P. Jozef Šofranko, SJ sa stal novým provinciálom jezuitov na Slovensku. Do funkcie ho vymenoval generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Arturo Sosa dekrétom zo 6. januára 2020. Menovanie bolo komunikované Generálnou kúriou Spoločnosti Ježišovej dnes, 18. januára 2020.

P. Šofranko v súčasnosti vykonáva službu sócia provinciála. V úrade nahradí terajšieho provinciála, ktorým je od roku 2014 P. Rudolf Uher.

Úrad preberie 9. mája 2020. Slávnosť sa začne o 12:00 v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.

Krátky životopis nového provinciála slovenských jezuitov

P. Jozef Šofranko, SJ sa narodil 25. mája 1977 v Prešove. Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave vstúpil v roku 1996, ktorý ukončil jednoduchými doživotnými sľubmi v roku 1998. Teologické štúdiá absolvoval v rokoch 1998-2006 na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Po kňazskej vysviacke, ktorú prijal 24. júna 2006, pôsobil dva roky ako kaplán vo Farnosti Narodenia Panny Márie v Banskej Bystrici – Radvani, ktorú v tom čase spravovala jezuitská rehoľa. Tam od r. 2008 pôsobil v rámci komunity aj ako minister, ekonóm a rektor kostola.

V rokoch 2008 – 2011 pokračoval postgraduálnym štúdiom kánonického práva na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Po ukončení štúdií pôsobil v rokoch 2011 – 2013 ako vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu vo Vatikáne. Svoju rehoľnú formáciu zavŕšil tzv. treťou probáciou, ktorú absolvoval v rokoch 2013 – 2014 v Portlande – USA. V rámci nej istý čas pastoračne pôsobil medzi eskimáckym kmeňom Yupik na Aljaške.

V roku 2014 ho generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Adolfo Nicolás vymenoval za sócia provinciála Slovenskej provincie. Od roku 2017 zároveň prednáša kánonické právo na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave.

K správe bolo vydané AUDIO.

Začiatkom roka 2020 bol cez sekretariát KVRPS odovzdaný všetkým vyšším rehoľným predstaveným na Slovensku slovenský preklad dokumentu motu proprio pápeža Františka Communis Vita [Spoločný život].

Pápež ním uviedol nový dôvod prepustenia z inštitútu v prípade nezákonnej dlhodobej neprítomnosti v rehoľnom dome. Okrem tohto dokumentu bol zverejnený aj okružný list prefekta Kongregácie kard. João Braz de Aviza, ktorý by mal napomôcť správnemu aplikovaniu smerníc tohto dokumentu do praxe.

Dokumenty budú zverejnené aj na webovej stránke Konferencie, v časti Dokumenty (https://kvrps.sk/kto-sme/dokumenty/)

Pred sto rokmi sa 7. januára vo Vištuku narodil významný slovenský salezián kňaz, bývalý provinciál saleziánov, Ernest Macák. Hneď na začiatku komunistickej totality bol iniciátorom tajných útekov mladých saleziánov do Talianska a po likvidácii rehoľných domov v roku 1950 v ilegalite rozvíjal spôsob ďalšieho fungovania saleziánskeho diela na Slovensku.

Štátna moc ho väznila a mučila a on, aby sa z toho vymanil, začal hru na blázna, ktorá trvala pätnásť rokov. V roku 1968 mohol vycestovať do Talianska. Po návrate na slobodné Slovensko bol v rokoch 1993 – 1999 provinciálom saleziánov. Zomrel v roku 2016, vo veku 96 rokov. Na pohrebe zazneli na jeho adresu slová: „Odišiel svätec. Lepšie povedané – svätec nás predišiel do večnosti.“

K jubileu 100. výročia narodenia Ernesta Macáka pripravili saleziáni aj samostatné logo výročia a webovú stránku ernestmacak.sk, ktorá prináša nielen jeho podrobný životopis s videami a fotografiami, ale aj svedectvá iných a citáty jeho myšlienok.

Spomienková oslava na 100. výročie narodenia Ernesta Macáka, s odhalením pamätnej tabule, sa bude konať v Kostole Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave-Miletičovej v nedeľu 12. januára o 11:00, slávnostným kazateľom bude salezián Marián Valábek. Spomienkové stretnutie sa v nedeľu 12. januára uskutoční aj v Košiciach v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii (so začiatkom o 15:00).

STRUČNÝ ŽIVOTOPIS

Salezián kňaz Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk v roľníckej rodine. Počas štúdia na gymnáziu v Trnave prestúpil v roku 1932 na saleziánske gymnázium v Šaštíne a potom vstúpil do saleziánskej rehole. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína, kde však pre vojnové pomery absolvoval len jeden rok.

Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1946 v Hronskom Sv. Beňadiku. Potom ešte nastúpil na štúdium filozofie a dejín v Bratislave a ako mladý kňaz pôsobil v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej.

Keď komunistický režim zrušil v apríli 1950 rehole, saleziáni boli internovaní v koncentračnom tábore v Podolínci, kde Ernest Macák začal písať zápisky o týchto udalostiach. Kniha neskôr vyšla pod názvom Zápisky spoza mreží.

Z Podolínca sa mu podarilo utiecť a dva roky tajne pracoval a pomáhal mladým saleziánom hľadať spôsob rehoľného života v ilegalite. V roku 1952 ho ŠtB zatkla, pri výsluchoch ho kruto mučili, prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci.

Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“ a tak sa dostal na policajnú psychiatriu, odkiaľ ho napokon v apríli 1955 prepustili k rodičom ako psychicky chorého.

Aj doma ďalších 13 rokov hral blázna a pracoval ako roľník. V roku 1968 mohol vycestovať ako „chorý“ na slobodu – do Talianska a ostal už tam. V Ríme intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, bol direktorom saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a neskôr pôsobil medzi Slovákmi vo švajčiarskom Bazileji.

V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, kde sa sna dva roky stal riaditeľom obnoveného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 ako 73-ročný sa stal provinciálom saleziánov. Je autorom niekoľko kníh, okrem iného aj dejín šaštínskej baziliky. Posledné jeho dielo – retrospektívny pohľad na vlastný život – vyšlo v roku 2009 pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.

Salezián kňaz Ernest Macák zomrel vo veku 96 rokov, vo štvrtok 13. októbra 2016 v Cerovej.

Rastislav Hamráček, SDB

Milí a vážení bratři a sestry, již 13. rokem pořádáme setkání koordinátorů Pastorace povolání na Velehradě. Letos proběhne ve dnech 26. – 29. 1. 2020. Jde o vzájemné povzbuzení, předání zkušeností a načerpání nových informací a postřehů z pastorace povolání mladých dnešní doby.

Jsme rádi, že letos přijali pozvání přednášejícími z České republiky i ze Slovenska. Usilujeme také o propojení s praktickými zkušenostmi, proto jsme pozvali samotné mladé lidi, kteří v nedávné době učinili životní rozhodnutí k zasvěcenému nebo manželskému životu. Rozeslali jsme také mezi mladé dotazník ohledně jejich rozlišování a nyní sumarizujeme odpovědi. Věříme tedy, že setkání může být přínosné pro každého, kdo mladé doprovází, spolupracuje s nimi nebo je jejich formátorem.

Pokud vás osobně program setkání zaujal, zde je odkaz na přihlášku. Prosíme také o přeposlání informace těm, kdo se v oblasti pastorace povolání pohybují.

Děkujeme za spolupráci, těšíme se na setkání a přejeme vám v tomto roce hojnost Božího požehnání.

Za Národní tým ČBK pro pastoraci povolání
pan biskup Pavel Konzbul
P. Vlastimil Kadlec, OMI a SM. Kristina Hřebíková, OSF (výkonní sekretáři)

Stanovisko provinciála Rehole dominikánov na Slovensku k incidentu z 22. 12. 2019 vo Zvolene.

V nedeľu 22. decembra 2019, približne o 19.30 večer, boli piati bratia dominikáni, ktorí sa vracali z predvianočného spovedania, najskôr verbálne a potom aj fyzicky napadnutí dvoma útočníkmi. Polícia SR zasiahla veľmi promptne, za čo sme vďační. Incident teraz riešia orgány činné v trestnom konaní.

Napadnutie sme nechceli medializovať. Keďže sa však o danej veci na verejnosti hovorí, radi by sme zdôraznili, že nás veľmi mrzí, čo sa stalo, ale voči útočníkom neprechovávame nijaký hnev. O pokoj prosíme aj všetkých, ktorí sa o danej veci dozvedeli. Útočníkom sme odpustili a modlíme sa za nich i za ich rodiny. K incidentu sa do jeho vyriešenia nechceme ďalej mediálne vyjadrovať.

br. Damián Mačura OP, provinciál

Zdroj: dominikani.sk

Sestry saleziánky spustili prihlasovanie na ďalší kurz GPS. Tento rok kráčame po dobrodružnej ceste rozlišovania povolania s Matkou. Máš odvahu vykročiť tiež?

GPS je ponuka pre mladé dievčatá vo veku 17 až 26 rokov, ktorým nie je otázka povolania ukradnutá – práve naopak! Cieľom kurzov je spoločne vytvoriť priestor pre účinnejšie načúvanie svojmu srdcu, a tak napomôcť ceste rozlišovania a sprevádzania akéhokoľvek povolania. Chceme posilniť všetky rozmery, ktoré hýbu mladou ženou a venovať sa rôznym témam.

Ponúkame víkendové kurzy prežité v rodinnej atmosfére a prostredí, kde sa dievčatá môžu cítiť slobodne a otvorene. V minulom roku víkendové stretnutia vyvrcholili púťou do Mornese a Turína, tento rok nás čaká putovanie po Slovensku, ktoré odštartujeme práve na sviatok sv. Márie Dominiky Mazzarellovej, spoluzakladateľky FMA ( z tal. Figlie Maria Ausiliatrice= Dcéry Márie Pomocnice). O tom však nabudúce…

Najbližšie nás čaká pár dní po Novom roku kurz, na ktorý sa záujemkyne môžu prihlásiť do 3.januára 2020. Zúčastní sa ho prvých 15 prihlásených dievčat, preto je potrebné odoslať vyplnený prihlasovací formulár čím skôr.

Dátum a miesto: 10.-12.1.2020, Dolný Kubín

Cena kurzu: 20,- Eur (platí sa na mieste)

Kurz GPS je stále otvorený a flexibilný. Kto chce, môže v stretnutiach pokračovať, kto nie, môže prísť jednorazovo.

S členkami tímu je možné komunikovať kedykoľvek prostredníctvom e-mailu gps.fma@gmail.com. Info nájdete tiež na FB, na fanpage „GPS saleziánky“.

GPS tím

Materské a Komunitné centrum na Orechovom dvore pripravilo vianočné vystúpenie  detí a dospelých. Rehoľné sestry z Inštitútu dcér Márie Pomocnice a Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého spolu so sociálnymi pracovníkmi sa v tejto lokalite v Nitre venujú prevažne rómskemu obyvateľstvu.

Téma programu, ktorý sa uskutočnil 11. decembra, bolo Priniesť seba ako najkrajší dar Ježišovi so všetkými talentami a schopnosťami.  Do pásma scénok a piesní sa zapojili aj matky, deti z materskej škôlky a nultého ročníka. Miroslav Hafera, špirituál Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre, pripravil spolu s tamojšími otcami  pásmo piesní.

V celom programe bolo vidieť talentovanosť a hudobné i herecké schopnosti rómskych ľudí.

Zástupcovia mesta, hostia z nitrianskeho biskupského úradu na čele s Mons. Viliamom Judákom, predstavitelia Maltézskej pomoci z Bratislavy, učitelia z materskej a základnej školy,  dobrodinci, priatelia a spolupracovníci ocenili kvalitu programu svojím potleskom. Poďakovali sa za krásne vystúpenie a povzbudili do ďalšej práce pri odkrývaní a zveľaďovaní talentov rómskeho obyvateľstva.

sestra Prasedes Pakaenon, SSpS

Misijné tímy redemptoristov P. Michala Zamkovského (komunita Podolínec), P. Ivana Flimela (komunita Kostolná – Záriečie) a tím Bratislava – Puškinova v roku 2020 uskutočnia 20 misií, šesť obnov misií a jednu duchovnú obnovu.

Prvé misie v roku 2020 sa začnú 11. januára v Radaticiach v okrese Prešov pod vedením P. Michala Zamkovského. Ľudové misie redemptoristov v roku 2020 ukončí 6. decembra obnova misií v Kanianke v okrese Prievidza, vedená tímom P. Ivanom Flimelom, a misie tímu P. Zamkovského v Sennom v okrese Michalovce. Misionári zavítajú aj na Moravu – v októbri budú viesť misie vo Vlčnove v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji. Páter Michal Zamkovský hovorí: „Cieľom misií je priviesť farníkov bližšie ku Kristovi a k rozhodnutiu žiť s Ním celý život. Ide o určitú konverziu, často spojenú s celoživotnou, generálnou spoveďou. Pre nás misionárov sú dôležité nielen prednášky, ale aj schopnosť počúvať a hovoriť s ľuďmi.“

Ľudové misie si vyžadujú dobrú prípravu zo strany farnosti, modlitbové zázemie a dôslednosť misionárskeho tímu. Misie trvajú zvyčajne osem dní  a ich súčasťou sú misijné kázne venované hriechu, obráteniu, spovedi, smrti a poslednému súdu, životu v Kristovi, cirkvi, Eucharistii, utrpeniu, láske a manželstvu, modlitbe, krížu – zjaveniu Boha, ktorý je Láska, milosrdenstvu – Božej amnestii. Nechýbajú ani stretnutia pre mladých  so svedectvami viery, na ktorých s redemptoristami spolupracujú aj laické spoločenstvá Rieka života, Calvary a Shekinah.

Misijné poslanie Cirkvi sa zvláštnym spôsobom uskutočňuje cez službu jednotlivých misionárov (kňazov či laikov), ktorých Cirkev posiela prostredníctvom biskupa alebo rehoľného predstaveného. Za ľudové misie redemptoristov sa osobitne modlia kontemplatívne rehoľné sestry – redemptoristky. Vzhľadom na to, že misie sú zakorenené v poslaní Cirkvi, pre ich uskutočnenie vo farnosti je potrebné pozvanie správcu farnosti s predpokladaným súhlasom diecézneho biskupa. Prvé ľudové misie robili redemptoristi z Čiech na Slovensku v roku 1874 v Hornom Vadičove (okres Kysucké Nové Mesto). Kompletný prehľad misií nájdete tu: https://redemptoristi.sk/misijny-plan-2020/

Mediálny tím redemptoristov

Po takmer troch mesiacoch putovania po Slovenskej a Českej republike sa relikviár so srdcom a kosťou sv. Vincenta de Paul vracia do Ríma. So sv. Vincentom sa rozlúčili na sávnostnej svätej omši v nedeľu 15. decembra 2019 v bratislavskej farnosti Ružinov-Prievoz, ktorú slávil bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.

Na svätej omše sa zúčastnili stovky ľudí, medzi nimi desiatky kňazov a seminaristov, rehoľných sestier a množstvo laikov, ktorí počúvali nielen kázeň arcibiskupa, ale aj príhovor provinciála Jaroslava Jašša, CM na záver celého putovania. Už v úvode svätej omše arcibiskup Zvolenský povedal: „aké je to dobré, že v týchto krajoch máme už celé stáročia, už od čias svätého Vincenta tradíciu vincentínskej duchovnosti až do dnešného dňa a veríme, že táto spiritualita bude prítomná aj skrze príhovor svätého Vincenta i naďalej.“ Uznal, že aj vďaka putovaniu relikvií mohli ľudia väčšmi spoznať a priblížiť sa duchu tohto otca chudobných.

Počas kázne sa metropolita dotkol evanjelia tretej adventnej nedele a prepojil ho so životom sv. Vincenta de Paul. Povzbudil nás vzorom tohto svätca, ktorý sa snažil vteliť Kristov život do svojej každodennosti a tak ako on dávať zrak slepým, očisťovať malomocných a kriesiť mŕtvych v ich duchovnej i materiálnej biede a ohlasovať radostnú zvesť chudobným po akejkoľvek stránke. „Vincent sa stal kanálom, cez ktorý prechádzalo Božie pôsobenie, Božia láska. Preto je jeho príklad fascinujúci do dnešnej doby, pretože potrebujeme, aby Ježiš vstúpil do nášho života. Aj my sme istým spôsobom nevidiaci, nepočujúci, duchovne mŕtvi, chudobní a potrebujeme pomoc.“

Pripomenul nám tiež, že si nemáme vytvárať vlastnú predstavu o Bohu a dotvárať si ho podľa toho, ako nám to vyhovuje, ale skôr (tak ako Vincent a všetci svätí) v pokore hľadať, aký Boh naozaj je a dovoliť mu vstúpiť do našich životov. Máme si tiež uznať naše slabosti a prosiť Pána, aby nám pomohol, uzdravil nás, pretvoril na svoj dokonalejší obraz.

V záverečnom príhovore provinciál Misijnej spoločnosti, otec Jaroslav, zhrnul celé putovanie. Nakoľko navštívil (podľa vlastných slov) viac ako sedemdesiat percent všetkých miest, kam prišiel Vincent, mohol svedčiť skutočne osobnými skúsenosťami.

„Mnohí prichádzali, aby sa modlili pred relikviárom, písali prosby, zotrvávali v modlitbách. Prakticky na všetkých miestach, kde som bol, sa ľudia spovedali – a boli to veľmi hlboké a dojímavé sväté spovede. Za toto nech je Pán zvelebený!“ K tomu pridal aj jedno osobitnejšie svedectvo, keď spomínal na miesto, kde vyhlásili celodennú spoveď a prosili ho, aby navštívil aj jedného zomierajúceho. „Všetci vedeli, kým tento človek bol, že nemal blízko k Cirkvi. No vďaka veľkej Božej milosti sa tento muž naozaj úprimne vyspovedal… Keď som prišiel do kostola, celý deň zástupy ľudí prichádzali a robili si generálne spovede – biznismeni, chudobní, starí, mladí – všetky skupiny ľudí sa spovedali… Potom večer skoro tisíc ľudí prišlo. Povedal som si, ďakuj Pánu Bohu, že si vincentín, že si katolícky kňaz!“ Teda ovocie tejto výnimočnej udalosti pre naše krajiny je už teraz hmatateľné. Na záver svojho príhovoru poďakoval všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom napomáhali k zdarnému priebehu celého putovania – laikom i zasväteným osobám.

„Za necelé tri mesiace Vincent navštívil vyše sto rôznych farností, domov a komunít na Slovensku i v Českej republike. Všade ho vítali s radosťou, srdečne a v nemalom počte. Na každom mieste prichystali skvelý sprievodný program, pripravovali sa novénami, pozerali životopisné filmy o sv. Vincentovi, hrali divadlá… Vďaka tomu všetkému sa toľkí dozvedeli o tomto gigantovi svätosti a milosrdnej lásky! Dúfame, že aj skrze jeho orodovanie sa v mnohých srdciach Slovenskej a Českej republiky rozpáli oheň lásky ku Kristovi v chudobných,“ povedal Juraj Švec, člen organizačného tímu putovania relikvií. A dodal: „Ďakujem, že som mohol byť súčasťou toho všetkého. Želám nám všetkým, aby sme kráčali ďalej k svätosti“. Počas celého putovania ľudia posielali svedectvá o milostiach prijatých skrze orodovanie sv. Vincenta.

Ďalšia členka organizačného tímu, Silvia Lehutová, ktorá mala na starosti najmä logistiku, povedala: „Počas času, ktorý strávil svätý Vincent na jednotlivých miestach, si ho prišlo uctiť podľa nášho odhadu okolo stotisíc ľudí. Je to samozrejme iba hrubý odhad, pretože ľudia stále prichádzali. Ale v konečnom dôsledku nie je až taký dôležitý exaktný počet ľudí, ale to, akú stopu v nich stretnutie so svätým Vincentom zanechalo“.

Po slávnostnej svätej omši odniesli relikviár so sv. Vincentom, ktorý sa v najbližších dňoch vráti do Ríma, kde zrejme určia ďalšie krajiny putovania. „Sme radi, že sme mohli byť prví v poradí. Je to pre nás veľká milosť,“ podotkol Juraj Švec, člen mediálneho tímu putovania. Dodal, že k dispozícii sú internetové stránky www.vincentini.sk, facebook.com/putovanierelikvii a instagram.com/putovanierelikvii, kde je možné nájsť životopis sv. Vincenta, jeho citáty na každý deň počas putovania, ako aj najnovšie informácie, fotografie a správy z miest.

Zdroj: TK KBS