Noc má byť o pokoji. To však neplatilo o tej v roku 1950. Počas Barbarskej noci a ďalších akcií tisíce rehoľníkov a rehoľných sestier prišli o kláštory. Prečo komunistickému režimu po 2. svetovej vojne prekážala Cirkev a viera? Ako to vtedy prežívali ľudia, veriaci a samotní rehoľníci? Kto je zodpovedný za dni počas Barbarskej noci? V relácii V Samárii pri studni s Ľubou Oravovou dňa 16. novembra 2020 diskutovali prof. Róbert Letz, historik a František Neupauer, historik Ústavu pamäti národa.
Reláciu si môžete pozrieť v archíve Televízie Lux TU.
V máji 2020 sa v tejto diskusnej relácii k téme Barbarskej noci vyjadrili zástupcovia rehoľníkov P. Václav Hypius, CSsR, predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a P. Tomáš Gerboc, SVD, historik. Viac v archíve TV LUX.
V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu.
Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla a opätovne z 3. na 4. mája, prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, disciplinárnych a preškoľovacích táborov. Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov Akcia K. V slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov.
Na konci leta 1950, od 29. augusta, bola spustená Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a približne 2 000 rehoľných sestier z nich bolo sústredených a internovaných na nových miestach.
Texty a videá o Barbarskej noci boli postupne publikované TU.
-fc-