Posledné stretnutie internoviciátu v tomto školskom roku sa konalo v dňoch 27. – 30. mája 2022 v Duchovnom centre sestier františkánok Premenenia Pána v Melčiciach–Lieskovom. Stretnutia sa zúčastnili školské sestry sv. Františka (novicmajsterka s. Dorota a novicky Anastázia a Ráchel), sestry baziliánky (novicmajsterka s. Damiána a novicka Natanaela) a sestry satmárky (novicmajsterka s. Brigita a novicka Anna). Organizačne stretnutie pripravili s. Brigita Puchalová, SMVS a p. Reginald Slavkovský, OP, hosťom a prednášajúcim bol p. Ján Otruba, OFMCap.
Nechajme tentokrát o stretnutí a o svojich dojmoch prehovoriť najmä samotné novicky:
Sestra Natanaela, OSBM: Témou prednášok bolo duchovné dozrievanie sv. Kataríny Sienskej. Impozantnosť tejto svätice nám priblížil páter Ján. Tiež zdôraznil dôležitosť orientačných bodov na ceste ku Kristovi. Ako skúsený špirituál kňazského seminára dokázal citlivo poukázať na úskalia, ale tiež radosti duchovného putovania a dozrievania v zasvätenom živote s použitím hesla: „S nebom sa dobre spolupracuje“. Aby sme sa báli jedine toho, čo sv. Augustín vyjadril vetou: „Mám strach, že Ježiš prejde a ja si to ani nevšimnem“. Tiež rozvinul myšlienku, že do neba sa dostáva na dvoch krídlach lásky – jednom krídle lásky k Bohu a druhom krídle lásky k blížnemu. Hlboký postreh o duchovnom živote sestier páter počul ešte v mladosti od o. Jána Mastiliaka, CSsR: „Najdôležitejšia vec v živote rehoľnej sestry je jej osobný vzťah s Bohom.“
O domovskú atmosféru sa nám postarali sestry františkánky Premenenia Pána. Ktohovie, či s pátrom Jánom neboli predom dohodnuté, lebo to, čo zaznelo v prednáškach, nám oni predvádzali v praktickej rovine so slovami: „Robíme to s láskou a pre lásku ku Kristovi.“
Počas štyroch dní bol dostatočný priestor aj na voľnočasové aktivity. V nedeľu poobede sme navštívili pustovnícke miesto sv. Andreja Svorada a Beňadika na Skalke. V kaplnke kláštora z 13. storočia sme „otestovali“ akustiku sakrálnym spevom a cestou naspäť ochutnali výbornú zmrzlinu na trenčianskom hlavnom námestí. Jej majitelia sa prejavili ako dobrodinci – tiež nám ukázali druhé krídlo lásky k blížnemu. 🙂 Prvé krídlo lásky k Bohu sme mohli pocítiť v Kostolnej, kde sme vzdali úctu a na miestnom cintoríne zaspievali „Vičnaja pamjať“ (Večná pamiatka) nielen sestrám Rádu sv. Bazila Veľkého, ktoré tu boli internované práve preto, že nezapreli Boha, primát pápeža a svoje rehoľné povolanie.
V podobnom duchu sa niesol aj posledný deň stretnutia, ktorý sme strávili na hrade Beckov a pútnickom mieste Butkov. Počas výstupu sme sa pomodlili krížovú cestu a za výstup sa nám Pán odmenil nielen dych berúcim pohľadom na priestory Sanktuária Božieho Milosrdenstva, ale aj osobným stretnutím so spoluautorom tohto miesta, pánom Barcíkom. V osobnom svedectve za hlavného autora tohto diela označil Nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa.
V mene všetkých zúčastnených chceme vyjadriť veľkú vďaku s. Brigite a p. Reginaldovi za organizáciu a realizáciu stretnutí internoviciátu. V našej formácii zohrávajú veľkú úlohu a potvrdzujú slová žalmu 133: „Aké je dobré a milé, keď bratia (novicky) žijú pospolu“.
Sestra Anastázia, OSF: Internoviciát celkovo sa mi veľmi páčil, bola som veľmi vďačná za všetky tri stretnutia, aj za odvahu ísť online, keď sa inak nedalo. Stretnúť ostatné novicky, spoznať trošku viac aj iné spirituality, rozšíriť si obzory… Témy prednášok boli fajn a aj prednášajúci. Boli to také oblasti, kde je osožné venovať v rámci formácie ten „extra“ čas.
Najviac som bola vďačná za spoločenstvo, ktoré sa vytvorilo. Výlety a aj všetok čas strávený spolu… Bolo pre mňa veľmi povzbudivé vidieť spoluprácu „rôznych darov a chariziem“ pre jeden cieľ. Aj keď je nás máličko, učiť sa budovať na tom, čo máme spoločné, a obohacovať sa tým, čo máme rozdielne. Takže veľká vďaka, keby sa mi neodrátavalo 15 dní z kanonického roku, kľudne by som mala stretnutia aj každý týždeň. 🙂 Požehnaný deň a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme. 😉
Sestra Ráchel, OSF: Veľká vďaka za vašu ochotu a snahu vytvárať tieto internoviciátne stretnutia. Pre nás novicky je to priestor stretnúť nielen iných ľudí, ale nakuknúť aj do iných spiritualít a objavovať pestrosť a rozmanitosť našej Cirkvi.
Vďaka za vašu zaangažovnosť a ochotu využiť všetky prostriedky na to, aby sme sa mohli stretnúť, za veľkú aktuálnosť výberu tém, pretože v tomto období je to pre nás niečo, s čím sa bytostne stretávame, a každá z nás sa s tým nejak potýka.
Vďaka za také predĺžené posledné stretnutie, lebo som nemala pocit takej uponáhľanosti ako minule, mali sme dostatočný čas na reflexiu, rozhovor v skupinke, či aj len tak byť spolu ako novicky, čo bol veľmi milostivý a požehnaný čas. Vďaka pátrovi prednášateľovi za také ľudské predstavenie tak veľkej svätice a jej osobného vzťahu k Bohu, zrozumiteľne a jednoducho i pre nás začiatočníčky. Vďaka za vás, robíte to výborne, len tak ďalej a pokračujte. 🙂
Naše ľudské stretnutia boli popretkávané modlitbou a liturgiou: dni sme začínali rozjímaním, slávili sme spolu sväté omše a liturgiu hodín, mali sme spoločnú adoráciu. Modlitbu ruženca viedli sestry baziliánky a vďaka nim sme sa ponárali do ružencových tajomstiev slovami, ktoré používajú gréckokatolíci: Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.
Mali sme aj veľa veselých chvíľ. V sobotu po večeri k nám prišli aj domáce sestry, pospomínali a zaspievali sme si rôzne piesne, nielen slovenské, ale aj talianske a poľské. Sestra Katarína, pôvodom Poľka nás naučila milú pieseň, ktorú kedysi spievala s deťmi. Rozdelili sme sa na tri skupiny a do veselej melódie na príslušnom mieste jedna skupina pridávala „Kvak, kvak, kvak“, druhá „Mňau, mňau, mňau“ a tretia „Hav, hav, hav“. Kto by si chcel vytvoriť lepšiu predstavu, tu je tá pieseň.
Ďakujeme za podporu KVRPS a veríme, že rôzne podoby spolupráce v oblasti formácie budú pokračovať naďalej.
Sr. Brigita Puchalová, SMVS