Včera, 7. novembra, v ranných hodinách, zaopatrený sviatosťami odišiel do večnosti páter Viliam M. František Vaľa, CCG, štvrtý generálny predstavený Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethsemán. Posledná rozlúčka bude v sobotu 13. novembra v Bazilike Narodenia Panny Márie v Marianke, pochovaný bude na miestnom cintoríne vedľa spolubratov.
Otec Viliam sa narodil 21. 7. 1928 v Malej Lodine pri Košiciach. Detstvo a mládenecké roky prežil v Cíferi pri Trnave. V roku 1946 zmaturoval na osemročnom gymnáziu. Po ňom vstúpil do noviciátu Kongregácie bratov Tešiteľov. Prvé sľuby zložil v Borinke 2. 1. 1948, o dva roky neskôr vo vtedajšom Československu nastali ťažké časy v histórii zasväteného života. Všetky mužské kongregácie boli v noci z 13. na 14. apríla 1950 zlikvidované.
Predstavení Kongregácie rozhodli, vzhľadom na situáciu, aby o. Viliam zložil večnú profesiu skôr, dátum bol určený na 22.12.1950 v Prahe a o pár dní neskôr 28.12.1950 v Rožňave prijal tajne z rúk Mons. Dr. Róberta Pobožného všetky nižšie a vyššie svätenia a kňazstvo vo veku 22 rokov.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby v jednotkách Pomocných technických práporov v roku 1953 na rôznych miestach v ČSSR (Strašice, Homí Planá, Kadaň, Plavecký Štvrtok, Jamník, Banská Bystrica, Hronsek, Zvolen, Banská Bystrica) v ťažkých časoch prenasledovania komunistickým režimom bol najprv označený nálepkou „nespoľahlivý“ a bol súčasťou podzemnej cirkvi. V civile pracoval ako projektant postupne medzi rokmi 1957 – 1968 najskôr v Stavoindustrii, neskôr v štátnych podnikoch Potravinoprojekt a Váhostav.
V roku 1968 sa pokúsil obnoviť rehoľnú komunitu v Marianke, tu bol len do roku 1970. Po nástupe komunistickej normalizácie, musel od tohto úmyslu ustúpiť. Ako kňaz vykonával svoju službu na rôznych miestach vo vtedajšej Trnavskej arcidiecéze. V roku 1970 bol kaplánom v Šuranoch a od roku 1971 – 1990 bol farárom v Semerove.
V jeho duchovnej činnosti mu boli veľmi užitočné vedomosti a skúsenosti zo staviteľstva a z práce v civilnom zamestnaní, vo výrobe. Na všetkých miestach svojho pôsobenia budoval a opravoval kostoly a cirkevné budovy. Okrem toho viedol duchovné cvičenia pre kňazov a bohoslovcov pred kňazským svätením. Pätnásť rokov bol špirituálom dekanátu Nové Zámky a päť rokov dekanátu Malacky.
V roku 1990 bol ustanovený za farára v Kostole sv. Alžbety v Bratislave (Modrý kostolík), no Pán ho povolal obnoviť jeho milovanú Kongregáciu, a tak z Bratislavy išiel do Marianky a v ten istý rok zvolal prvú generálnu kapitulu Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethsemán po páde komunizmu. Na tejto kapitule bol zvolený za generálneho predstaveného a túto službu vykonával až do roku 2008.
Postaral sa o prenesenie sídla generalátu z Viedne do Marianky a vďaka nemu Kongregácia víťazne prešla cez najťažšie „Gethsemani“ vo svojej takmer sto ročnej histórii. Otec Vaľa, plný mladistvého ducha, sa venoval budovaniu rehoľného života staral sa o rekonštrukciu kláštorov prostredníctvom svojich schopností.
P. Viliam bol charizmatický, zázračný človek, obdarený mnohými milosťami. Z prachu pozdvihol komunizmom zdecimovanú Kongregáciu bratov Tešiteľov a so zápalom sa venoval mladému dorastu. Popritom pozdvihol pútnické miesto Marianka, zrekonštruoval baziliku, bývalý kaštieľ premenil na pútnický a exercičný dom a pod jeho starostlivými a požehnanými rukami všetko rástlo.
Vychoval novú generáciu Tešiteľov a veľkou mierou prispel k rozkvetu poľskej provincie Kongregácie. Posledné mesiace života prežíval v bolesti a utrpení, ktoré ako zmiernu obetu ponúkol svojmu Pánovi, ktorého celý život ctil a klaňal sa mu v Najsvätejšej Sviatosti.
Nech mu je Pán nebeskou odmenou a bolestná Matka Tešiteľka, nech ho privíta na mieste, kde spravodliví svätí odpočívajú.
TK KBS informoval páter Faustyn