Saleziáni don Bosca na Slovensku zakončili v Žiari 25. apríla 2019 svoju Provinciálnu kapitulu. Posledný deň venovali delegáti diskusii o návrhoch krokov v siedmych oblastiach života provincie a hlasovaniu o textoch troch tém pre generálnu kapitulu.

„Kapitula je aj náročná práca, dostaneš trochu také bremeno na plecia. S týmto treba rátať. Do rozlišovania patrí celé spektrum krokov,“ uviedol na začiatku prác posledného rokovacieho dňa provinciál Jozef Ižold. „Tá práca uvažovania nad mladými, nad profilom saleziána, nad laikmi, že o tom diskutujeme, rozmýšľame, rozprávame, to nie je zbytočné. Neznamená, že hneď máme to, čo konkrétne budeme robiť. Úlohou tejto kapituly bolo rozmýšľať nad témami generálnej kapituly.“

2019 04 25 pk 3den1

Po tom, ako provinciál zakončil svoj krátky príhovor, delegáti kapituly sa vrátili k témam zo skupín o výzvach pre slovenskú provinciu. Ján Mihálik predstavil spôsob práce v siedmich tematických skupinách, podľa tém, ktoré sa viac opakovali vo výstupoch z diskusií skupín počas kapituly. Skupiny mali rozmýšľať nad animačnými krokmi, ktoré sa v danej téme môžu spraviť, aby sa provincia posunula vpred. Delegáti sa teda zamýšľali nad týmito témami: autentický bratský život, saleziánska kultúra, permanentná formácia, nastavenie animácie zložiek saleziánskej rodiny, zverovanie zodpovednosti laikom, digitálny svet, ísť na perifériu, von k najchudobnejším.

Po prestávke skupiny predstavili svoje návrhy v pléne a zároveň delegáti mali možnosť ešte vstúpiť do diskusie k danej téme.

2019 04 25 pk 3den2

Veselý bonmot jedného z delegátov pri prezentovaní sa na začiatku poobedného pracovného bloku, keď ešte niekoľkí účastníci v sále chýbali: „Nespoliehajte sa na počty.“

Popoludní sa delegáti vrátili k textom o troch témach pre generálnu kapitulu, aby ich ešte dopracovali a mohli o nich potom hlasovať. Najprv takmer jednohlasne schválili dokument k téme „Priorita poslania k mladým“, potom rovnako druhý text k téme „Profil dnešného saleziána“. Podobne krátko ešte prebehla diskusia k tretej téme „Účasť saleziánov a laikov na spoločnom poslaní“ a kapitula aj tento text takmer jednohlasne odsúhlasila.

V záverečnom hodnotení kapituly saleziáni reagovali na päť otázok formou známkovania ako v škole: ako hodnotia svoj vlastný prístup v príprave a priebehu kapituly, nakoľko sa podarilo vytvoriť bratské spoločenstvo, ako hodnotia program kapituly, ako hodnotia organizačnú stránku a napokon mali vyjadriť myšlienku, ktorá im najviac zarezonovala. Zároveň mali možnosť slovne vyjadriť svoje hodnotenie.

2019 04 25 pk 3den3

Najmladší účastník kapituly don Marek Pančura sa vyjadruje v diskusii.

Záverečné slovo si rozdelili medzi seba provinciálny vikár a provinciál. Peter Bučány ako provinciálny vikár poukázal na krátku históriu saleziánov na Slovensku a na to, že „je veľmi silné a typické pre nás konať. A preto nás aj mnohé veci hnevajú, ale aj navonok nekonať neznamená, že sa niektoré veci nemusia hýbať. Niektoré procesy sú hlboko vnútorné a nie vždy máme dostatočnú trpezlivosť, aby tieto procesy prešli. Treba im nechať čas.“ Zdôraznil, že ak ide o premenu ľudského života podľa evanjelia, veci sú zložitejšie a sú prepojené s kultúrou evanjelia. „Hľadáme bratov a milujeme ich.“

2019 04 25 pk 3den4

Provinciál Jozef Ižold prepojil svoje slová s vlastným úvodným príhovorom na kapitule, keď poukázal, že sme v období krízy kultúry. „Zaznieval tu často pojem formácie saleziánskej kultúry. Ako vytvárať kultúru, kde sa žije? Kultúra je, kde sa formuje človek, jeho identita, je vychovávaný, rastie, učí sa žiť aj vieru… Naša kultúra je cesta, ktorú ponúkame, aby sa mladý človek postavil na nohy.“ Pripomenul, že viaceré dokumenty hovoria, že evanjelizácia stojí na kresťanských spoločenstvách ako vedia odovzdávať život Boží aj ľudský. „A tu máme ťažkosti, nielen my, saleziáni. Sme vo fáze krízy. No mali by sme mať odvahu dona Bosca. Nemal v tom vtedy prudko premenlivom svete všetko jasné. No Boh je prítomný a krok za krokom to ide. Treba ísť s Kristovou odvahou, že môžeme žiť evanjelium.“ Potom provinciál pomenoval dve riziká. Riziko perfekcionizmu – liek na to je zdravý zmysel pre realitu a trpezlivosť. Don Bosco šiel krok za krokom. „Sme tu takí, akí sme. Prijať tú situáciu, prijať tú realitu a nestavať si predstavy, ktoré ma potom budú znechucovať.“ Druhé riziko je, že sme upnutí na vonkajšok. „Nechcem povedať, že na výkon, na diela, skôr teda ide o vonkajšok verzus evanjeliové svedectvo.“ Šťastie saleziána nemôže závisieť od toho, koľko ľudí má okolo seba, koľkým sa venuje. A podčiarkol, že to šťastie sa prežíva najmä medzi bratmi v komunite, s ktorými sa žije a tam treba stretať Krista. „Chcem vás povzbudiť, že sme stále vo veľkonočnej oktáve. Ide o zmŕtvychvstanie. Aj kapitula má byť príležitosťou na obnovu. Všetky tie zjavenia Zmŕtvychvstalého sú o prechode zo smrti do života. „Stretnutia so Zmŕtvychvstalým sú o našom zmŕtvychvstaní. My tam prichádzame ako znechutení, rozčarovaní, ale On je ten, kto je Život.“ Na záver provinciál zaželal spolubratom v tomto čase veľkonočnej oktávy „aby kúsok veľkonočného svetla každému z nás zažiarilo.“

Rastislav Hamráček SDB
Foto Miroslav Podstavek SDB
Zdroj: www.saleziani.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.