Examen ako životodarný zdroj pre náš duchovný život

Prvé stretnutia Internoviciátu v tomto školskom roku sa konalo v dňoch 13. – 15. 12. 2024 v Kežmarku u sestier redemptoristiek. Boli to dni, keď zimné rána v Kežmarku dýchali chladom a mihotavé decembrové slnko sa len nesmelo predieralo cez hmlu. Napriek tomu sme sa zišli s hrejivou túžbou po duchovnom raste a spoločenstve. Stretnutie organizačne pripravili členovia Teologicko-spirituálnej komisie KVRPS s. Brigita Puchalová, SMVS a br. Reginald Slavkovský, OP. Naším vzácnym hosťom bol p. František Hylmar, SJ, ktorý nám po dvoch rokoch opäť s láskavým úsmevom predostrel tému Ignaciánsky examen. Po prednáškach bol čas na otázky a p. František sa k nám prihováral aj v kázňach a doprevádzal nás svojím slovom počas rozjímaní.

V pestrej skupine nás bolo devätnásť. Zo ženských reholí bolo šesť začínajúcich sestier (dve krížové sestry, satmárka, premonštrátka a dve redemptoristky) a ich štyri magistry, z mužských reholí boli magistri saleziánov a benediktínov, každý s dvoma novicmi.

Program sa začal v piatok poobede prvou prednáškou p. Františka. Po nej sme si dopriali chvíľu stíšenia v liturgii a potom prišli na rad večera a vzájomné predstavovanie noviciátov. Novici a novicky nám pri tejto príležitosti dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Ich tvorivé prezentácie, kvíz, komentovanie obrázkov, komentované sadenie symbolických rastliniek do kvetináča nás všetkých zaujali a zblížili.

P. František sa s nami podelil o svoje hlboké znalosti v duchovnej oblasti. Študoval spiritualitu v Španielsku a teraz pôsobí napríklad v tíme, ktorý v Olomouci ponúka Kurz duchovního doprovázení. V prednáškach nás viedol k jasnejšiemu chápaniu ignaciánskeho examenu. Vysvetlil, že examen je omnoho širší pojem než tradičné spytovanie svedomia. Mnohí veriaci by si možno s úľavou vydýchli, pretože spytovanie svedomia bolo dlho predstavované ako každodenná povinná rekapitulácia, v ktorej máme s vážnou tvárou skladať účty za všetky svoje omyly, chyby a hriechy od rána do večera. V skutočnosti je však examen modlitbou, počas ktorej si uvedomujeme láskavú Božiu prítomnosť a s vďačnosťou objavujeme, čo Boh robí v našom živote a kam nás vedie. Nie je to teda nič suché a prísne, ale živý proces, cesta, na ktorej objavujeme hlbiny vlastného srdca, kde môžeme objavovať láskavý, vážny, ale aj humorný pohľad na seba, druhých a svet.

Examen nie je iba o dobrých a zlých skutkoch či moralizovaní. Krásne to vystihuje pojem „spytovanie vedomia“ jedného z amerických jezuitov. Ide v ňom o mapovanie nášho vnútra, kde môžeme v modlitbe nájsť aj prameň vnútornej radosti, ten neviditeľný zdroj pod povrchom. Možno by sa dal prirovnať k zasypanej studni, ktorú keď vyčistíme, vytryskne z nej čistá voda a osvieži celý náš „duchovný pozemok“. Počas examenu sa pýtame, čo sa v nás deje: od úrovne tela, cez emócie, psychiku až po ducha. Bohu stačí náš úprimný pohľad dovnútra, bez príkras a diplomatických okľúk. A my tak ľahšie zistíme, že nie sme jediní, kto sa občas nevie vyznať vo vlastných pocitoch – aj svätí sa s nimi borili a len postupne sa ich učili spracovávať.

K téme examen vyšlo aj v našich jazykoch niekoľko kníh a z internetu sa dá do mobilu stiahnuť aplikácia Ignaciánsky examen. Je praktickým pomocníkom, ktorý ponúka rôzne zamerania – na konkrétne oblasti života, emócie či medziľudské vzťahy. Na stretnutí sme sa sústredili najmä na pocity a emócie, ktoré nám niekedy pripadajú ako neskrotený kôň cválajúci krajinou. Pocity majú svoju dôležitú úlohu: ukazujú, čo sa v nás odohráva, ale sem-tam nám vedia narobiť riadny prievan v duši, najmä keď ich potláčame a prehliadame. Examen nás učí rozpoznávať, čo nami hýbe, zorientovať sa v tom a otvoriť sa Bohu, ktorý nás v týchto hnutiach vedie k hlbšiemu poznaniu seba aj druhých.

Počas dňa sme sa stretávali nielen na prednáškach, ale aj v modlitbe, pri liturgii, na rekreácii či v jedálni. Stretnutia medzi prednáškami a čas pri jedle boli dobrými príležitosťami na zdieľanie našich radostí (a sem-tam aj starostí) rehoľného života. Káva, čaj a chutné dobroty v bufetíku prispeli k ľahkosti našich rozhovorov. Zvlášť novicom a novickám sme dopriali dostatok času, aby mohli spolu zdieľať svoje skúsenosti a priateľsky sa podporiť. Bolo príjemné vidieť ich rozžiarené tváre a radosť zo stretnutia s tými, ktorí prežívajú rovnakú etapu rehoľného života.

V nedeľu sme na konci prednáškového bloku zdieľali svoje dojmy a myšlienky, ktoré sa nás najviac dotkli. Celé stretnutie bolo ako vítané pohladenie v predvianočnom čase – príležitosťou nadýchnuť sa duchovného ovzdušia a srdečnej atmosféry. Tešíme sa na ďalšie stretnutie v januári v Tatrách.

Brigita Puchalová, SMVS a Reginald Slavkovský, OP

Sestry Slovenskej provincie Congregatio Jesu sa stretli v Dome sv. Jozefa v Prešove, aby sa zúčastnili uvedenia do úradu novej provinciálnej predstavenej sr. Júlie Milčovej. Sr. Júlia bola menovaná generálnou predstavenou sestier Congregatio Jesu na obdobie šesť rokov.

Slávnostná svätá omša bola poďakovaním za všetky dobrodenia a milosti, ktoré Boh daroval Slovenskej provincii počas služby predchádzajúcej provinciálnej predstavenej sestry Agnesy Jenčíkovej a prosbou o Božie požehnanie a svetlo Ducha Svätého do nasledujúceho obdobia služby novej provinciálnej predstavenej.

TK KBS informovala sr. Luciana Mišenčíková, CJ

Seminár pre predstavené a sestry vo vedení na tému Služba predstaveného a služba autority cez pohľad biblického príbehu v dňoch 15. – 17. decembra 2024 bol organizovaný Teologicko–spirituálnou komisiou KVRPS v priestoroch Kúpeľov Nimnica. Zúčastnilo sa ho 40 rehoľných sestier.

Prostredie kúpeľov vytvorilo mimoriadne podmienky pre zastavenie, načerpanie a obnovu síl v adventnom čase. Lektorsky stretnutie viedli o. Reginald Slavkovský, OP a sestra Marta Andraščíková, SSS, ako prednášajúca sa tiež zapojila sr. Renáta Jamborová, SSS. Stretnutie malo integračno – kreatívny charakter: boli zapojené dary a talenty sestier s cieľom podporiť a posilniť duchovnú, fyzickú, kreatívnu, psychologickú aj spoločenskú oblasť každej z účastníčok. Prepojenie a spojenie uvedených dimenzií spôsobilo zblíženie účastníčok a následne aj hlbšie zdieľania. Služba vedenia má svoje nároky aj svoju záťaž, svoje radosti aj isté špecifiká, o ktoré sa sestry mohli vzájomne podeliť medzi sebou a tým sa podporiť v službe a podeliť sa aj o svoje osobné skúsenosti.

Jednou z úvodných aktivít bola kreatívna výzva pozrieť sa na svoju službu vedenia ako na cestu a predstaviť ju ako koláž, ktorá bola doplnená odkazmi spätnej väzby od skupiny. Biblický rozmer priniesla práca s podobenstvom o márnotratnom synovi, ktorý poslúžil ako príklad milosrdnej lásky a súcitu, pozeralo na naň z viacerých uhlov pohľadu a jednotlivých postáv, ktoré sa v príbehu nachádzajú. Táto analýza priniesla veľa podnetného materiálu do analógie postojov a prežívania v kontexte vlastného života sestier. Sestra Marta Andraščíková priniesla v prednáške o službe a moci, autorite a hodnotách komplexný pohľad do bohatosti služby, ale aj do jej možných úskalí.

Účastníčky sa venovali aj prehĺbeniu zručnosti počúvania a sprevádzania so súcitom k sebe samej a prehĺbeniu zručnosti pri sprevádzania sestier s väčšou empatiou a porozumením. Účastníčky hodnotili strenutie ako veľmi užitočné pre ich službu, keďže sa stretli ako skupina s podobnými ťažkosťami a nie sú na svojej ceste osamotené, povzbudením boli aj skúsenosti z iných kongregácií a komunít.

Organizátori plánujú pokračovať v takýchto formačných stretnutiach špecificky pre skupinu sestier v službe vedenia.

Sr. Renáta Jamborová, SSS

V Bolívii zomrel 48-ročný slovenský kňaz a verbista Ondrej Pešta. „Jeho život bol svedectvom odovzdanosti a služby blížnym, pričom vždy odrážal lásku a hodnoty, ktoré vedú našu misiu,“ uviedla Spoločnosť Božieho slova (verbisti) v Bolívii a Bolívijská biskupská konferencia. Zádušná svätá omša bude v sobotu 14. decembra v Cochabambe.

„S hlbokým zármutkom oznamujeme úmrtie otca Ondreja Peštu, člena Kongregácie Božieho slova a zodpovedného za katechézu v Santa Cruz,“ uviedla Spoločnosť Božieho slova (verbisti) v Bolívii a Bolívijská biskupská konferencia. „Jeho život bol svedectvom odovzdanosti a služby blížnym, pričom vždy odrážal lásku a hodnoty, ktoré vedú našu misiu. Počas mnohých rokov otec Ondrej zasvätil svoj život komunite, prinášajúc nádej a vieru tým, ktorí ju potrebovali,“ píše sa vo vyhlásení.

Páter Ondrej Pešta (páter Andrés) sa narodil 30. decembra 1975 v Kežmarku. V roku 1994 maturoval na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku, následne v Nitre pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu matematiky a ekológie. 

V roku 1995 vstúpil do postulátu Spoločnosti Božieho slova, v roku 1996 začal noviciát a 8. septembra 1997 zložil svoje prvé rehoľné sľuby. Doživotné rehoľné sľuby zložil 8. septembra 2002 a prijal misijné určenie – Bolívia. Kňazskú vysviacku prijal v 21. júna 2003 v Nitre vkladaním rúk biskupa Jána Bukovského, kde aj krátko pôsobil ako výpomocný duchovný. 

Vo februári 2004 odcestoval na misie do Bolívie, kde pôsobil až do svojho úmrtia. V roku 2011 bol za bolívijskú provinciu vyslaný na vyššie teologické štúdiá biblickej teológie na Pápežskú univerzitu sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) do Ríma. Pôsobil v Al Alte, neskôr v Chiquitanii a Santa Cruz.

Zdroj: verbisti.sk

Nosným pilierom tohtoročného formačného stretnutia junioriek a ich magistier, ktoré sa uskutočnilo 6. – 8. decembra 2024 v penzióne Zornička na Donovaloch, boli témy súvisiace so spirituálnym zneužívaním a správnym chápaním poslušnosti a služby autority. Stretnutie, ktorého sa zúčastnilo 25 sestier vo formácii a 5 magistier, viedli sr. Marta Andraščíková, SSS a don Peter Jacko, SDB.

Sobotný formačný blok sa začal prednáškou Poslušnosť v láske a láska v poslušnosti, v ktorej sociálna sestra Marta vysvetlila podstatu rehoľného záväzku poslušnosti v kontexte zmluvy a vernosti. Ďalej sa venovala problematike používania moci a manipulácie, pričom realitu duchovného zneužívania v rehoľnom prostredí priblížila pomocou video svedectva bývalej rehoľnej sestry. Salezián Peter Jacko sa v nedeľu venoval systémovým nastaveniam v štruktúrach spoločenstva, ktoré otvárajú dvere duchovnému zneužívaniu a tiež zneužívaniu v kontexte duchovného sprevádzania. Prednášky dopĺňali tzv. synodálne kruhy, v ktorých sa účastníčky mohli podeliť o svoje pohľady a skúsenosti.

Víkendový program obohatil aj priestor pre neformálne rozhovory, osobnú i liturgickú modlitbu či vychádzky v čerstvo zasneženej prírode.

Ako stretnutie vnímali samotné účastníčky?  „Vzdelávanie v tejto oblasti považujem za kľúčové, možno aj pre nás ako rehoľné sestry, ktoré už teraz aj bez zvereného úradu máme nejaký druh autority medzi ľuďmi len na základe nášho vzhľadu. Srdce človeka je posvätný priestor a preto je iba dobré učiť sa, ako k nemu pristupovať s láskou, úctou a pokorou, akú si zasluhuje.“

„Veľmi si vážim, že predstavení tieto témy otvárajú pred nami juniorkami, pretože mám pocit, že náš rast tak môže byť zdravý.“

„Tento víkend som sa obohatila spoločenstvom. Najväčším prínosom boli „synodálne kruhy“, kde sme sa mohli pozdieľať v skupinkách. Ak chceme duchovne rásť, musíme sa stále formovať.“

„Poslušnosť je dobrá čnosť, v ktorej je potrebné rásť. Avšak je tiež dôležité, že aj poslušnosť má svoje hranice… Ďakujem za kvalitné prednášky, ktoré by som si nikde na internete nenaštudovala.“

„Tento čas mi priniesol povzbudenie na ceste životom, prehĺbenie mojej osobnej formácie, témy krásne i ťažké, ale veľmi potrebné, aby sme mohli rásť ako zasvätené ženy, verné nášmu povolaniu nasledovať Ježiša, rásť vo vnútornej slobode, v pravdivej a odvážnej láske, evanjeliovej poslušnosti, v pokore a zodpovednosti, ako zrelé nasledovníčky Krista do Jeho kráľovstva, ktoré je pre všetkých. Vážim si blízkosť sestier formátoriek, otvorenosť a dôveru hostí sr. Marty a don Petra, spoločné chvíle s Pánom, zdieľanie medzi nami dievčatami (zasvätenými).“

Interjuniorské stretnutia ženských reholí sa konajú dvakrát do roka a organizačne ich zastrešuje teologicko-spirituálna komisia pri KVRPS. Ich cieľom je sprostredkovať mladým sestrám formáciu v dôležitých témach zasväteného života a tiež priestor na zdieľanie a vzájomné spoznanie medzi sebou.

sr. Zuzana Škrinárová, SSS
Foto: sr. Nikola Mihalčinová, FMA; sr. Zuzana Škrinárová, SSS

Už po druhýkrát sa v tomto roku v Dolnom Smokovci konalo v dňoch 27. -29. novembra 2024 vzdelávanie pre rehoľné sestry 60+ ako jedna z ponúk permanentnej formácie od Teologicko-spirituálnej komisie Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku.

Vzdelávania sa zúčastnilo 29 sestier z viacerých kongregácií a inštitútov. Prednášky o Svätom Písme a učeníctve ponúkla saleziánka Dagmar Kráľová. Jedna z účastníčok o stretnutí povedala: „Stali sme sa učeníčkami, ktoré  dozrievajú stálym prehlbovaním a čítaním  Svätého Písma. Prednášateľka s veľkým nadšením zapálila naše srdcia nasledovať Pána a neúnavne kráčať s Knihou kníh, byť učeníčkami tak ako Panna Mária, ktorá sa neunavila a stále objavovala čo sa v jej živote odohrávalo a reflektovala veci tým, že ich nosila v srdci a premýšľala o nich.“

Stretnutie bolo obohatené aj spoločenským večerom, na ktorom sa sestry zapojili do malého kvízu, čo sa z prednášok naučili, resp. ako poznajú Sväté Písmo. Stretnutie bolo obohatením a povzbudením pre kategóriu sestier približne podobného veku. V závere seminára si sestry vyskúšali analýzu biblického textu metódou hagioterapeutického prístupu. Práca s biblickým príbehom v reflexii vlastnej skúsenosti, sprevádzané otázkami zameranými na skúsenosť vlastného príbehu.

Toto vzdelávanie bolo uskutočnené vďaka podpore Nadácie pre sestry Conrad N. Hilton. Sestry tak mohli využiť možnosť duchovne porásť a prehlbovať sa v oblasti viery a vo využívaní nových zručnosti čítania biblických príbehov s prepojením na osobný príbeh ich života.

sr. Renáta Jamborová, SSS

Srdečne pozývame na adventný benefičný koncert, ktorý sa bude konať v stredu 4. decembra 2024 o 18.30 hod. vo Farskom kostole Ducha Svätého v Sielnici. (mapa)

V podaní Zuzany Ferjenčíkovej (organ) odznejú diela Vivaldiho, Duprého, Boëllmanna, Widora a tiež improvizácie na témy z publika.

Výťažok z koncertu bude venovaný na stavbu nového píšťalového organa v benediktínskom kláštore Premenenia Pána v Sampore.

Zuzana Ferjenčíková je slovenskou organistkou, klaviristkou a skladateľkou. Študovala v Banskej Bystrici, Bratislave a Viedni. Mimoriadny význam malo pre ňu štúdium u majstra Jeana Guillou (Paríž). V súčasnosti pracuje ako profesorka hry na organe na Codarts University v Rotterdame.

O. Michal Mária Kukuča OSB

Dňa 22. novembra 2024 sa v Olomouci uskutočnila historická kapitula bratov Nemeckého rádu z troch krajín. Doterajšie dve provincie Slovinsko a Česko-Slovensko sa spojili do jednej a tak dovŕšili reštrukturalizáciu Nemeckého rádu, ktorá začala po poslednej generálnej kapitule v roku 2018. Novovzniknutá Provincia bratov Nemeckého rádu v Slovinsku, Česku a na Slovensku je jednou z troch provincií Nemeckého rádu, ku ktorej patria ešte Provincia Rakúsko – Taliansko a Provincia Nemecko.

Bratia pod vedením generálneho predstaveného Nemeckého rádu veľmajstra Franka Bayarda, generálneho opáta, zvolili aj nové provinčné vedenie.

Za priora (provinciála) bol zvolený P. Dariusz Cecerski, prvý provinčným radcom sa stal P. Jakub Jirovec, druhým provinčným radcom P. Boštjan Kotar a tretím provinčným radcom P. Miloš Zárecký.

P. Miloš Zárecký, OT

Online stretnutím P. Rogéria Gomesa CSsR, generálneho predstaveného Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, so všetkými členmi Provincie Bratislava – Praha a Viceprovincie Michalovce sa dnes ukončí generálna vizitácia redemptoristov pôsobiacich v komunitách na Slovensku, v Česku, v Litve a na Zakarpatí. Včera sa v kláštore redemptoristov v Stropkove páter generál stretol s rozšírenými konzultami Provincie a Viceprovincie.

Generálne vedenie v aktuálnom šesťročí, ktoré sa začalo po XXVI. Generálnej kapitule konanej v októbri 2022, navštevuje jednotky, prechádzajúce procesom rekonfigurácie. Táto „bratská návšteva“, ako ju nazýva generalát, je primárne vizitáciou provincie ako jedného spoločenstva. Vizitátormi sú generálny vikár P. Zdzisław François Stanula CSsR a generálny konzultor Br. Laurence John Lujan Angel CSsR.

Generálna vizitácia sa začala začiatkom minulého týždňa na Svatej Hore v Příbrami, kde redemptoristi spravujú mariánske pútnické miesto, stretnutím s komunitami Svatá Hora, Tasovice a Frýdek. Vizitátori sa potom presunuli na Slovensko, kde sa stretli s komunitami Bratislava – Puškinova, Kaunas (Litva), Bratislava – Kramáre a Banská Bystrica – Radvaň, so študentmi, spoločenstvami partnerov v misii z Bratislavy a Banskej Bystrice. Koncom týždňa program pokračoval návštevou sestier redemptoristiek v Kežmarku, stretnutím s komunitami Podolínec a Gaboltov a so spoločenstvom Rieka Života. V tomto týždni sa vizitátori stretli s komunitami redemptoristov východného obradu v Starej Ľubovni, Michalovciach a Stropkove; navštívili tiež komunitu sestier gréckokatolíckych redemptoristiek vo Vranove nad Topľou – Lomnici. Včera sa uskutočnilo stretnutie rozšírených konzúlt Provincie Bratislava – Praha a Viceprovincie Michalovce za účasti generálneho predstaveného P. Rogéria Gomesa. Dnes sa páter generál stretne online so všetkými členmi Provincie a Viceprovincie a v sobotu 23. novembra sa spolu s vizitátormi zúčastní diakonskej vysviacky br. Jána Knieza CSsR v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici.

Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v mestečku Scala pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Z Talianska priniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer, rodák z Tasovíc pri Znojme, v roku 1785. Vo svetle charizmy sv. Alfonza redemptoristi Provincie Bratislava – Praha ohlasujú Evanjelium chudobným a opusteným prostredníctvom farských misií a exercícií, ktoré sú zároveň prvými apoštolskými prioritami. Ďalšími sú evanjelizácia prostredníctvom médií a vydavateľstva Slovo medzi nami, farská pastorácia a pôsobenie na pútnických miestach. Prvou zo základných priorít je zdieľaná misia, preto redemptoristi spolupracujú s laickými spoločenstvami Calvary, Rieka Života a Shekinah. Dekrétom generálneho predstaveného vznikla vo februári 2017 Provincia Bratislava – Praha, v rámci ktorej redemptoristi pôsobia v Bratislave (komunity Puškinova a Kramáre), Banskej Bystrici – Radvani, Gaboltove, Podolínci, v Tasoviciach, vo Frýdku, na Svatej Hore v Příbrami a v litovskom Kaunase. Michalovská viceprovincia pôsobí v troch kláštoroch na Slovensku (Michalovce, Stropkov, Stará Ľubovňa) a v dvoch na Zakarpatí (Korolevo, Užhorod). Okrem ľudových misií robí aj misie na školách, duchovné cvičenia, vedie Arcibratstvo sv. ruženca, vydáva časopis Misionár a knihy vo Vydavateľstve Misionár, spravuje Baziliku minor v Michalovciach, ako aj farnosti v Starej Ľubovni a Stropkove.