Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2022.
Ako Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku sme sa tiež vydali spoločnou cestou kráčania a skúseností so synodalitou. Naše prvé stretnutie sa uskutočnilo online formou a zúčastnilo sa ho približne 45 zástupcov rehoľných inštitútov a kongregácií. Stretnutie sa uskutočnilo 1. 3. 2022. Bolo pre nás dôležitým medzníkom zažiť synodálne spoločenstvo, hľadať odpovede na otázky, mať spoločný zážitok, ktorý viacerých povzbudil, aby sa vydali synodálnou cestou aj vo svojich rehoľných spoločenstvách.
Uvedomujeme si, že v zasvätenom živote sú už prítomné mnohé prvky synodality – kapitulné procesy v našich inštitútoch, voľby za účasti všetkých, dočasné mandáty, ženské vedenie, intenzívne kontakty so všetkými charizmami Cirkvi atď. Na druhej strane si uvedomujeme aj potrebu napredovania na synodálnej ceste, a to cez osobné obrátenie, pretože poznáme svoje slabosti a chyby z minulosti.
Našu krehkosť spôsobuje jednak vonkajší tlak spoločnosti – čoraz väčší sekularizmus a krízy pandemické, vojnové či ekonomické. Zamýšľame sa však aj nad vnútornými tlakmi, ktorými sú starnutie rehoľných spoločenstiev, úbytok nových povolaní atď. Vyjadrujeme ľútosť nad chybami a hriechmi minulosti, ktoré sa týkajú najmä sexuálneho a duchovného zneužívania zo strany našich členov. Premýšľame, či je úbytok rehoľných povolaní spôsobený našou nedokonalosťou, alebo ide o znamenie doby, ktoré nám umožní pochopiť len Duch Svätý.
Pri tom všetkom si však uvedomujeme, že chceme kráčať spolu a spolupracovať medzi našimi inštitútmi, a tak pokračovať v etablovaní zasväteného života na Slovensku. Táto spolupráca však musí byť otvorená voči všetkým ostatným. Vnímame potrebu zvýšiť informovanosť medzi biskupskou konferenciou a konferenciou vyšších rehoľných predstavených. Aby sme boli schopní odpovedať na volanie Ducha a na provokácie dejín, je dobré pripomenúť si, že sa „zasvätený život nachádza v samom srdci Cirkvi“ (Vita consecrata 37). Preto sa cítime byť pozvaní do neustáleho rozlišovania. To vyžaduje permanentnú otvorenosť znameniam prichádzajúcim od Ducha Svätého až k načúvaniu vánku (por. 1 Kr 19, 12). Zasvätení sa svojím komunitným spôsobom života môžu stať pre túto dobu príkladom vzájomného porozumenia a spolupráce. Pritom chápeme, že sme pozvaní zlepšovať vzájomné vzťahy v komunitách, prehlbovať svoj duchovný život, vedieť reagovať na súčasnú dobu, byť verní koreňom na jednej strane a na druhej viac otvorení najmä pre mladých a chudobných a vedieť odovzdávať živé Evanjelium. Preto sa chceme zamerať na zlepšení našej permanentnej formácie, ktorá by pripodobňovala zmýšľanie každej zasvätenej osoby Kristovmu zmýšľaniu. To nám pomôže napĺňať naše základné poslanie – ohlasovanie príchodu Božie kráľovstva novým spôsobom, čím sa naša evanjelizácia stane živšou a radostnejšou.
Z 10 predkladaných tém sme pracovali s týmito 4 témami: Počúvať, Viesť dialóg v Cirkvi a spoločnosti, Kráčať spolu na ceste, Formovať v synodalite.
Z našej reflexie:
1. Počúvanie. Vnímame, že je potrebné viac načúvať ľuďom, ktorým potom hovoríme o Ježišovi. Počúvanie Boha – spájať vertikálne (počúvanie Boha, spojenie s ním) aj horizontálne (ľudia). Naším poslaním je zdokonaľovať počúvanie – aj profesionálne, aj osobné. Treba zlepšiť oblasť počúvania smerom k mladým a počúvania žien. Potrebné je stále sa učiť počúvaniu od Ježiša – darovaniu času druhým. Ľudia nás vyhľadávajú, chcú, aby sme ich vypočuli a očakávajú našu podporu a modlitbu. Svet iba počúva, my sa aj modlíme. Ľudia sú hladní po vypočutí svojho príbehu, svojho života, niekedy sa aj boja, lebo majú skúsenosť, že dostanú iba oficiálny „recept“, riešenie, ktoré je umelé, to od nás nepotrebujú, ale potrebujú, aby sme ich sprevádzali a aby tak s našou pomocou sami prišli k riešeniu.
2. Viesť dialóg v Cirkvi. Pre nás je prvým miestom vlastná komunita – spoločenstvo bratov a sestier, v ktorej sa učíme viesť dialóg, vychádzať ústretovo aj smerom k hierarchii. Nebáť sa vyjsť aj vo farnosti. Tiež je dôležité nanovo si pomenovať pozíciu rehoľných sestier – nie sú na to, aby slúžili kňazom vo farnosti, ale žili svoju charizmu. Ľudia vo svete nechápu náš spôsob života, najmä klauzúrnych sestier. Je potrebná väčšia otvorenosť zo strany rehoľného života. Nebáť sa nových moderných spôsobov komunikácie, médií ako takých, využiť napr. aj kresťanský koučing, spôsob moderného jazyka.
3. Spoločníci na ceste. Je pravda, že niekedy radi kráčame sami, separovane a zaužívanými cestami, spoločné kráčanie je však pre nás dôležité. Najdôležitejší spoločníci sú členovia našich komunít, ľudia, ktorým slúžime v našich dielach, členovia laických spoločenstiev a tretích rádov, ale aj neveriaci, chudobní, susedia, ktorých denne stretávame, ľudia mimo Cirkvi, ktorí nechodia do kostola, dnes aj utečenci, ľudia, ktorí náhodou zaklopú na našu bránu, aj my medzi sebou navzájom sme si spoločníkmi na ceste.
4. Formovať v synodalite. Formáciu vidíme v kráčaní spolu, takto tvoríme jednotu. Formuje nás hlavne Božie Slovo, stretnutie s Ježišom v Eucharistii. Naša formácia nemá byť iba intelektuálna, ale celistvá. Nielen ako rehoľníci, ale aj ako kresťania a ľudia – je nutné naše vnútorné obrátenie, aby sme vedeli byť jeden pre druhého – počúvanie, dialóg, zažitá láska, to je cesta formácie dnes, to sú účinné nástroje. Kde je miesto formácie? Naše komunity sú prioritným miestom našej formácie.
V rámci synodálnej cesty sa tiež konštatovalo, že viacerí rehoľníci boli zapojení na farskej aj diecéznej úrovni. Stretnutia sa uskutočnili aj na úrovni komunít a ich diel. Aj v tejto finálnej fáze chceme byť nápomocní, ak budú členovia KVRPS vyzvaní svojimi generálnymi vedeniami predložiť spracované závery.
V Bratislave 14. 6. 2022
Spracovali: P. Juraj Ďurnek, SChP, a sr. Renáta Jamborová, SSS