Takmer 400 ľudí zo Slovenska sa vydá do Lúrd, kde sa od 15. do 19. septembra 2023 uskutoční 17. slovenská púť chorých. V programe sú naplánované viaceré slávenia a modlitby na mariánskom pútnickom mieste, ktoré navštevujú milióny ľudí z celého sveta.
„Chceme putovať pod ochranou Nepoškvrnenej Panny Márie, načerpať a poďakovať Bohu za všetko, čo nám dáva. Nie každý chorý má možnosť ísť do Lúrd, preto aj skupina, ktorú vedieme bude zastupovať chorých na celom Slovensku,“ hovorí sestra Timotea Mordelová, SMVS.
Do Francúzska vyrazia v piatok 15. septembra v skorých ranných hodinách slovenskí pútnici, o ktorých sa bude starať 12 lekárov, dvaja medici a 13 zdravotníkov. K dispozícii bude aj 27 rehoľných sestier Satmárok a 44 dobrovoľníkov. Sprevádzať ich bude nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo a 16 kňazov. Zúčastnia sa na nej zdravotne postihnutí vozíčkari, imobilní, zrakovo a sluchovo postihnutí, a tiež deti.
Združenie Rodina Nepoškvrnenej organizuje púť s dvomi charterovými letmi. Naplánovaný je spoločný program v miestnych bazilikách a okolí. Je to prvýkrát, čo chorí zo Slovenska putujú lietadlami, predchádzajúcich 16 pútí bolo vlakom. Posledná vlaková púť bola ešte pred pandémiou v roku 2019.
Denné reporty z púte bude prinášať aj Rádio Lumen.
Združenie Rodina Nepoškvrnenej vzniklo na Turíce v Jubilejnom roku 1975. Jeho zakladateľkou je sestra Mária Bernadeta Pánčiová z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok, ku ktorej je toto združenie pričlenené. Rehoľa Satmárok plánuje začať jej proces blahorečenia.
Pápež Ján Pavol II. oficiálne schválil a potvrdil Rodinu Nepoškvrnenej 8. júna 1991 na spomienku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Rodina Nepoškvrnenej medzičasom prekročila hranice Slovenska. Dnes má svojich členov po celom svete.
Dňa 9. 9. 2023, sa konala v materskom dome Kongregácie sestier tešiteliek Božského Srdca Ježišovho v Rajhrade, slávnosť Ukončenia diecéznej fázy procesu blahorečenia Božej služobnice Matky Rózy Vůjtěchovej, zakladateľky kongregácie.
Slávnosť sa začala uctením pamiatky Matky Rózy na Rajhradskom cintoríne, nasledovala ďakovná svätá omša, hlavným celebrantom bol Mons. Karol Orlita – súdny vikár v Brne, a následne bola Verejná záverečná ceremónia, ktorej predsedal J. E. Mons. Pavel Konzbul – brnenský biskup. Táto ceremónia bola spojená so záverečnými prísahami, verejným zapečatením dokumentov určených Kongregáciou pre kauzy svätých, a ich prevezením do Ríma. Diecéznu fázu blahorečenia Matky Rózy otvoril 30. 11. 2019 v Rajhrade Mons. Vojtech Cikrle brnenský biskup.
Matka Róza Vůjtěchová sa narodila dňa 21. 10. 1876 v malej juhočeskej dedinke Obora u Radobytec, okres Písek. Pri krste dostala meno Barbora. Jej rodičia, Ján a Anna, mali desať detí, z ktorých niektoré zomreli v útlom veku. Jej rodičia boli veľmi zbožní a najmä matka ju viedla k modlitbe a k osobnému vzťahu k Bohu Otcovi, ktorému sama zverovala svoje starosti a trápenia. Malá Barunka mala vo svojej mamke vzor tichosti a odovzdanosti do Božej vôle, prirodzene si osvojovala ducha modlitby.
Zhodou okolností sa zoznámila so sestrami boromejkami. Predstavená sa nechala uprosiť, a hoci Barbora mala iba pätnásť rokov, bola prijatá do čakateľstva. Sestry v tej dobe mali široké pole pôsobnosti od ošetrovania chorých po výchovu detí. Barbora počas čakateľstva získala skúsenosti v psychiatrickej liečebni, pri ošetrovaní starých a chorých, tiež sa krátko starala o chorých na choleru. Práca pri chorých, hoci bola veľmi náročná, sa jej zapáčila, a tak sa rozhodla, že sa zaradí medzi pomocné sestry-ošetrovateľky. V roku 1893 obliekla rehoľné rúcho sestier boromejok a prijala meno sestra Mária Róza. Hoci sa zdalo, že je sestra Róza spokojná vo svojom povolaní, v jej vnútri bol nepokoj. Túžila po ešte prísnejšom živote v modlitbe, úplne strávená Kristovým utrpením. Zdalo sa jej, že má povolanie na Karmel. Okrem toho cítila zvláštnu túžbu k hlásaniu evanjelia, chcela byť apoštolom pre tých najchudobnejších a najopustenejších. Tento nepokoj ju stravoval osemnásť rokov. Myslela si, že je to pokušenie proti povolaniu a keď sa raz s týmito myšlienkami zverila svojim predstaveným, mali rovnaký názor.
V roku 1911 bola sestra Róza preložená do Brna. Ošetrovala chorých v ich domácnostiach. O rok neskôr tu zbožné šľachtičné založili Spolok sv. Jozefa pre ošetrovanie chudobných chorých. Jeho protektorom sa stal brniansky biskup Pavel Huyn. Dámy obstarávali prostriedky, ale potrebovali ošetrovateľky pre prácu s chorými. Prostredníctvom otca biskupa požiadali sestry boromejky o nejaké zdravotné sestry. Predstavená dala k dispozícii s. Rózu a s. Annu. Tie sa ihneď ujali svojej práce. Okrem ošetrovania sa sestra Róza začala venovať katechéze. Pripravovala dospelých k prijatiu sviatostí a učila deti základom viery. Chorých bolo onedlho toľko, že dve sestry nestačili na túto prácu.
Spolok prijal štyri civilné ošetrovateľky, tie sa však neosvedčili. To bol pre sestru Rózu ďalší silný impulz: mala by vzniknúť kongregácia sestier, ktoré by sa venovali výlučne bezplatnému ošetrovaniu chudobných chorých. Sestra Róza využila úzku spoluprácu s biskupom Huynom a odovzdala mu popis novej kongregácie, ako ju nosila už dlho vo svojich predstavách. Biskup prijal list s nadšením. Sám sa už viac ako dvadsať rokov zaoberal podobnou myšlienkou. Chcel založiť zmiernu kongregáciu a teraz mu bolo jasné, že sestra Róza je tá, ktorá mu s realizáciou pomôže.
Pri návšteve ad limina apostolorum v roku 1913 biskup Huyn informoval o novom projekte pápeža Pia X., ktorý dal ústny súhlas k založeniu novej rehoľnej rodiny. Pápež sestre Róze poslal svoje požehnanie, a povolenie k prestupu do rodiacej sa kongregácie. Sestra Róza bola naďalej boromejkou, pôsobila v Spolku sv. Jozefa, ale už začala prijímať a formovať prvé kandidátky. Dňa 3. decembra 1915 prišlo úradné povolenie z Ríma k založeniu novej kongregácie a 14. mája 1916 si sestra Róza obliekla ako prvá habit sestier tešiteliek Božského Srdca Ježišovho a zložila rehoľné sľuby. Zároveň sa zasvätila Božskému Srdcu Ježišovmu ako obeť zmieru za urážky, ktorých sa mu dostáva, s úmyslom tešiť ho v jeho opustenosti na hore Olivovej, na kríži a vo svätostánku. Toto zasvätenie je doposiaľ súčasťou rehoľných sľubov u sestier tešiteliek.
Pápežským dekrétom bola Matka Róza ustanovená za generálnu predstavenú. O dva týždne po nej mali obliečku prvé tri čakateľky. V roku 1917 mala kongregácia už desať sestier. Kongregácia mala svoj prvý dom v Brne na Šeříkovej 1 (Masarykova štvrť). Tam sa Matka Róza venovala formácii prvých sestier. Po vojne začali sestry so svojou vlastnou vonkajšou činnosťou – vyhľadávali chudobných chorých v ich príbytkoch, pomáhali v ich duchovných i telesných potrebách. Napriek náročnosti života v novej kongregácii prichádzali stále ďalšie záujemkyne.
V roku 1929 bol dostavaný veľký kláštor v Rajhrade, ktorý sa stal materincom kongregácie. Medzivojnové obdobie bolo dobou relatívneho kľudu, a tak sa i kongregácia mohla sľubne rozvíjať. Do začiatku 2. svetovej vojny mala viac ako 100 sestier. Matka Róza sa snažila vyhovieť všetkým, ktorí žiadali o jej sestry. Už v roku 1923 začali sestry pôsobiť v Prahe. Do roku 1945 stačila Matka Róza založiť celkom štrnásť filiálnych domov.
Počas 2. svetovej vojny sa sestry i naďalej s obtiažami mohli venovať svojej činnosti. Najťažšie obdobie nastalo v posledných dvoch vojnových rokoch. V roku 1943 museli do kláštora v Rajhrade prijať asi 120 chorých z nemocnice Milosrdných bratov v Brne. Sestry pre nich museli obstarávať jedlo a starať sa o nich. V roku 1944 sa do kláštora nasťahovali uniformované zložky Wehrmacht a SS.
Keď sa blížila fronta, vojaci odišli, ale po niekoľkých dňoch vnikli nemeckí dôstojníci násilne do kláštora a na vežu kostola vyvesili nemecké vlajky. Rusi sa domnievali, že je v kláštore i naďalej nemecké vojsko. Bombardovali kláštor deväť dní, čo spôsobilo poškodenie takmer všetkých miestností v kláštore, zrútenie stropu kostola a požiar. Sestry s chovancami prežili tieto hrozné dni v pivniciach, ktoré nechala Matka Róza už predtým prerobiť na kryty a zásobiť nevyhnutnými potravinami. Matka Róza bdela v pivnici neďaleko provizórneho oltára a neustále sa modlila. Prežívala veľkú úzkosť a strach o sestry nielen v Rajhrade, ale na všetkých filiálkach. Dopočula sa totiž, ako postupujúca ruská armáda zachádza so ženami, rehoľnice nevynímajúc. Starosť o ne ju priviedla k tomu, že ponúkla Pánu Bohu za ich záchranu svoj život.
Všetko nasvedčuje tomu, že Pán Boh jej obetu prijal. Všetky sestry vyviazli zdravé, napriek tomu, že sa častokrát ocitli v smrteľnom nebezpečenstve – napríklad, keď pod paľbou hasili horiaci kláštor. Zdravotný stav Matky Rózy, ktorý už pred tým nebol dobrý, sa neustále zhoršoval. V máji musela zaľahnúť, po krátkom zotavení sa jej choroba zhoršila, a tak bola v júni prevezená do nemocnice v Brne. Ani lekári už nemohli pomôcť, a tak si sestry Matku odviezli do kláštora, aby zomrela doma v Rajhrade. Dňa 3. septembra upadla do agónie. Zomrela 5. septembra v kruhu svojich sestier za spevu oslavného hymnu Te Deum.
Sestry tešiteľky pôsobia v Čechách, Argentíne a na Slovensku (Bratislava, Kežmarok) a snažia sa napĺňať odkaz ich zakladateľky – obetovať sa za spásu nesmrteľných duší a slúžiť chorým v ich príbytkoch.
sr. M. Damiána Oravcová, CSC, provinciálna predstavená
Dôvodom na radosť je, keď Boží ľud dostane svojho pastiera.
Dnes sa tak stalo v Spišskej diecéze.
Rehoľníci na Slovensku sa modlia za nového spišského biskupa a prajú mu veľkú citlivosť na Božieho Ducha, aby ním inšpirovaný rozpoznával potreby laikov, klerikov aj zasvätených.
František Trstenský je odborníkom biblickej teológie, preto mu prajeme, aby vo svojej službe približoval hĺbku a krásu Božieho slova všetkým ľuďom.
Spoločnosť sociálnych sestier bude v dňoch 14. – 17. septembra 2023 v Košiciach sláviť jubileum 100 rokov od založenia. Pri tej príležitosti pozýva verejnosť zúčastniť sa bohatého liturgického, duchovného aj spoločenského programu.
Vo štvrtok 14. 9. o 19.00 hod uvedie Štátne divadlo Košice – Malá scéna pod vedením režiséra Kamila Žišku divadelnú inscenáciu o Sáre Salkaházi, ktorú stvárni herečka Tatiana Poláková. Toto predstavenie bude výnimočné tým, že sú zabezpečené anglické titulky, takže je naň možné pozvať aj zahraničných hostí.
Piatkový program sa bude konať v saleziánskom kostole na Kalvárii, kde okrem svätej omše o 10.30 sestry pozývajú aj na diskusný a modlitbový večer o 19.00 hod najmä pre mladých pod názvom „Okolo sveta so sociálnymi sestrami“.
Hlavným momentom osláv bude slávnostná svätá omša v sobotu 16. 9. o 16.30 v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho, ktorú bude celebrovať apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli a arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober a po ktorej bude nasledovať recepcia pre pozvaných hostí.
Nedeľný program sa bude niesť v znamení Dňa spoločenstva v duchu encykliky Fratelli tutti. Do košického domu Regina Pacis na Masarykovej ulici (súčasné sídlo Arcidiecéznej charity) pozývajú sociálne sestry všetkých veriacich na svätú omšu o 10.00 hod, následné občerstvenie a kultúrno-duchovný program do 14.00 hod. Počas neformálneho stretnutia bude možnosť bližšie spoznať aj sociálne sestry z Maďarska, Rumunska, USA a Kuby, a taktiež stretnúť sa s dejinami plodného pôsobenia košických sestier v minulosti.
Zakladateľka Spoločnosti Margita Slachtová aj blahoslavená sestra Sára Salkaházi sa narodili v Košiciach a bl. Sára tu prežila väčšinu svojho rehoľného života. Táto metropola východu je tak významným spôsobom spätá s históriou a pôsobením sociálnych sestier na Slovensku.
Spoločnosť sociálnych sestier bola založená v roku 1923 v Budapešti a čoskoro sa rozšírila aj na Slovensko, do Rumunska, USA, Mexika, Portorika, na Kubu, Taiwan a Filipíny. Jej cieľom je v duchu katolíckej sociálnej náuky podporovať ľudskú dôstojnosť, najmä žien a rodín, pracovať pre dobro Cirkvi a svetskej spoločnosti, a tak napomáhať jej obnove v duchu evanjeliových hodnôt. Na celom svete má 250 členiek.
Kapucínske vydavateľstvo Minor vydalo dva nové tituly: Náboženstvo antického Izraela od Paola Merla a Vidieť neviditeľné. O Kandinskom od Michela Henryho.
V prvom prípade ide o knihu, ktorou pod gesciou nášho spolubrata Pavla Prihatného otvárame edíciu titulov významných odborníkov v oblasti biblických štúdií. Našim zámerom je časom ponúknuť v tejto edícii aj ďalšie aktuálne prekladové tituly strednej náročnosti a rozsahu. V druhom prípade ide o dielo významného francúzskeho filozofa venujúce sa abstraktnej maľbe na pozadí diela Wassilyho Kandinského. Pre bližšie porozumenie zámeru diela si môžete prečítať doslov na ResearchGate.
V dohľadnej dobe budú dostupné aj ďalšie novinky a to tituly Zjavnosť vecí. Estetika ako fenomenológia od prof. Güntera Figala a preklad knihy Thomasa Keatinga Lepší podiel. Stupne kontemplatívneho života.
Knihy sú dostupné v kapucínskom kláštore v Pezinku, môžu vám ich zaslať poštou a už onedlho dostupné aj v kníhkupectvách.
Kongregácia Dcér Božskej Lásky slávila na sviatok svätého Augustína, 28. augusta 2023, slávnosť zloženia prvých sľubov. Sr. Mária Klára Grešnerová po skončení dvojročného noviciátu zložila do rúk provinciálnej predstavenej, sr. M. Timotei Šebeňovej, FDC, sľub čistoty, chudoby a poslušnosti na jeden rok. Na znak toho prijala čierny závoj, Konštitúcie Kongregácie, emblém symbolizujúci lásku Najsvätejšej Trojice a prsteň ako symbol nekonečnej Božej lásky a osobnej vernosti Bohu.
Slávnosť sa konala v spoločenstve sestier a najbližšej rodiny sestry Kláry v Kostole sv. Anny v Trnave. Liturgickému sláveniu predsedal P. Juraj Ďurnek SchP., predseda KVRPS a homíliu predniesol P. Jozef Mihok, CSsR, provinciál redemptoristov.
KVRPS informovala Kongregácia Dcér Božskej Lásky na Slovensku
Dňa 25. augusta, presne pred 50 rokmi, odišiel k Pánovi spoluzakladateľ Kongregácie Bratov Tešiteľov z Getseman, o. Ján Polakovič. Počas pohrebného obradu si vtedy zhromaždení veriaci vypočuli z úst vtedajšieho provinciála Tešiteľov, o. Tomáša Iváka, nasledujúce slová: ,,V našom zosnulom spolubratovi stráca Svätá Cirkev dobrého, horlivého, obetavého kňaza, veľkého ctiteľa Najsvätejšej sviatosti, muža modlitby a obety, príkladného ctiteľa Najsvätejšieho Srdca a verného syna Božej Matky.“
,,Cirkev stratila takého dobrého kňaza, ale nebo získalo nového orodovníka,“ povedal počas výročnej slávnostnej svätej omše generálny predstavený Kongregácie, o. Michal Krysztofowicz. Upriamil pozornosť na tri aspekty života o. Jána, z ktorých môžu čerpať ľudia každý deň: adorácia, utrpenie a vernosť.
Piatkový večer v Kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave – Rači rehoľná rodina Tešiteľov vyjadrila vďačnosť dobrému Pánovi za sté výročie rehoľného povolania o. Polakoviča a päťdesiate výročie jeho odchodu do večnosti. Na liturgii sa zúčastnili bratia pôsobiaci v Poľsku a na Slovensku, sestry Tešiteľky, členovia III. rádu Kongregácie Tešiteľov, početní členovia najbližšej rodiny otca Jána a tí, ktorí sa s ním osobne stretli počas jeho života.
Po eucharistii sa pri hrobe otca Jána pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu, na hrob položili sviece a kvety ako symbol vďaky za jeho život a v miestnom kostole bola osadená pamätná tabuľa, ktorú počas svätej omše posvätil otec generál ako trvalú spomienku na túto výnimočnú osobnosť.
Srdečne Vás pozývame na slávenie vigílnej svätej omše v Košiciach, z príležitosti liturgickej spomienky a 5. výročia blahorečenia Alfonzy Márie Eppingerovej.
Svätá omša bude o 16:30 v seminárnom kostole sv. Antona Paduanského dňa 8. septembra 2023. Hlavným cebrantom bude o. Štefan Novotný, rektor kňazského seminára v Košiciach a kazateľom o. Ján Jenčo, vysokoškolský pedagóg na TF KU.
Po sv. omši bude možnosť uctiť si relikviu bl. Alfonzy Márie Eppingerovej.
V deň liturgickej spomienky blahoslavenej Alfonzy Márie Eppingerovej 9. septembra 2023 srdečne pozývame členky Duchovnej rodiny, sestry Božského Vykupiteľa a ctiteľov bl. Alfonzy Márie Eppingerovej na výročné stretnutie a oslavy 5. výročia jej beatifikácie, lebo je to práve ona, ktorá svojou neobyčajnou odvahou a odhodlanosťou je nám vzorom všade, kde sa snažíme ľuďom zviditeľniť Božiu milosrdnú lásku.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila vo štvrtok Mobilný hospic sv. Kataríny Labouré v Bratislave.
„Ťažké, ale krásne poslanie, ku ktorému treba veľké srdce. Dnešná návšteva Mobilného hospicu sv. Kataríny Labouré, ktorý bol prvým na Slovensku, ma znova utvrdila v tom, aké je toto poslanie dôležité a ako veľmi pomáha mnohým rodinám v tých najťažších chvíľach. Mať možnosť rozlúčiť sa doma s tými, ktorí nás opúšťajú, nemusí byť spojené s obavami. Skôr naopak. Viem to aj z vlastnej skúsenosti.
Občianske združenie Slnečnica v tomto zariadení pomáha v duchu humanizmu a kresťanských hodnôt ťažko nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim v ich prirodzenom domácom prostredí. Dnes som zamestnancom zariadenia a sestrám vyjadrila svoju vďaku za ich prácu. Je dôležité, aby aj štát paliatívnu starostlivosť systémovo podporoval a ďalej rozvíjal,“ napísala na sociálnej sieti Zuzana Čaputová.
Redemptoristi majú dvoch nových diakonov a jedného novokňaza. Z rúk banskobystrického biskupa Mons. Mariána Chovanca prijali na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 2023 vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie diakonskú vysviacku Pavel Hudousek CSsR a Lukáš Michalovič CSsR; diakon Stanislav Marcin CSsR bol vysvätený na kňaza. Brat Pavel Hudousek zložil v nedeľu 13. augusta 2023 v bazilike Nanebovzatia Panny Márie na Svatej Hore v Příbrami do rúk vikára provinciála redemptoristov Provincie Bratislava – Praha Františka Boldyho CSsR doživotné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti, ako aj sľub a prísahu zotrvania v Kongregácii.
Stanislav Marcin, ktorý pochádza z Raslavíc v Košickej arcidiecéze, začal svoju formáciu v reholi redemptoristov v roku 2014. Po noviciáte v Lubaszowej v Poľsku a v Podolínci zložil 15. augusta 2017 dočasné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Doživotné sľuby zložil 15. augusta 2020. Magisterské štúdium na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity ukončil v júni 2022. Po diakonskej vysviacke 29. augusta 2022 pôsobil v komunite redemptoristov Banská Bystrica – Radvaň, kde bude pokračovať vo svojej kňazskej službe.
Pavel Hudousek pochádza z Kostelce nad Orlicí v Královohradeckej diecéze. Formáciu v reholi redemptoristov začal v roku 2015 a po ročnom noviciáte v poľskej Lubaszowej zložil 15. augusta 2019 dočasné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti; doživotné sľuby zložil 13. augusta 2023. Magisterské štúdium na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity ukončil v júni 2023. Ako diakon bude slúžiť v komunite redemptoristov vo Frýdku.
Lukáš Michalovič, ktorý pochádza z Prievidze v Banskobystrickej arcidiecéze, začal svoju formáciu v reholi redemptoristov v roku 2016. Dočasné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti zložil 15. augusta 2019 po noviciáte v Lubaszowej v Poľsku. Po ukončení bakalárskeho štúdia a 4. ročníka na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Doživotné sľuby zložil 15. augusta 2022. V nasledujúcom akademickom roku bude pokračovať v magisterskom štúdiu teológie a filozofie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v 6. ročníku. Ako diakon bude slúžiť v komunite študentátu redemptoristov Bratislava – Puškinova.
Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza redemptoristi Provincie Bratislava – Praha ohlasujú Evanjelium chudobným a opusteným prostredníctvom farských misií a exercícií, ktoré sú zároveň prvými apoštolskými prioritami. Ďalšími sú evanjelizácia prostredníctvom médií a vydavateľstva Slovo medzi nami, farská pastorácia a pôsobenie na pútnických miestach. Prvou zo základných priorít je zdieľaná misia, preto redemptoristi spolupracujú s laickými spoločenstvami Calvary, Rieka Života, Koral a Shekinah. Dekrétom generálneho predstaveného vznikla vo februári 2017 Provincia Bratislava – Praha, v rámci ktorej redemptoristi pôsobia v Bratislave (komunity Puškinova a Kramáre), Banskej Bystrici – Radvani, Gaboltove, Podolínci, Kostolnej – Záriečí, v Tasoviciach, vo Frýdku, na Svatej Hore v Příbrami a v Kaunase. Michalovská viceprovincia pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.
