V dňoch 29. až 30. apríla 2025 sa v Dome Xaver v Badíne uskutočnilo jedenáste Zhromaždenie Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS). Zo 74 členov Konferencie sa zasadnutia zúčastnilo 45 vyšších rehoľných predstavených, resp. ich delegovaných zástupcov – z toho 25 zo ženských reholí a 20 z mužských reholí.
Hlavnou témou stretnutia bolo hľadanie vízie KVRPS na roky 2025 – 2028. Prvý deň programu prebiehali pracovné bloky, v ktorých zazneli informácie o činnosti piatich pracovných komisií, predstavené boli výstupy zo štatistiky ako aj ekonomická správa za rok 2024.
Prítomných prišiel povzbudiť apoštolský nuncius na Slovensku, Mons. Nicola Girasoli. Na stretnutí vyzdvihol, že takéto zhromaždenie je „stretnutím chariziem“ a hľadaním, „ako môžu byť naše charizmy opäť atraktívne pre dnešných mladých“, ako „znovu prebudiť podstatu našej charizmy“. V homílii počas svätej omše poukázal na dôležitosť komunity a vyzval zasvätených, aby ich komunity boli „dôveryhodné, kreatívne a radostné“. Pripomenul tiež, ako sme počas pohrebu pápeža Františka mohli sledovať, že Cirkev vo svojej jednote stále vie byť znamením pre svet a pozval rehoľníkov ku kráčaniu v pravde a láske.
Popoludní boli prítomní pozvaní do práce v skupinách, v ktorých hľadali víziu ďalšieho smerovania na roky 2025 – 2028 a spôsoby, ako ju napĺňať.
Druhý deň Zhromaždenia predstavili sr. Marta Andraščíková, SSS a don Peter Jacko, SDB úlohy rehoľných predstavených v ochrane detí a zraniteľných dospelých. V interaktívnom programe predstavili správne spôsoby konania v prípade nahlásenia podnetu zo sexuálneho zneužívania. Stretnutie sa zakončilo svätou omšou.
Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku je cirkevnou organizáciou, ktorá združuje vyšších rehoľných predstavených mužských a ženských rehoľných inštitútov a spoločností apoštolského života na Slovensku. Konferencia je zriadená Apoštolskou stolicou, podporuje rozvoj zasväteného života, uľahčuje vzájomnú komunikáciu a riešenie rôznych spoločných otázok členov a upevňuje vzťahy medzi zasvätenými osobami a ďalšími cirkevnými inštitúciami.
Ponuka duchovných obnov je súčasťou osláv 85. výročia príchodu sestier na Slovensko. Saleziánky chcú dať spoznať Máriu Dominiku Mazzarello a saleziánsku charizmu.
Projekt duchovných obnov vo farnostiach sa realizoval prvý krát v Lúčkach. Sestry okrem duchovnej obnovy, kde predstavili svoju spoluzakladateľku a provinciu FMA na Slovensku, pripravili aj tvorivé dielničky pre rodiny. „Bol to veľmi krásny a obohacujúci víkend. Išla som sa darovať druhým, ale sama som bola obdarovaná. Vo svojom srdci cítim vďačnosť za povolanie, za tak veľkú a krásnu rodinu, ktorú založil don Bosco,“ zhodnotila sestra Aďa.
Povite sestry saleziánky do vašej farnosti aj vy na jedno popoludnie, deň, či víkend. V prípade záujmu kontaktujte sr. Helenu Gúberovú do.ma.fma@gmail.com a dohodnite si čas a formu.
Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku sa pripája k vyjadreniu smútku nad odchodom Svätého Otca Františka do večnosti.
Svätý Otec František, ďakujeme za svedectvo života, viery, šírenie pokoja a príklad, ako nasledovať odkaz Fratelli tutti. Rehoľné rodiny vznikli, aby boli inšpiráciou nových ciest, ponúkli nemysliteľné kroky alebo pohotovo odpovedali na ľudské potreby a na potreby ľudského ducha (porov. Listy zasväteným, 2016).
My, zasvätené osoby, sľubujeme, že chceme žiť svoje zasvätenie, ktoré bude svedectvom tvorivej činnosti a vernosti, chceme sa neustále nechať prekvapovať Ježišom Kristom, našim Pánom a opúšťať nudné schémy, tak, ako ste nám to veľa krát zdôrazňovali… Veríme, že náš zasvätený život nestratí svoju evanjeliovú dôveryhodnosť, charizmatickú odvážnosť a priebojnosť. My, zasvätené osoby, chceme pamätať, že žiadna naša činnosť nebude evanjeliovo plodná, ak nebude intímne spojená s Kristom, ktorý je vinič. Lebo „bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Príklad Vášho bohatého života, ktorý vždy charakterizovala blízkosť k človeku a dôležitosť ľudskej hodnoty bez rozdielu je podnetný aj pre nás a povzbudzuje nás kráčať vo vernosti a stále inšpirujúcej Kristovej láske.
Veľkonočné ráno sa stalo prekvapením pre svet, ale aj pre nás… Zo zármutkom prijímame správu o Vašom odchode do večnosti a návrate k nášmu nebeskému Otcovi. Nech Vaša starostlivosť a neúnavná snaha v službe iným je stálym príkladom aj pre naše rehoľné komunity a spoločenstvá. Túžime nasledovať pozvanie lásky, ktorá si dokáže všimnúť to, čo je skryté; aby sme nikdy neoddeľovali Božiu lásku od lásky k iným.
V modlitbách Vás nosíme vo svojich srdciach, tak ako ste o to vždy prosili. Dnes aj my zasvätení vyjadrujeme prosbu byť milosrdní a láskaví na miestach našich služieb, byť vždy pozorní, blízki a vnímaví na potreby človeka.
S úctou a vďakou rehoľníci, rehoľníčky a zasvätení na Slovensku.
Dňa 8. 4. 2025 sa stretli v rumunskom meste Cluj sestry z troch európských ženských konferencií (Maďarsko, Rumunsko a Slovensko) a toto stretnutie sa konalo v rámci pokračovania spoločného projektu Conrad Hilton zameraný na podporu permanentnej formácie sestier.
Stretnutie obohatil svojou prítomnosťou Mons. Ioan C. Bot, gréckokatolícky biskup, ktorý je zodpovedný za zasvätený život v Rumunsku. Celebroval svätú omšu a v homílii sa dotkol zasväteného života a jeho dôležitosti pre svedectvo prítomnosti vo svete. Zasvätený život prirovnal k putovaniu, počas ktorého príde aj k zastaveniu cez naše krízy, keď sa môžeme cítiť ako na púšti uhryznutí hadom. Aby sme zistili, čo nás pohrýzlo, potrebujeme sa zastaviť a upriamiť pohľad na Boha. V Novom zákone je tento pohľad upriamenia sa na Krista v obraze Petra, ktorý stratil z pohľadu Ježiša, a tak sa začal topiť. Uzdravenie spočíva v pohľade na Ježiša a v našej snahe nestratiť s ním osobný kontakt. Formačnú prednášku na tému Ako vnímame hranice v digitálnom svete? predstavila laická pracovníčka v médiách, pani Codruta Fernea.
V ďalšej časti programu si sestry vymieňali skúsenosti zo vzdelávania a permanentnej formácie. Jedna zo slovenských účastníčok povedala: „Hlbšie sme sa zastavili pri skúsenosti so vzdelávaním pre sestry v zrelšom veku s názvom Umenie dozrievať v komunite, zameraný na vzdelávanie sestier v počiatočnom čase dôchodkového veku a ich postupnej transformácie, prehodnotenia priorít vzhľadom na možnosti novej misie ako dôchodkyne, no stále v pomerne dobrej fyzickej kondícii, ale v potrebe zmeniť priority a viac sa otvoriť času na Sväté Písmo a duchovné sprevádzanie. Podnetné boli aj skúsenosti z programu Vedenie a staroslivosť o komunitu z pohľadu predstavenej a program Holydays. V závere sme si definovali spoločné výzvy a doporučenia v rámci permanentnej formácie. Veríme, že budeme pokračovať vo výmene skúseností, pretože vnímame, že spoločné delenie sa v synodálnom štýle nás hlboko obohacuje a podporuje našu identitu a radosť zo zasvätenia.“
Predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku brat Miroslav Kulich, OFMCap a podpredsedníčka sestra Renáta Jamborová, SSS, sú v dňoch 3. – 6. apríla na Národnej púti vo Vatikáne v Jubilejnom roku 2025. Sú súčasťou biskupskej delegácie pri Konferencii biskupov Slovenska (KBS).
Program je veľmi bohatý, začal vo štvrtok 3. apríla svätou omšou v Bazilike sv. Jána v Lateráne a postupne pútnici prejdú svätými bránami v bazilikách, zúčastnia sa koncertu, modlitieb a ukončí sa svätou omšou slávenou na Jubileum chorých a zdravotníkov na Námestí sv. Petra v nedeľu 6. apríla.
Sestra Renáta o putovaní povedala: „Veľmi si vážime možnosť byť blízko otcom biskupom a zároveň sa podieľame aj na ich programe a podujatiach organizovaných KBS. Máme možnosť stretávať sa aj s našimi pútnikmi zo Slovenska, ich skupiny sú veľmi rôznorodé, no sú krásne zorganizované, prechádzajú jubilejnými bránami so svojimi kňazmi. V skupinách sú aj zasvätení a je to veľké svedectvo, že takto môžeme kráčať s ľuďmi a sprevádzať ich v ich putovaní. Obohacuje to obe strany. Navštívili sme dnes aj redakciu Vatikánskeho rádia. Táto návšteva je príležitosťou k väčšej spolupráci medzi KVRPS a jej Mediálnou komisiou a Vatikánskym rádiom, na ktorej chceme v budúcnosti pracovať.“
A predseda KVRPS Miroslav Kulich dodal: „Vieme, že nie všetci z vás máte tú milosť byť tu v Ríme a tak sa veľmi tešíme, že aspoň my vás tu môžeme zastúpiť a chcem vás ubezpečiť, že vás nosíme vo svojich srdciach a chceme vám žehnať a prajeme vám všetko dobré.“
V Košickej arcidiecéze pokračujú práce na procese blahorečenia nášho novica Štefana Iglódyho († 1639).
Na prelome rokov 2024 a 2025 sa ukončili konzultácie, ktoré podľa cirkevného práva musí vykonať diecézny biskup pred tým, ako k procesu blahorečenia zvolá súdny tribunál. Mons. Bernard Bober si v rámci konzultácií musel vyžiadať mienku svojich spolubratov združených v Konferencii biskupov Slovenska. Potom vydal edikt, ktorý bol ohlásený v katedrále a zverejnený v diecéznych aktách, aby sa ku kauze mohli vyjadriť jeho kňazi a Boží ľud celej arcidiecézy. Následne sa obrátil na Svätú Stolicu. Dikastérium pre kauzy svätých vykonalo v jesenných mesiacoch potrebné skúmania v príslušných vatikánskych úradoch. Po ich skončení oznámilo arcidiecéze, že z ich strany niet žiadnej námietky proti otvoreniu kauzy, ktorej cieľom bude zozbierať dôkazy o mučeníctve nášho mladého spolubrata.
V decembri Mons. Bernard Bober vymenoval komisiu historikov. Tvoria ju František Petruško, kňaz Košickej arcidiecézy a riaditeľ arcidiecézneho archívu, Mária Letzová, historička pôsobiaca na Trnavskej univerzite a Michal Bada, ktorý pôsobí ako riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej v Bratislave. Traja odborníci v oblasti histórie a archívnictva majú úlohu zozbierať všetky dokumenty týkajúce sa osoby prezumovaného mučeníka. Následne musia zhodnotiť ich autenticitu a vierohodnosť. Po ukončení výskumov majú diecéznemu biskupovi predložiť správu, kde predstavia nájdené dokumenty, objasnia, čo sa z nich podarilo zistiť a zhodnotia osobnosť brata Štefana na základe toho, ako ho zo získaných prameňov spoznali.
Práca na diele blahorečenia sa teda v súčasnosti sústredí na historický výskum. Priniesla už prvé ovocie. Podarilo sa napr. odkryť rodinné zázemie brata Štefana. Hoci sme vedeli, že bol šľachtic, netušili sme, že korene jeho rodu siahajú až do 15. storočia. Historikom sa podarilo objaviť aj erb tejto rodiny, ktorá má pôvod v Satmárskej župe na území dnešného Rumunska. Vetva, z ktorej pochádza brat Štefan, žila neďaleko slovenských hraníc, v okolí rieky Tisa, blízko mestečka, ktoré sa dnes volá Kisvárda. Pri tomto meste sa našla lokalita, ktorá má názov Iglód.
Ide o zaniknutú usadlosť, ktorá bola ich majetkom. Iglódyovci sa objavujú v dokumentoch hodnoverného miesta prepozitúry Leles ako „dôveryhodní ľudia“. Boli pozývaní za svedkov pri urovnávaní rôznych majetkových a rodinných sporov iných šľachticov, mali teda ako rodina dobrú povesť. Na prelome 16. a 17. storočia prijali tak, ako väčšina uhorských šľachticov, protestanstskú vieru. Keď náš brat Štefan konvertoval, musel sa väzieb s príbuznými vzdať. Iglódyovci ale ostali pri kalvínskom vyznaní. Svedčí o tom kalich, ktorý darovala pani Alžbeta Iglódyová reformovanému kostolu v obci Dőge pri Kisvárde v roku 1662.
Odborníci sa zamerali aj na objasnenie obdobia, keď brat Štefan dospieval. Konzultovali archívy známych reformovaných kolégií, ktoré v tom čase existovali v blízkosti jeho rodiska. Zistili, že tieto protestantské školy majú precízne zachované zoznamy študentov. Je isté, že Štefan v nich neštudoval. Aj to je užitočné zistenie. Vzdelanie musel teda získať v malej akadémii, ktorá fungovala v jeho rodnom meste a práve v čase jeho dospievania na nej učili významní reformovaní kazatelia. S istotou už vieme aj to, že Štefan prijal katolícku vieru 23. marca roku 1636. Bolo to pri Veľkonočnej vigílii, ktorú slávil minoritský páter Pietro Vallonica. Ten prijal jeho vyznanie katolíckej viery a udelil mu podmienečný krst. Zaujímavé je, že Štefan požiadal o prijatie do rehole už o dva roky, keď aj opustil prestížne miesto familiára na dvore magnáta Štefana Ňáriho, ktorý ho po konverzii prijal do svojich služieb. Rehoľa ho ešte nemohla prijať, pretože k obliečke sa vyžadovalo, aby žil ako katolík aspoň tri roky. V dokumentoch sa našli náznaky toho, že tretí rok po svojej konverzii trávil už mladý Iglódy s rehoľníkmi. Veľmi totiž túžil po živote v kláštore. Preto vlastne nečakal na zvyčajný termín začiatku noviciátu. Habit prijal na veľkonočnú nedeľu, 24. apríla 1639. Bolo to na tretie výročie jeho konverzie. Pri práci sa podarilo objasniť aj mnoho ďalších podrobností, ktoré boli doteraz zahalené rúškom tajomstva. Veríme, že komisia historikov v jarných mesiacoch tohto roku svoju činnosť úspešne zavŕši, aby sme na jej prácu mohli nadviazať ďalšími formálnymi krokmi.
Mnohí ľudia nám píšu, že chcú pri blahorečení brata Štefana pomáhať. Treba pamätať, že povýšenie Božích služobníkov na oltár je milosť, ktorú nám skrze Cirkev udeľuje Boh. Preto sa veľmi teším, že na viacerých miestach vznikli spoločenstvá, ktorá sa modlia na úmysel tohto diela a pozývam všetkých, mojich rehoľných spolubratov aj našich priateľov, aby na tento úmysel obetovali sväté omše, ako aj svoje modlitby a sebazaprenia.
Text: br. Jozef Sukeník, OFMConv. foto: archív OFMConv.
V nedeľu 30. marca 2025 uplynulo desať rokov od chvíle, keď si Pán života a smrti povolal z tohto sveta sestru M. Bernadetu Pánčiovú z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok, zakladateľku Rodiny Nepoškvrnenej (RN). Pri tejto príležitosti sa v sobotu 29. marca popoludní o 15. hodine v Kostole Sedembolestnej Panny Márie vo farnosti Martin-Sever konala spomienková slávnosť na túto rehoľnú sestru. Jej spolusestry, príbuzní, členovia RN i dobrovoľníci RN spoločne ďakovali za jej život a dielo.
Sestra M. Bernadeta od vzniku RN v roku 1975 povzbudzovala členov, aby sa každý deň o 15. hodine v duchu postavili pod kríž, ďakovali Spasiteľovi za dielo vykúpenia a prosili o potrebné milosti nielen pre členov RN, ale aj pre všetkých chorých a trpiacich. V tomto duchu sa spoločne pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva. Vrcholom programu bola svätá omša obetovaná za sestru M. Bernadetu. Hlavným celebrantom bol žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, spolu s ním koncelebrovali viacerí kňazi.
Biskup vo svojej homílii poukázal na to, že sestra Bernadeta počas svojho života nasledovala Krista a kráčala cestou lásky. „Ukázala nám svoj príbeh naplneného života. Prijala svoje utrpenie, našla jeho zmysel a pomáhala ho nájsť nielen ľuďom vo svojej dobe, ale pomáha aj ľuďom dnešných dní,“ povedal. V spoločných modlitbách všetci ďakovali za príklad jej života i za hovorené a písané slovo, ktorým povzbudzovala svojich bratov a sestry. Po skončení svätej omše si účastníci stretnutia mohli prvýkrát pozrieť dokumentárny film Sestra Bernadeta s podtitulom Príbeh ženy, ktorá dala zmysel zabudnutým. Pri príležitosti tohto výročia sa v nedeľu 30. marca 2025 konala pobožnosť krížovej cesty na kalvárii v Kláštore pod Znievom. Úvahy k jednotlivým zastaveniam vychádzali z myšlienok sestry M. Bernadety.
Vo veku nedožitých 82 rokov dnes, v piatok 28. marca 2025, zomrel teológ a pedagóg P. Ján Durica SJ, informovala na sociálnej sieti Trnavská univerzita.
„V duchu kresťanskej nádeje oznamujeme, že Pán si v piatok 28. marca 2025 v 82. roku života, 59. roku kňazstva a 32 rokov od zloženia posledných sľubov do večnosti povolal pátra Jána Ďuricu SJ, rehoľného kňaza Spoločnosti Ježišovej,“ uviedla Bratislavská arcidiecéza Zádušná svätá omša bude v pondelok 31. marca 2025 o 11:00 v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Následne bude o 13:00 pochovaný na cintoríne vo Farnosti Ivanka pri Dunaji.
Narodil sa 30. júla 1943 v Hriňovej. Základnú školu navštevoval v rodisku, strednú školu vo Zvolene, kde v roku 1960 zmaturoval. Po úspešnom prijatí do kňazského seminára v Bratislave študoval v rokoch 1961-1966 teológiu a filozofiu na teologickej fakulte v Bratislave. Tu bol vysvätený za kňaza dňa 5. júna 1966. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo Vrútkach, no čoskoro musel nastúpiť na vojenskú základnú službu (1966-1968). Po nej bol určený za kaplána v Krupine. V roku 1971 mu predstavitelia komunistického režimu odňali štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti. Zakázali mu verejne pôsobiť ako kňaz, pretože verne a horlivo vykonával to, čo je v podstate kňazského poslania a povolania: s láskou vyučoval deti náboženstvo, organizoval duchovné cvičenia a rozširoval náboženskú literatúru, ktorej bol počas komunistickej diktatúry radikálny nedostatok. Dokonca ho odsúdili na osem mesiacov väzenia. Trest si odpykal nútenou prácou ako kurič v Prievidzi a Martine.
Po amnestii v roku 1973 pôsobil ako správca farnosti v Necpaloch-Príbovciach, od roku 1977 v Turanoch nad Váhom, a od roku 1980 vo Vrútkach. Do tajne pôsobiacej rehole Spoločnosti Ježišovej vstúpil 22. apríla 1978 v Novej Lehote. Slávnostné sľuby zložil 2. februára 1988 vo Vrútkach. Ako jezuita si doplnil štúdium teológie a v roku 1992 získal licenciát na Pápežskej teologickej fakulte vo Varšave.
Po páde neľudského komunistického režimu ho v januári 1990 vymenovali za prorektora Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, no už v septembri ho biskup Rudolf Baláž poveril spravovaním farnosti v Banskej Bystrici-Radvani a zároveň vedením hnutia Neokatechumenátnej cesty v evanjelizácii diecézy a prednáškami z biblických vied v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Slovenskej Ľupči, ktorý bol od roku 1993 detašovaným inštitútom Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave so sídlom v Badíne.
Charakteristickou črtou pátra Jána vždy bola a je verná jezuitská poslušnosť predstaveným, či už diecéznym alebo rehoľným a páter Ján „tradične“ v jezuitskej vernosti poslúchol. Počas svojho pôsobenia duchovne pozdvihol farnosť v Radvani. Na fare sa tiež v tom čase konali pracovné stretnutia, ktoré vyústili do založenia Rádia Mária (1993), dnes je to Rádio Lumen, a začal pracovať na svojom životnom projekte redigovania prekladu Jeruzalemskej Biblie do slovenčiny, ktorý pripravil kňaz Anton Botek.
Už v tomto období začal vypomáhať s prednáškami z pastorálnej teológie a liturgiky na znovuobnovenom Teologickom inštitúte sv. Alojza (Aloisianum) v Bratislave, ktorý je dnes Teologickou fakultou Trnavskej univerzity. Od školského roku 1997/98 pokračoval na už Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (Aloisianum) v Bratislave, prednášať, to čo bolo roky jeho srdcovou záležitosťou: Sväté Písmo a konkrétne Starý zákon; učiteľský pôsobil aj na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
Od roku 2012 prijal určenie stať sa šéfredaktorom mesačníka Posol Božského Srdca Ježišovho. Počas troch rokov bol na základe určenia provinciála slovenskej provincie rehole jezuitov špirituálom scholastikov. Išlo o veľmi zodpovednú úlohu vnútornej formácie mladých jezuitov a páter Ján sa jej ujal veľmi zodpovedne – o čom sám môžem z vlastnej skúsenosti svedčiť. Potom mu provinciál zveril ďalšiu nemenej dôležitú úlohu: bol menovaný za superiora, predstaveného Domu Spoločnosti Ježišovej „Loyola“ v Ivanke pri Dunaji, kde sa nachádzal seniorát rehole. Tu dožívali svoj život starší a chorí spolubratia, ktorým sa páter Ján venoval s veľkou bratskou láskou.
V rokoch 2009-2011 mu páter provinciál k týmto všetkým úlohám ďalšiu: stal sa riaditeľom tamojšieho centra spirituality Loyola. Ako som spomenul vyššie, páter Ján sa rád vzdelával a po obhájení práce a získaní titulu licenciát posvätnej teológie pokračoval v štúdiu a v roku 2007 obhájil doktorát v katolíckej teológii so špecializáciou na mariológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Táto práca bola publikovaná tlačou s názvom Mária – Hviezda novej evanjelizácie.
Trnavská univerzita ocenila jeho učiteľské pôsobenie tým, že mu v roku 2010 udelila Cenu Martina Palkoviča, ktorá sa udeľuje za vynikajúce pedagogické pôsobenie. Mesto Vrútky mu udelilo cenu primátora mesta a jeho rodné mesto Hriňová mu v roku 2013 udelilo čestné občianstvo. V roku 2013 sa jeho priatelia a bývalí žiaci spojili v snahe osláviť 70. rokov pátra Jána a Jozef M. Rydlo zostavil slávnostný zborník prác pri tejto príležitosti. Úctyhodný počet publikujúcich ukázal, aký veľký kus práce na Božej roli páter Ján za tie roky vykonal. Jeho celoživotným vedeckým nasadením a priam životnou láskou bolo a zostáva Sväté Písmo: prednášky, štúdie a najmä viacročná editorská a redakčná práca na príprave vydania prekladu celého Svätého Písma, ktoré pripravil prelát Anton Botek. Vtedajší Svätý Otec Benedikt XVI. osobne dostal tento slovenský preklad a s pápežovým schválením zaslal substitút štátneho sekretára ďakovný list, v ktorom vysoko ocenil životné rehoľné a vedecké nasadenie pátra Jána Ďuricu. Počas svojej pastoračnej a pedagogickej činnosti sa dlhodobo venoval aj vedeckému výskumu psychotroniky.
V spolupráci s inými publikoval od roku 1969 celý rad prekladov i pôvodných samizdatových príručiek náboženskej a teologickej povahy. Zo samizdatov treba spomenúť: Úvod do liturgiky, Na križovatke života, Cieľ a cesta, preklad Ch. Lubichovej: Dokáž stratiť. V rokoch 1974-1975 spolupracoval na úprave biblických prednášok Jozefa Ondreja Markuša: O Mojžišovi, Desatoro, O Samsonovi a Nehemiášovi.
V spolupráci s Rudolfom Balážom preložil z poľštiny katechizmus V Kristovi sme Božím ľudom; spolu pripravili aj katechizmus Na križovatke života a preklad časti katechizmu od Richarda Greisigera Tvoje miesto na zemi. Toto dielo vyšlo tlačou ako Mladý človek, kam? (Trnava,1994) a Cieľ a cesta (Trnava, 1995). V roku 1998 vydal v Bratislave preklad diela Komentáre a marginálie Jeruzalemskej Biblie v Pentateuchu. Spolupracoval aj na preklade M. Doneya: Ako k nám prišla Biblia (Banská Bystrica, 1998). Do zborníka medzinárodnej vedeckej konferencie O jazyku Biblie a jej prekladaní do slovenčiny a iných slovanských jazykov prispel štúdiou Žalmy – modlitbové kompendium Písma (Bratislava, 1997). Prispieval tiež štúdiami a recenziami teologických diel do periodík Katolícke noviny, Učiteľské noviny, Slovenský jazyk a literatúra v škole, Duchovný pastier a iných.
Celkovo páter Ján publikoval 7 vedeckých a odborných monografií, 4 vysokoškolské učebnice, 6 učebných textov, 25 vedeckých a odborných štúdií, redakčných a zostavovateľských prác bolo za tie roky 17 a vyše 75 rôznych formačne zameraných článkov. Po ukončení svojho pedagogického pôsobenia na Teologickej fakulte pôsobil v jezuitskej vernosti v komunite Kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave ako redaktor jezuitského mesačníka Posol a zároveň aktívne pôsobil v Rádiu Mária, kde slúžieval sväté omše a tiež pravidelne prispieval formačnými prednáškami a ako špirituál komunity jezuitov. Až dodnes s veľkou radosťou aktívne pôsobil ako člen Neokatechumenálneho hnutia.
