Dary od zasvätených pre Svätého Otca

Predseda a zástupkyňa predsedu Konferencie vyšších rehoľných predstavených (KVRPS) – P. Václav Hypius, CSsR a sr. Agnesa Jenčíková, CJ, prinesú v mene zasvätených pápežovi Františkovi dva symbolické dary, ktoré odovzdajú počas stretnutia biskupov, kňazov, zasvätených a katechétov v Katedrále sv. Martina v Bratislave dňa 13. septembra 2021.

Prvý je kamenný kríž – symbol tzv. Barbarskej noci, ktorej 70. výročie sme si pripomenuli minulý rok. Vtedajšia štátna moc v roku 1950 napadla a zlikvidovala mužské a neskôr aj ženské kláštory a rehoľníkov internovala do sústreďovacích kláštorov.

Veľká osobnosť slovenských dejín J. Em. Ján Chryzostom kardinál Korec, rehoľník – jezuita, k tejto udalosti povedal: „Táto noc zostane navždy najtemnejšou a najbarbarskejšou nocou, a to nielen pre neslýchaný čin proti tisícom rehoľníkov, ale aj pre neslýchaný čin, ktorý sa tým spáchal proti kultúre a duchovnosti nášho národa.“ A dodáva: „Rehoľníci, hoci bez slobody, neklesali na duchu. Aj za múrmi internačného kláštora si zorganizovali deň, zaviedli modlitbu, meditáciu, a postupne aj vzdelávanie. V hraničnej situácii nesmeli premárniť ani sekundu.“ – Toto je a zostáva pre nás silným momentom, na ktorý nemôžeme zabudnúť. Aj preto je tu tento symbol, ktorý sa chystajú zasvätení odovzdať Svätému Otcovi.

Keď sa vrátime k daru, ide o kamennú platňu vo veľkosti 40 cm. Kameň vyjadruje práve tú tvrdosť zákroku vtedajšej moci voči rehoľníkom. Na platni je barokový korpus Krista vo veľkosti 21 cm. Pohľad na kríž, na Krista dával našim bratom a sestrám silu ísť ďalej, dával istotu o Božej Láske a blízkosti aj v čase útlaku a násilia.

„Počas brutálneho útoku komunistickej vlády bolo zničených: 76 mužských kláštorov 17 reholí a odvezených bolo 1.200 rehoľníkov, a tiež 140 ženských kláštorov 24 reholí a 2.000 rehoľníčok bolo internovaných do tzv. sústreďovacích kláštorov“ (ďalších asi 1.600 sestier pokračovalo pracovať v nemocniciach). Väčšina rehoľníkov bolo súdených, strávili určitý čas na nútených prácach a ďalší boli uväznení. Plameň rehoľného života na Slovensku sa však nepodarilo uhasiť, stále horí… Ďakujeme Bohu za jeho podporu a ochranu v tomto čase skúšky!“ – to sú slová, ktoré sa nachádzajú (v taliančine) na zadnej strane kríža.

Dar pochádza z dielne Choralis Wood Art z Krompách. Je symbolom vernosti rehoľníkov aj v časoch skúšky.

Druhý dar dopĺňa ten prvý – jednoduchá svieca, ktorá predstavuje symbol života, svetlo, ktoré stále horí. Výška sviece je 32 cm (hrúbka do 10 cm), pochádza z dielne Komunity Blahoslavenstiev.

Symbolizuje súčasnú realitu zasväteného života, to, že život zasvätených na Slovensku pokračuje, ani tvrdosť moci ho nezničila, žije a prináša nové plody a to aj v podobne nových rehoľných rodín. Preto je na svieci v popredí zvýraznený symbol kríža prepletený stromom života. Svieca je položená na prútenom podnose v tvare listu, ktorý tiež dopĺňa celkovú symboliku tohto daru.

Na svieci je aj text z Matúšovho evanjelia v taliančine: Vy ste svetlo sveta…. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt, 14-16)

Na zadnej strane sviece sú aktuálne čísla, ktoré vyjadrujú dnešnú realitu zasväteného života na Slovensku: viac ako 2.700 zasvätených, ktorí žijú v 44 ženských a 28 mužských reholiach. Okrem nich je tu ešte niekoľko menších reholí, ktoré nie sú členmi KVRPS, ale vďaka Bohu sú tu a dopĺňajú celkovú mozaiku rehoľného života na Slovensku.

V spodnej časti sviece je vyjadrenie duchovnej podpory Svätému Otcovi ako aj prosba o Jeho požehnanie pre zasvätených a pre Cirkev na Slovensku.

za KVRPS informovala
sr. Jana Kurkinová, FMA

Na mieste internačného kláštora v Beckove sa v sobotu konala spomienková slávnosť

Minulý rok pripravovali v Beckove školské sestry de Notre Dame spomienkovú slávnosť pri príležitosti 70. výročia snahy komunistického režimu o likvidáciu rehoľného života na Slovensku. Keďže sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii nepodarilo spomienku na Akciu R a udalosti z roku 1950 uskutočniť, pripomenuli si to tento rok v sobotu 28. augusta 2021.

Školské sestry de Notre Dame z Nového Mesta nad Váhom boli vyvezené 30. augusta 1950 do sústreďovacieho františkánskeho kláštora v Beckove. Z toho dôvodu sa spomienková slávnosť konala na tom istom mieste, kde boli sústredené. Začala sa modlitbou Korunky Božieho milosrdenstva a adoráciou vo františkánskom kostole. Riaditeľka Štátneho archívu v Trnave PhDr. Júlia Ragačová pripomenula udalosti z roku 1950, zvlášť Akciu R – zrušenie ženských kláštorov. Potom nasledovala svätá omša a agapé v kláštore sestier v Beckove. Dnes žijú už len dve školské sestry, ktoré boli vtedy internované. Mnohé sú už na večnosti, preto sa na záver slávnosti konal ružencový sprievod na cintorín s modlitbou za povolania.

„Všetkým sestrám, ktoré prešli veľkým utrpením a zostali verné reholi, dnes vďačíme za naše povolania. Nechceme zabudnúť na minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a boli vďačné Bohu za dar zasväteného života,“ vyjadrili svoju vďačnosť školské sestry de Notre Dame.  

Sr. Auxilia Matlová, ŠSND
Foto: sr. Kristína Chytrová, ŠSND

Na Slovensku bude putovať relikvia  „kazateľa milosti“ sv. Dominika

Vo vybraných slovenských mestách a obciach bude od 5. septembra do 2. októbra 2021 putovať relikvia „kazateľa milosti“ sv. Dominika. Putovať bude pri príležitosti 800. výročia smrti sv. Dominika Guzmána (1170-1221), kňaza a zakladateľa Rádu kazateľov.

„Dôvodom prečo sme požiadali o zapožičanie relikvie v tomto čase je, že začiatkom septembra sa bratia stretávajú na celoprovinčnom stretnutí a na začiatku októbra navštívi našu krajinu Magister rehole fr.  Gerard Francisco Timoner OP,“ vysvetlila sr. Karola (Mária Dravecká). Relikviu požičali mníšky rehole kazateľov z kláštora sv. Dominika a Sixta v Ríme, ktorý založil priamo sv. Dominik. Vrcholom jej prijatia bude celoslovenské stretnutie dominikánskej rodiny a svätá omša za účasti magistra rehole v národnej svätyni – Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Dominikánska rodina na celom svete slávi tento rok veľké jubilem – 800 rokov od narodenia sv. Dominika pre nebo. Dominik založením Rehole kazateľov začal písať príbeh ohlasovania Vteleného Slova, ktorého súčasťou sa v priebehu stáročí stali mnohí rehoľní bratia, mníšky, rehoľné sestry, laici, mladí, členovia ružencových spoločenstiev a mnohí iní. A to aj na Slovensku. Pri príležitosti jubilejného roka dominikánska rodina na Slovensku uvažovala, ako naplno prežiť tento čas milosti pri spomienke na svätého Dominika. Rozhodla sa preto prijať relikvie sv. Dominika.

„Pozývame vás nielen si uctiť tohto Kazateľa milosti, Kazateľa Božej lásky, ale aj započúvať sa do bohatého odkazu, ktorý nám zanechal. Už viac ako 800 rokov spoločne píšeme príbeh ohlasovania Božieho priateľstva. Pozývame vás vstúpiť do tohto príbehu,“ odkázala sr. Karola.

Sv. Dominik sa narodil 8. augusta 1170 v španielskom meste Calleruega v oblasti Burgosu, zomrel 6. augusta 1221 v talianskej Bologni, len dva dni pred svojimi 51. narodeninami. Jeho liturgická spomienka sa slávi 8. augusta. Dominikáni si v tomto roku pripomínajú aj ďalšie jubileum – 800. výročie od svojich prvých generálnych kapitúl, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1220 a 1221 v období Turíc.

TK KBS, kar; ml

V Beckove u Školských sestier de Notre Dame bude spomienka na Akciu R

Keďže minulý rok sa kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii nemohla uskutočniť spomienková slávnosť pri príležitosti 70. výročia snahy komunistického režimu o likvidáciu rehoľného života na Slovensku, Školské sestry de Notre Dame pozývajú v sobotu 28. augusta 2021 do Beckova, kde si chcú pripomenúť Akciu R, udalosti z roku 1950 a povzbudiť sa vernosťou sestier.

Likvidácia ženských kláštorov sa uskutočnila sústreďovaním rehoľných sestier do centier a to vo viacerých etapách. V prvých dvoch vlnách bolo do sústreďovacích centier prevezených asi 4000 sestier. V ďalšej etape bolo 2000 sestier „prevedených“ do priemyslu. Začiatkom roka 1951 bolo naplánované zníženie počtu nemocníc a ústavov, v ktorých ešte v roku 1950 pracovalo takmer 10.000 rehoľníc. Administratívne sa sťažovalo prijímanie nových členiek rehoľných rádov, v lete roku 1952 boli internované predstavené ženských reholí. Akcia mala byť dokončená zrušením rádov a kongregácií, ale táto akcia bola odvolaná a režim pristúpil na postupné vytlačenie rehoľníc zo spoločnosti. Výsledkom bolo zrušenie všetkých ženských kláštorov. Do roku 1960 ostali len rehoľné sestry, ktoré pracovali ako ošetrovateľky v nemocniciach, pretože za ne nemal režim žiadnu náhradu. Režim tak zlikvidoval asi 140 kláštorov.

Viac o Barbarskej noci nájdete TU.

Zdroj: skolskesestrynd.sk

Sociálne sestry ukončili XVI. generálnu kapitulu a zvolili si nové generálne vedenie

Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta, sa skončila XVI. generálna kapitula Spoločnosti sociálnych sestier. Od 1. augusta sestry z piatich krajín a dvoch kontinentov pracovali v benediktínskom Kláštore Premenenia Pána v Sampore. Na záverečnej svätej omši, ktorú celebroval prior Vladimír Kasan, bola inaugurovaná novozvolená rada: generálna moderátorka Magdolna Kővári, Marta Andraščíková, (asistentka generálnej moderátorky) a Anna Farmati a Orsolya Fecske, generálne radkyne. Nová generálna rada odráža aj medzinárodnosť spoločnosti, keďže členky pochádzajú zo štyroch rôznych krajín.

Každá kapitula je dôležitou udalosťou v živote rehoľného spoločenstva avšak táto konkrétna kapitula bola naozaj výnimočná v mnohých ohľadoch. Príprava kapituly bola poznačená mnohými nejasnosťami kvôli pandémii a do poslednej chvíle bolo otázne, či sa vôbec budú môcť stretnúť, alebo ako mnohé rehoľné komunity budú musieť podujatie odložiť. Bolo to ako kráčať po vode, no po celý čas sestry prežívali láskavú Božiu prozreteľnosť a vďaka ústretovej podpore úradov sa odstraňovala jedna prekážka za druhou a tak mohli pred dvoma týždňami začať ich prácu v modlitebnom zázemím a pohostinnosti benediktínskej komunity.

Ďalšou milosťou tejto kapituly bola skúsenosť hlbokej jednoty. V týchto dňoch sa stalo skutočnosťou motto,  ktoré sa pri príprave na kapitulu sestry modlili počas týchto dvoch rokov: „Sme jeden chlieb, jedno telo, jeden duch, v Tebe, ó, Najsvätejšia Trojica.“ Vo viacerých dôležitých a ťažkých otázkach sa napriek rôznym názorom dosiahol konsenzus a jednomyseľnosť ich rozhodnutí vnímali ako ovocie Ducha Svätého.

Smernice kapituly na nasledujúcich šesť rokov vyzývajú sestry prehodnotiť ich poslanie vo svetle ich charizmy a výziev, ktoré predstavujú rýchle spoločenské zmeny. Sestry sa vracajú „z púšte do centra života“ obnovené v ich povolaní a pripravené hľadať nové cesty v ich apoštolskom živote.

Renáta Jamborová, SSS

Školské sestry sv. Františka mali provinciálnu kapitulu a zvolili nové vedenie provincie

V júli 2021 prebehla v Ríme Generálna kapitula Kongregácie školských sestier sv. Františka, ktorej predchádzala pred rokom prvá časť provinciálnej kapituly. Po ukončení druhej časti provinciálnej kapituly v dňoch 4. – 6. augusta 2021 v Žiline prebehli dnes, dňa 7. augusta na piatich miestach Slovenska voľby provinciálneho vedenia. Za provinciálnu predstavenú sestry zvolili S.M. Rafaelu Zvrškovcovú, ktorá viedla Slovenskú provinciu posledných päť rokov. Vikárkou provinciálnej predstavenej sa stala S.M. Timotea Timková, radkyňami sestry Michaela Gardošová, Samuela Rudincová a Maximiliána Akimjaková.V najbližších dňoch prevezmú svoj úrad v Provinciálnom dome v Žiline.

Celým obdobím príprav na kapitulu sestry sprevádzali Emauzskí učeníci. Ako učeníci na ceste do Emauz sa sestry zdieľali o svojom živote a poslaní a uvedomili si neustálu potrebu vlastnej formácie a rastu vo vzťahu k Bohu, k sebe samým, k sebe navzájom, k svetu a k stvoreniu. Čo sa však teraz od sestier žiada? Zachovať si horiace srdcia, uvedomovať si, kým sú, v ktorom úseku cesty sa nachádzajú a spoločne rozlišovať, kam ich Pán vedie. Božie Slovo a Eucharistia, správne vzťahy, spoločné svedectvo a apoštolát v rámci ich špecifickej služby sú oblasti, v ktorých sestry Slovenskej provincie chcú rásť v nasledujúcich piatich rokoch.

Kongregácia školských sestier sv. Františka vznikla v roku 1843 v rakúskom Grazi. Jej zakladateľkou bola sestra Františka Antónia Lamplová. V súčasnosti žije vo svete 332 sestier v deviatich krajinách (Česká republika, USA, Taliansko, Slovensko, Chile, India, Kazachstan, Kirgizsko, Vietnam). V súčasnosti má Slovenská provincia školských sestier sv. Františka 143 sestier, ktoré pôsobia v sedemnástich komunitách v siedmich slovenských diecézach: pracujú na rôznych typoch škôl – od materských škôl až po univerzitu; v sociálnej oblasti i v zdravotníctve. Sestry sa aktívne angažujú vo farskej pastorácii a v novej evanjelizácii. Slovenské sestry pôsobia aj na misiách v Strednej Ázii. Viac o školských sestrách nájdete na skolskesestry.sk.

Františka Čačková, OSF

Začala sa XVI. Generálna kapitula Spoločnosti sociálnych sestier

Spoločnosť sociálnych sestier začala svoju XVI. generálnu kapitulu. Hosťujúcou krajinou je Slovensko, kde sa kapitula koná od 1. do 15. augusta 2021 v kláštore benediktínov na Sampore. Otváraciu svätú omšu celebroval prior benediktínov o. Vladimír Kasan. Mottom kapituly je Sme jeden Chlieb, jedno Telo, jeden Duch. Amen.  

Delegátkami sú sestry z Maďarska, Rumunska, Kuby, Buffalo (NY) a zo Slovenska aj generálna predstavená federácie Sociálnych sestier z Los Angeles, USA. Počas prípravy, ktorá trvala celý rok, sa sestry vo svojich provinciách spoločne formulovali dôležité oblasti a témy, ktorými by sa mala kapitula zaoberať. Súčasťou kapituly je aj voľba novej generálnej predstavenej a jej rady. Záverečný dokument a smery generálnej kapituly budú vytýčené na nasledujúcich šesť rokov.

Začínajúcej Kapitule vyprosujme veľa božích milostí, darov Ducha Svätého a otvorenosť na vanutie Ducha, ktorý stále tvorí niečo nové.

Renáta Jamborová,SSS
Foto: Františka Čačková, OSF

Skončila sa II. provinciálna kapitula redemptoristov

V kláštore Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa v Kostolnej – Záriečí sa v utorok 6. júla 2021 konalo II. zasadanie II. provinciálnej kapituly redemptoristov.

Kapitulári počas zasadnutia zvolili svojho vokála a jeho náhradníka na prvú a tretiu fázu XXVI. generálnej kapituly redemptoristov, schválili zmenu stanov Provincie Bratislava – Praha a Apoštolský plán na aktuálne quadrennium (štvorročie). Diskutovalo sa tiež o misii redemptoristov na Litve, ktorá pôsobí v druhom najväčšom litovskom meste Kaunas od septembra 2018, i o vplyve sociálnych médií ako účinného prostriedku na poli evanjelizácie. Prostredníctvom online videohovoru sa slovenským a českým redemptoristom prihovoril generálny predstavený P. Michael Brehl, CSsR. Hosťom kapituly bol P. Johannes Römelt, CSsR, koordinátor Konferencie Európa.


Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Mária de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza sa redemptoristi na Slovensku a v Česku venujú hlavne ľudovým misiám a exercíciám (Podolínec, Kostolná – Záriečie), ktoré sú zároveň hlavnými pastoračnými prioritami Kongregácie na Slovensku. Ďalšími prioritami sú farská pastorácia (Gaboltov, Banská Bystrica – Radvaň, Bratislava – Kramáre, Tasovice, Frýdek, Svatá Hora), pastorácia povolaní, spolupráca s laikmi (spoločenstvá Calvary, Rieka Života, Koral, Shekinah), pastorácia cez vydavateľstvo Slovo medzi nami a tiež aktívne pôsobenie prostredníctvom tradičných i nových médií. V roku 2018 bola otvorená nová komunita v litovskom Kaunase s cieľom konania ľudových misií na Litve. Dekrétom generálneho predstaveného bola v zriadená nová provincia Bratislava – Praha, v ktorej v súčasnosti pôsobí 52 slovenských a českých redemptoristov. Michalovská viceprovincia má aktuálne 29 členov. Pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.

Mediálny tím redemptoristov

Synodalita ako výzva – aj rehoľníci sú pozvaní zapojiť sa do slávenia blížiacej sa Synody

Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) poslala v týchto dňoch všetkým zasväteným na Slovensku preklad listu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorým ich pozýva zapojiť sa do slávenia blížiacej sa Synody zameranej na synodalitu.

„Dlhý čas sa hovorilo o spoločenstve ako o konštitutívnom prvku Cirkvi. Dnes je zrejmé, že také spoločenstvo je buď synodálne, alebo nie je spoločenstvom. Zdá sa to ako slogan, ale jeho zmysel je presný: synodalita je forma spoločenstva Cirkvi – Božieho ľudu.“, zdôraznil kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody biskupov.

Synodálny proces potrvá tri roky a bude rozčlenený do troch fáz. Začne sa 17. októbra 2021 diecéznou fázou a vyvrcholí v októbri 2023 zhromaždením biskupov v Ríme.

„Chcem vás aj touto formou povzbudiť, aby sme aj my – zasvätení – dali svoj príspevok tam, kde to bude možné, kde budeme pozvaní – zvlášť na úrovni miestnej Cirkvi, v rámci diecéz, v ktorých žijeme a pracujeme. Určite budete oslovení aj Konferenciou, ktorá má tiež predložiť svoj príspevok, aj keď momentálne ešte nemáme žiadne podklady k tejto požadovanej reflexii, resp. k príspevku, ktorý sa  od nás očakáva,“ povzbudzuje rehoľníkov P. Václav Hypius, CSsR, predseda KVRPS.

-jk-

V júni sa v Badíne po roku a pol stretol Internoviciát

Kvôli pandémii sa spoločné stretnutia rehoľných noviciátov pod názvom Internoviciát nekonali takmer rok a pol. Zvažovala sa aj možnosť online stretnutí, ako je to teraz bežné, ale napokon sa v jeseni 2020 rozhodli pre prorockú víziu sestry satmárky Brigity Puchalovej, ktorá navrhla, aby sa v lete 2021 zorganizovalo dlhšie stretnutie, ktoré by v sebe spojilo všetko to, čo bolo naplánované na štyri stretnutia, na ktorých boli vopred dohodnutí.

A tak – hoci v komornejšej zostave a nie všetci na celý čas – sa podarilo Internoviciátu stretnúť v týždni 7. – 13. 6. 2021 v Badíne v Dome Xaver. Organizačne stretnutie pripravila sestra Brigita s tímom. Hosťami a prednášajúcimi boli o. František Hylmar, SJ s témou Exámen (v dňoch 7. – 9. 6.) a s. Fides Strenková, CJ s témou Biblia a zasvätený život (v dňoch 9. – 13. 6.).

Spolu sa stretnutia zúčastnilo dvadsať formátorov a formovaných, hoci nie všetci boli prítomní celý čas. Jadro tvorilo 8 noviciek a postnoviciek a ich 3 magistry. K dominikánovi fr. Reginaldovi sa pridal ich novic a o. Peter, (novicmajster redemptoristov) a s. Zdenka, ktorá má na starosti formáciu u uršulínok. Na začiatku stretnutia, v prvých dňoch bola prítomná aj s. Renáta Jamborová, SSS, vedúca subkomisie, s. Letícia za sestry Congregatio Jesu, s. Tatiana za krížové sestry a počas týždňa sa nakrátko zastavila s. Agnesa Jenčíková, CJ, predsedníčka Teologicko-spirituálnej komisie KVRPS, pod ktorú patrí tím Internoviciátu.

Jezuita o. Hylmar vo svojich prednáškach predstavil vzácnu modlitbu exámen a prakticky ich do nej vovádzal. Animoval dve adorácie krokmi exámenu aj dve rozjímania imaginárnou formou a ponúkol body k sebareflexii po rozjímaní. Majstrovsky prepájal teóriu s praxou, učil reflektovať počuté a zažité, vovádzal do živej modlitby, do osobného vzťahu s Bohom.

Sestra Fides už v minulosti viackrát prednášala pre mladé sestry, takže program mala dobre premyslený. Texty pre prácu s Písmom ponúkala postupne, povzbudila sestry k tomu, aby sa do vybraného textu najprv začítali sami. Mnoho textov bolo dobre známych, ale prednášajúca ich vyzývala, aby ich čítali ako nové, akoby sa s nimi nikdy predtým nestretli. Neskôr im v prednáškach odkrývala dôležité motívy zasväteného života, ktoré by v tých textoch predtým nehľadali, alebo aspoň nie do takej hĺbky. Venovali sa témam ako – povolanie, sprevádzanie na duchovnej ceste, stretnutie a komunikácia, budovanie komunity ako rôznosti v jednote Ducha, cesta učeníka, Mária predstavujúca vzor viery ako cesty. Pre hlbšie porozumenie Písma je dôležité poznať dobovú kultúru a na niektorých miestach sa vracať k jazyku originálneho textu. Hoci takýto prístup nie je jednoduchý, so s. Fides účastníci dokázali prejsť aj úskalia gréčtiny tak, že odmenou pre nich boli nové vhľady do textov Písma a do tém o zasvätení. Na prehĺbenie toho, čo sa dozvedeli na prednáškach, slúžil čas, keď s tým všetkým mali zostať sami v tichu pred Bohom a neskôr svoje skúsenosti ešte zdieľali v skupinkách a prípadne aj v pléne.

Okrem prednášok sa Internoviciát stretával na modlitbách a liturgii v kaplnke, v jedálni pri jedle a káve, na prechádzkach v záhrade, nechýbala ani hravosť a trochu šantenia. Spoločnú časť programu zvykli zakončiť večer tichou adoráciou vystavenej Sviatosti a kompletóriom. Dávali tým najavo, kto ich spája, vedie po ich individuálnych cestách a tiež kto je v centre vzájomnej spolupráce.

Spolupráca sa začína vzájomným ľudským poznaním. Kvôli tomu, že stretnutie bolo rozdelené na bloky, vzájomnému spoznávaniu sa venovali čas na začiatku stretnutia a potom ešte aj v piatok – najprv v dvojiciach a potom spolu. Sobotné dopoludnie strávili na výlete. Odviezli sa do neďalekej obce Hronsek a navštívili miestny drevený artikulárny kostol, ktorý je pamiatkou UNESCO. Výklad im poskytla miestna evanjelická pani farárka. Zvyšok dopoludnia strávili príjemnou prechádzkou po lese a lúkach za dedinou Hronsek smerom na Sampor. S benediktínmi v Sampore boli vopred dohodnutí, že v nedeľu k nim prídu na svätú omšu. Bol to milý spôsob ako aspoň na chvíľu stretnutie Internoviciátu prepojiť aj s formáciou u benediktínov a s ich magistrom Igorom.

Formátori mali tiež svoje stretnutie a okrem toho dostatok priestoru na zdieľanie svojich skúseností, ale aj otázok.

V nedeľu po poslednej prednáške vyjadrovali svoje dojmy z celého stretnutia, dávali spätnú väzbu a vyjadrovali poďakovanie za obohacujúci spoločný čas. Lúčili sa s nádejou, že hoci pandémia ešte neskončila, budú sa môcť pravidelnejšie stretávať a navzájom sa podporovať.

Renáta Jamborová, SSS