteľov v Bratislave.
Na úvod svätej omše priblížil okolnosti vyvezenia tešiteľov z kláštorov P. Faustyn Wesolowski. Tešitelia vtedy pôsobili v kláštoroch v Marianke, v Borinke, v Leviciach, v Zlatých Moravciach, v Bratislave a na fare v Sokolovciach. Vyvezení boli do centralizačného kláštora v Podolínci a ich predstavení do kárneho kláštora v Pezinku.
Mali veľký počet bohoslovcov, novicov a kandidátov, z ktorých s kňazmi stali len traja (P. Viliam František Vaľa, P. Inocent Pavol Bartko a P. Albert Florián Michal). P. Michal Krysztofowicz sa v homílii zamýšľal nad tým, aké by to bolo, keby títo bohoslovci, novici a kandidáti mali možno realizovať kňazské a rehoľné povolanie.
Bratia tešitelia sú dodnes s nimi v kontakte a sú pre nich cenným prameňom informácií o dejinách Kongregácie a jej zakladateľovi Jozefovi Litomiskom. Z bývalých bohoslovcov z roku 1950 žije už len P. Viliam František Vaľa, z bývalých novicov žijú Emil Toma a Gregor Duchovič a z bývalých kandidátov žijú Ján Repka, Michal Kurucár, Július Siládi, Emil Rončák, Jozef Arvay a Zoltán Kucbeľ.
Podujatie zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska, ktorá si túto udalosť každoročne pripomína na niektorom z pamätných miest. Tento rok to plánovala urobiť pod Zoborom, kvôli epidemiologickým opatreniam ho však odložila.
Okrúhle výročie si preto pripomína rozposlaním pamätných listov žijúcim rehoľníkom a ich bývalým bohoslovcom, klerikom, novicom a kandidátom, ktorí boli v roku 1950 vyvezení z kláštorov. V Marianke v pondelok ocenili pamätným listom P. Viliama Vaľu.
Prinášame vám list predsedov českých konferencií vyšších rehoľných predstavených, arciopáta Petra Prokopa Siostrzonka, OSB a sestry Kristy Ludmily Chládkovej, OP, k výročiu Barbarskej noci. Pripájame sa k tomuto 24-hodinovému vzdávaniu vďaky a tiež k iniciatíve „zvony“, ktorou sa 13. apríla o 19:00 hod. chce zvýrazniť táto udalosť zvonením zvonov na našich rehoľných kostoloch.
Milé sestry, milí bratři,
zatímco nás epidemie takřka přes noc uzavřela v klášteřích a my nevycházíme ani kvůli službě, kterou jsme dosud „venku“ běžně konali, před sedmdesáti lety byla situace opačná. Během jedné noci byli téměř všichni řeholníci a řeholnice ze svých klášterů vyhnáni, vyvezeni jinam. V noci ze 13. na 14. dubna 1950 řeholní bratři (Akce K), z 27. na 28. září pak sestry (Akce Ř). I tehdy, stejně jako dnes, se jednalo o bezprecedentní situaci, i když se nedá říct, že nikdy v dějinách se nic podobného nestalo.
Chceme nyní, 70 let od obou „Akcí“, společně poděkovat Bohu za svobodu.Chceme děkovat za všechno dobré, co z utrpení našich sester a bratří v době totality vzklíčilo. Za každou jednotlivou řeholnici, řeholníka, kteří s Boží pomocí nepřestali tvořivě hledat správné postoje a vším těžkým, všedním i krásným, čím procházeli, vyzráli až ke svatosti. Chceme poděkovat též za naši vzájemnou pospolitost, z níž se dnes můžeme radovat – i pro ni byla bolestná totalitní zkušenost přínosem.
A chceme Boha společně prosit, abychom i my v naší době, jako společenství i jako jednotlivci, naplňovali své poslání správným způsobem a skutečně přispívali ke spáse lidí a oslavě Boží. Dom Donato Ogliari, současný benediktinský opat z Montecassina, vyjádřil úkol zasvěcených osob ve své přednášce na Vranově u Brna v listopadu 2019 následovně: „Zasvěcený člověk se nepozná podle askeze a podřízenosti pravidlům, ani podle dokonalého, bezúhonného morálního života (je-li takový život vůbec možný), ale podle schopnosti vyzařovat svým životem Boží světlo, podle schopnosti žít životem zcela zaměřeným na spojení s Bohem a bratry, životem trvale vnímavým k vnuknutím Ducha Svatého ve světle Kristova evangelia, životem, který nakonec dosáhne takové průsvitnosti, že se v něm Bůh stane lidem viditelným.“ Kéž se nám takové společné i osobní zprůsvitňování daří.
Bohoslužby, výstavy a setkání původně připravované k 70. výročí Akce K budou přesunuty na pozdější termíny (setkání želivské na 9. srpen, termín setkání velehradského bude ještě upřesněn). Přesto bychom byli rádi, aby se naše řeholní komunity od 19 hodin 13. dubna 2020 do následujícího večera do 19 hodin na 24 hodin sjednotily ve společné modlitbě, společné adoraci na těch místech, kde právě žijeme. Chcete-li se k této adoraci přidat, zapište se prosím do sdílené tabulky tak, aby skutečně po celých 24 hodin směřovaly z našich komunit k Bohu naše společné chvály, díky i prosby. Bylo by také vhodné, aby naše společná adorace začala 13. 4. v 19 hodin zvoněním na věžích našich klášterních kostelů, kaplí a domů.
Akci Ř bychom pak 27. 9. rádi připomněli poutí zasvěcených osob k hrobu paní Zdislavy, patronky severních Čech: do koncentračních klášterů v jejím kraji bylo před 70 lety svezeno velké množství řeholnic, které pak pracovaly v tamních továrnách. Dá-li Pán a bude možné pouť uskutečnit, půjde jistě o pouť s rysy nepohodlí – v bazilice v Jablonném v Podještědí bude v tu dobu probíhat rekonstrukce. Bude to drobný projev solidarity s těmi, kdo před sedmdesáti lety zakusili nesrovnatelně větší nepohodlí.
Milé sestry, milí bratři! Kéž těch společných 24 hodin v duchovním spojení není jen vzpomínkou na naše sestry a bratry, kteří před 70 lety prožívali těžké chvíle, ale také vyjádřením naší důvěry v Pána spolu se žalmistou: „Já v tvé milosrdenství však doufám, moje srdce jásá nad tvou spásou. Budu zpívat Hospodinu, neboť se mě zastal“ (Žl 13,6).
Praha a Brno, duben 2020
Petr Prokop Siostrzonek OSB, předseda KVPMŘ Sr. Krista OP Ludmila Chládková, předsedkyně KVPŽŘ
(Bratislava, 8. apríl 2020, KVRPS – Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku)
V týchto dňoch si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu.
Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla a opätovne z 3. na 4. mája, prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych a preškoľovacích táborov. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K. V slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov.
„Spomienka na Barbarskú noc nie je pre nás len symbolickým gestom, nejakou pripomienkou významnej dejinnej udalosti, ale je aj konkrétnou školou lásky, húževnatosti a pevnosti na ceste povolania. Chceme sa povzbudiť príkladom našich bratov a sestier, ktorí prešli týmto náročným obdobím prenasledovania a zostali verní Bohu. Vďaka ich nasadeniu a obeti sme tu dnes aj my, ktorí máme ďalej niesť pochodeň a rozvíjať dar rehoľného života na Slovensku,“ hovorí predseda KVRPS p. Václav Hypius, CSsR.
Na konci leta 1950, od 29. augusta, bola spustená Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a približne 2 000 rehoľných sestier z nich bolo sústredených a internovaných na nových miestach.
„Predstavení museli odovzdať kľúče a kláštory ostali zatvorené. Okrem osobných vecí bolo všetko zoštátnené, pričom mnohé veci sa hneď v prvých dňoch aj rozkradli vrátane liturgických predmetov, v ktorých niektorí videli cennosti a nie to, na čo skutočne slúžili,“ uvádza historik p. Tomáš Gerboc, SVD. „Rehoľníci boli sústredení a držaní v internácii, zbavení práv občana, boli postavení na okraj spoločnosti a ak sa chceli nanovo zaradiť do verejného života, museli skrývať svoju identitu rehoľníka. Mnohí ozaj zakúsili „červený“ teror na vlastnom živote. Reálne oživenie rehoľného života priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality.“
Sr. Petra Sičáková, SSNPM, zástupkyňa predsedu KVRPS, hovorí: „Aj v dnešnom svete je viacero realít, situácií, ktoré neumožňujú verejne vyznávať vieru v Krista, mnohí zažívajú prenasledovanie alebo určité obmedzovanie v duchovnom živote. Príčin môže byť viacero – niektoré sú oprávnené, niektoré nie, jedno však zostáva – aj dnes je naša viera skúšaná. A skúšaná je aj naša konkrétna láska, naša disponibilita, schopnosť vychádzať zo seba tak, aby sme tu boli pre druhých a rozvíjali rôznorodé charizmy, ktoré sme prijali.“
KVRPS predstavila aj logo 70. výročia. Logo tvorí PLAMEŇ – symbol viery a rehoľného života v Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť, keď zamýšľala zlikvidovať rehole i rehoľníkov. Plameň sa skladá z dvoch menších plamienkov, z ktorých jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole. MODRÝ plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17 zlikvidovaných mužských reholí. ČERVENÝ plameň (ženské rehole) je zložený z 24 častí a symbolizuje 24 zlikvidovaných ženských reholí. Plameň vychádza zo ŠTVORCA predstavujúceho ohraničenie a vytesnenie v snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a horí naďalej.
Dokument BARBARSTVO MOCI (00), ktorého autorkou je sr. Ivica Kúšiková, SSpS, približuje osudy rehoľníkov a ich prežívanie týchto udalostí, ako i snahu štátu vysporiadať sa s „nepriateľom“.
Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) tvorí 73 reholí, 45 ženských a 28 mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a rehoľné sestry v 446 rehoľných komunitách na Slovensku. Viac o ich živote ponúkajú stránky www.kvrps.sk aj www.zasvatenyzivot.sk.
Za KVRPS: Peter Novák, KVRPS – Rok vďačnosti a sr. Jana Kurkinová, FMA, tajomníčka KVRPS
V apríli 2020 si pripomíname významné výročie – 70 rokov od likvidácie kláštorov, ktorá mala ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít na Slovensku. Išlo o násilné zásahy, ktoré štátna moc nazvala Akcia K a Akcia R. Pri Akcii K (13. – 14. apríl 1950 a 3. – 4. máj 1950) bolo zlikvidovaných 76 mužských kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo a pôsobilo takmer 2 000 rehoľníkov, a pri Akcii R (od 29. augusta 1950) bolo zlikvidovaných takmer 140 kláštorov a domov, v ktorých pôsobilo približne 2 000 rehoľných sestier. Pri príležitosti spomínaného jubilea vytvoril pre Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) logo tohto výročia grafik Andrej Kmeťo.
Logo tvorí PLAMEŇ – symbol viery a rehoľného života v Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť, keď zamýšľala zlikvidovať rehole i rehoľníkov. Plameň sa skladá z dvoch menších plamienkov, kde jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole. MODRÝ plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17 zlikvidovaných mužských reholí. ČERVENÝ plameň (ženské rehole) je zložený z 24 častí a znázorňuje 24 zlikvidovaných ženských reholí. Plameň vychádza zo ŠTVORCA predstavujúceho ohraničenie a vytesnenie v snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a horí naďalej.
Logo vám ponúkame v dvoch formátoch na stiahnutie vo vyššom rozlíšení.
Konferenciu
vyšších rehoľných predstavených na Slovensku tvorí 73 reholí, 45 ženských a 28
mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a rehoľné sestry v 446 rehoľných
komunitách na Slovensku. Viac o ich živote ponúkajú stránky www.kvrps.sk a www.zasvatenyzivot.sk.
(Bratislava, Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, KVRPS)
V roku 2020 si pripomíname významné výročie – 70 rokov od
likvidácie kláštorov, ktoré mali ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít
na Slovensku.
Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla a
opätovne z 3. na 4. mája, prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej
bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na
Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych
a preškoľovacích táborov. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili
samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K. V slovenskej
časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých
žilo asi 1 200 rehoľníkov.
Na konci leta – od 29. augusta 1950 – bola spustená Akcia R,
ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných
bolo takmer 140 kláštorov a domov, pričom približne 2 000 rehoľných sestier
bolo sústredených a internovaných na nových miestach.
„Sedemdesiatka je významné jubileum a v rodine sa na ňu nezabúda. Ani
rodina, ktorú tvorí dnes takmer tritisíc rehoľníkov na Slovensku,
nezabúda na udalosti spred 70 rokov. Znamenali totiž snahu o likvidáciu
rehoľného života v bývalom Československu. Preto chceme prežiť tento rok
ako ROK VĎAČNOSTI, počas ktorého budeme v prvom rade ďakovať za vernosť
a obetavosť mnohých našich bratov a sestier, ktorí vytrvali vo svojom
povolaní aj v náročných rokoch prenasledovania. Mnohí z nich zažili
ťažkosti a útrapy rôzneho druhu. Chceme sa sústrediť na to, čo nám
zanechali, čo nám odkázali, veď vďaka ich nasadeniu a obete sme tu dnes
aj my. Tí, čo máme ďalej rozvíjať dar rehoľného života na Slovensku a
takto pripravovať pôdu aj pre budúce generácie,“ povedal predseda KVRPS
P. Václav Hypius, CSsR.
Pri príležitosti spomínaného jubilea vytvorila KVRPS aj logo 70.
výročia. Logo tvorí PLAMEŇ – symbol viery a rehoľného života v
Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť, keď zamýšľala
zlikvidovať rehole i rehoľníkov. Plameň sa skladá z dvoch menších
plamienkov, kde jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole. MODRÝ
plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17
zlikvidovaných mužských reholí. ČERVENÝ plameň (ženské rehole) je
zložený z 24 častí a znázorňuje 24 zlikvidovaných ženských reholí.
Plameň vychádza zo ŠTVORCA predstavujúceho ohraničenie a vytesnenie v
snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo
viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a
horí naďalej.
„Našim starším rehoľným sestrám i bratom chceme v tomto roku ďakovať
za ich vytrvalosť a vernosť. Za to, že chránili horiaci plameň i s
nasadením vlastného života, a tak my môžeme stavať na ich vytrvalosti,
odvahe, nepoddajnosti a svedectve. Sme si vedomí významu tejto udalosti,
preto sa chceme – aj keď je práce a pastoračných činností vždy dosť –
stretnúť, spomínať, ďakovať a sláviť. Aj takto vyjadriť postoj k 70.
výročiu Barbarskej noci – hlasom vďačnosti,“ hovorí sr. Jana Kurkinová,
FMA, tajomníčka KVRPS.
Konferencia bude počas roka iniciovať realizáciu dvoch hlavných
podujatí pri príležitosti jubilea. Prvým bude spomienkové podujatie,
ktoré sa uskutoční v rámci jarného Zhromaždenia KVRPS v Badíne dňa 15.
apríla 2020 za účasti pozvaných hostí. Druhým, verejnosti už známym
podujatím, bude Deň otvorených kláštorov II., ktorý sa uskutoční 20.
júna 2020 v jednotlivých komunitách rehoľných inštitútov po celom
Slovensku. Prvý ročník akcie vyvolal veľmi pozitívny ohlas medzi
verejnosťou aj medzi samotnými rehoľníkmi. Ďalšie aktivity budú v
kompetencii jednotlivých reholí. Konferencia pripravuje počas roka ešte
niekoľko iniciatív a sprievodných podujatí pozostávajúcich z krátkych
dokumentárne spracovaných výpovedí svedkov či iných svedectiev, putovnej
výstavy, výzvy „sviečka v okne“, prípravy publikácie a podobne. O nich
bude postupne informovať na svojej stránke www.kvrps.sk.
Symbolické otvorenie Roka vďačnosti sa uskutoční počas Dňa
zasväteného života, ktorý sa každoročne slávi na sviatok Obetovania Pána
(2. februára). Ide o stretnutie rehoľníkov so svojimi biskupmi v
jednotlivých diecézach. Tento rok bude počas stretnutí prezentovaný
dokument k výročiu Barbarskej noci, ktorého autorkou je sr. Ivica
Kúšiková, SSpS, a P. Tomáš Gerboc, SVD.
Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku tvorí 73
reholí, 45 ženských a 28 mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a
rehoľné sestry v 446 rehoľných komunitách na Slovensku. Viac o ich
živote ponúkajú stránky www.kvrps.sk a www.zasvatenyzivot.sk.
