Posledné stretnutie Internoviciátu v tomto školskom roku sa konalo v dňoch 19. – 22. 6. 2024 vo Františkánskom duchovnom centre sestier františkánok Premenenia v Melčiciach – Lieskovom. Hosťom a prednášajúcou bola sestra Marta Andraščíková, SSS. Témou stretnutia bolo Zasvätené panenstvo a sexualita. Doteraz bola táto téma ponúkaná na stretnutiach, kde boli iba rehoľné sestry. Tentokrát po dohode so všetkými účastníkmi sa stretnutia zúčastnili aj františkánski novici so svojím novicmajstrom. Spolu s nimi nás bolo 16. Prišlo 5 noviciek, 4 magistry, 2 františkánski novici so svojím magistrom, organizátori – sestra Brigita a brat Reginald, a jeden večer nás prišla navštíviť sestra Renáta Jamborová, SSS, vedúca našej komisie a zástupkyňa predsedu KVRPS.
Tentokrát sme mali stretnutie netradične už od stredy večera do soboty. Prispôsobili sme sa sestre Marte, ktorá sa práve vrátila z pracovnej cesty na Kubu, a hneď po našom stretnutí ju čakali ďalšie pracovné povinnosti. Väčšina z nás sa už navzájom poznala, ale aj tak bol prvý večer dobrou príležitosťou neformálne sa zblížiť a pripraviť sa na duchovnú prácu nasledujúcich dvoch dní.
Vo štvrtok a v piatok dopoludnia mala sestra Marta prednášky, po ktorých nasledoval čas na reflexiu a zdieľanie v skupinkách. Ukazovala nám pozitívnu hodnotu sexuality od roviny biologickej cez psychickú až po duchovnú. Z takejto perspektívy tvorí sexualita vzácnu súčasť nášho zasvätenia, darovania sa Bohu, reholi a ľuďom. K hodnote prednášok prispel nielen dobre pripravený obsah, ale aj charizma sestry Marty. Hovoriť otvorene o sexualite v zasvätení nie je ešte stále úplne samozrejmé a nie je prebytok tých, ktorí by boli odborne aj skúsenostne dobre pripravení o tejto téme prednášať a viesť diskusie. Slová sestry Marty sa nás všetkých dotkli a boli pre nás výzvou uvažovať o vlastnej sexualite otvorene, odvážne aj pokorne, v kontextoch našich osobných príbehov, ale aj našich rehoľných konštitúcií.
To najhlbšie, čo sme si odnášali z prednášok aj vlastných reflexií, sme prinášali do kaplnky, kde sme slávili sväté omše, modlili sme sa breviár, mali sme spoločné rozjímania aj adoráciu, prežívali sme tam spoločenstvo s Bohom aj krásne ľudské spoločenstvo. Všetci sme radi využili spoločné stretnutia medzi prednáškami, čas na rozhovory pri jedle, pri káve a pri malých dobrotách v bufetíku. Za dobré jedlo a príjemnú atmosféru pobytu sme vďační domácim sestrám Tereze a Veronike. Sestra Tereza, hoci bola z nás všetkých najmenšia, ako vždy oplývala energiou, evanjeliovým nadšením, všetky žilky v nej hrali a burcovala aj nás. V piatok večer sa jej to podarilo a vtiahla nás do víru hudby, tanca a radosti.
Posledné stretnutie v školskom roku býva o deň dlhšie a spojené s výletom. V piatok poobede sme navštívili pútnické miesto na Skalke pri Trenčíne. Najprv sme sa zastavili na Malej Skalke v pútnickom chráme sv. Andreja Svorada a Beňadika. Potom sme sa presunuli o kúsok ďalej k Veľkej Skalke, čo je bývalý benediktínsky a neskôr jezuitský kláštor. V rámci prehliadky sme sa v kaplnke zastavili a pomodlili sa vešpery. Piatkový výletík sme zakončili výbornou zmrzlinou na trenčianskom hlavnom námestí.
Na sobotu sme mali väčšie plány, ale nakoniec z toho bola iba prehliadka Trenčianskeho hradu a neplánovaná návšteva komunity sestier satmárok, ktoré nás prichýlili počas ranného lejaka. Keď sa vyčasilo, vyšli sme peši k hradu a absolvovali sme jeho prehliadku – veľký okruh aj so sprievodcom. Netušili sme, že sme sa trafili do Kaukliarskeho festivalu, už pri prvej bráne nás vítal šašo a neskôr choduliar, žongléri, klaun, pri ktorom sme na chvíľu mohli byť (šachovým) kráľom… Sokoliari nám ochotne porozprávali o svojich cvičených dravcoch a dovolili nám zobrať si na ruku sovu. Samotná prehliadka hradných objektov stála za to, vychutnali sme si aj krásny výhľad z Matúšovej veže, dominanty hradu a najvyššieho bodu v meste. Cestou z hradu akoby sme z jednej rozprávky vstúpili do druhej. Stretli sme srdcovú kráľovnú so svojimi vojakmi – kartami z Alice v krajine zázrakov. Prezradili nám, že propagujú letnú akciu pre deti Ty v krajine zázrakov. Ešte raz sme boli na výbornú zmrzlinu a potom sme sa u sestier satmárok rozlúčili s prianím pekného leta a s nádejou na ďalšie obohacujúce stretnutia.
Reginald Slavkovský, OP a Brigita Puchalová, SMVS
Spätné väzby noviciek na Internoviciátne stretká:
Internoviciátne stretká boli pre mňa vždy užitočným časom. Či už kvôli tomu, že sme sa mohli stretnúť partia ľudí, ktorí sme sa navzájom obohatili a zasmiali, či aj úprimne porozprávali. Ale tiež to bol aj čas rehoľného rastu vďaka odborníkom, ktorí nám prichádzali prednášať. (novicka Anna)
Bol to pre mňa veľmi vzácny čas v spoločenstve s inými novicmi a novickami, ktorí kráčajú po tej istej ceste za Pánom tak ako ja. Som veľmi vďačná, že takáto možnosť internoviciátnych stretnutí je. Tým, že každý sme väčšinou sám v noviciáte, bol to krásny čas spoznávania, čo prežívame počas tohto obdobia formovania sa a rozlišovania Božej vôle v našich životoch a v našich rehoľných spoločenstvách. Aj keď sme z rôznych rehoľných spoločenstiev, môžem povedať, že mám „spolunovicky“, našla som ich a Pán mi ich dal ako dar na týchto internoviciátnych stretnutiach. Verím, že priateľstvá, ktoré som tu našla, budú pokračovať aj naďalej. Bola to rôznorodosť každého jedného z nás a pri tom sme tvorili spolu jednotu v tomto spoločenstve. Veľa sme sa aj naučili, ale aj zabavili a spoznali na výletoch, ktoré sme absolvovali. Vnímam však, že v tejto dobe, kde rehoľné rúcho a rozhodnutie sa pre zasvätený život nie je „niečo moderné“ bolo to aj veľké svedectvo pre tých, ktorí nás videli v takom hojnom počte, že sme šťastní a radostní mladí ľudia vo svojom zasvätení. Ďakujem všetkým, ktorí nám zabezpečili tieto spoločné stretnutia – od prednášajúcich až po organizátorov. (novicka Ulrika)