Saleziáni dona Bosca na Slovensku a smútiaca rodina s tichou bázňou a s vierou v osláveného Pána oznamujú, že v predvečer slávnosti Nanebovstúpenia Pána, v stredu 20. mája vo večerných hodinách odišiel do večnosti po ťažkej chorobe vo veku 56 rokov provinciál slovenských saleziánov don Jozef Ižold SDB.

Don Jozef Ižold zomrel v saleziánskej komunite Bratislava-Miletičova sprevádzaný starostlivou láskou a modlitbami spolubratov. V službe Pánovi v Cirkvi a Saleziánskej spoločnosti prežil 29 rokov rehoľného a 19 rokov kňazského života. Od roku 2014 bol provinciálom slovenských saleziánov.

Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.

Životopis dona Jozefa Ižolda

Jozef Ižold sa narodil 30. januára 1964 v Rybníku nad Hronom, okres Levice, ako tretie z piatich detí. Najstarší Daniel je tiež kňazom. Rodičia Vincent a Júlia vytvárali pre svoje deti dobré kresťanské ovzdušie, v ktorom aj Jozef prežil krásne a šťastné detstvo. Duchovné povolanie u neho i u jeho staršieho brata Daniela sa rozvíjalo aj vďaka návštevám vincentínskeho pátra Ľudovíta Orješka, ktorý sa počas prenasledovania v 50-tych rokoch skrýval osem rokov u ich starých rodičov a navštevoval ich aj po návrate z väzenia. Počas gymnaziálnych štúdií dozrelo v Jozefovi rozhodnutie pre kňazské povolanie. Zmaturoval v roku 1982 na gymnáziu v Leviciach. No kým Daniel bol prijatý do kňazského seminára v Bratislave na prvý raz, Jozefovu žiadosť ani na štvrtý pokus neprijali. Medzitým sa preto zamestnal, pracoval ako robotník, a absolvoval tiež základnú vojenskú službu.

Po porade s ďalším vincentínskym pátrom Ondrejom Mihálom sa rozhodol kontaktovať tajných saleziánov, ktorých dovtedy nepoznal. Preto sa presťahoval do Bratislavy, kde začal tajnú formáciu a zároveň pracoval v Štátnom drevárskom výskumnom ústave v Bratislave ako technik. V roku 1988 začal študovať špeciálnu pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Život v malých tajných saleziánskych komunitách i práca s mládežou v malých skupinkách a vzájomné povzbudzovanie sa spolubratov ho veľmi oslovili. V rozhodovaní mu pomohlo aj uvedomenie si, že don Bosco bol dávno prítomný v jeho živote.

„Stretnutie s donom Boscom sa udialo v mojom rannom detstve, keď nám mama čítala jeho životopis. Potom, keď ako stredoškolák som počúval mládežnícke vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, ktoré mali na starosti saleziáni a čítal som knihy, ktoré vydávali v Ríme. To mi veľmi pomohlo v čase, keď som sa už serióznejšie zamýšľal nad svojim povolaním. Nanovo som si prečítal životopis dona Bosca a dosť som sa v ňom našiel. Podobne ako on, dostal som dobrú kresťanskú výchovu, bavili ma hry a šport, a tiež som chcel odovzdávať vieru sympatickým spôsobom ďalej. Ako šli roky, nachádzal som ďalšie podobnosti: ako jeho cesta za povolaním nebola jednoduchá, tak ani tá moja – neprijatie do kňazského seminára, práca vo fabrike, vojenčina. Človek sa však na tej ceste všeličo naučí a v skúškach dozrieva. Vnímal som, že toto je cesta, ktorú mi pripravil Pán a utvrdil som sa v presvedčení, že to bolo Božia prozreteľnosť, ktorá ma viedla do saleziánskej spoločnosti.“

Roky saleziánskej formácie – ako si spomínal v ostatných dňoch života – boli pre neho veľmi obohacujúce, spoznal mnohých saleziánov svätého života, mal možnosť prehlbovať sa vo viere štúdiom a najmä konkrétnym prežívaním duchovného života v komunite a v práci medzi mladými. Po páde totality nastúpil do novootvoreného saleziánskeho noviciátu v Poprade.

„Rok noviciátu bol plný rozličných zážitkov. Modlitba, štúdium Stanov rehole, šport, stavba, nácvik divadiel.“

V Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade zložil ako 27-ročný svoje prvé rehoľné sľuby 10. augusta 1991. Nasledovali roky filozofických štúdií, na ktoré ho predstavení poslali do Talianska. Naučil sa tak nový jazyk no tiež sa musel konfrontovať s odlišnou kultúrou a s iným štýlom práce saleziánov. Dvojročnú saleziánsku pedagogickú prax, tirocínium, absolvoval v Žiline, s prerušením, pretože v roku 1994 ho poslali študovať licenciát z filozofie na Pápežskú saleziánsku univerzitu do Ríma. S perspektívou, aby potom vyučoval spolubratov. Záverečnú licenciátsku prácu písal na tému „Jacques Maritain: Výchova k slobode“. V rokoch 1996-97 opäť pôsobil ako tirocinant medzi spolubratmi ponovicmi v Žiline a zároveň vyučoval na gymnáziu sv. Františka Assiského. Štúdium teológie absolvoval od roku 1997 v Turíne a po diakonskej vysviacke 10. júna 2000 v tamojšej Bazilike Márie Pomocnice, ktorú postavil don Bosco, sa vrátil do Žiliny, kde – opäť medzi ponovicmi – pôsobil už ako člen formačného tímu. V Žiline bol aj vysvätený za kňaza 20. januára 2001. Jeho svätiteľom bol vtedajší nitriansky pomocný biskup Mons. František Rábek.

„Primície v mojej rodnej dedine boli o týždeň neskôr. Pre dedinu to bola veľká udalosť a mnohí sa veľkodušne zapojili do príprav. Dodnes som im za to veľmi vďačný.“

Aj po kňazskej vysviacke pokračoval v službe vo formačnom tíme medzi mladými saleziánmi v Žiline a pastoračne pomáhal aj na sídlisku Žilina-Solinky v novej rozbiehajúcej sa farnosti.

V rokoch 2005-2008 bol v Žiline predstaveným formačnej komunity spolubratov ponovicov a zároveň bol v tom čase aj členom provinciálnej rady saleziánov. V roku 2005 prekonal onkologické ochorenie.

Hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez vymenoval 13. júna 2008 Jozefa Ižolda za provinciálneho vikára a v tejto úlohe pôsobil dve trojročné obdobia. Zároveň plnil úlohu provinciálneho delegáta pre formáciu.

„Nakoniec som sa ocitol v úlohách vo vedení provincie. To som od dona Bosca nečakal, ale tiež ma to učilo spoznávať jeho otcovské srdce e bezvýhradne dôverovať Božej Prozreteľnosti. Teraz ma zasa don Bosco učí, aby som vedel trochu aj trpieť pre Božie Kráľovstvo. Som zvedavý na ďalšie prekvapenia, ale cieľ je jasný: nebo,“ – spomínal na svoju životnú cestu niekoľko dní pred smrťou.

Po šiestich rokoch v úlohe provinciálneho vikára hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez ho 7. januára 2014 menoval do úlohy provinciála. Don Jozef Ižold prevzal svoj službu vedenia provincie 2. júna 2014 a stal sa prvým provinciálom slovenských saleziánov, ktorý vstúpil k saleziánom až po novembri 1989. Ako predstavený slovenských saleziánov sa v roku 2017 tešil z blahorečenia saleziána mučeníka Titusa Zemana.

V roku 2019 ho zasiahlo nové onkologické ochorenie, s ktorým bojoval desať mesiacov. Posledné dni prežil v opatere v komunite v sídle saleziánskej provincie v Bratislave na Miletičovej, kde zaopatrený sviatosťami s vierou a radostnou nádejou odovzdal svoj život Bohu. Zomrel v prítomnosti spolubratov i rodného brata kňaza v stredu 20. mája 2020 vo večerných hodinách, v predvečer slávnosti Nanebovstúpenia Pána.

Počas koronakrízy, keď saleziáni na Slovensku vytvorili pre mladých oratko.online, Jozef Ižold sa prihovoril vo večernom slovku mladým práve na Veľký piatok.

Zdroj: saleziani.sk

Katolícky kňaz Jozef Šofranko SJ sa stal novým provinciálom jezuitov na Slovensku. Do funkcie ho vymenoval generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Arturo Sosa SJ dekrétom zo 6. januára 2020. Svojho úradu sa ujal v sobotu počas svätej omše v bratislavskom kostole Najsvätejšieho Spasiteľa. Pri tejto príležitosti poskytol rozhovor Tlačovej kancelárii Konferencie biskupov Slovenska.

Prečo ste sa stali jezuitom?

Jednoduchá odpoveď neexistuje. Moje povolanie sa zrodilo dávnejšie, keď som spoznal jezuitov na začiatku 90-tych rokov. Vtedy v Prešove, odkiaľ pochádzam, stavali exercičný dom. Moji rodičia pri tom pomáhali. Vtedy som si to tam obľúbil. Nepriťahovala ma iná duchovná cesta. Ani diecézne kňazstvo a ani iné rehole, ako saleziáni či františkáni, ktoré v Prešove vtedy pôsobili. Pritiahlo ma svedectvo života jezuitov a ich rozmanitosť v službe ľuďom. Boli to normálni ľudia, normálni chlapi, ktorí sa vedeli pohádať, ale zároveň si dokázali odpustiť. Dokázali si sadnúť, porozprávať sa, modliť sa spolu.

Akú úlohu dnes v slovenskej cirkvi zohrávajú jezuiti?

Na túto otázku by lepšie odpovedali iní – nie jezuiti. Ja som šesť rokov pôsobil v zahraničí. Z tohto pohľadu môjho návratu na Slovensko, Spoločnosť Ježišova žije vlastnú identitu. Prežíva ignaciánsku charizmu, čo znamená byť na tom mieste, ktoré je potrebné v spoločnosti. V prvom rade je to hľadanie. Spoločné rozlišovanie – vychádzajúce z duchovných cvičení sv. Ignáca. Je potrebné sa naučiť rozlišovať. Hľadať, čo je Božia vôľa. Nemôžeme zostať iba v starom ponímaní viery, kresťanstva, či náboženstva. Musíme hľadať to, čo je potrebné práve v tejto chvíli.

Ignaciánska spiritualita a charizma je v Cirkvi prítomná už viac ako 500 rokov. Nie je konkurenciou iným charizmám v Cirkvi, či už diecéznemu kňazstvu v ich poslaní, alebo iným rehoľným charizmám. Poslaním jezuitov na Slovensku, tak ako všade inde je práve obohatiť miestnu cirkev o to, k čomu nás Boh povolal v Cirkvi. Učiť ľudí hľadať Boha vo všetkých veciach, formovať veriacich a neveriacich či už prostredníctvom duchovných cvičení, riadnou sviatostnou pastoráciou alebo v oblastiach, kde sa iní nedostanú. Aktuálne je to vyjadrené generálom a potvrdené pápežom Františkom, v štyroch preferenciách Spoločnosti Ježišovej. A rovnako napĺňať priame poverenie pápežov Benedikta XVI. a Františka – „ísť na hranice“, teda do akejkoľvek oblasti, kde sa iní nedostanú, alebo sa neodvážia. k utečencom, marginalizovaným v každom slova zmysle, k neveriacim, v hľadaní a skúmaní teológie…

Aké to sú preferencie, o ktorých hovoríte?

Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej Arturo Sosa ich promulgoval v roku 2019 po potvrdení pápežom Františkom. Ide o štyri kľúčové apoštolské preferencie jezuitov na roky 2019 až 2029. Sú to – ukázať cestu k Bohu skrze Duchovné cvičenia a rozlišovanie; v poslaní zmierenia a spravodlivosti kráčať s chudobnými, s ľuďmi odsunutými na kraj spoločnosti a s tými, ktorých dôstojnosť bola pošliapaná; sprevádzať mladých ľudí v stvárňovaní budúcnosti naplnenej nádejou a spolupracovať v starostlivosti o náš Spoločný domov.

Ako sa uskutočňujú tieto preferencie na Slovensku?

V prvom rade musím spomenúť, že tieto preferencie sú pre nás jezuitov na Slovensku veľkou výzvou. Prostredníctvom modlitby a duchovných rozhovorov uvažujeme o tom, ako ich realizovať v našich podmienkach na Slovensku. Asi najzreteľnejšou realizáciou je dávanie ignaciánskych duchovných cvičení kňazom, seminaristom, rehoľníkom, laikom, učiteľom a iným skupinám v dvoch našich exercičných domoch na Slovensku, ale aj mimo nich. Prostredníctvom duchovných cvičení pomáhame ľuďom hľadať a nachádzať to, čo od nich žiada Boh, ale vždy v spojení s Cirkvou. Našim prínosom pre cirkev je teda naša ignaciánska charizma.

Okrem toho sa na našej Teologickej fakulte venujeme intelektuálnemu apoštolátu, ktorým pomáhame cirkvi otvárať teológiu a formovať budúcich rehoľných kňazov alebo laikov. Niekoľko rokov prevádzkujeme v Trnave Centrum pomoci pre rodinu. Je to jedno z najdôležitejších apoštolských diel jezuitov na Slovensku. Vďaka veľmi dobrej spolupráci s odborníkmi laikmi sa činnosť tohto centra rozširuje aj do iných miest na základe žiadostí štátnej alebo regionálnej správy.

Vo viacerých komunitách sa naša činnosť zameriava na formáciu rodín, mladých ľudí a vysokoškolských študentov. V aktuálnej situácii spojenej s Covid-19 sú jezuiti ako aj iné rehole zapojené do pomoci štátu. Naši dvaja kňazi ako dobrovoľníci pracujú v bratislavskom karanténnom centre pre repatriantov Družba. Robia tam skutočne výbornú prácu, ktorú priamo oceňujú štátne orgány. Zapisujú nových repatriantov, upratujú priestory. Podieľajú sa na každodennom zabezpečovaní stravy. Sú skutočnou súčasťou tímu, ktorý tvoria policajti, vojaci, civilná obrana a zdravotníckym personál.

Aké sú vaše plány ako slovenského provinciála?

Istou výhodou je, že nie som nováčikom vo vedení provincie, pretože som pôsobil pri svojom predchodcovi ako sócius. Veľa som sa od neho naučil za šesť rokov po jeho boku. Chcem teda zachovať kontinuitu. Dôraz budem klásť na osobné vzťahy v provincii medzi jezuitmi a formáciu v ignaciánskej spiritualite. Ak by škrípali naše vzťahy, kríval by aj náš apoštolát. Našou úlohou je teda sledovať, uvažovať a rozlišovať nové výzvy, ktoré vyplývajú zo štyroch spomínaných preferencií. V tomto sa chcem snažiť o duchovnú obnovu nás jezuitov v provincii. Je dôležité sa pozerať na svet očami našej ignaciánskej spirituality, Svätého Otca a Cirkvi.

Čo ľudia na Slovensku čakajú od Cirkvi a rehoľníkov v dnešnej dobe?

Dôveryhodnosť a dôveru. Dôveru – aby predstavitelia cirkvi, kňazi a rehoľníci dôverovali ľuďom. Ľudia nie sú hlúpi, ale očakávajú, že sa budú môcť na nás s dôverou obrátiť. Aby Cirkev mala dôveryhodnosť, musí aj dôveryhodne žiť a konať. Musíme rozlišovať, čo je dobré a čo zlé predovšetkým v súčasnej dobe, aby sme mali potom aj silu konať. Toto je úloha jezuitov na Slovensku. Vychádzať z duchovných cvičení a pomôcť ľuďom a cirkvi naučiť sa rozlišovať.

Svätý Otec je jezuita. Cítiť to?

Samozrejme. Je jeden z nás. To, čo hovorí a ako koná vychádza z duchovných cvičení svätého Ignáca, teda z našej formácie.

Krátky životopis nového provinciála slovenských jezuitov.

P. Jozef Šofranko SJ sa narodil 25. mája 1977 v Prešove. Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave vstúpil v roku 1996, ktorý ukončil jednoduchými doživotnými sľubmi v roku 1998. Teologické štúdiá absolvoval v rokoch 1998-2006 na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Po kňazskej vysviacke, ktorú prijal 24. júna 2006, pôsobil dva roky ako kaplán vo Farnosti Narodenia Panny Márie v Banskej Bystrici – Radvani, ktorú v tom čase spravovala jezuitská rehoľa. Tam od r. 2008 pôsobil v rámci komunity aj ako minister, ekonóm a rektor kostola.

V rokoch 2008 – 2011 pokračoval postgraduálnym štúdiom kánonického práva na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Po ukončení štúdií pôsobil v rokoch 2011 – 2013 ako vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu vo Vatikáne. Svoju rehoľnú formáciu zavŕšil tzv. treťou probáciou, ktorú absolvoval v rokoch 2013 – 2014 v Portlande – USA. V rámci nej istý čas pastoračne pôsobil medzi eskimáckym kmeňom Yupik na Aljaške.

V roku 2014 ho generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Adolfo Nicolás SJ vymenoval za sócia provinciála Slovenskej provincie. Od roku 2017 zároveň prednáša kánonické právo na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave.

Zdroj: TK KBS, rp

Foto: jezuiti.sk

Bratislava, 13. mája 2020 – Dnes si saleziánky pripomínajú sviatok ich spoluzakladateľky Márie Dominiky Mazzarellovej a tento rok ich čaká aj oslava 80. výročia príchodu na Slovensko.

Presným dátumom, keď saleziánky začali pôsobiť na Slovensku, je nedeľa 16. júna 1940. Oslavy 80. výročia sa tento rok mali konať 16. mája v Košiciach za účasti generálnej predstavenej Yvonne Reungoat, ktorá sídli v Ríme. Pre situáciu s vírusom COVID-19 sa oslava uskutoční bez generálnej predstavenej len osobitne v slovenských komunitách, ktoré navštívi provinciálna predstavená na Slovensku Monika Skalová.

• 

• 

Počas oslavy sa mala uskutočniť aj výstava obrazov a sviec, ktorých ukážky ste mohli zachytiť na webe a sociálnych sieťach sestier saleziánok. Autorky Andrea Miklovičová a Lenka Pukajová vymysleli alternatívu, ako sa k nim môžete dostať: „Založili sme blog na adrese salezianky80.blogspot.com, kde si všetko môžete prezrieť znova a aj vidieť, ktoré obrazy a sviece sú už rezervované a ktoré je možné si ešte rezervovať. Na stránke sa pri každom exponáte nachádza informácia s vysvetlením, na akú historickú udalosť saleziánok z ich 80-ročného pôsobenia na Slovensku ním chceme poukázať.“

Oslavy začnú už dnes na sviatok spoluzakladateľky Márie Dominiky Mazzarellovej sprístupnením videa. Pripravili ho Paula Zelenayová a rôzni mladí na vlastné náklady pod vedením sestry saleziánky Gabriely Baňasovej. Vo videu sa približuje život a charizma svätej Márie Dominiky.

O priebehu osláv budeme informovať a môžete ich sledovať na stránkach salezianky.sk, facebook.com/Salezianky a na Instragrame sestry_salezianky.

Dagmara Čepelová, FMA

Na základe pozitívnych spätných väzieb takmer 20 účastníčok vzdelávacieho kurzu „Ako vykročiť k spokojnejšiemu zasvätenému životu“, ktorý sa zrealizoval vo Family Garden v marci tohto roku si vám dovoľujeme ponúknuť jeho reprízu. Cieľom kurzu je napomôcť zasväteným osobám dešifrovať realitu vlastnej osoby, spoznanie samej seba ako daru pre budovanie spoločenstva. Taktiež rozpoznať a pracovať s kľúčovými prvkami, ktoré tvoria základ pre vytváranie harmonických vzťahov. Viac o zrealizovanom kurze nájdete TU.

Formou prednášok a interaktívnej práce sa naučíme rozvíjať zručnosti, ako prijať, pochopiť a ovládať vlastné emócie. Objasníme si, čo je to konflikt, jeho prvky a ako konflikty zvládať. V neposlednom rade si ukážeme , čo sú to limitujúce, resp. užitočné presvedčenia a ako môžu byť v živote človeka nápomocné.

Termín a časovanie:
12.6.2020 (piatok) od 13.30 do 17.30 a 13.6.2020 (sobota) od 9.00 do 17.00.

Miesto:
Vzhľadom na opatrenia proti šíreniu koronavírusu ponúkame kurz formou „online“. Účastníci budú pripojení cez internet s využitím aplikácie Zoom. Pre zabezpečenie diskrétnosti počas realizácie kurzu je potrebné, aby bol účastník počas pripojenia v miestnosti sám. Počet účastníkov je obmedzený na max. 15.

Cena:
Zľavnenú cenu kurzu ponúkame v hodnote 60 EUR/účastníčka. (Reálne náklady na realizáciu kurzu sú v hodnote 120 EUR/účastníčka). Termín na prihlásenie a na uhradenie poplatku za kurz je do 30.5.2020. Platbu uhrádzajte na číslo účtu: SK46 0200 0000 0034 4751 6859. Ako variabilný symbol uveďte: 200612. Do poznámky pre prijímateľa uveďte vaše priezvisko.
Link na prihlasovanie nájdete TU.
V prípade naplnenia kapacity kurzu bude prihlasovanie zastavené.

Lektori: Mgr. Katarína Baginová, PCC (ICF) a Mgr. Eva Rušínová, FMA.
Odborný konzultant: Mgr. Monika Skalová, FMA

Dňa 23. apríla 2020 si Pán náhle povolal sestru Ireneu Elenu Hamranovú, CFSF, ktorá viedla Kongregáciu Dcér sv. Františka Assiského v službe generálnej predstavenej v rokoch 1992 – 2007.

Pane Ježišu, dopraj jej života večného!