(K listu sa pripája aj sociálno-zdravotná komisia pri KVRPS.)
17. október, Medzinárodný deň za odstránenie chudoby, je príležitosťou, aby sme sa v Cirkvi zamysleli nad svojím podstatným rozmerom – službou lásky.
„Láska k chudobným – bez ohľadu na formu ich chudoby – je evanjeliovým znakom Cirkvi vernej Božiemu srdcu. Jednou z priorít každého hnutia obnovy v Cirkvi bola vždy prednostná starostlivosť o chudobných. V tomto zmysle sa jej práca s chudobnými svojou inšpiráciou a metódou líši od práce akejkoľvek inej humanitárnej organizácie.“ (František, Dilexit nos 103)
Pomáhať znamená pre nás vidieť v blížnych Krista a z motivácie viery stáť pri núdznych, chudobných, marginalizovaných, odkázaných na pomoc a tých, ktorí trpia nespravodlivosťou. Služba lásky (diakonia) je úloha, ktorá patrí k najhlbšej podstate Cirkvi spolu s ohlasovaním Božieho slova (kerygma-martyria) a vysluhovaním sviatostí (leiturgia). (Benedikt XVI., Deus caritas est 25). Cirkev uskutočňuje túto službu v dvoch rovinách. Jedná sa o inštitucionálnu rovinu – ako organizovanú aktivitu veriacich napr. v charitách a spolkoch, ale aj o druhú, individuálnu rovinu – vždy bude potrebná služba lásky každého jednotlivého kresťana. „Pomáhať znamená byť prítomný pri potrebách blížneho. Prijatie, ktoré sa k tomu pridáva, je vytvorenie priestoru pre druhého vo svojom srdci, vo svojom živote, venovaním času, počúvaním, modlitbou. Podporovanie – tu vstupuje do hry nezištnosť daru a rešpektovanie dôstojnosti ľudí, prečo sa staráme o tých, ktorých stretávame, jednoducho pre ich dobro, aby mohli rásť vo všetkých svojich možnostiach a pokračovať vo svojej ceste, bez očakávania protihodnoty a bez kladenia podmienok. Presne tak, ako to robí Boh s každým z nás, ukazuje nám cestu, ponúkajúc nám všetku potrebnú pomoc, aby sme po nej mohli kráčať, ale potom nás necháva slobodných“.(Lev XIV. 1. septembra)
Pápež František aj súčasný pápež Lev XIV. zdôrazňujú podporu integrálneho ľudského rozvoja – podporovať ľudskú osobu a jej Bohom danú dôstojnosť, ľudské práva, zdravie, spravodlivosť a pokoj. K takémuto pohľadu na človeka sa hlásime aj my a chceme ho presadzovať v našej službe aj v spolupráci s tretím sektorom, samosprávou a štátom a všetkými partnermi.
Prihovárame sa najmä Vám, ktorí sa v tichosti doma staráte o svojich blízkych alebo slúžite ako dobrovoľníci a profesionáli tým, ktorí potrebujú aj vonkajšiu podporu. Spolu s charitatívnymi a dobročinnými iniciatívami sme ochotní stáť pri Vás a podporovať Vás.
Veríme, že aj súčasné veľké legislatívne zmeny v sociálno-zdravotnej oblasti posilnia princíp subsidiarity a možnosť, aby človek mohol zotrvať čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí tak, aby opatrujúca rodina dostala maximálnu podporu komunity a štátu. Súčasne sa ale obávame, – že komunitné služby, najmä opatrovateľská služba, nebudú dostatočne podporované a financované
– že tí najchudobnejší budú vynechaní a z dôvodu chudoby nedostanú potrebné služby a starostlivosť
– že nedostatok pracujúcich v sektore sociálnych služieb a ich chudoba sa ešte prehĺbi
– že myšlienka skutočného prepojenia sociálnych a zdravotných služieb je iba na papieri
Preto apelujeme na tých, ktorí prijímajú rozhodnutia: Vašou úlohou (a osobitne úlohou politikov, hlásiacich sa ku kresťanským hodnotám) je zabezpečiť spravodlivé podmienky pre život obyvateľov, chrániť zraniteľné skupiny a vytvárať systém podpory, ktorý predchádza a rieši sociálne problémy. Veríme, že spolu zvládneme toto náročné obdobie a nikto nezostane sám, zabudnutý, bez pomoci – skartovaný.
„Cirkev, ktorá láske nekladie hranice, ktorá nepozná nepriateľov, proti ktorým treba bojovať, ale len mužov a ženy, ktorých treba milovať, je Cirkev, ktorú dnešný svet potrebuje.“ (Lev XIV., Dilexi te 120) Toto je pre nás cesta, tak chceme žiť.
Peter Rusnák, predseda Sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS
Tomáš Galis, prezident Slovenskej katolíckej charity
Milan Lach, predseda Rady KBS pre zdravotníctvo
