O svoje prežívanie národnej púte do Ríma sa na mikrofón redaktorov Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News postupne podelili sr. Renáta Jamborová, SSS, br. Miroslav Kulich, OFMCap a pani Jolana Šinajová, ktorá sa v rámci KBS podieľala na organizácii Národnej púte v Ríme v dňoch 3. – 6. apríla 20025. Podcast je možné vypočuť si tu: https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-04/svedectva-z-narodnej-pute-v-rime-priniesli-sme-vsetkych-reholni.html
Na Národnú púť vo Večnom meste išlo aj vedenie KVRPS, br. Miroslav Kulich a sr. Renáta Jamborová
Predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku brat Miroslav Kulich, OFMCap a podpredsedníčka sestra Renáta Jamborová, SSS, sú v dňoch 3. – 6. apríla na Národnej púti vo Vatikáne v Jubilejnom roku 2025. Sú súčasťou biskupskej delegácie pri Konferencii biskupov Slovenska (KBS).
Program je veľmi bohatý, začal vo štvrtok 3. apríla svätou omšou v Bazilike sv. Jána v Lateráne a postupne pútnici prejdú svätými bránami v bazilikách, zúčastnia sa koncertu, modlitieb a ukončí sa svätou omšou slávenou na Jubileum chorých a zdravotníkov na Námestí sv. Petra v nedeľu 6. apríla.
Sestra Renáta o putovaní povedala: „Veľmi si vážime možnosť byť blízko otcom biskupom a zároveň sa podieľame aj na ich programe a podujatiach organizovaných KBS. Máme možnosť stretávať sa aj s našimi pútnikmi zo Slovenska, ich skupiny sú veľmi rôznorodé, no sú krásne zorganizované, prechádzajú jubilejnými bránami so svojimi kňazmi. V skupinách sú aj zasvätení a je to veľké svedectvo, že takto môžeme kráčať s ľuďmi a sprevádzať ich v ich putovaní. Obohacuje to obe strany. Navštívili sme dnes aj redakciu Vatikánskeho rádia. Táto návšteva je príležitosťou k väčšej spolupráci medzi KVRPS a jej Mediálnou komisiou a Vatikánskym rádiom, na ktorej chceme v budúcnosti pracovať.“
A predseda KVRPS Miroslav Kulich dodal: „Vieme, že nie všetci z vás máte tú milosť byť tu v Ríme a tak sa veľmi tešíme, že aspoň my vás tu môžeme zastúpiť a chcem vás ubezpečiť, že vás nosíme vo svojich srdciach a chceme vám žehnať a prajeme vám všetko dobré.“
KVRPS
Napredovanie procesu blahorečenia minoritu br. Štefana Iglódyho
V Košickej arcidiecéze pokračujú práce na procese blahorečenia nášho novica Štefana Iglódyho († 1639).
Na prelome rokov 2024 a 2025 sa ukončili konzultácie, ktoré podľa cirkevného práva musí vykonať diecézny biskup pred tým, ako k procesu blahorečenia zvolá súdny tribunál. Mons. Bernard Bober si v rámci konzultácií musel vyžiadať mienku svojich spolubratov združených v Konferencii biskupov Slovenska. Potom vydal edikt, ktorý bol ohlásený v katedrále a zverejnený v diecéznych aktách, aby sa ku kauze mohli vyjadriť jeho kňazi a Boží ľud celej arcidiecézy. Následne sa obrátil na Svätú Stolicu. Dikastérium pre kauzy svätých vykonalo v jesenných mesiacoch potrebné skúmania v príslušných vatikánskych úradoch. Po ich skončení oznámilo arcidiecéze, že z ich strany niet žiadnej námietky proti otvoreniu kauzy, ktorej cieľom bude zozbierať dôkazy o mučeníctve nášho mladého spolubrata.
V decembri Mons. Bernard Bober vymenoval komisiu historikov. Tvoria ju František Petruško, kňaz Košickej arcidiecézy a riaditeľ arcidiecézneho archívu, Mária Letzová, historička pôsobiaca na Trnavskej univerzite a Michal Bada, ktorý pôsobí ako riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej v Bratislave. Traja odborníci v oblasti histórie a archívnictva majú úlohu zozbierať všetky dokumenty týkajúce sa osoby prezumovaného mučeníka. Následne musia zhodnotiť ich autenticitu a vierohodnosť. Po ukončení výskumov majú diecéznemu biskupovi predložiť správu, kde predstavia nájdené dokumenty, objasnia, čo sa z nich podarilo zistiť a zhodnotia osobnosť brata Štefana na základe toho, ako ho zo získaných prameňov spoznali.
Práca na diele blahorečenia sa teda v súčasnosti sústredí na historický výskum. Priniesla už prvé ovocie. Podarilo sa napr. odkryť rodinné zázemie brata Štefana. Hoci sme vedeli, že bol šľachtic, netušili sme, že korene jeho rodu siahajú až do 15. storočia. Historikom sa podarilo objaviť aj erb tejto rodiny, ktorá má pôvod v Satmárskej župe na území dnešného Rumunska. Vetva, z ktorej pochádza brat Štefan, žila neďaleko slovenských hraníc, v okolí rieky Tisa, blízko mestečka, ktoré sa dnes volá Kisvárda. Pri tomto meste sa našla lokalita, ktorá má názov Iglód.
Ide o zaniknutú usadlosť, ktorá bola ich majetkom. Iglódyovci sa objavujú v dokumentoch hodnoverného miesta prepozitúry Leles ako „dôveryhodní ľudia“. Boli pozývaní za svedkov pri urovnávaní rôznych majetkových a rodinných sporov iných šľachticov, mali teda ako rodina dobrú povesť. Na prelome 16. a 17. storočia prijali tak, ako väčšina uhorských šľachticov, protestanstskú vieru. Keď náš brat Štefan konvertoval, musel sa väzieb s príbuznými vzdať. Iglódyovci ale ostali pri kalvínskom vyznaní. Svedčí o tom kalich, ktorý darovala pani Alžbeta Iglódyová reformovanému kostolu v obci Dőge pri Kisvárde v roku 1662.
Odborníci sa zamerali aj na objasnenie obdobia, keď brat Štefan dospieval. Konzultovali archívy známych reformovaných kolégií, ktoré v tom čase existovali v blízkosti jeho rodiska. Zistili, že tieto protestantské školy majú precízne zachované zoznamy študentov. Je isté, že Štefan v nich neštudoval. Aj to je užitočné zistenie. Vzdelanie musel teda získať v malej akadémii, ktorá fungovala v jeho rodnom meste a práve v čase jeho dospievania na nej učili významní reformovaní kazatelia. S istotou už vieme aj to, že Štefan prijal katolícku vieru 23. marca roku 1636. Bolo to pri Veľkonočnej vigílii, ktorú slávil minoritský páter Pietro Vallonica. Ten prijal jeho vyznanie katolíckej viery a udelil mu podmienečný krst. Zaujímavé je, že Štefan požiadal o prijatie do rehole už o dva roky, keď aj opustil prestížne miesto familiára na dvore magnáta Štefana Ňáriho, ktorý ho po konverzii prijal do svojich služieb. Rehoľa ho ešte nemohla prijať, pretože k obliečke sa vyžadovalo, aby žil ako katolík aspoň tri roky. V dokumentoch sa našli náznaky toho, že tretí rok po svojej konverzii trávil už mladý Iglódy s rehoľníkmi. Veľmi totiž túžil po živote v kláštore. Preto vlastne nečakal na zvyčajný termín začiatku noviciátu. Habit prijal na veľkonočnú nedeľu, 24. apríla 1639. Bolo to na tretie výročie jeho konverzie. Pri práci sa podarilo objasniť aj mnoho ďalších podrobností, ktoré boli doteraz zahalené rúškom tajomstva. Veríme, že komisia historikov v jarných mesiacoch tohto roku svoju činnosť úspešne zavŕši, aby sme na jej prácu mohli nadviazať ďalšími formálnymi krokmi.
Mnohí ľudia nám píšu, že chcú pri blahorečení brata Štefana pomáhať. Treba pamätať, že povýšenie Božích služobníkov na oltár je milosť, ktorú nám skrze Cirkev udeľuje Boh. Preto sa veľmi teším, že na viacerých miestach vznikli spoločenstvá, ktorá sa modlia na úmysel tohto diela a pozývam všetkých, mojich rehoľných spolubratov aj našich priateľov, aby na tento úmysel obetovali sväté omše, ako aj svoje modlitby a sebazaprenia.
Text: br. Jozef Sukeník, OFMConv.
foto: archív OFMConv.
Zdroj: minoriti.sk
Sr. Bernadeta: Desať rokov od odchodu ženy, ktorá dala zmysel zabudnutým
V nedeľu 30. marca 2025 uplynulo desať rokov od chvíle, keď si Pán života a smrti povolal z tohto sveta sestru M. Bernadetu Pánčiovú z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok, zakladateľku Rodiny Nepoškvrnenej (RN). Pri tejto príležitosti sa v sobotu 29. marca popoludní o 15. hodine v Kostole Sedembolestnej Panny Márie vo farnosti Martin-Sever konala spomienková slávnosť na túto rehoľnú sestru. Jej spolusestry, príbuzní, členovia RN i dobrovoľníci RN spoločne ďakovali za jej život a dielo.
Sestra M. Bernadeta od vzniku RN v roku 1975 povzbudzovala členov, aby sa každý deň o 15. hodine v duchu postavili pod kríž, ďakovali Spasiteľovi za dielo vykúpenia a prosili o potrebné milosti nielen pre členov RN, ale aj pre všetkých chorých a trpiacich. V tomto duchu sa spoločne pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva. Vrcholom programu bola svätá omša obetovaná za sestru M. Bernadetu. Hlavným celebrantom bol žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, spolu s ním koncelebrovali viacerí kňazi.
Biskup vo svojej homílii poukázal na to, že sestra Bernadeta počas svojho života nasledovala Krista a kráčala cestou lásky. „Ukázala nám svoj príbeh naplneného života. Prijala svoje utrpenie, našla jeho zmysel a pomáhala ho nájsť nielen ľuďom vo svojej dobe, ale pomáha aj ľuďom dnešných dní,“ povedal. V spoločných modlitbách všetci ďakovali za príklad jej života i za hovorené a písané slovo, ktorým povzbudzovala svojich bratov a sestry. Po skončení svätej omše si účastníci stretnutia mohli prvýkrát pozrieť dokumentárny film Sestra Bernadeta s podtitulom Príbeh ženy, ktorá dala zmysel zabudnutým. Pri príležitosti tohto výročia sa v nedeľu 30. marca 2025 konala pobožnosť krížovej cesty na kalvárii v Kláštore pod Znievom. Úvahy k jednotlivým zastaveniam vychádzali z myšlienok sestry M. Bernadety.
TK KBS informovala sr. M. Alžbeta
Zomrel teológ a pedagóg P. Ján Ďurica, SJ
Vo veku nedožitých 82 rokov dnes, v piatok 28. marca 2025, zomrel teológ a pedagóg P. Ján Durica SJ, informovala na sociálnej sieti Trnavská univerzita.
„V duchu kresťanskej nádeje oznamujeme, že Pán si v piatok 28. marca 2025 v 82. roku života, 59. roku kňazstva a 32 rokov od zloženia posledných sľubov do večnosti povolal pátra Jána Ďuricu SJ, rehoľného kňaza Spoločnosti Ježišovej,“ uviedla Bratislavská arcidiecéza Zádušná svätá omša bude v pondelok 31. marca 2025 o 11:00 v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Následne bude o 13:00 pochovaný na cintoríne vo Farnosti Ivanka pri Dunaji.
Narodil sa 30. júla 1943 v Hriňovej. Základnú školu navštevoval v rodisku, strednú školu vo Zvolene, kde v roku 1960 zmaturoval. Po úspešnom prijatí do kňazského seminára v Bratislave študoval v rokoch 1961-1966 teológiu a filozofiu na teologickej fakulte v Bratislave. Tu bol vysvätený za kňaza dňa 5. júna 1966. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo Vrútkach, no čoskoro musel nastúpiť na vojenskú základnú službu (1966-1968). Po nej bol určený za kaplána v Krupine.
V roku 1971 mu predstavitelia komunistického režimu odňali štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti. Zakázali mu verejne pôsobiť ako kňaz, pretože verne a horlivo vykonával to, čo je v podstate kňazského poslania a povolania: s láskou vyučoval deti náboženstvo, organizoval duchovné cvičenia a rozširoval náboženskú literatúru, ktorej bol počas komunistickej diktatúry radikálny nedostatok. Dokonca ho odsúdili na osem mesiacov väzenia. Trest si odpykal nútenou prácou ako kurič v Prievidzi a Martine.
Po amnestii v roku 1973 pôsobil ako správca farnosti v Necpaloch-Príbovciach, od roku 1977 v Turanoch nad Váhom, a od roku 1980 vo Vrútkach. Do tajne pôsobiacej rehole Spoločnosti Ježišovej vstúpil 22. apríla 1978 v Novej Lehote. Slávnostné sľuby zložil 2. februára 1988 vo Vrútkach. Ako jezuita si doplnil štúdium teológie a v roku 1992 získal licenciát na Pápežskej teologickej fakulte vo Varšave.
Po páde neľudského komunistického režimu ho v januári 1990 vymenovali za prorektora Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, no už v septembri ho biskup Rudolf Baláž poveril spravovaním farnosti v Banskej Bystrici-Radvani a zároveň vedením hnutia Neokatechumenátnej cesty v evanjelizácii diecézy a prednáškami z biblických vied v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Slovenskej Ľupči, ktorý bol od roku 1993 detašovaným inštitútom Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave so sídlom v Badíne.
Charakteristickou črtou pátra Jána vždy bola a je verná jezuitská poslušnosť predstaveným, či už diecéznym alebo rehoľným a páter Ján „tradične“ v jezuitskej vernosti poslúchol. Počas svojho pôsobenia duchovne pozdvihol farnosť v Radvani. Na fare sa tiež v tom čase konali pracovné stretnutia, ktoré vyústili do založenia Rádia Mária (1993), dnes je to Rádio Lumen, a začal pracovať na svojom životnom projekte redigovania prekladu Jeruzalemskej Biblie do slovenčiny, ktorý pripravil kňaz Anton Botek.
Už v tomto období začal vypomáhať s prednáškami z pastorálnej teológie a liturgiky na znovuobnovenom Teologickom inštitúte sv. Alojza (Aloisianum) v Bratislave, ktorý je dnes Teologickou fakultou Trnavskej univerzity. Od školského roku 1997/98 pokračoval na už Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (Aloisianum) v Bratislave, prednášať, to čo bolo roky jeho srdcovou záležitosťou: Sväté Písmo a konkrétne Starý zákon; učiteľský pôsobil aj na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
Od roku 2012 prijal určenie stať sa šéfredaktorom mesačníka Posol Božského Srdca Ježišovho. Počas troch rokov bol na základe určenia provinciála slovenskej provincie rehole jezuitov špirituálom scholastikov. Išlo o veľmi zodpovednú úlohu vnútornej formácie mladých jezuitov a páter Ján sa jej ujal veľmi zodpovedne – o čom sám môžem z vlastnej skúsenosti svedčiť. Potom mu provinciál zveril ďalšiu nemenej dôležitú úlohu: bol menovaný za superiora, predstaveného Domu Spoločnosti Ježišovej „Loyola“ v Ivanke pri Dunaji, kde sa nachádzal seniorát rehole. Tu dožívali svoj život starší a chorí spolubratia, ktorým sa páter Ján venoval s veľkou bratskou láskou.
V rokoch 2009-2011 mu páter provinciál k týmto všetkým úlohám ďalšiu: stal sa riaditeľom tamojšieho centra spirituality Loyola. Ako som spomenul vyššie, páter Ján sa rád vzdelával a po obhájení práce a získaní titulu licenciát posvätnej teológie pokračoval v štúdiu a v roku 2007 obhájil doktorát v katolíckej teológii so špecializáciou na mariológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Táto práca bola publikovaná tlačou s názvom Mária – Hviezda novej evanjelizácie.
Trnavská univerzita ocenila jeho učiteľské pôsobenie tým, že mu v roku 2010 udelila Cenu Martina Palkoviča, ktorá sa udeľuje za vynikajúce pedagogické pôsobenie. Mesto Vrútky mu udelilo cenu primátora mesta a jeho rodné mesto Hriňová mu v roku 2013 udelilo čestné občianstvo. V roku 2013 sa jeho priatelia a bývalí žiaci spojili v snahe osláviť 70. rokov pátra Jána a Jozef M. Rydlo zostavil slávnostný zborník prác pri tejto príležitosti. Úctyhodný počet publikujúcich ukázal, aký veľký kus práce na Božej roli páter Ján za tie roky vykonal.
Jeho celoživotným vedeckým nasadením a priam životnou láskou bolo a zostáva Sväté Písmo: prednášky, štúdie a najmä viacročná editorská a redakčná práca na príprave vydania prekladu celého Svätého Písma, ktoré pripravil prelát Anton Botek. Vtedajší Svätý Otec Benedikt XVI. osobne dostal tento slovenský preklad a s pápežovým schválením zaslal substitút štátneho sekretára ďakovný list, v ktorom vysoko ocenil životné rehoľné a vedecké nasadenie pátra Jána Ďuricu. Počas svojej pastoračnej a pedagogickej činnosti sa dlhodobo venoval aj vedeckému výskumu psychotroniky.
V spolupráci s inými publikoval od roku 1969 celý rad prekladov i pôvodných samizdatových príručiek náboženskej a teologickej povahy. Zo samizdatov treba spomenúť: Úvod do liturgiky, Na križovatke života, Cieľ a cesta, preklad Ch. Lubichovej: Dokáž stratiť. V rokoch 1974-1975 spolupracoval na úprave biblických prednášok Jozefa Ondreja Markuša: O Mojžišovi, Desatoro, O Samsonovi a Nehemiášovi.
V spolupráci s Rudolfom Balážom preložil z poľštiny katechizmus V Kristovi sme Božím ľudom; spolu pripravili aj katechizmus Na križovatke života a preklad časti katechizmu od Richarda Greisigera Tvoje miesto na zemi. Toto dielo vyšlo tlačou ako Mladý človek, kam? (Trnava,1994) a Cieľ a cesta (Trnava, 1995). V roku 1998 vydal v Bratislave preklad diela Komentáre a marginálie Jeruzalemskej Biblie v Pentateuchu. Spolupracoval aj na preklade M. Doneya: Ako k nám prišla Biblia (Banská Bystrica, 1998). Do zborníka medzinárodnej vedeckej konferencie O jazyku Biblie a jej prekladaní do slovenčiny a iných slovanských jazykov prispel štúdiou Žalmy – modlitbové kompendium Písma (Bratislava, 1997). Prispieval tiež štúdiami a recenziami teologických diel do periodík Katolícke noviny, Učiteľské noviny, Slovenský jazyk a literatúra v škole, Duchovný pastier a iných.
Celkovo páter Ján publikoval 7 vedeckých a odborných monografií, 4 vysokoškolské učebnice, 6 učebných textov, 25 vedeckých a odborných štúdií, redakčných a zostavovateľských prác bolo za tie roky 17 a vyše 75 rôznych formačne zameraných článkov. Po ukončení svojho pedagogického pôsobenia na Teologickej fakulte pôsobil v jezuitskej vernosti v komunite Kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave ako redaktor jezuitského mesačníka Posol a zároveň aktívne pôsobil v Rádiu Mária, kde slúžieval sväté omše a tiež pravidelne prispieval formačnými prednáškami a ako špirituál komunity jezuitov. Až dodnes s veľkou radosťou aktívne pôsobil ako člen Neokatechumenálneho hnutia.
Zdroj: TK KBS/Trnavská univerzita
Vincentská rodina otvorila 19. ročník verejnej zbierky s názvom Boj proti hladu
Vincentská rodina na Slovensku otvorila nový ročník verejnej zbierky Boj proti hladu, určenej na pomoc núdznym na Slovensku, Haiti, Hondurase, v Rusku a na Ukrajine. Aktuálny 19. ročník zbierky prebieha v termíne od 1. marca 2025 do 31. januára 2026.
„V tomto ročníku sme sa nechali inšpirovať posolstvom Svätého Otca Františka k 8. svetovému dňu chudobných a ako motto sme zvolili citát z knihy Sirachovho syna: ,Prosba z úst biedneho prenikne k Božím ušiam‘,“ (Sir 21,6)“ hovorí Silvia Lehutová z komisie pre zbierku Boj proti hladu. Tieto slová adresoval Svätý Otec František počas svojho príhovoru: „Kresťanská nádej zahŕňa aj istotu, že naša modlitba vystúpi až pred Božiu tvár. No nie hocijaká modlitba: modlitba chudobného! Zamyslime sa nad týmito slovami a ,čítajme‘ ich v tvárach a príbehoch chudobných, ktorých denne stretávame, aby sa modlitba mohla stať cestou k vytvoreniu spoločenstva s nimi a k spoluúčasti na ich utrpení,“ prihovára sa v posolstve Svätý Otec František.
Zbierka Boj proti hladu už od svojho vzniku patrí medzi zbierky s najnižšími nákladmi, čo je možné len vďaka dobrovoľníckej práci členov všetkých vetiev Vincentskej rodiny. V ukončenom 18. ročníku núdznym pomohli sumou 231 308,72 EUR, pričom náklady na zbierku činili iba 6.448,28 EUR
Do zbierky Boj proti hladu sa bez nároku na odmenu zapojili všetky vetvy a spoločenstvá VR – napríklad sestry Vincentky spolu s mladými zo Združenia mariánskej mládeže v Lokci, alebo sestry Satmárky v Ružomberku spolu so ZŠ sv. Vincenta, ktoré zorganizovali Misijný jarmok a počas misijnej nedele ponúkali medovníkové srdiečka v okolitých farnostiach. Spolok sv. Vincenta de Paul zorganizoval zbierku v Leviciach, členovia Združenia Zázračnej medaily zorganizovali zbierku napríklad vo farnostiach Špačince, Ludanice, Kremnica, Horný Vadičov, Smilno, Bánovce nad Bebravou a mnohých ďalších.
V minulom roku z vyzbieraných financií – okrem mnohých projektov na Slovensku – pomohli k zakúpeniu životne dôležitých liekov na misii sestier Vincentiek na Haiti. Situácia v tejto krajine je naozaj beznádejná, Haiti prechádza temným obdobím, keď je takmer nemožné zohnať potrebné lieky a peniaze na ich zakúpenie. Pre mnohých ľudí s ochoreniami je zdravotná starostlivosť a nemocnica nedosiahnuteľným snom a zomierajú bez liečby, ktorá by im mohla zachrániť život. Vďaka podpore zo zbierky Boj proti hladu sa podarilo zachrániť život mnohým ľuďom, napríklad 35 ročnej mamičke troch detí, ktorá pre nediagnostikovaný a neliečený diabetes a pre nedostatok stravy čakala na nevyhnutnú smrť. Financie zo zbierky prišli doslova v poslednej chvíli a zachránili tak nielen túto jednu rodinu, ale aj veľa ďalších. „Každý deň sme svedkami takýchto situácií, a vždy si spomenieme na to, že je to prostredníctvom vás, naši drahí dobrodinci, že Boh koná medzi nami. Vaša podpora nie je len materiálny dar; je to vdýchnutie života, svetlo, ktoré svieti v tme pre toľko stratených duší. Bez vás by mnohí z týchto ľudí už nemali nádej,“ napísali sestry Vincentky z misie Meyer na Haiti komisii pre zbierku.
„V duchu kresťanskej lásky a v zhode s našou vincentskou charizmou sa práve v pôstnom období máme ešte viac angažovať v službe núdznym. Zvlášť v pôstnom období, ktoré práve prežívame, máme realizovať pokánie trojakým spôsobom. Skrze pôst, modlitbu a almužnu. Prijmime teda pozvanie a zapojme sa do zbierky Boj proti hladu a pomôžme bratovi či sestre v núdzi týmto jednoduchým, účinným a adresným spôsobom,“ pokračuje Silvia Lehutová.
Hoci najviditeľnejšou aktivitou zbierky Boj proti hladu je pečenie a predaj voňavých medovníkových srdiečok členmi Vincentskej rodiny, zbierku môžete podporiť aj modlitbou alebo zaslaním finančného príspevku na osobitný účet zbierky: 20286026/6500, IBAN: SK72 6500 0000 0000 2028 6026. Viac informácií o priebehu zbierky, jej pravidlách či spôsoboch podpory nájdete na stránke zbierky www.bojprotihladu.sk.
Vincentská rodina vo svete pod názvom FAMVIN združuje viac ako 200 inštitúcií zahŕňajúcich viac ako 4 milióny ľudí – zasvätených i laikov – ktorí nasledujú Ježiša Krista v službe núdznym. Poslaním Vincentskej rodiny je v tvári každého núdzneho objavovať tvár Ukrižovaného Krista. Každá tvár je obrazom Boha, ktorý sa nám predstavuje a povoláva celú Vincentskú rodinu do misijnej služby v duchu evanjeliového: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným“ Do Vincentskej rodiny na Slovensku patria Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul (CM – Vincentíni), Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (DKL – Vincentky), Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul (SMVS – Satmárky), Spoločnosť Máriiných sestier Zázračnej medaily (Máriine sestry – MS), Národné združenie spolkov kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (NZ SKL), Spolok sv. Vincenta de Paul na Slovensku (SVdP), Združenie mariánskej mládeže (ZMM), Združenie Zázračnej medaily (ZZM), DEPAUL SLOVENSKO nezisková spoločnosť a Vincentskí laickí misionári (MiSeVi).
TK KBS informovala Silvia Lehutová
V Sampore bude požehnaný a inaugurovaný nový píšťalový organ
V sobotu 29. marca 2025 o 10.00 hod. sa v kláštornom chráme Premenenia Pána (Sliač-Sampor) bude konať slávnostná pontifikálna omša spojená s požehnaním a inauguráciou nového píšťalového organa. Nový hudobný nástroj bratov Muškovcov, vyrobený v Organárskych dielňach Žilina, poslúži na liturgické i koncertné účely. Požehnanie organa vykoná Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup a predseda hudobnej subkomisie LK KBS. Po skončení svätej omše sa bude konať inauguračný organový koncert (na organe hrajú Zuzana Ferjenčíková, Marián Gregor, Michal Mária Kukuča OSB). Inauguračnú slávnosť bude v priamom prenose vysielať TV Lux.
Nový organ v samporskom benediktínskom kláštore, opus 7 bratov Romana a Mariána Muškovcov, je 2-manuálový nástroj s 24 znejúcimi registrami. Jedinečný prospekt nástroja skrýva vyše 1500 píšťal, čiastočne umiestnených v žalúziovej skrini. Mechanická tónová traktúra umožňuje organistovi plný kontakt s nástrojom a elektrická registrová traktúra sprístupňuje moderné hracie pomôcky potrebné najmä pri interpretácii novšej organovej tvorby. Zvukovo je organ inšpirovaný ideálom francúzskeho romantického symfonického organa, ktorý sa mimoriadne hodí do mníšskeho prostredia vďaka schopnosti podať nielen plný organový zvuk, ale poskytnúť aj veľké výrazové možnosti v celej dynamickej škále, počnúc od najjemnejších a najtichších registrov. Organ je stavaný nielen na sprievod mníšskej liturgie, ale dovoľuje aj interpretáciu širokého spektra organovej literatúry. Na realizácii projektu organa sa po odbornej stránke významne podieľala Zuzana Ferjenčíková, popredná svetová organistka a profesorka organovej hudby v Rotterdame. V letných mesiacoch tohto roka sa nový organ rozozvučí aj v rámci prvého ročníka festivalu „Samporské organové dni“, počas ktorého sa v piatich koncertoch predstavia významní organisti zo Slovenska i zahraničia. Program festivalu a ďalšie informácie budú zverejňované na internetovej stránke benediktini.sk/organ
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore je svojprávnym priorátom patriacim do Benediktínskej kongregácie Zvestovania. Od svojho založenia v roku 2010 obnovuje tradíciu benediktínskeho mníšstva, prerušenú na území Slovenska pred 200 rokmi. Charakteristickou činnosťou mníchov je liturgická modlitba, ktorá tvorí jadro mníšskeho života. Každý benediktínsky kláštor navyše rozvíja všestranné aktivity v závislosti od svojej vlastnej tradície, možností a potrieb na danom mieste. Kláštor Premenenia Pána v Sampore aktuálne obýva 16 mníchov, ktorí popri inej mnohorakej činnosti poskytujú záujemcom možnosť stráviť čas v mníšskom prostredí prostredníctvom domu hostí. Predstaveným kláštora je od jeho založenia prior Vladimír Kasan OSB.
O. Michal Mária Kukuča, OSB
Foto: Archív kláštora
Sestry tešiteľky putovali na Jubilejnú púť farnosti Bratislava-Prievoz
V dňoch 10. – 14. 3. 2025 päť sestier tešiteliek putovalo s farnosťou Bratislava – Prievoz do Ríma získať plnomocné odpustky v rámci Jubilejného roka, ktorý vyhlásil Svätý Otec František. Putovali sme 47 „pútnici nádeje“, pod vedením vdp. Martina Mojžiša, pána farára p. Petra Šaradina, CM a pána kaplána p. Miroslava Vaľka, CM.
Cieľom našej púte bolo prejsť 4 svätými bránami Jubilejného roka, a tak získať plnomocné odpustky. Sväté brány sme prešli v Bazilike sv. Jána v Lateráne, v Bazilike Santa Mária Maggiore / tu pápež Hadrián II. schválil staroslovienčinu za bohoslužobný jazyk/, v Bazilike sv. Petra a v Bazilike sv. Pavla za hradbami. Okrem toho sme navštívili mnoho iných chrámov – Baziliku sv. kríža, Sväté schody, Baziliku sv. Klementa, Chrám sv. Anny, Chrám sv. Praxidy, Chrám sv. Agnesy, Baziliku sv. Petra v okovách, prehliadku Kolosea, Rímskeho fóra, Fóra Trajána, Kapitolu, Panteon, rímske fontány a mnoho ďalších rímskych pamiatok. Večer sme sa zúčastňovali na modlitbe posvätného ruženca na Námestí sv. Petra za zdravie a Božiu pomoc a ochranu pre Sv. Otca Františka.
Medzi našimi pútnikmi sme mali všetky vekové kategórie, od detí, mládeže, dospelých až po dôchodcov, ktorí to všetko zvládli s Božou pomocou.
Bohu vďaka za krásne, spoločne strávené chvíle v Ríme a za milosti, ktoré sme získali.
sr. M. Damiána Oravcová, CSC
Jubilejná púť zasvätených do Ríma v októbri – informácie k registrácii
Na toto jubilejné podujatie, ktoré bude prebiehať od 8. do 12. októbra 2025 sú pozvaní všetci zasvätení muži a ženy z rôznych foriem zasväteného života: rehoľníci a rehoľníčky, mnísi a kontemplatívne sestry, členovia sekulárnych inštitútov, príslušníčky Ordo virginum, pustovníci a členovia nových inštitútov.
Registrácia je otvorená už niekoľko týždňov a končí sa 3. augusta 2025.
KVRPS nebude organizovať účasť na tejto púti. Prinášame však dôležité informácie k registrácii na Jubileum zasväteného života v Ríme.
Pokračovať v čítaní“ Jubilejná púť zasvätených do Ríma v októbri – informácie k registrácii“
KBS uzavrela s KVRPS a KSIS memorandum v oblasti ochrany maloletých
Memorandum o porozumení v oblasti ochrany maloletých dnes podpísali medzi sebou Konferencia biskupov Slovenska (KBS), Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) a Konferencia sekulárnych inštitútov na Slovensku (KSIS).
Počas 110. plenárneho zasadnutia v Badíne ho podpísal predseda KBS, košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, predseda KVRPS br. Miroslav Kulich OFMCap a predsedníčka KSIS Viera Čerňanová. Platné a zverejnené bude po podpise Pápežskej komisie na ochranu maloletých (PKOM) v Ríme. Za komisiu ho podpíše kardinál Patrick Sean O’Malley, predseda.
Podpis memoranda
Podpis memoranda iniciovala minulý rok Pápežská komisia na ochranu maloletých v Ríme, ktorej členovia prijali slovenských biskupov počas návštevy Ad limina apostolorum. Na prijatie nadviazalo stretnutie košického pomocného biskupa Mons. Mareka Forgáča, predsedu Komicie KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi, počas Synody o synodalite v Ríme v októbri 2024 s predsedom Pápežskej komisie pre ochranu maloletých Mons. Luis Manuelom Herrerom. Na stretnutí bola slovenskej strane ponúknutá spolupráca prostredníctvom aktivity Memorare (MI).
Mons. Marek Forgáč, predseda Komicie KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi
Z podpísaného memoranda vyplýva, že na Slovensku bude založená iniciatíva MI, ktorá bude čiastočne financovaná z fondu PKOM. Jej cieľom je poskytovať bezpečné prostredie pre obete a ich rodiny, zabezpečovať odbornú pomoc a uľahčiť proces podávania oznámení. Súčasťou iniciatívy bude aj odborná formácia pre cirkevné autority a širšiu komunitu s dôrazom na prevenciu a budovanie kultúry ochrany. Projekt sa tiež usiluje o spoločenské uznanie skúseností obetí a podporu ich uzdravenia.
Predsedníčka KSIS Viera Čerňanová
Ide o finančný grant, ktorý by bol poskytnutý na základe spracovania projektu s 20%- nou účasťou KBS. Prostriedky môžu byť použité na prácu Komisie pre ochranu maloletých s výberom aktivít v troch pilieroch – podpora úradov pre nahlásenie zneužívania v Cirkvi, pomoc pri implementácii preventívnych opatrení a podpora sieťovania odborníkov a zdrojov na pomoc obetiam. Táto podpora by trvala jeden až tri roky. Biskupi na plenárnom zasadnutí KBS súhlasili s touto aktivitou a finančnou spoluúčasťou. KBS bude zatiaľ jedinou európskou biskupskou konferenciou, ktorá bude participovať na tejto aktivite.
Predseda KVRPS br. Miroslav Kulich OFMCap
Dokument nadväzuje na apoštolskú konštitúciu Praedicate evangelium a mottu proprio Vos estis lux mundi, čím potvrdzuje záväzok Cirkvi vytvárať bezpečné prostredie pre maloletých a zraniteľné osoby. Spolupráca sa zameriava na ochranu, sprevádzanie obetí, prevenciu a transparentnosť v oblasti riešenia prípadov zneužívania.
( TK KBS, ml; pz )