Urobiť v aktuálnej situácii čosi pre ľudí na Slovensku spoločne a v jednote. S touto motiváciou začali slovenskí saleziáni v pondelok 8. marca nonstop modlitbu nazvanú „Adorácia saleziánov 24/24“.
„V poslednom čase veľmi narástli telefonáty, správy a informácie o ľuďoch, ktorí ochoreli na COVID, ktorí prosia o modlitbu za svojich zomrelých alebo za svojich blízkych vo vážnom stave. Vieme, že na Slovensku sme s touto chorobou na tom naozaj dosť zle,“ napísal svojim spolubratom provinciálny vikár saleziánov don Peter Jacko a pozval ich „urobiť pre týchto ľudí niečo spoločne ako saleziáni na Slovensku.“
Viacerí saleziáni pomáhajú priamo v nemocniciach v prvej línii a mnohé strediská organizujú rôzne formy modlitieb. Ku zjednoteniu sa v spoločnej adorácii vedie saleziánov však aj to, že sú rehoľníkmi. „Ukázať a naozaj aj žiť jednotu. A to na úrovni domov našej provincie, ktoré sú po celom Slovensku i v zahraničí. A nie len ukázať, ale naozaj sa aj zjednotiť,“ doplnil don Jacko.
Adorácia saleziánov 24/24 má trvanie od polnoci pondelka 8. marca až do polnoci stredy 31. marca. Počas týchto spolu 24 dní chcú saleziáni vo svojich 24 komunitách „stáť pred Pánom vytrvalo v tichej adorácií a prosiť za všetkých chorých, zomierajúcich i za tých, ktorí už prišli o niekoho blízkeho,“ vysvetľuje provinciálny vikár Peter Jacko.
Keďže ide o 24-hodinovú adoráciu, saleziáni podstúpi aj námahu modlitby v nočných hodinách. Číslo 24 je pre saleziánsku rodinu silným odkazom na Pannu Máriu Pomocnicu, ktorú si pripomínajú vždy 24-tého v mesiaci. Zároveň v posledný deň mesiaca si saleziáni pripomínajú svojho zakladateľa dona Bosca. Posledný deň adorácie, streda 31. marca, bude zároveň ukončením obdobia pôstu, keďže nasledujúci deň bude už Zelený štvrtok.
„Som presvedčený, že v týchto časoch potrebujeme naozaj jedným hlasom a spoločne prosiť dobrého Boha o ukončenie tejto pandémie, ale prosiť aj zástupne za všetkých ľudí, ktorí teraz nemôžu prísť do kostolov, za všetkých chorých, zomierajúc i za rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych,“ opísal motiváciu adorácie don Jacko.
Jednotlivé komunity si rozdelili medzi sebou celkový čas 576 hodín, pripojili sa aj slovenské saleziánske komunity v ruskom Aldane a Jakutsku, v Azerbajdžane v Baku a tiež saleziáni študenti v Turíne a v Ríme.
Saleziáni pozývajú aj iné rehoľné komunity na Slovensku pridať sa v období pôstu k tejto modlitbe formou adorácie. Členovia saleziánskej rodiny ale aj ostatní veriaci sa môžu duchovne pripojiť k adorácii saleziánov pri svojich osobných modlitbách.
Misionári Srdca Ježišovho v duchu kresťanskej nádeje a s prosbou o modlitbu oznamujú, že dňa 8. marca 2021 v 74 roku života a 48 roku kňazstva zaopatrený sviatosťami odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi misionár Kongregácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a diecézny exorcista P. ThLic. Jozef Hegglin, MSC. Zádušná sv. omša spojená s pohrebnými obradmi bude slávená bez účasti verejnosti v sobotu 13. marca 2021 o 9,00 hod. v Kostole sv. Gorazda v Nitre na Klokočine. Telesné pozostatky zosnulého budú na jeho osobné želanie následne uložené o 11,00 hod. na Mestskom cintoríne v Nitre. K zádušnej sv. omši spojenej s pohrebnými obradmi sa bude možné duchovne pripojiť a sledovať ich prostredníctvom online prenosu: Link č. 1 – v slovenskom jazyku – Na tomto linku od 8.45 bude možné si vypočuť životopis P. Jozefa Hegglina, MSC a o 9.00 začne pohrebná svätá omša: https://youtu.be/T-Qw9TMPqZo Link č. 2 – v nemeckom jazyku – Simultánne prekladaný Link č. 1 do nemčiny pre jeho rodinu a nemecky hovoriacich priateľov. https://youtu.be/9TgwjU4kZjM Link č. 3 – v slovenskom jazyku: Na tomto linku od 10.50 bude možné sledovať v priamom prenose Obrady uloženia telesných pozostatkov na Mestskom cintoríne v Nitre. https://youtu.be/3cGyghAYR64
.
Predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku P. Václav Hypius, CSsR, zaslal kondolenciu, ktorú adresoval P. Martinovi Pavúkovi, MSC a jeho spolubratom k úmrtiu P. Jozefa Hegglina, MSC:
Milý P. Martin, MSC a spolubratia z Kongregácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho,
s ľútosťou som prijal správu o odchode do večnosti vášho spolubrata, nášho priateľa pátra Jozefa Hegglina, MSC. Poznali sme ho ako mimoriadne dobrého, láskavého človeka, kňaza – misionára celou svojou bytosťou. Mal som možnosť viackrát sa s ním aj osobne stretnúť, rozprávať o realite a potrebách zasväteného života. Veľmi mu záležalo na osobe človeka, pomáhal všetkým, aj mnohým z nás – zasväteným. Bude nám chýbať!
Chcem Vám v mene svojom ako aj v mene Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a v mene všetkých zasvätených zaželať úprimnú sústrasť. Nech ho Pán, ktorému slúžil s veľkým nasadením, odmení za všetko dobro, ktoré vykonal tu na zemi a nech mu je odmenou a večnou radosťou. Nech odpočíva v pokoji!
P. Václav Hypius, CSsR predseda KVRPS
P. ThLic. Joseph Hegglin sa narodil 29. novembra 1946 v Luzerne v diecéze Bazilej vo Švajčiarsku manželom Fridolinovi Hegglinovi a Sophii Mullerovej. Pokrstený bol 1. decembra v kostole Sv. Anny v Luzerne. Birmovaný bol 28. septembra 1957 v kostole sv. Michala v Zugu. V rokoch 1958-1966 absolvoval štúdiá v Malom Diele Lásky sv. Michala vo Fribourgu. Od októbra 1966 do októbra 1967 absolvoval noviciát v Miribel. 11. októbra 1967 zložil prvé rehoľné sľuby. V rokoch 1967 – 1968 študoval filozofiu v Štrasburgu. V rokoch 1968 – 1969 začal vo Fribourgu so štúdiom teológie, v ktorom pokračoval opäť v Štrasburgu v rokoch 1970-1972. Večné sľuby zložil 30. mája 1971 v Štrasburgu. Ešte v tom istom roku, 26. júna 1971 bol vysvätený za diakona. 25. júna 1972 bol v Štraburgu vysvätený za kňaza. V rokoch 1972 – 1974 pôsobil vo farnosti Sv. Mórica v Emmen v Luzerne. V roku 1974 sa vydal na Gilbertove ostrovy v súostroví Kiribati v Tichom oceáne, kde pôsobil do roku 1975 v Tarawe. V rokoch 1976 – 1983 pôsobil v Abemama ako vedúci katechetickej školy a farár ostrova. V rokoch 1984 – 1987 bol poverený vedením misijnej animácie vo Francúzku a Švajčiarsku. V rokoch 1988 – 1993 pôsobil ako prvý superior MSC Pacifickej Únie v Tarawe. V rokoch 1993 – 1999 pôsobil ako provinciál francúzsko-švajčiarskej provincie Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Bol vymenovaný za člena finančnej rady generálneho vedenia. V tomto čase založil nadáciu MSC AMETUR, ktorá združuje aktíva MSC vo Švajčiarsku. 25. marca 1999 skončil jeho mandát provinciála a úrad odovzdal svojmu nástupcovi P. Danielovi Augié vo francúzskom Marsseile. Pastoračný rok ukončil vzdelávaním a oddychom v Paríži. Rok 1999-2000 bol jeho sabatikálnym rokom, ktorý strávil na Inštitúte duchovného vedenia v Chicagu v USA. Príchod roka 2000 strávil na súostroví Kiribati.
Na žiadosť generálneho predstaveného juhonemeckej a rakúskej provincie 1. septembra 2000 nastúpil na nové misijné pôsobisko do Nitry na Slovensku. V novembri 2005 bol vymenovaný za superiora Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Slovensku. Ako jazykovo nadaný sa začal učiť po slovensky. Časom sa stal známym pre vyhľadávanie nových duchovných povolaní, ako aj oživením duchovného centra MSC na Lukovom Dvore v Nitre. Nedávne rozšírenie o novú budovu umožnilo vznik novej misijnej dimenzie, ktorá prijíma „Zranených životom“. Presadil, aby komunita rehoľných sestier Spoločenstva Dcér Našej Milej Matky od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z ostrova Kiribati prišla do Nitry. Počas svojej prvej dovolenky z Kiribati, v rámci ktorej absolvoval medzipristátie v USA, objavil charizmatickú obnovu, ktorá charakterizuje jeho duchovný rozmer a spôsob jeho pohľadu na duchovnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aby mohol žiť podľa poslania, ktoré mu bolo zverené. Na rozvíjajúcom sa Slovensku tak mohol uplatniť svoje schopnosti ako kazateľ a animátor.
Ako kňaz pôsobil vo Švajčiarsku, Francúzsku a 15 rokov na súostroví Kiribati v strednej časti Tichého oceánu. Študoval duchovné sprevádzanie na Inštitúte ISL v Chicagu. Absolvoval viaceré kurzy a výcviky v oblasti ignaciánskej spirituality a psychológie v Nebraske a vo Filadelfii USA, v Paríži a v Mníchove. Posledných viac ako 20 rokov pôsobil na Slovensku ako vyhľadávaný exercitátor a viedol duchovné cvičenia a duchovné formačné programy v „Dome Srdca Ježišovho“ v Nitre. V roku 2013 ho nitriansky diecézny biskup ustanovil za diecézneho exorcistu. Nitrianske biskupstvo vyslovuje veľké Pán Boh zaplať za duchovné dielo zosnulého P. Jozefa Hegglina, ktoré na jej území rozvinul a realizoval v záujme Božieho ľudu vo všetkých jeho formách.
Kongregácia pre Inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a Pápežská rada pre kultúru v spolupráci s Pápežskou Gregorovou univerzitou a Talianskou biskupskou konferenciou organizujú medzinárodnú konferenciu pod názvom „Charizma a tvorivosť. Katalogizácia, riadenie a inovatívne projekty kultúrneho dedičstva komunít zasväteného života “, ktorá sa uskutoční v Ríme 30. septembra a 1. októbra 2021.
Motív, ciele a ďalšie informácie súvisiace s touto konferenciou sú uvedené v priloženom liste Kongregácie adresovanom všetkým predstaveným rehoľných inštitútov vo svete.
Je tu zároveň vyhlásená aj medzinárodná výzva (Call for papers) na predkladanie príspevkov k tejto téme v štyroch jazykoch, ktorú nájdete na www.carismaecreativita.net.
Registrácie účastníkov začnú na jar 2021. Možnosť zapojiť sa majú aj účastníci zo Slovenska.
Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) predkladá štatistiky zosumarizované zo sčítania podkladov od jej členov k 31. decembru 2020, teda čísla týkajúce sa tej skupiny zasvätených osôb, ktorá si hovorí: rehoľníci a rehoľníčky.
Nech je predkladaná štatistika len inšpiráciou na uvedomenie si reality, kde asi rehole na Slovensku v súčasnosti sú. Nech je tiež dôvodom na vďačnosť voči Bohu, ktorý má jediný autorské právo k jednotlivým povolaniam i charizmám, ako aj k ich počtom. To, kam rehole na Slovensku kráčajú a kam sa dostanú, určite nezávisí od štatistických sumarizácií.
Na Slovensku je aktuálne spolu 72 rehoľných inštitútov (RI). V členení na mužské a ženské, či gréckokatolícke a rímskokatolícke je to takto:
Na vysvetlenie k počtu členov KVRPS: sú nimi vždy jedna osoba z jedného inštitútu a ide vždy o aktuálne právoplatne zvoleného alebo menovaného vyššieho predstaveného v úrade generálneho, provinciálneho predstaveného alebo predstaveného autonómneho kláštora. Členmi KVRPS sú aj delegovaní predstavení z menších spoločenstiev, ktorí majú postavenie zástupcu svojho vyššieho predstaveného povereného zodpovednosťou za komunity nachádzajúce sa na území Slovenska a teda pred štátom sú ich štatutárnymi zástupcami. Počet členov KVRPS je vyšší v prípade rímskokatolíckych ženských reholí o 3 osoby kvôli tomu, že 3 takéto inštitúty majú na Slovensku aj generálne aj provinciálne vedenie (ide o sestry františkánky, satmárky a premonštrátky).
Zasvätených, ktorí majú status rehoľnej osoby, je na Slovensku spolu 2 736 osôb.
Najpodstatnejšie však je to, čím žijú. Takmer tritisíc rehoľníkov a rehoľníčok na Slovensku by sa dalo predstaviť podľa spirituality, či charizmy, ktorú má ich inštitút, asi takto:
Počas obdobia komunistickej totality v minulom storočí mali mocní tohto sveta plán zničiť rehoľnú formu života. Bola to naplánovaná úloha, že do roku 2000 tu nebude nikoho z týchto čudných osôb, ktoré sú nepohodlné vládnucej ideológii. Vďačnosť za to, že napriek prenasledovaniu prežili s pomocou Božej milosti až dodnes, sa snažili zvlášť vyjadriť najmä v minulom roku, keď si pripomenuli 70 rokov od snahy mocných zlikvidovať všetky rehole vo vtedajšom Československu (1950) a najmä to, že tu stále vďaka hrdinom vernosti stále sú, ba naviac – dnes aj tí, ktorí vstúpili a rozhodli sa pre rehoľný život už v časoch náboženskej slobody. Ale ako to vlastne s tými počtami naozaj je? Tí, čo prežili, zažili boom rehoľných povolaní v 90-tych rokoch, potom sa to ustálilo. Takmer 10 rokov prežívajú rehole stav, kedy je prirodzená úmrtnosť v reholiach vyššia, než je počet nových povolaní. Za posledných 30 rokov však na Slovensko prišli mnohé nové rehole, ktoré tu v 50-tych rokoch neboli a ktorých sídla sú roztrúsené po celom svete, tieto založili svoje komunity aj tu. A tak vznikla zaujímavá situácia, že z celkového počtu 2 736 rehoľných osôb žije 46 % iba v 8 najväčších reholiach, ktoré vykazujú už desiatky rokov svoje počty nad 100 členov na jeden inštitút. Najviac – až 34 – je na Slovensku prítomných maličkých jedno- či dvojkomunitných reholí, v ktorých žije celkom 268 rehoľníkov, t. j. 10 % zo všetkých. A v ostatných veľkostných kategóriách je to takto:
Z celkového počtu dnes žijúcich 2 736 rehoľných osôb je:
Vývoj počtu povolaní celkom na Slovensku sa v KVRPS podarilo zdokumentovať takto:
Všeobecne možno konštatovať, že mužské rehole sú mladšie ako ženské. A v oboch týchto skupinách reholí platí aj to, že nástupom do dôchodku sa ich aktívna činnosť nekončí.
Rehoľníci a rehoľníčky žijú celkom v 419 rehoľných komunitách na Slovensku, aj mimo neho. Mnohým slovenským vedeniam reholí podliehajú do kompetencie aj ich organizačné jednotky v Čechách, Maďarsku, na Ukrajine, v Kazachstane, na Sibíri a inde. Pôsobia na všetkých poliach pôsobenia, kde ich posiela Boh a vytvára podmienky Cirkev – cez vlastné rehoľné inštitúty, ktoré sa snažia verné dôvodom svojho založenia rozvíjať vlastné diela, alebo posielať svojich členov tam, kde svojím poslaním môžu slúžiť pre dobro iných a spoločnosti, no hlavne pre Boha a s jeho pomocou. Vzaté optikou cirkevného členenia územia je najviac mužských a ženských komunít v Bratislavskej a Košickej arcidiecéze, silné zastúpenie majú tiež v Nitrianskej a Spišskej diecéze. Niečo vyše 330 osôb žije roztrúsených v zahraničí, z toho 153 ako misionári na skutočných misijných územiach na 55 miestach v Európe a 15 miestach mimo Európy. A takto je to podrobnejšie podľa druhov reholí na Slovensku a v členení na rímskokatolícke (RKC) a gréckokatolícke (GKC) rehoľné komunity:
V školstve, vo vzdelávaní a výchove sa deťom, mládeži i dospelým venuje 1050 občanov SR, ktorí majú status „rehoľná osoba“. Viac ako polovica z tohto počtu to robí bez príjmu, popri inej práci, jednoducho grátis. Rehoľné inštitúty zriadili spolu 42 rôznych inštitúcií, v ktorých sa venujú vzdelávaniu a výchove – sú medzi nimi školy všetkých druhov, internáty, aj iné organizácie. Rehole sú oficiálnym zriaďovateľom 27 škôl a školských zariadení. Tri najsilnejšie zastúpené rehole v školstve sú uršulínky, dominikánky a piaristi a v práci s mládežou vyniká saleziánska rodina.
V zdravotníctve je činných spolu 127 rehoľných osôb. Dve najväčšie zariadenia zriadili alžbetínky – Onkologický ústav v Bratislave a milosrdní bratia so svojou Univerzitnou nemocnicou a poliklinikou v Bratislave. Záujmu presahujúcemu kapacity sa však tešia aj priekopníčky mobilného hospicu v Bratislave – sestry vincentky, ako aj sestry satmárky, ktoré zriadili prvý rehoľný kamenný hospic pre pacientov v terminálnom štádiu ochorenia v Trenčíne. Počet pracovných miest, ktoré rehole vo svojich dielach vytvorili a obsadili najmä nerehoľnými zamestnancami v týchto dvoch silových rehoľných rezortoch, nie je predmetom tohto sčítania, ale sú to tisícky vytvorených pracovných miest, ku ktorým sa radia aj tie z nasledujúcej oblasti sociálnych činností najrôznejšieho druhu.
V sociálnej sfére je činných 326 rehoľníkov a rehoľníčok, takmer polovica z nich dobrovoľníckou neplatenou formou. Desiatka z nich sa venuje utečencom a asi 35 osôb Rómom. Kvôli poskytovaniu sociálnych služieb zriadili rehoľné inštitúty spolu 19 osobitných organizácií, v ktorých zaostrili na rôzne cieľové skupiny: núdznych, deti, ľudí bez domova, no najviac na seniorov, chorých a zdravotne postihnutých. Sociálnu službu rozvíjajú rehole aj vo vlastných radoch – s pomocou KVRPS sa na 24 miestach na Slovensku, v konkrétnych rehoľných komunitách venujú vlastným odkázaným členom. Celkovo dnes ide o opateru 395 starých a chorých rehoľných sestier (z celkového počtu cca 733 sestier v dôchodkovom veku). Za účelom zabezpečenia ich starostlivosti boli vytvorené pracovné miesta pre 182 osôb, pričom personál je zmiešaný, zhruba 24 % zamestnancov v prevádzkach domácej starostlivosti o rehoľníčky tvorí civilný personál.
Podstatná činnosť mužských reholí sa realizuje ako pastorácia v rôznych podobách. V nej je zapojených 545 rehoľných kňazov. Títo poskytujú rôzne duchovné služby cez zverené farnosti, ale aj v ďalších 25 zariadeniach zriadených mužskými rehoľami a spolu so sestrami v ďalších 7 zariadeniach, prevažne zameraných na rôzne duchovné pobyty alebo vydavateľskú činnosť. Nezabúdame ani na misijnú činnosť, kde sú zapojené mužské i ženské rehole. Najviac misionárov vyslali zo Slovenska na misijné územia bratia verbisti a misijné sestry, saleziáni, tiež jezuiti a sestry CJ. Spolu za všetky rehole sú sčítané údaje o pôsobení rehoľníkov a rehoľníčok v zahraničí tieto:
Podľa podkladov z reholí zostavil sekretariát KVRPS.
Jubilejný XXV. deň zasväteného života, ktorý si pripomenieme na sviatok Obetovania Pána v utorok 2. februára 2021, sa bude aj na Slovensku sláviť netradičným spôsobom pre aktuálnu situáciu spojenú s obmedzeniami týkajúcimi sa vírusu COVID-19.
Zasvätení na Slovensku sa môžu duchovne spojiť počas slávenia svätej omše vysielanej z kaplnky TV Lux dňa 2. 2. 2021 o 18.30 hod., ktorú bude sláviť Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. V mene zasvätených budú na nej prítomní aj zástupcovia vedenia Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku – P. Václav Hypius, CSsR, predseda KVRPS, a sestra Agnesa Jenčíková, CJ, zástupkyňa predsedu KVRPS. Diecézni biskupi pri príležitosti tohto sviatku zaslali zasväteným vo svojich diecézach listy, keďže sa s nimi nemôžu stretnúť osobne.
K dispozícii je tiež možnosť spojiť sa so zasvätenými po celom svete a pripojiť sa k svätej omši, ktorú bude dňa 2. 2. 2021 o 17.30 hod. sláviť Svätý Otec František v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Priamy prenos bude možné sledovať cez stream.
KVRPS pripravila preklad listu, ktorý napísali zasväteným pri príležitosti XXV. dňa zasväteného života, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života Mons. João Braz de Aviz a jeho sekretár Mons. José Rodríguez Carballo, OFM.
Formou videoposolstva sa zasväteným prihovoril aj predseda Rady pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života pri KBS, Mons. Cyril Vasiľ, SJ.
V liste zasväteným vyjadril svoju blízkosť a podporu aj predseda KVRPS, redemptorista P. Václav Hypius: „Želám vám, aby tento deň bol pre nás všetkých novým impulzom, nech nezabúdame na slová iniciátora tejto myšlienky dnes už sv. Jána Pavla II., ktorý povzbudzoval, aby sme počas tohto dňa chválili Pána a ďakovali mu za dar zasväteného života; presadzovali v celom Božom ľude jeho povedomie a vážnosť; veď každého z nás pozval k oslave zázrakov, ktoré s nami urobil Pán. S vyjadrením úprimnej blízkosti a hlbokého ocenenia dobra, ktoré robíte všade tam, kde pôsobíte, aj v tomto neľahkom období pandémie zostávam s vami spojený v modlitbách.“
Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku tvorí 72 reholí, 44 ženských a 28 mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a rehoľné sestry v 419 rehoľných komunitách. Viac o ich živote ponúkajú webstránky www.kvrps.sk a www.zasvatenyzivot.sk.
Televízia Lux odvysiela vo februári dokumentárny film o zakladateľke Kongregácie sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho – Božej služobnici Matke Róze Vůjtěchovej Tajomná radosť. Sledovať ho môžete v týchto termínoch – 2. 2. 2021 o 21:15, 4. 2. 2021 o 01:10, 6. 2. 2021 o 10:50, 7. 2. 2021 o 22:00 a 8. 2. 2021 o 10:20. Jej proces blahorečenia na diecéznej fáze začal 19. 11. 2019 v Rajhrade, v Brnenskej diecéze.
Sestry tešiteľky sú kontemplatívno-činná, zmierna kongregácia, ktorej poslaním je tešiť trpiaceho Spasiteľa v jeho smrteľnej úzkosti na Olivovej hore, na kríži a v jeho opustenosti vo svätostánku. Sestry obetujú všetky svoje kríže, ťažkosti, námahy, všetko čo ich zarmucuje a pokoruje s úmyslom podávať Bohu zmier, vynáhradu za ľahostajnosť a nevďačnosť ľudí, konať pokánie za svoje hriechy i hriechy iných. Odpovedajú na Ježišovu výzvu: „Smutná je moja duša až na smrť, ostaňte tu a bdejte so mnou!“ (Mt 26, 38) dennou modlitbou, rozjímaním a adoráciou pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou. V noci vo štvrtok konajú adoráciu na pamiatku Ježišovej smrteľnej úzkosti od 23:00 -24:00 hod.
Špecifickou formou vonkajšej činnosti je starostlivosť o chorých a opustených ľudí, predovšetkým v ich príbytkoch cez agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ale aj práca v nemocnici, hospici, v sociálnych zariadeniach a katechéze.
Na Slovensku prostredníctvom sr. Kristíny Gáboríkovej a pátra Kamila Vanču bolo založené aj Laické spoločenstvo tešiteľov a tešiteliek Božského Srdca Ježišovho. Členovia (vyše 500) sa usilujú každodenné práce a utrpenia ochotne znášané a trpezlivo prijaté prinášať Bohu na zmier. Nezištne pomáhajú chorým a opusteným vo svojom okolí a tým sa snažia napomáhať spáse ich duší. V spolupráci so sestrami tešiteľkami vydávajú časopis Getsemani.
Generálne vedenie kongregácie sídli v Brne, sestry tešiteľky pôsobia v Čechách aj v Argentíne. Na Slovensku ich nájdete v Bratislave, Kežmarku a v Bytči, kde pracujú ako opatrovateľky v rodinách. v ADOS a v nemocniciach. Viac o sestrách tešiteľkách sa môžete dozvedieť na www.tesitelky.eu a o živote Božej služobnice a procese blahorečenia na www.matkarosa.cz.
sr. Františka Čačková, OSF / sr. M. Damiána Oravcová, CSC
Misionári verbisti zo Spoločnosti Božieho Slova sa pripravujú na slávenie sto rokov od ich príchodu na Slovensko, konkrétne od otvorenia ich prvého misijného domu v Močenku pri Nitre v roku 1923. Príprava na jubileum storočnej prítomnosti misionárov na Slovensku a Čechách sa nesie pod heslom: Kráčame s Božím Slovom.
Podľa slov provinciála P. Pavla Krutáka SVD chcú misionári v prvom rade využiť túto príležitosť na to, aby sa poďakovali Pánu Bohu za všetko, čím ich obdaroval. Zároveň sa chcú ešte hlbšie spojiť s vteleným Božím Slovom, Ježišom Kristom, ktorého nasledujú vo svojom misijnom povolaní, a utvrdiť sa v poslaní ísť do celého sveta a ohlasovať Božie slovo – evanjelium.
Súčasťou prípravy na jubileum budú aj týždenné Zamyslenia nad osobou a spiritualitou ich zakladateľa sv. Arnolda Janssena. Celkovo je pripravených 100 zamyslení, ktoré budú uverejňované na webovej stránke www.verbisti.sk formou textu a podcastu.
Týmto sa chce nielen priblížiť osoba pátra Arnolda, ale zároveň aj misijná spiritualita, ktorá sa v dnešnej dobe pokračujúcej sekularizácie stáva aktuálnejšou než kedykoľvek predtým. Pre záujemcov je možnosť prihlásenia sa na automatický odber týchto zamyslení na verbisti.sk.
Zamyslenia budú potom každý týždeň doručené do ich schránky spolu s aktualitami Spoločnosti Božieho Slova.
Okrem toho misionári verbisti sú si vedomí slov aj svojho zakladateľa – „ohlasovanie evanjelia je prvoradým a najväčším skutkom lásky k blížnemu.“ Preto vnímajú ako službu ohlasovania Božieho slova aj ich denné zamyslenia nad evanjeliom, ktoré už dávnejšie ponúkajú na ich webovej stránke.
Tieto zamyslenia sú tak isto v textovom ako aj a audio formáte a je možné ich dostávať každé ráno do svojej schránky po prihlásení sa na ich odber na www.verbisti.sk.
V roku 2021 si redemptoristi pripomínajú 100 rokov od príchodu na Slovensko. Prvý kláštor bol založený v Stropkove v roku 1921, nasledovali kláštory v Podolínci (1922), Kostolnej – Záriečí (1923), Michalovciach (1931) a v Bratislave (1935).
Prvý kláštor redemptoristov na Slovensku – Kláštor Najsvätejšej Trojice v Stropkove – založili pátri z Čiech a Moravy v roku 1921. Z pražskej provincie redemptoristov neskôr vznikli dve samostatné jednotky: v roku 1940 Viceprovincia Bratislava, dnes Provincia Bratislava – Praha, a v roku 1946 Viceprovincia Michalovce. Redemptoristi zo Slovenska robia misie nielen na Slovensku a v Česku; slovenských misionárov privítali i v Kanade, Rusku, Kazachstane, Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku, na Ukrajine či v Poľsku. Dva kláštory boli založené na Zakarpatskej Ukrajine, misijná komunita redemptoristov pôsobí aj na Litve.
„Pre nás – redemptoristov, ktorí žijeme na Slovensku dnes, 100 rokov po založení nášho prvého domu – je toto výročie významné aj preto, aby sme prehĺbili zápal ohlasovania evanjelia chudobným a opusteným v duchu našej charizmy,“ povedal Václav Hypius, provinciál Provincie Bratislava – Praha. Toto výročie chce využiť aj na to, aby poďakoval svojim spolubratom za ich prácu na poli evanjelizácie, za ich ľudskú blízkosť a svedectvo zasväteného života. „Ďakujem každému z nich a rovnako aj našim laickým spolupracovníkom, ktorí majú účasť na našej rehoľnej charizme. Každý máme osobitné dary milosti, a tie veľkodušne vkladáme do spoločného diela,“ dopĺňa Václav Hypius.
„Pre mňa osobne je jubilejný rok príležitosťou ukázať, že sme tu a patríme Kristovi Vykupiteľovi, aby si nás použil, ako chce a kedy chce. Naďalej žijeme a slúžime našou misiou – ohlasovaním hojného vykúpenia,“ hovorí Metod M. Lukačik, viceprovinciál Viceprovincie Michalovce. Ako ďalej dodal, tento rok je priestor premýšľať nad pestrou minulosťou vrátane prenasledovania, stagnácie, prekážok i stále nových misijných iniciatív, ale aj nad aktuálnym povolaním redemptoristu a príležitosťou deliť sa o to s druhými. „Nesmieme sa báť pozvať na túto cestu zasvätenia sa dielu vykúpenia aj mladých – na cestu nasledovania Krista Vykupiteľa v našej kongregácii a hlásaním Božieho slova chudobným,” dodal Metod Lukačik.
Redemptoristi Provincie Bratislava – Praha a Viceprovincie Michalovce si storočnicu pripomenú viacerými podujatiami. Hlavné jubilejné slávnosti budú v Stropkove 18. a 19. septembra 2021; ich súčasťou bude aj vedecká konferencia venovaná 100 rokom prítomnosti redemptoristov na Slovensku. Michalovská viceprovincia oslávi 75 rokov od svojho vzniku 23. marca. Na rok 2021 pripadá i 20. výročie beatifikácie bl. Metoda Dominika Trčku, CSsR (za blahoslaveného bol vyhlásený 4. 11. 2001 pápežom Jánom Pavlom II.) a 110. výročie narodenia Božieho služobníka o. Jána Ivana Mastiliaka, CSsR (narodil sa 5. 11. 1911 v Nižnom Hrabovci).
Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Mária de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza sa redemptoristi na Slovensku a v Česku venujú hlavne ľudovým misiám a exercíciám (Podolínec, Kostolná – Záriečie), ktoré sú zároveň hlavnými pastoračnými prioritami Kongregácie na Slovensku. Ďalšími prioritami sú farská pastorácia (Gaboltov, Banská Bystrica – Radvaň, Bratislava – Kramáre, Tasovice, Frýdek, Svatá Hora), pastorácia povolaní, spolupráca s laikmi (spoločenstvá Calvary, Rieka Života, Koral, Shekinah), pastorácia cez vydavateľstvo Slovo medzi nami a tiež aktívne pôsobenie prostredníctvom tradičných i nových médií. V roku 2018 bola otvorená nová komunita v litovskom Kaunase s cieľom konania ľudových misií na Litve. Dekrétom generálneho predstaveného bola v zriadená nová provincia Bratislava – Praha, v ktorej v súčasnosti pôsobí 52 slovenských a českých redemptoristov. Michalovská viceprovincia má aktuálne 29 členov. Pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.
Václav Hypius, CSsR, provinciál Provincie Bratislava – Praha Metod M. Lukačik, CSsR, viceprovinciál Viceprovincie Michalovce
Spoločnosť sociálnych sestier spustila dňa 27. decembra 2020 novú webstránku venovanú životu, dielu a činnosti bl. Sáry Salkaháziovej. Na adrese www.salkahazisara.com sa môžu záujemcovia viac dozvedieť o bl. Sáre z pohľadu jej dejinných udalostí, aktivít, sociálnej činnosti aj duchovnosti.
Spoločnosť sociálnych sestier je spoločnosťou apoštolského života, ktorá bola založená dňa 12. mája 1923 v Budapešti. Jej zakladateľka, Margita Slachtová, bola inšpirovaná sociálnou encyklikou Rerum novarum. Mala priekopníckeho ducha, ktorého rozvinula cez hodnoty evanjelia a Božiu posväcujúcu lásku. Jej dielo postupne oslovilo ďalšie mladé ženy a inšpirovalo aj Sáru, ktorá svoj život zasvätila starostlivosti a záujmu o iných, do takej miery, že svoj život ponúkla ako obetu za prenasledovaných, starých a chorých a svoje spolusestry. Jej obeta bola zavŕšená mučeníckou smrťou 27. decembra 1944.
