V sobotu 25. júna 2022 sa konala odpustová slávnosť Matky ustavičnej pomoci v Kláštornom kostole svätého Stanislava v Podolínci.  Duchovný program začal modlitbou svätého ruženca a pobožnosťou k Matke ustavičnej pomoci, ktorú viedol páter Michal Zamkovský. Potom odvysielali videodokument o Ikone Matky ustavičnej pomoci, ktorej originál sa nachádza v kostole svätého Alfonza v Ríme.

Významnou udalosťou tohto roka je, že otcovia redemptoristi na Slovensku si pripomínajú 100. výročie príchodu do bývalého piaristického kláštora v tomto meste.

V rámci sobotňajšej slávnosti nasledovalo predstavenie novej publikácie z dielne pátra redemptoristu Marina Macka o Podolínskom rodákovi misionárovi Petrovi Konkoľovi CSsR. Prítomných privítal rektor podolínského kláštora páter Peter Slobodník. Nakoľko páter Martin pracuje v Ríme, prezentácia knihy bola predstavená prostredníctvom pripraveného krátkeho dokumentu.

Samotná slávnosť vyvrcholila svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bol provinciál rehole redemptoristov Václav Hypius CSsR. Ten sa v homílií zameral na pôsobenie misionárov v Podolínci, ich rôznorodé duchovné aktivity a činnosti, krátkym dejinným prierezom, kde spomenul prítomnosť niektorých osobnosti pôsobiacich v tomto kláštore – komunite v Podolínci. Šlo napríklad o blahoslaveného Metoda Dominika Trčku, pátra Jána Kintlera, misionára Augustína Krajčíka či tiež známeho misionára Michala Zamkovského.

V závere slávnosti nasledovala ulicami mesta Podolínec tradičná procesia s milostivým obrazom Matky ustavičnej pomoci.

Podolínsky kláštor vznikol už v 17. storočí, v čase poľského zálohu za starostovania bohatého magnátskeho rodu kniežaťa Stanislava Ľubomírského. Ten pozval na Spiš do Podolínca otcov piaristov, aby rekatolizovali toto územie. Piaristi v roku 1648 vybudovali najvýznamnejšie kolégium v strednej Európe, na ktorom študovalo vyše päťdesiattisíc študentov vtedajšieho Uhorska, poslucháči z Poľska, Nemecka či Rakúska. Kolégium alebo ľudovo nazývaný „Spišský Oxford“, žiaľ v roku 1919 zanikol, keď maďarskí členovia rádu piaristov „Rád chudobných regulárnych klerikov Matky Božej Zbožných škôl“, odišli z Podolínca na protest proti vzniku prvej Československej republiky.

Múry kláštora na čas osireli, ale neskôr na pozvanie spišského biskupa Jána Vojtaššáka prišli v júli 1922 do Podolínca misionári redemptoristi, ktorí v roku 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili opäť v auguste 1940. Kláštor sa tak stal misijným a exercičným centrom, počas ktorého redemptoristi konali ľudové misie. Išlo o farnosti v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecézy. Majetkom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa rehole redemptoristov sa stal predajom v roku 1941, keď piaristi vedeli, že sa do Podolínca už nevrátia.

Redemptoristi sa vrátili do zničeného kláštora v Podolínci po udalostiach Novembra 1989 a postupne ho stále obnovujú. Nezabúdajú však ani na minulosť. Boli časy, a to 90-te roky, keď sa ešte žijúci internovaní rehoľníci každoročne schádzali a pripomínali si smutné výročie Barbarskej noci, ale teraz sú už skoro všetci na pravde Božej. Pre ďalšie generácie zostáva v kláštornom kostole svätého Stanislava drevená socha Panny Márie s Dieťaťom, ktorú tu počas internácie vyhotovil brat Štefan Bača (+2006) a po revolúcii doplnil reliéfom mesta Podolínec a pamätníkom na podstavci. Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník internovaným rehoľníkom.

V súčasnosti je podolínsky kláštor redemptoristov centrom kultúry, vzdelávania a aktívnej misionárskej činnosti.

Radoslav Babjarčík

Zdroj: TK KBS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.