Po online stretnutí Internoviciátu na konci minulého roku sme sa dohodli, že najbližšie stretnutie skúsime zorganizovať tak, aby sme sa mohli stretnúť aj fyzicky. Podmienky nám priali, pandemické opatrenia sa postupne uvoľňovali, a tak sme sa naozaj mohli stretnúť.

Naše stretnutie sa konalo v dňoch 1. – 3. 4. 2022 v Kláštore sestier redemptoristiek v Kežmarku. Organizačne stretnutie pripravila s. Brigita Puchalová, SMVS, pomáhal jej br. Reginald Slavkovský, OP. Prednášajúcou bola s. Mária Ester Lahová, SSpS, ktorú sme požiadali, aby nám po dvoch rokoch opäť porozprávala k téme Priateľstvo v zasvätenom živote.

Spolu nás bolo 14. Prišli 4 novicky z troch ženských reholí a ich 3 magistry, dvaja saleziánski novici so svojím novicmajstrom a skupinu doplnili s. Terézia Benedikta, SCSC a don Pavol Drška, SDB, ktorí sa vo svojich reholiach tiež venujú formácii.

Viaceré mužské a ženské rehole sa rozhodli pre medzinárodné noviciáty – preto sa nás stretáva stále menej. Jedným z dôležitých dôvodov je zabezpečenie spoločenstva formovaných – aby novicov či noviciek bolo viac, aby súčasťou formácie boli aj ich vzájomné vzťahy. Internoviciát to nemôže nahradiť, ale môže tento rozmer formácie podporiť a navyše ho rozšíriť o poznanie širšieho sveta zasväteného života a konkrétnych bratov a sestier z iných reholí.

Stretnutie začalo v piatok večer predstavovaním noviciátov. Všetky noviciáty si pripravili prezentácie, prostredníctvom ktorých sme cez fotky a krátke videá mohli nahliadnuť do ich životov, radostí aj starostí.

S. Mária Ester má bohaté skúsenosti. Na spoločných stretnutiach venovaných rehoľnej formácii už prednášala aj v minulosti, okrem toho dáva duchovné cvičenia vedené individuálne. Mali sme s ňou dva bloky – v sobotu popoludní a v nedeľu dopoludnia. Viackrát zdôraznila, že hlboké priateľstvo je dôležitou súčasťou zdravého duchovného vývoja zasvätených. Stručne ho charakterizovala slovami M. Scotta Pecka: Je to vôľa vyjsť zo seba, aby sme podporili svoj vlastný duchovný rast a tiež duchovný rast toho druhého. Poukázala na mnohé aspekty priateľstva, na príklady vzácnych biblických priateľstiev vrátane priateľstva Ježiša s Lazárom, s Máriou a s Martou. K priateľstvu patrí ľudské teplo, atmosféra, v ktorej nemusíme plniť žiadne roly a môžeme byť sami sebou. V priateľstve rastieme – vďaka nemu sa v nás môže rozvinúť niečo krásne, čo by bez priateľstva zostalo neprejavené. Hlboké priateľstvo sa však nerodí ľahko a vlastne si vyžaduje neustálu pozornosť a prácu na sebe. Priateľstvo nemôže nahradiť a vyplniť vnútornú prázdnotu, osamelosť a nezrelosť. Pre svoj rozvoj potrebuje hlbokú modlitbu. Znamená prekonávanie citového chladu a bariér, ktoré nás od druhých odďaľujú, ale aj udržiavanie hraníc, ktoré oheň príťažlivosti prenášajú za zónu zmyslovosti. Znakom skutočného priateľstva je to, že je vždy otvorené pre tretieho, nie je egoizmom vo dvojici a má priaznivý vplyv na celú komunitu, v ktorej zasvätený žije. S. Mária Ester svoje úvahy doplnila aj aktivitami, ktorými nás vtiahla do témy ešte viac. Obidva dni sme mali priestor na tichú reflexiu v samote a potom na zdieľanie v skupinách.

Okrem prednášok sme sa stretávali na modlitbách a liturgii v kaplnke a v jedálni pri jedle.

V sobotu sme mali viac priestoru byť jednoducho spolu a spoločne niečo zažiť. Dopoludnia sme si urobili výlet do blízkej Belianskej jaskyne. Po prvých teplejších jarných dňoch sme sa vrátili do zimy, opäť sme kráčali po snehu a v jaskyni sme mohli obdivovať krásu skrytého podzemného bohatstva. Večer sme sa zase na spoločnej rekreácii naučili nové spoločenské hry. Bol to čas, keď sa najviac prejavilo to ľudské, srdečné, vášnivé a hravé v nás, takže sme si boli ešte bližší.

Obidva večery sme spoločnú časť programu zakončili tichou adoráciou vystavenej Sviatosti. Dávali sme tým najavo, kto nás spája, kto je naším najväčším Priateľom, ktorý nás sprevádza na našich cestách, podporuje v našich ľudských priateľstvách a vo vzájomnej spolupráci.

V nedeľu sme na konci prednáškového bloku vyjadrovali svoje dojmy z celého stretnutia, dávali sme spätnú väzbu a vyjadrovali poďakovanie za obohacujúci spoločný čas.

Po obede sme sa v závere stretnutia mohli dotknúť východnej kresťanskej spirituality vďaka sestrám baziliánkam Damiáne a Natanaele. Spolu s nimi sme zaspievali mariánsky akatist a zasvätili nás do pôstnej modlitby sv. Efréma Sýrskeho, súčasťou ktorej sú veľké poklony, pri ktorých sa modliaci hlavou dotkne zeme.

Lúčili sme sa s vďakou a s nádejou, že sa budeme môcť naďalej stretávať a navzájom sa podporovať.

Renáta Jamborová, SSS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.