Štatistika reholí 2020

Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) predkladá štatistiky zosumarizované zo sčítania podkladov od jej členov k 31. decembru 2020, teda čísla týkajúce sa tej skupiny zasvätených osôb, ktorá si hovorí: rehoľníci a rehoľníčky.

Nech je predkladaná štatistika len inšpiráciou na uvedomenie si reality, kde asi rehole na Slovensku v súčasnosti sú. Nech je tiež dôvodom  na  vďačnosť  voči  Bohu,  ktorý  má  jediný  autorské  právo  k jednotlivým  povolaniam  i charizmám, ako aj k ich počtom. To, kam rehole na Slovensku kráčajú a kam sa dostanú, určite nezávisí od štatistických sumarizácií.

Na Slovensku je aktuálne spolu 72 rehoľných inštitútov (RI). V členení na mužské a ženské, či gréckokatolícke a rímskokatolícke je to takto:

Na vysvetlenie k počtu členov KVRPS: sú nimi vždy jedna osoba z jedného inštitútu a ide vždy o aktuálne právoplatne zvoleného alebo menovaného vyššieho predstaveného v úrade generálneho, provinciálneho predstaveného alebo predstaveného autonómneho kláštora. Členmi KVRPS sú aj delegovaní predstavení z menších spoločenstiev, ktorí majú postavenie zástupcu svojho vyššieho predstaveného povereného zodpovednosťou za komunity nachádzajúce sa na území Slovenska a teda pred štátom sú ich štatutárnymi zástupcami. Počet členov KVRPS je vyšší v prípade rímskokatolíckych ženských reholí o 3 osoby kvôli tomu, že 3 takéto inštitúty majú na Slovensku aj generálne aj provinciálne vedenie (ide o sestry františkánky, satmárky a premonštrátky).

Zasvätených, ktorí majú status rehoľnej osoby, je na Slovensku spolu 2 736 osôb.

Najpodstatnejšie však je to, čím žijú. Takmer tritisíc rehoľníkov a rehoľníčok na Slovensku by sa dalo predstaviť podľa spirituality, či charizmy, ktorú má ich inštitút, asi takto:

Počas obdobia komunistickej totality v minulom storočí mali mocní tohto sveta plán zničiť rehoľnú formu života. Bola to naplánovaná úloha, že do roku 2000 tu nebude nikoho z týchto čudných osôb, ktoré sú nepohodlné vládnucej ideológii. Vďačnosť za to, že napriek prenasledovaniu prežili s pomocou Božej milosti až dodnes, sa snažili zvlášť vyjadriť najmä v minulom roku, keď si pripomenuli 70 rokov od snahy mocných zlikvidovať všetky rehole vo vtedajšom Československu (1950) a najmä to, že tu stále vďaka hrdinom vernosti stále sú, ba naviac – dnes aj tí, ktorí vstúpili a rozhodli sa pre rehoľný život už v časoch náboženskej slobody. Ale ako to vlastne s tými počtami naozaj je? Tí, čo prežili, zažili boom rehoľných povolaní v 90-tych rokoch,  potom  sa  to  ustálilo.  Takmer  10  rokov  prežívajú rehole  stav,  kedy  je  prirodzená  úmrtnosť    v reholiach vyššia, než je počet nových povolaní. Za posledných 30 rokov však na Slovensko prišli mnohé nové rehole, ktoré tu v 50-tych rokoch neboli a ktorých sídla sú roztrúsené po celom svete, tieto založili svoje komunity aj tu. A tak vznikla zaujímavá situácia, že z celkového počtu 2 736 rehoľných osôb žije 46 % iba v 8 najväčších reholiach, ktoré vykazujú už desiatky rokov svoje počty nad 100 členov na jeden inštitút. Najviac – až 34 – je na Slovensku prítomných maličkých jedno- či dvojkomunitných  reholí,  v ktorých  žije  celkom  268  rehoľníkov,  t.  j.  10  %  zo  všetkých. A v ostatných veľkostných kategóriách je to takto:

Z celkového počtu dnes žijúcich 2 736 rehoľných osôb je:

Vývoj počtu povolaní celkom na Slovensku sa v KVRPS podarilo zdokumentovať takto:

Všeobecne možno konštatovať, že mužské rehole sú mladšie ako ženské. A v oboch týchto skupinách reholí platí aj to, že nástupom do dôchodku sa ich aktívna činnosť nekončí.

Rehoľníci a rehoľníčky žijú celkom v 419 rehoľných komunitách na Slovensku, aj mimo neho. Mnohým slovenským vedeniam reholí podliehajú do kompetencie aj ich organizačné jednotky v Čechách, Maďarsku, na Ukrajine, v Kazachstane, na Sibíri a inde. Pôsobia na všetkých poliach pôsobenia, kde ich posiela Boh a vytvára podmienky Cirkev – cez vlastné rehoľné inštitúty, ktoré sa snažia verné dôvodom svojho založenia rozvíjať vlastné diela, alebo posielať svojich členov tam, kde svojím poslaním môžu slúžiť pre dobro iných a spoločnosti, no hlavne pre Boha a s jeho pomocou. Vzaté optikou  cirkevného  členenia   územia  je  najviac  mužských  a ženských  komunít   v Bratislavskej a Košickej  arcidiecéze, silné zastúpenie majú tiež v Nitrianskej  a Spišskej diecéze. Niečo vyše 330 osôb žije  roztrúsených v zahraničí, z toho 153 ako misionári na skutočných misijných územiach na 55 miestach v Európe a 15 miestach mimo Európy. A takto je to podrobnejšie podľa druhov reholí na Slovensku a v členení na rímskokatolícke (RKC) a gréckokatolícke (GKC) rehoľné komunity:

V školstve, vo vzdelávaní a výchove sa deťom, mládeži i dospelým venuje 1050 občanov SR, ktorí majú status „rehoľná osoba“. Viac ako polovica z tohto počtu to robí bez príjmu, popri inej práci, jednoducho grátis. Rehoľné inštitúty zriadili spolu 42 rôznych inštitúcií, v ktorých sa venujú vzdelávaniu a výchove – sú medzi nimi školy všetkých druhov, internáty, aj iné organizácie. Rehole sú oficiálnym zriaďovateľom 27 škôl a školských zariadení. Tri najsilnejšie zastúpené rehole v školstve sú uršulínky, dominikánky a piaristi a v práci s mládežou vyniká saleziánska rodina.

V zdravotníctve je činných spolu 127 rehoľných osôb. Dve najväčšie zariadenia zriadili alžbetínky – Onkologický ústav v Bratislave a milosrdní bratia so svojou Univerzitnou nemocnicou a poliklinikou v Bratislave. Záujmu presahujúcemu kapacity sa však tešia aj priekopníčky mobilného hospicu v Bratislave – sestry vincentky, ako aj sestry satmárky, ktoré zriadili prvý rehoľný kamenný hospic pre pacientov v terminálnom štádiu ochorenia v Trenčíne. Počet pracovných miest, ktoré rehole vo svojich dielach vytvorili a obsadili najmä nerehoľnými zamestnancami v týchto dvoch silových rehoľných rezortoch, nie je predmetom tohto sčítania, ale sú to tisícky vytvorených pracovných miest, ku ktorým sa radia aj tie z nasledujúcej oblasti sociálnych činností najrôznejšieho druhu.

V sociálnej sfére je činných 326 rehoľníkov a rehoľníčok, takmer polovica z nich dobrovoľníckou neplatenou formou. Desiatka z nich sa venuje utečencom a asi 35 osôb Rómom. Kvôli poskytovaniu sociálnych služieb zriadili rehoľné inštitúty spolu 19 osobitných organizácií, v ktorých zaostrili na rôzne cieľové skupiny: núdznych, deti, ľudí bez domova, no najviac na seniorov, chorých a zdravotne postihnutých. Sociálnu službu rozvíjajú rehole aj vo vlastných radoch – s pomocou KVRPS sa na 24 miestach na Slovensku, v konkrétnych rehoľných komunitách venujú vlastným odkázaným  členom. Celkovo dnes ide o opateru 395 starých a chorých rehoľných sestier (z celkového počtu cca 733 sestier v dôchodkovom veku). Za účelom zabezpečenia ich starostlivosti boli vytvorené pracovné miesta pre 182 osôb, pričom personál je zmiešaný, zhruba 24 % zamestnancov v prevádzkach domácej starostlivosti o rehoľníčky tvorí civilný personál.

Podstatná činnosť mužských reholí sa realizuje ako pastorácia v rôznych podobách. V nej je zapojených 545 rehoľných kňazov.  Títo poskytujú rôzne duchovné služby cez zverené farnosti, ale aj v ďalších 25 zariadeniach zriadených mužskými rehoľami a spolu so sestrami v ďalších 7 zariadeniach, prevažne zameraných na rôzne duchovné pobyty alebo vydavateľskú činnosť. Nezabúdame ani na misijnú činnosť, kde sú zapojené mužské i ženské rehole. Najviac misionárov vyslali zo Slovenska na misijné územia bratia verbisti a misijné sestry, saleziáni, tiež jezuiti a sestry CJ. Spolu za všetky rehole sú sčítané údaje o pôsobení rehoľníkov a rehoľníčok v zahraničí tieto:

Podľa podkladov z reholí zostavil sekretariát KVRPS.