V pondelok 4. marca 2024 začala v Nitre, v Misijnom dome Matky Božej na Kalvárii, XIII. Provinciálna kapitula Slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova.

V Nitre sa zišlo 23 kapitulárov, 11 na základe úradu a 11 zvolených delegátov ako aj jeden zástupca spolubratov v dočasných sľuboch. Spolu s hosťami, provinciálnou predstavenou SSpS a zástupcom Misijnej rodiny, budú od 4. do 6. marca rokovať o stave, prítomnosti, službe, i budúcom smerovaní provincie, ktorá teritoriálne zahŕňa Slovenskú a Českú republiku.

Provinciálna kapitula začala spoločnou svätou omšou v komunitnej kaplnke. Predsedal jej bývalý provinciál Slovenskej provincie, P. Pavol Kruták, ktorý sa prítomným prihovoril v krátkej homílii. Program pokračoval meditáciou, ktorú predniesol P. Peter Dušička. Po meditácii sa kapitulári a hostia zišli na svoje prvé zasadnutie v aule Misijného domu v Nitre, kde XIII. Provinciálnu kapitulu oficiálne otvoril provinciál Slovenskej provincie, P. Marek Vaňuš.

Cieľom kapituly je, v duchu príprav na IX. Generálnu kapitulu SVD, ktorá sa uskutoční v lete 2024, uvažovať nad obnovou nášho rehoľného života a apoštolského života v zmysle hesla: „Nech svieti naše svetlo pred ľuďmi.“ (Mt 5,16), aby sme boli „Verní a tvoriví učeníci v zranenom svete.“

V súčasnosti má Slovenská provincia štyridsaťosem členov v doživotných sľuboch, ktorí tvoria medzinárodné spoločenstvo – členovia provincie pochádzajú zo Slovenska, Česka, Poľska, Vietnamu, Indie a Indonézie. Provincia má i jedenásť seminaristov (opäť tvoriacich medzinárodné spoločenstvo: štyria z Afriky, traja z Vietnamu, jeden z Česka a traja zo Slovenska). Desiati študujú na Slovensku, jeden je na študijnom pobyte v Austrálii. Ďalších dvadsaťpäť misionárov verbistov zo Slovenska pôsobí v zahraničných misiách.

Kapitulári, prosia o modlitbu, aby Duch Svätý viedol ich stretnutie a ukázal im cestu, ktorou majú ako misionári Božieho Slova kráčať v ohlasovaní Božieho kráľovstva.

Text: Tomáš Gerboc SVD
Foto: Martin Štefanec SVD, Tomáš Gerboc SVD

Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa slávi 100 rokov vzniku Slovenskej provincie. Sestry z tejto rehole slúžia v školách, nemocniciach, misiách či na biskupských úradoch.

Čo pre nich znamená toto výročie, sa Andrea Eliášová pýtala postulátorky procesu blahorečenia, zakladateľky rehole Matky Alfonzy Márie, sestry Kataríny Krištofovej.

„Sme generáciou, ktorá má milosť sláviť 100 rokov od zriadenia provincie. Myslím, že máme tiež milosť preniesť štafetu rehoľného života do ďalšej storočnice a za to nech je oslávený trojjediný Boh,“ hovorí Krištofová.

Ktoré výzvy stoja v najbližších rokoch pred rehoľou na Slovensku ako priorita?

„Jednoducho povedané, našou prioritou je byť blízko človeku. Teda chudobných a chorých, slúžiť Kristovi, starať sa o integrálny rozvoj človeka a hájiť ľudskú dôstojnosť, aj zmierňovať telesné a duševné utrpenie každého druhu. Ľudia netrpia len materiálne, ale aj duchovne.“

Sestra Katarína, ako vnímate šírenie charizmy vašej zakladateľky, Matky Alfonzy Márie Eppingerovej cez laičky?

„Našu zodpovednosť voči ním berieme veľmi vážne tým, že ponúkame laikom účasť na charizme laickým členstvom pod názvom Duchovná rodina a sprevádzame laických spolupracovníkov v kresťanskom duchu. Vieme, že rodina je základná bunka spoločnosti a práve laici, ktorí žijú v rodinách, sú pre nás veľmi dôležití, pretože výchovou detí priamo prispievajú k rozvoju spoločnosti. Spolu s laikmi a laickými členmi, ktorí sú našimi predĺženými rukami, keď to môžme tak povedať, chceme v Cirkvi a vo svete a hlavne v rodinách vydávať ľuďom svedectvo o milosrdnej Božej láske, ktorá sa nám zjavila v Ježišovi Kristovi.“

Zdroj: TK KBS
Foto: sdr.sk

V Kúpeľoch Nimnica sa v sobotu 2. marca 2024 konalo Celoslovenské stretnutie kresťanských psychológov, psychoterapeutov a psychiatrov (K3P), ktoré pripravilo Centrum celého človeka v Považskej Bystrici ENOIA pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska.

Počas úvodnej svätej omše s Mons. Tomášom Galisom sa 70 účastníkov tohto stretnutia, medzi ktorými boli aj kňazi a zasvätení, mohlo zamyslieť nad podobenstvom o márnotratnom synovi a zvlášť nad postojmi staršieho syna. „Ježiš necháva príbeh nedopovedaný. Je na nás, ako sa skončí. Túto úlohu máme dohrať my, každý osobne,“ ukončil homíliu diecézny biskup.

Význam kresťanských hodnôt v psychologickej starostlivosti o človeka bola hlavná téma, ktorú z rôznych pohľadov odprezentovali v dopoludňajších blokoch biskup Mons. Marek Forgáč a v kratších vstupoch kňazi Andrej Krekáč a Martin Danišek, novinárka Zuzana Vandáková a Jozef Mikloško, komisár pre deti. Popoludní bola možnosť vybrať si z workshopov alebo diskusií na aktuálne témy.

Mons. Marek Forgáč povzbudil účastníkov nasledovne: „Psychológia je pre vieru požehnaním, pomáha, osvetľuje, čo sa deje vo viere. A aj viera je požehnaním pre psychológiu. Veľmi sa navzájom potrebujeme a robme všetko pre to, aby sme si pomáhali.“

Františka Čačková, OSF

Slovenská minoritská kustódia požiadala o otvorenie procesu blahorečenia mladého novica Štefana Iglódyho. Počas verejnej predpremiéry dokumentárneho filmu Brat Štefan, ktorý rozpráva o jeho životnom príbehu, o tom informoval košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober.

Film Brat Štefan, ktorý je ovocím režisérskej práce Mareka Poláčka, bude vysielaný na RTVS Dvojke počas Veľkonočného trojdnia. Minoriti už zorganizovali jeho predpremiéru vo farnosti Prešov-Solivar, v Spišskom Štvrtku a na košickom sídlisku Furča. Na poslednej predpremiére, ktorá sa konala 26. februára v Košiciach, sa zúčastnil aj arcibiskup Bober. Film hovorí o živote mladého minoritského novica Štefana Iglódyho, ktorý umrel pri obci Malý Horeš v okrese Trebišov v roku 1639. Mal iba osemnásť rokov. Bol zavraždený svojimi príbuznými. Tí ho chceli odviesť späť domov. Novic sa však odmietol vzdať katolíckej viery a rehoľného života a dobrovoľne odovzdal život svojim vrahom.    

Farnosti, ktoré majú záujem o premietanie filmu a oboznámenie sa s osobou mladého mučeníka, sa môžu obracať na pátrov minoritov prostredníctvom novej adresy iglody@minoriti.sk, informovali minoriti.

Zdroj: TK KBS

Slávnosť blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka sa uskutoční v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne. Zástupcom Svätého Otca Františka na slávnosti bude prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro. Vatikánsky štátny sekretariát o tom informoval bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského, ktorý dnes prijal provinciála Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáša Brezániho, CM a Petra Nováka, koordinátora príprav slávnosti blahorečenia. Debatovali spolu o prípravách, organizácii a logistike podujatia.

„Tešíme sa, že už môžeme oznámiť termín a miesto blahorečenia Jána Havlíka. Za blahoslaveného ho vyhlási v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých,“ uviedol po stretnutí provinciál slovenských vincentínov P. Tomáš Brezáni, CM. „Ján Havlík sa tak stane ďalším svedkom z obdobia prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom, ktorého mučeníctvo Cirkev oficiálne uznala. Už teraz pozývam všetkých, osobitne veriacich zo Slovenska a členov vincentínskej rodiny, aby prišli spolu s nami prežiť slávnosť blahorečenia,“ uviedol arcibiskup Zvolenský.

Ján Havlík bol bohoslovcom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Zomrel v roku 1965 ako 37-ročný na následky mučenia v komunistických väzniciach. Pápež František schválil 14. decembra 2023 dekrét o mučeníctve Jána Havlíka CM in odium fidei, teda z nenávisti k viere, čím rozhodol o tom, že bude blahorečený. Slovenská provincia Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul začala prípravy na slávnosť blahorečenia v januári. V týchto dňoch vytvorila prípravný tím, v ktorom budú zástupcovia rehole, arcidiecézy a ďalší jednotlivci a dobrovoľníci z celého Slovenska i zahraničia.

Viac o živote Jána Havlíka je na webovej stránke www.janhavlik.sk. Približuje základné životopisné údaje Jána Havlíka, proces prípravy jeho blahorečenia a modlitby na príhovor Božieho služobníka. K dispozícii je už aj profil na sociálnej sieti Facebook (https://www.facebook.com/HavlikJanko). K blahorečeniu bola zároveň vytvorená e-mailová schránka s názvom blahorecenie@vincentini.sk, bude slúžiť pre všetkých, ktorí sa budú chcieť dozvedieť viac.

TK KBS informoval Komunikačný tím slávnosti blahorečenia Jána Havlíka

Po viac ako štyroch rokoch sme v rámci internoviciátnych stretnutí opäť zorganizovali stretnutie iba pre formátorov. Konalo sa v dňoch 16. – 18. 2. 2024 vo Františkánskom duchovnom centre sestier františkánok Premenenia v Melčiciach – Lieskovom. Našimi hosťami a prednášajúcimi boli o. Daniel Bořkovec ISch a s. Veronika Řeháková SDJ. Obaja sú súčasťou tímu, ktorý už viac rokov organizuje Kurz duchovného doprevádzania v rámci programov celoživotného vzdelávania na Cyrilometodějskej teologickej fakulte UP v Olomouci. Okrem toho prispievajú k širšiemu povedomiu o fenoméne duchovného doprevádzania, podporujú zosieťovanie a supervíziu a ponúkajú aj zoznam odporúčanej literatúry.

Na poslednú chvíľu museli niektorí zrušiť svoju účasť, na druhej strane prišlo aj niekoľko formátoriek, ktoré majú na starosti iné obdobie formácie než noviciát. Spolu nás bolo 12, čo bol dobrý počet na to, aby sme sa mohli intenzívne venovať nielen teórii, ale aj nácvikom duchovného doprevádzania. V piatok večer sme mali úvodné stretnutie, na ktorom sme sa predstavili, vyjadrili sme svoje očakávania a vypočuli sme si prednášku o základoch duchovného doprevádzania. Už hneď na začiatku pre nás bolo užitočné rozlíšenie medzi rôznymi typmi osobných rozhovorov: duchovné doprevádzanie, formačný rozhovor, rozhovor pri sviatosti zmierenia, psychoterapeutický rozhovor, pastoračný rozhovor a ďalšie. Tieto tipy rozhovorov sa odlišujú v cieľoch a prostriedkoch. Keď nie sú ciele a prostriedky jasné obom zhovárajúcim sa, je dobré, aby si ich prešli, a tak sa vyhli zbytočným nedorozumeniam a nenaplneniu očakávaní. Cieľom duchovného doprevádzania je prehlbovanie vzťahu k Bohu toho, kto je doprevádzaný. Doprevádzajúci by mal byť zrelou osobnosťou s duchovnými skúsenosťami, ktorý vďaka týmto skúsenostiam a príprave pomáha doprevádzanému lepšie sa orientovať v tom, čo sa deje v jeho vzťahu k Bohu a čo môže zo svojej strany urobiť pre rozvoj tohto vzťahu.

V sobotu sme veľa času venovali nácvikom. Boli sme rozdelení do dvoch skupín, každú viedol jeden z hostí. Postupne sme sa striedali v úlohe doprevádzajúceho aj doprevádzaného. Po krátkych rozhovoroch sme veľa času venovali spätnej reflexii. Zhovárajúci sa vyjadrili svoje pocity po rozhovore, ostatní sa tiež mohli vyjadriť, ako ten rozhovor vnímali a či sa doprevádzajúcemu darilo napĺňať požiadavky dobrého vedenia takéhoto rozhovoru. K tým požiadavkám patrí: aktívne počúvanie, otvorené otázky, zrkadlenie, parafrázovanie, zhrnutie, práca s tichom, citlivá neverbálna komunikácia, podpora doprevádzaného a vytváranie priestoru dôvery. Naši hostia – lektori nám tiež dávali spätnú väzbu. Celkovo boli tie nácviky silnou skúsenosťou. Väčšina z nás niečo podobné už zažila, a predsa to bolo obohacujúce. Či už sa nám niektoré intervencie podarili alebo sa ukázalo, že iný prístup by bol lepší, to, čo sme sa naučili, zostalo zapísané hlboko v nás na rozdiel od informácií, ktoré sa dotknú iba našej racionality. Ako doprevádzaní sme sa opatrne otvárali zraniteľnosti, a to nás zblížilo viac, než keby sme iba spolu počúvali prednášky.

Večer bol čas na otázky a prípadné osobné rozhovory s hosťami, ktoré viacerí využili. Asi najviac otázok sa týkalo vzťahu duchovného doprevádzania a formácie. Hostia ešte v ten deň odchádzali, a tak sme im na záver dňa poďakovali a rozlúčili sme sa s nimi.

V nedeľu dopoludnia sme ešte sedeli v kruhu. Hovorili sme o tom, čo nám to stretnutie dalo, vymieňali sme si skúsenosti z formácie a každý mohol navrhnúť, čomu by sme sa mohli venovať na ďalšom stretnutí formátorov. Brat Reginald stručne predstavil rodiacu sa stránku s formačnými aktivitami. Niektoré z ponúk môžu byť pre formátorov pomocou pri ich vlastnom dorastaní do úlohy formátora.  

Ako na všetkých stretnutiach, aj na tomto sme najhlbšie spoločenstvo s Bohom aj medzi sebou prežívali v kaplnke – na sv. omši, pri modlitbe breviára, v osobnej modlitbe. Pred odchodom sme poďakovali domácim sestrám Tereze a Veronike – aj vďaka nim sme sa v ich duchovnom centre cítili dobre a odchádzali sme ľudsky a duchovne obohatení.

Brigita Puchalová, SMVS a Reginald Slavkovský, OP

Košická arcidiecéza spolu s rehoľou minoritov pozývajú všetkých na verejnú predpremiéru dokumentárneho filmu Brat Štefan. Premietanie sa uskutoční v pondelok 26. februára o 19:00 hod. v pastoračnom centre pri Kostole Sv. Rodiny v Košiciach – Furči. Jeho televíznu premiéru odvysiela RTVS Dvojka na Veľký piatok vo večerných hodinách.

Režisér Marek Poláček sa pokúsil v krátkom, zhruba polhodinovom filme, vystihnúť životný osud mladého minoritského novica Štefana Iglódyho, ktorý  žil v rokoch 1621 – 1639. Tento rehoľník sa narodil ako šľachtic a bol vychovaný vo veľkej nenávisti ku katolíkom. V období dospievania prežil osobnú konverziu. Musel preto opustiť všetko čo mal. Vstúpil do služieb grófa Štefana Ňáryho a po dvoch rokoch poprosil o prijatie do rehole minoritov. V obci Rad na východnom Slovensku sa stal novicom. Medzi bratmi žil veľmi zbožne a v duchu pokánia ochotne prijal aj službu kláštorného kveštára (žobráka). Bol umučený vo veku 18 rokov po tom, ako odmietol vzdať sa katolíckej viery a vrátiť sa domov k svojim príbuzným. Rehoľa minoritov pracuje na otvorení procesu jeho beatifikácie.

Vo filme Brat Štefan spoznajú diváci nielen osud mladého rehoľníka, ale aj dobrodružné okolnosti oživenia jeho príbehu v posledných desaťročiach.

Jozef Sukeník, OFMConv.

Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha – milosrdní bratia  pozývajú všetkých záujemcov i spolupracovníkov na pravidelnú pobožnosť krížovej cesty v pôstnom období. Bude každý piatok o 13:30 v kostole Návštevy Panny Márie na Nám. SNP v Bratislave za účasti kňaza.

„Príďte sa aj takouto formou zapojiť do intenzívnejšieho prežívania pôstu a Pánovej výkupnej obety za našu spásu,“ pozýva. Prvá pobožnosť krížovej cesty bude v piatok 16. februára 2024.

Začiatok pôstneho obdobia si rehoľa pripomenie svätou omšou v Kostole milosrdných bratov v Bratislave na Popolcovú stredu 14. februára 2024 o 13:30 hodine a pozýva na ňu aj spolupracovníkov, personál jej bratislavskej Univerzitnej nemocnice s poliklinikou a verejnosť.

Zdroj: TK KBS / milosrdni.eu / Andrea Eliášová
Foto: Zuzana Kostková / Človek a Viera

Životný príbeh katolíckeho kňaza a člena Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Jána Hutyru mapuje nový dokumentárny film (*1. 2. 1912 – +20. 2. 1978).

„Pred piatimi rokmi 8. apríla 2019 sa v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre konala vedecká konferencia, na ktorej tím odborníkov predstavil niektoré ťažiskové úseky života otca Hutyru. Konferencia akoby otvorila dvere k hlbšiemu poznaniu jeho osobnosti. Potom prišiel návrh dať filmovú podobu jeho životu, aby sa s ním zoznámila aj širšia verejnosť,“ vysvetľuje provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni CM.

Sestry vincentky v roku 2021 požiadali Braňa Valka, aby dal filmovú podobu životnému príbehu duchovného otca Hutyru. So svojou dcérou a spolupracovníčkou Barborou Hrabajovou zvolili formu zbierania autentických spomienok od žijúcich svedkov, ktorí si v srdci nosia nezmazateľnú spomienku na otca Hutyru. Natočili 55 svedectiev a z nich, v spolupráci so sestrou Konzolátou Matejkovou pripravili scenár filmu. Dostali sa tam svedectvá 23 sestier vincentiek, 5 členov Misijnej spoločnosti, prof. Róberta Letza či prof. Antona Adama.

Tvorcovia filmu navštívili aj Máriu Šídovu rod. Almassyovú v Ružomberku, kde sa otec Hutyra dlhší čas v ich rodine ukrýval. Svedectvo poskytla aj pani MUDr. Šeböková, ktorá ho poznala zo svojich študentských čias, keď po prepustení z druhého väzenia pracoval v Prahe. Od príbuzných v rodnom Jablonove získali krátky záznam od pána Jána Bíleka, manžela Hutyrovej netere Alžbety Bílekovej.

S kamerou navštívili aj Svoradov v Bratislave, Mendryku, Brno – jeho posledné pôsobisko, aj Nemocnicu u milosrdných, kde otec Hutyra zomrel, ako aj miesto, kde v Brne spočíva na Ústrednom cintoríne. Navštívili aj Ladce – kde sa bol prihlásiť k vincentínom a kde žil. Tu vytvorili aj krátku scénu, ktorá približuje bývalý provinciálny dom sestier vincentiek. „Hercami“ sú obyvatelia z farnosti Lokca: Marta Sochová, Oľga Jaššová, Mária Bugajová a Anton Belák, ktorý stvárnil otca Hutyru.

Autori získali povolenie urobiť pár autentických záberov aj z väznice. Do filmu využili aj staré filmové zábery ktoré sú zachované v depozite brata Jozefa Števicu, CM a tak budeme počuť aj autentický hlas otca Hutyru. Sprievodné texty filmu čítajú pani Viera Marsinová a pán Jozef Šimonovič. Film vyrobilo štúdio Pajta v roku 2023.

Kto bol Ján Hutyra?

Ján Hutyra bol katolícky kňaz a člen Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pochádzal zo Spiša. V roku 1931 vstúpil do spišského seminára. Po 2. ročníku sa zoznámil so spiritualitou sv. Vincenta a vstúpil k lazaristom, vincentínom.

V roku 1936 bol v Grazi vysvätený za kňaza a v tom istom roku mu bola zverená aj jeho prvá misia: služba špirituála a prefekta v Katolíckom vysokoškolskom internáte Svoradov v Bratislave, kde pôsobil 6 rokov. V roku 1942 bol ako 30 ročný menovaný za viceprovinciála Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku a súčasne aj za provinciálneho direktora pre sestry vincentky.

V tejto službe statočne znášal všetky možné ťažkosti: vojnové udalosti, komunistické prenasledovanie, viac ako 7 rokov života v ilegalite; zaistený bol 17. marca 1958 a odsúdený na 10 rokov väzenia. Po prepustení na slobodu pracoval ako ošetrovateľ v Nemocnici Na Františku v Prahe.

Popri zamestnaní sa znova venoval slovenským vysokoškolákom, ktorí vtedy v Prahe študovali. Ako misionár rozpoznal, že mladí slovenskí chlapci a dievčatá v sekulárnom prostredí ľahko stratia svoju vieru, ak nebudú mať duchovnú podporu. Mal vždy radostného, slobodného ducha. Miloval ľudí, miloval tých, ktorí mu boli zverení, miloval Cirkev – pretože bol celým srdcom oddaný Ježišovi.

Zdroj: TK KBS